Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105233644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7105233644.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senát zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: F.. D. V., J.. X.X.XXXX, trvale bytom
v H., Z. X, zastúpenej JUDr. Radkom Timkaničom, advokátom so sídlom v Košiciach, Jakobyho 19, proti
žalovanej: Univerzitná nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a.s., si sídlom v Bratislave, Satinského
I.7770/1, IČO: 44 570 783, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného

súdu Košice I zo dňa 17. januára 2020 sp.zn. 34C/137/2005

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17. januára 2020 č.k. 34C/137/2005-673
okrem výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa zo dňa 17.
januára 2020 č.k. 34C/137/2005-673 rozhodol nasledovne:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 410,78 Eur titulom bolestného a sumu 2.688,72
Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 587,70 Eur titulom náhrady inej škody do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobkyni p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 1.121,84 Eur na účet Okresného súdu
Košice I do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
VI. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 184,- Eur na účet
Okresného súdu Košice I do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa od žalovanej (pôvodne od právnej predchodkyne
žalovanej -Letecká vojenská nemocnica a.s.) zaplatenia 2.017.732,-Sk (66.976,43 €) s odôvodnením,
že v dôsledku zdravotnej starostlivosti poskytnutej zo strany žalovanej došlo u nej k poškodeniu
zdravia, pričom medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovanou a poškodením zdravia existuje
príčinná súvislosť. Za účelom ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol
vystavený posudok zo dňa 19.9.2005 vypracovaný S.. Q. Y., lekárom Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej

nemocnici L.Pasteura v Košiciach, kde jej bolo priznaných 96,25 bodu za bolestné a 225 bodov za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázala na bolesti, ktorými trpela, ako aj na to akým spôsobom
poškodenie zdravia zasiahlo jej rodinu a jej profesný život. Na základe uvedeného si uplatnilanáhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 2.000.000,-Sk (66.387,84
€), čo predstavuje 103,76 násobok sumy zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu a náhradu účelných
nákladov spojených s liečením vo výške 17.732,-Sk (588,60 €). Na výzvu súdu žalobkyňa špecifikovala

svoje nároky uplatnené žalobou tak, že titulom bolestného žiada priznať náhradu vo výške 400.000,-Sk
(13.277,57 €), titulom sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 1.600.000,-Sk (53.110,27
€) a náhradu účelných nákladov spojených s liečením vo výške 17.732,-Sk (588,60 €). Pri stanovení
bodovej hodnoty vychádzala z posudku zo dňa 19.9.2005, t.j. 96,25 bodov za bolestné a 225 bodov za
sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom vychádzala z hodnoty za 1 bod vo výške 60 slovenských

korún, teda náhrada bolestného činila 5.775,-Sk (191,70 €), kde požadovala 69,26 násobné zvýšenie
náhrady bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia činilo 13.500,-Sk (448,12 €), kde požadovala
118,52 násobné zvýšenie. Zároveň predložila špecifikáciu účelných nákladov spojených s liečením vo
výške 17.732,- Sk ( 588,60 Eur), dňa 12.12 uhradila poplatok - LVN, kožné, 20,- Sk, dňa 12.12 uhradila
Dithiaden, Belogent, Hirudoid vo výške 196,50 Sk, dňa 29.12 uhradila poplatok - LVN, chirurgia vo
výške 20,- Sk, dňa 30.12. uhradila Augmentin, Tramal vo výške 263,- Sk, dňa 1.1. uhradila MUDr.

Vargovej sumu 20,- Sk, dňa 3.1. uhradila poplatok KÚCH vo výške 20,- Sk, dňa 5.1. uhradila Amoksiklav,
Ansilan vo výške 161,- Sk, dňa 20.1. uhradila Traumeel S - na odporúčanie lekára vo výške 199,-Sk,
dňa 20.1 uhradila Megacéčko - na lepšie hojenie rany vo výške 250,- Sk, dňa 20.1 uhradila nemocnici
poplatok za pobyt vo výške 700,- Sk, dňa 20.1 uhradila vitamín E vo výške 120, Sk, dňa 20.1 uhradila
Imunoglukán na podporu imunity vo výške 170,- Sk, dňa 27.1 uhradila poštovné vo veci žiadosti o odklad

skúšok 27,- Sk, dňa 6.2 uhradila Ansilan vo výške 223,- Sk, dňa 9.2. uhradila poplatok LVN kožné
20,- Sk, dňa 12.2. uhradila poplatok - LVN neurológia 20,- Sk, dňa 12.2. uhradila Dorsiflex vo výške
39,50,- Sk, dňa 25.2. uhradila Hypnogen, Ludiomil, Diazepam vo výške 185,50,- Sk, dňa 8.3. uhradila
Ludiomil vo výške 117,- Sk, dňa 31.3. uhradila Ludiomil vo výške 40,- Sk, dňa 22.4. uhradila Algifen vo
výške 40,- Sk, dňa 22.4. uhradila Hirudoid, Algifen vo výške 299,50 Sk, dňa 29.4 uhradila Ludiomil vo

výške 191,- Sk, dňa 10.5 uhradila Voltaren vo výške 51,-Sk, dňa 20.8 uhradila Yellon vo výške 47,- Sk,
dňa 25.8 uhradila MUDr. Bodnárovi v súvislosti s rehabilitáciou sumu 20,-Sk, dňa 25.8. uhradila Lioton,
Yellon vo výške 370,- Sk, dňa 2.9. uhradila Nemocnici Šaca za rehabilitáciu sumu 20,- Sk, dňa 7.9.
uhradila Xeragel vo výške 930,50 Sk, dňa 13.9 uhradila Ibalgin, Yellon vo výške 298,- Sk, dňa 26.10
uhradila Novalgin, Fastum gel vo výške 116,50,- Sk, 25.2 strata na zárobku 11 636,- Sk, dňa 25.7

uhradila Fastum gel Diclofenac vo výške 300,- Sk, dňa 23.8. uhradila poplatok za bodové ohodnotenie
FN LP vo výške 400,- Sk, dňa 26.9 uhradila poplatok za EMG 20,- Sk.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci po tom, ako bol uznesením zo dňa 27.2.2019 č.k. 6Co/72/2018 -
561 zrušený jeho skorší rozsudok zo dňa 22.11.2017 č.k. 34C/137/2005 - 473 (okrem výroku III., ktorým

súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol) a vec mu bola v rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo vzťahu k sadzbám bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keď súd
prvej inštancie nevysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých sa priklonil práve k znaleckému posudku
vypracovanému znaleckou organizáciou forensic.sk, ktorá dospela k inému bodovému hodnoteniu

k akému dospeli znalci v znaleckom posudku č. 1/2010 S.. V. S., K.. a posudku č. 8/2011 S..
A. Y.. Podobne vo vzťahu k stanoveniu 30 % zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia súd prvej inštancie v odôvodnení zameral svoje úvahy na zdôvodnenie prečo nepovažoval
žalobkyňou požadované zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za primerané
(118,52 násobné zvýšenie), ale dostatočným spôsobom neozrejmil dôvody, pre ktoré považoval za

primerané 30 % zvýšenie a niektoré skutočnosti uvedené v odôvodnení rozhodnutia pôsobili rozporne.

4. Po vrátení veci Okresný súd uznesením zo dňa 25.11.2019 vydaným pod č.k. 34C/137/2005 -
656 rozhodol o pokračovaní v spore na strane žalovanej s právnym nástupcom žalovanej Univerzitná
nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a.s. z dôvodu zániku žalovanej Letecká vojenská nemocnica

a.s., ktorá skutočnosť bola v spore preukázaná Výpismi z Obchodného registra. Uznesenie súdu prvej
inštancie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2019.

5. Právne vec posúdil podľa ust. § 421a ods. 1,2, § 444 OZ, spolu s § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1,
§ 5 ods. 2, § 6 ods. 1,2, § 7 ods.1,2,3 a prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ministerstiev zdravotníctva

a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a ústrednej rady odborov o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia platnej a účinnej do 31.7.2004, spolu s § 11 ods.
1zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnompoistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní a Čl. 40 Ústavy SR a § 1,
§ 2 ods. 1, 2,, § 4, § 6 ods. 1 veta prvá, § 6 ods. 2, § 13 ods. 1, § 26 ods. 1 písm. a/, § 55 ods. 1 zákona

č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 30.4.2004, ako aj podľa článku 1, článku
3 bod 1, článku 4 bod 1, 2, 3, 4, článku 7 bod 2 Charty práv pacienta v Slovenskej republike.

6. V prvom rade považoval potrebné v danom prípade ustáliť, či žalovaná nesie podľa príslušných
ustanovení (§ 421a Obč. zák.) zodpovednosť za škodu spôsobenú na zdraví žalobkyne, resp. či sú u

nej naplnené všetky zákonné predpoklady pre vznik takejto zodpovednosti. Súd vychádzal z úvahy, že
zodpovednosť za škodu podľa § 421 aj podľa § 421a je objektívna. Na rozdiel od ust. § 421 v prípade
zodpovednosti za škodu podľa § 421a ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, to znamená, že zákon
nepripúšťa žiaden liberačný dôvod. Vyplýva to z druhej vety odseku 1, podľa ktorej tejto zodpovednosti
sa zodpovednostný subjekt nemôže zbaviť.

7. Vychádzajúc z toho, že predpokladom nároku žalobkyne je zistenie, že sa u žalobkyne vyvinula
nekróza kože a podkožia v príčinnej súvislosti s aplikáciou lieku Almiral v zdravotníckom zariadení
žalovanej, súd konštatoval, že o objektívnu zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia, teda žalovanej,
ide vtedy, ak k ochoreniu žalobkyne došlo v dôsledku aplikácie Almiralu injekčným spôsobom pri
lekárskom zákroku, pričom nie je dôležité, či zákrok bol urobený v tom čase lege artis, ale dôležité je

iba to, či v dôsledku tohto zákroku došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne. V tejto súvislosti súd tiež
zdôraznil, že na založenie zodpovednosti žalovanej v súlade s ust. § 421a Občianskeho zákonníka a
pre záver, či má škoda pôvod v povahe použitého prístroja či veci, nie je významné, či ide o dôsledky
rizika, ktoré je s použitím takéhoto prístroja, či veci spojené. Nie je rozhodujúce, či škodlivé účinky
(nežiaduce účinky) ich použitia sú známe alebo či ku škode dochádza len výnimočne. Pri osobitnom

druhu zodpovednosti za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej
veci,ktorésapriplnenízáväzkupoužili,niesúmožnéliberačnédôvody,pretosasúdpostupomžalovanej
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani nemá zaoberať, aj keď zo znaleckých posudkov vyplynulo,
že poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovanej bolo v súlade s poznatkami lekárskej vedy v
čase poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a že táto bola poskytnutá lege artis.

8. Súd pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi ochorením žalobkyne a použitím prístroja žalovanej
(aplikácia injekcie Almiral) vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania, z ktorých je zrejmé, že medzi
podaním lieku Almiral a poškodením zdravia žalobkyne je príčinná súvislosť ( čl. 142, čl. 205 spisu).

9. K námietke žalovanej, že žalobkyňa nedala svoj súhlas na liečbu liekom Hydrocortison, čím sama
prispela k negatívnym následkom, ktoré sa u nej prejavili, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,
že k nežiaducej reakcii u žalobkyne došlo dňa 11.12.2003 pri podaní v poradí druhej injekcie
Almiral pred rannou vizitou, pričom žalobkyni bola pri zaznamenaní reakcie po podaní lieku ordinovaná
liečba Dithiadenom a lokálne Burrowovou masťou a studenými obkladmi na postihnuté miesto. Až

následne pri večernej vizite z dôvodu zväčšenia lokálneho rozsahu reakcie na podaný liek Almiral, bol
žalovanejordinovanýHydrocortison100mg.intravenózne,ktorúmalapodľatvrdenížalovanejžalobkyňa
odmietnuť. Aj v tomto prípade žalobkyňa poukázala na to, že nebola vôbec informovaná, aký liek jej idú
aplikovať a uviedla, že „sestrička mi len oznámila, že mi pichnú injekciu“. Ani v znaleckých posudkoch
v nálezovej časti týkajúcich sa výpisov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne sa nenachádza zmienka

o tom, že by zdravotnícky personál predpísaným spôsobom poučil žalobkyňu o možných nežiaducich
účinkoch aplikovaných liekov, resp. že by bola poučená o tom, že na zmiernenie príznakov jej bude
podaný Hydrocortison 100 mg. Takýto dôkaz neprodukovala v spore ani žalovaná. Ak podľa čl. 4 body
1., 2., 3. a 4. Charty práv pacienta v Slovenskej republike informovaný súhlas pacienta je podmienkou
každého vyšetrovacieho a liečebného výkonu, tak v tomto prípade možno konštatovať, že došlo k

porušeniu práv žalobkyne byť zrozumiteľným spôsobom informovaná o svojom zdravotnom stave a
potrebných zdravotných výkonoch.

10. Čo sa týka bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa
predložila súdu ako prílohu žaloby Posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

19.9.2005, vypracovaný S.. Q. Y., lekárom Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice L. Pasteura
v Košiciach a S.. Y.. S., zástupcom prednostu kliniky. V uvedenom posudku bolo žalobkyni priznaných
spolu 96,25 bodu titulom bolestného a 225 bodov titulom sťaženia spoločenského uplatnenia:
bolestnépoložka 239 - operácia dňa 9.1.2004 - 35 bodov, zvýšených o 1 t.j. 17,5 bodu
položka 239 - operácia dňa 14.1.2004 - 26,25 bodov, zvýšených o 1 t.j. 17,5 bodu
sťaženie spoločenského uplatnenia

položka 254 - ťažkosti po ťažkom zranení - 150 bodov
položka 431e - koloidná jazva v ľavej sedacej oblasti - 1 50 bodov
položka 426a - poúrazová atrofia svalstva - 1 25 bodov.

11. V spore súdom ustanovení znalci S.. V. S., K.. v znaleckom posudku č.1/2010 a S.. A. Y. v kontrolnom

znaleckom posudku č.8/2011 sťaženie spoločenského uplatnenia:
zhodne dospeli k celkovej hodnote odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia celkovo 175
bodov nasledovne:
položka 254 - ťažkosti po ťažkom zranení - 150 bodov
položka 426a - poúrazová atrofia svalstva - 1 25 bodov.
bolestné:

S.. V. S., K.. v znaleckom posudku č.1/2010 však dospel k celkovej hodnote odškodnenia za bolestné
91,875 bodov a to nasledovne:
položka 239 - operácia dňa 9.1.2004 - 35 bodov, zvýšených o 1 t.j. 17,5 bodu
položka 239 - operácia dňa 14.1.2004 - 26,25 bodov, zvýšených o 13,125 bodu.
S.. A. Y. v kontrolnom znaleckom posudku č.8/2011 dospel k celkovej hodnote odškodnenia za bolestné

114,76 bodov nasledovne:
položka 238 incízia sedacej časti - 15 bodov, zvýšených o 7,5 bodu
položka 239 - operácia dňa 9.1.2004 - 35 bodov, zvýšených o 1 t.j. 17,5 bodu
položka 239 - operácia dňa 14.1.2004 - 26,25 bodov, zvýšených o 13,125 bodu.

12. Podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk návrh hodnotenia bolestného za
poškodenie zdravia spracovaný podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. je 188,75 bodov (bodové hodnotenie
navýšené aj o položku 243 c - nekróza kože a podkožia ľavej gluteálnej oblasti o 110 bodov), položka
239 rozsiahlejšia incízia 26,25 bodov a položka 239 rozsiahlejšia incízia 52,5 bodov a v prípade
návrhu hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, spracovaného podľa vyhlášky č.32/1965 Zb.

dospeli k celkovej hodnote 275 bodov (navýšenie o položku 252 - vážne duševné poruchy po iných
ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy 50 bodov, položka č. 431c - keloidné jazvy po poraneniach,
popáleninách alebo po operačných zákrokoch podľa lokalizácie u ženy v rozsahu 30 cm2 až 250 cm2
povrchu tela - 50 bodov), položka č. 254 ťažkosti po ťažkých zraneniach 150 bodov a položka č. 426a
poúrazová atrofia 25 bodov.

13. Vzhľadom na rozdielne položky uvádzané znalcami v prípade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v znaleckých posudkoch súd vo svojom rozhodnutí nevychádzal len z ich porovnania,
ale hodnotil ich v spojení s predloženými lekárskymi správami a priloženou fotodokumentáciou
nachádzajúcou sa v spise a výpoveďami svedkov.

14. Konštatoval, že všetky znalecké posudky v prípade hodnotenia bolestného uvádzali položku 239
prvotné operačné ošetrenie rany, položku 239 druhotné operačné ošetrenia rany. V tomto prípade
však súd zohľadnil aj položku 243c, ktorú uvádzala znalecká organizácia forensic.sk za diagnózu
nekróza kože a podkožia ľavej gluteálnej oblasti (11 - 90 cm2) - 110 bodov, ktorá vyplýva z lekárskych

správ predložených žalobkyňou, výpovede svedkyne S.. D. I. ošetrujúcej lekárky žalobkyne, ktorá vo
svojej výpovedi dňa 9.10.2017 uviedla, že v čase po podaní injekcie Almiral zamestnankyňou právnej
predchodkyne žalovanej, videla obrovskú nekrózu, ktorá bola povlečená zápalom, ktorú možno badať
v prípade dekubitov u starších ľudí, ale po injekcii takýto stav ešte za 54 rokov nevidela. V jednej fáze
mala dokonca obavy, či u žalobkyne nedôjde k sepse. Vznik nekrózy potvrdil aj vo svojom znaleckom

posudku S.. V. S., K.. (čl. 139 spisu) ako dôsledok Nicolau syndrómu, ktorý vznikol u žalobkyne. Na
základe uvedeného súd zohľadnil aj položku 243 c - nekróza kože a podkožia ľavej gluteálnej oblasti -
110 bodov, ktorá diagnóza u žalobkyne objektívne vznikla ako následok aplikácie injekcie Almiral.

15. Čo sa týka hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalci zhodne uvádzali položku 254

ťažkosti po ťažkom zranení a položku 426a poúrazová atrofia svalstva v 1. sedacej oblasti, znalci S.. Q.
Y., S.. Y.. S. a znalecká organizácia forensic.sk uvádzali aj položku 431c keloidná jazva v ľavej sedacej
oblasti.16. Súd sa v konaní priklonil k sadzbám bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne, ktoré predložili vo svojom Posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia S.. Q. Y. M. S.. Y.. S. s tým, že v rámci bolestného priznal už z vyššie uvedených dôvodov

položku 243c nekrózu kože - 110 bodov a v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia položku 431c
keloidné jazvy 50 bodov.

17. Výška náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je upravená v ust. § 7
ods.1 a ods. 2 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v

znení neskorších predpisov (za 1 bod 60,- Sk).

18. V danom prípade titulom bolestného priznal žalobkyni v súlade s Posudkom S.. Q. Y. M. S.. Y..
S. podľa položky 239 - operácia 9.1.2004 35 bodov, zvýšených o 17,5 bodov a položky 239 operácia
14.1.2004 26,25 bodov, zvýšených o 17,5 bodov a navyše položku 243c - nekróza kože 110 bodov,
spolu 206,25 bodov x 60,- Sk, t.j. 12.375,- Sk (410,78 Eur). Titulom sťaženia spoločenského uplatnenia

v súlade s Posudkom S.. Q. Y.M. M. S.. Y.. S. podľa položky 254 - ťažkosti po ťažkom zranení 150
bodov, položka 431c - keloidná jazva 50 bodov a položka 426a poúrazová atrofia 25 bodov, spolu 225
bodov x 60,- Sk, t.j. 13.500,- Sk (448,12 Eur).

19. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konštatoval, že v rámci liečebného procesu

sa nevyskytli u žalobkyne podľa znaleckých posudkov žiadne mimoriadne okolnosti a bolesti, ktoré
žalobkyňa prežívala a boli primerané k vzniknutému poškodeniu. Zhodne znalci v znaleckých posudkoch
uviedli, že jazva po operácii v ľavej sedacej oblasti spolu s poklesom kože v mieste jazvy sa ďalej meniť
nebude, a žalobkyňa žiadnu liečbu z toho titulu nevyžaduje. Vzhľadom na uvedené, nie sú tu zo strany
súdu podmienky na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, tak ako to žiadala žalobkyňa žalobou.

20. Súd mal tiež za to, že nárok žalobkyne na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
až o 118,52 násobné zvýšenie je neopodstatnený. Nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa pred
poškodením zdravia aktívne venovala akýmkoľvek činnostiam či už športovým, spoločenským alebo
iným, pričom čiastočné obmedzenie je zohľadnené v ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia.

Žalobkyňa sa venovala len rekreačným aktivitám, nie však aktívne a jednalo sa o bežné aktivity -
výlety do prírody, posedenia s priateľmi tak, ako sú obvyklé a štandardné. Ak žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že pred zákrokom mala priateľa, pričom sa ich vzťah nevyvinul z dôvodu jej zdravotných
komplikácií, tak toto tvrdenie zostalo v rovine nepodložených tvrdení. Takisto v konaní zostala
sporná skutočnosť, či psychické problémy žalobkyne sú v priamej príčinnej súvislosti s jej poškodením

zdravia zo dňa 11.12.2003. Žalobkyňa neprodukovala v spore jediný dôkaz o návšteve psychiatrickej
ambulancie, a v rozpore so skutočnosťami uvádzanými v žalobe a svojich vyjadreniach, pri vyšetrení
znalcom znaleckej organizácie forensic.sk dňa 2.5.2016 uviedla, že psychiatrickú pomoc vyhľadala
prvýkrát v období rozvodu. Psychiatra vyhľadáva nepravidelne, uviedla, že to bolo v roku 2006 resp.
v roku 2007, ku O.. P. chodí od roku 2008, dlho tam nebola, bola u nej až v roku 2010, a potom

možno v roku 2011, a naposledy bola v roku 2015. Súčasťou znaleckého posudku č. 1/2010 znalca
MUDr. V. S., K.. zo dňa 18.2.2010 sú fotokópie psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 5.12.2000
s následnými kontrolami. Zo záverov psychiatrického vyšetrenia zo dňa 5.12.2000 vyplýva, že žalobkyni
bola stanovená diagnóza depresívna porucha v dlhodobej záťaži. Naviac žalobkyňa pri kontrolnom
psychiatrickom vyšetrení dňa 12.12.2000 uviedla, že sa cíti subjektívne aj po nasadených liekoch zle,

zle sa jej dýcha, niekedy má až strach zo smrti, nechutí jej jesť. Je úzkostná, má pocit, že sa jej
niečo stane. Rovnako zostalo v konaní sporné, či neurologické problémy žalobkyne sú v príčinnej
súvislosti s jej poškodením zdravia zo dňa 11.12.2003. Je zrejmé, že pred touto udalosťou bola liečená
pre neurologické problémy, a práve z týchto dôvodov bola odporúčaná neurológom hospitalizácia na
internom oddelení právnej predchodkyne žalovanej za účelom komplexného vyšetrenia žalobkyne. V

spore súdom ustanovení znalci S.. V. S., K.. M. S.. A. Y. mali k dispozícii fotokópie vyšetrení na
neurologickej ambulancii, pričom v znaleckom posudku neuvádzali príčinnú súvislosť neurologických
problémov žalobkyne s poškodením zdravia, ktoré utrpela dňa 11.12.2003. Ak žalobkyňa uviedla v
spore, že následkom poškodenia zdravia právnou predchodkyňou žalovanej, došlo u nej aj k problémom
v intímnej sfére, tak súd v tejto súvislosti musí upozorniť na tú skutočnosť, že žalobkyňa pred znalcom

znaleckej organizácie forensic.sk dňa 2.5.2016 uviedla, že jej intímny život absentuje úplne, nie však
kvôli zdravotnému stavu, predovšetkým kvôli rozvodu. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie
forensic.sk tiež vyplynulo, že popri invalidnom dôchodku si žalobkyňa v roku 2010 spravila živnosť a
robí „developera“, ale to vtedy, ak je projekt. Má na starosti zmluvy, mandátne zmluvy s dodávateľmi.Robí aj kontrolu faktúr. Posledné dva a pol roka tieto veci robila intenzívne, v súčasnosti to ustalo, avšak
opätovne sa chystá projekt.

21. Podľa súdu prvej inštancie po vykonaní zákroku a následných lekárskych postupoch sa kvalita
života žalobkyne mierne zhoršila, a teda mierne sťaženie jej spoločenského života a uplatnenia v
niektorých smeroch je evidentné. Prihliadol aj na to, že žalobkyňa nepokračovala v magisterskom
štúdiu na právnickej fakulte práve zo zdravotných dôvodov. Na druhej strane je bral zreteľ aj na to,
že žalobkyňa začala štúdium na vysokej škole v akademickom roku 2003/2004 vo veku 45 rokov, a

je teda v hypotetickej rovine, či by jej ukončené vysokoškolské vzdelanie zlepšilo pracovné vyhliadky
na trhu práce. V dôsledku zníženej citlivosti postihnutej dolnej končatiny, jej hybnosti a poklesu sily
v nej je žalobkyňa postihnutá aj vo svojom osobnom živote pri výkone niektorých domácich prác, ako
to bližšie ozrejmila vo svojich výpovediach. Nezanedbateľnou je aj estetická stránka poškodenia jej
zdravia. Existencia rozsiahlej jazvy jej komplikuje výber vhodného oblečenia, nakoľko si jazvu musí
zakrývať, zo šatníka vyradila sukne a tiež je jej nepríjemné vyzliecť sa do plaviek, a preto na kúpalisku

resp. pri jazerách sedí na deke oblečená. Z jej výpovede taktiež vyplynulo, že ukončila pracovný
pomer na Magistráte mesta Košice z dôvodu, že charakter vykonávaného zamestnania (obhliadky
nehnuteľností, cestovanie) jej neumožňoval byť naďalej zamestnanou na pracovnej pozícii, ktorú v tom
čase vykonávala.

22. Súd uzavrel, že v danom prípade považoval 6 násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia za postačujúce a primerané všetkým okolnostiam významným pre posúdenie
danej veci zohľadniac konkrétne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia, ktoré sa prejavili
komplikáciami vyššie uvedenými v jej osobnom a pracovnom živote. V konaní podľa súdu prvej
inštancie nebolo preukázané, že by tu boli výnimočné dôvody hodné mimoriadneho zreteľa, umožňujúce

priznať vyššie ako 6 násobné odškodnenie.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobkyni priznal titulom bolestného /206,25 bodov x 60,- Sk, t.j.
12.375,- Sk/ sumu 410,78 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia /225 bodov x 60,- Sk, t.j.
13.500,- Sk / 448,12 Eur x 6, teda sumu 2.688,72 Eur. V prevyšujúcej časti nárok žalobkyne na náhradu

škody na zdraví zamietol.

24. Žalobkyňa si v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví si uplatnila aj inú majetkovú škodu,
spočívajúcu v strate na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti vo výške 11 636,- Sk ( 386,25 Eur)
a náklady liečenia vo výške 6.069,- Sk (201,45 Eur), náklady na poštovné - žiadosť o doklad skúšok v

sume 27,- Sk (0,9 Eur). Žalobkyňa predložila špecifikáciu účelných nákladov spojených s liečením tak,
že dňa 12.12 uhradila poplatok - LVN, kožné, 20,- Sk, dňa 12.12 uhradila Dithiaden, Belogent, Hirudoid
vo výške 196,50 Sk, dňa 29.12 uhradila poplatok - LVN, chirurgia vo výške 20,- Sk, dňa 30.12. uhradila
Augmentin, Tramal vo výške 263,- Sk, dňa 1.1. uhradila S.. I. sumu 20,- Sk, dňa 3.1. uhradila poplatok
KÚCH vo výške 20,- Sk, dňa 5.1. uhradila Amoksiklav , Ansilan vo výške 161,- Sk, dňa 20.1. uhradila

Traumeel S - na odporúčanie lekára vo výške 199,-Sk, dňa 20.1 uhradila Megacéčko - na lepšie hojenie
rany vo výške 250,- Sk, dňa 20.1 uhradila nemocnici poplatok za pobyt vo výške 700,- Sk, dňa 20.1
uhradila vitamín E vo výške 120, Sk, dňa 20.1 uhradila Imunoglukán na podporu imunity vo výške 170,-
Sk, dňa 6.2 uhradila Ansilan vo výške 223,- Sk, dňa 9.2. uhradila poplatok LVN kožné 20,- Sk, dňa
12.2. uhradila poplatok - LVN neurológia 20,- Sk, dňa 12.2. uhradila Dorsiflex vo výške 39,50,- Sk, dňa

25.2. uhradila Hypnogen, Ludiomil, Diazepam vo výške 185,50,- Sk, dňa 8.3. uhradila Ludiomil vo výške
117,- Sk, dňa 31.3. uhradila Ludiomil vo výške 40,- Sk, dňa 22.4. uhradila Algifen vo výške 40,- Sk, dňa
22.4. uhradila Hirudoid, Algifen vo výške 299,50 Sk, dňa 29.4 uhradila Ludiomil vo výške 191,- Sk, dňa
10.5 uhradila Voltaren vo výške 51,-Sk, dňa 20.8 uhradila Yellon vo výške 47,- Sk, dňa 25.8 uhradila S..
G. v súvislosti s rehabilitáciou sumu 20,-Sk, dňa 25.8. uhradila Lioton, Yellon vo výške 370,- Sk, dňa 2.9.

uhradila Nemocnici Šaca za rehabilitáciu sumu 20,- Sk, dňa 7.9. uhradila Xeragel vo výške 930,50 Sk,
dňa 13.9 uhradila Ibalgin, Yellon vo výške 298,- Sk, dňa 26.10 uhradila Novalgin, Fastum gel vo výške
116,50,- Sk, dňa 25.7 uhradila Fastum gel Diclofenac vo výške 300,- Sk, dňa 23.8. uhradila poplatok
za bodové ohodnotenie FN LP vo výške 400,- Sk, dňa 26.9 uhradila poplatok za EMG 20,- Sk.

25. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 446 Občianskeho zákonníka v znení do 31.7.2014 konštatoval,
že pri úprave následkov škody na zdraví, ktoré viedli k práceneschopnosti poškodeného zákon vychádza
z toho, že poškodenému patrí náhrada za stratu na zárobku. Do prijatia zákona č. 404/2004 Z.z., ktorýmsa novelizoval Občiansky zákonník sa touto stratou rozumel rozdiel medzi priemerným zárobkom a
nemocenským.

26. Žalobkyňa uplatnila tento nárok po dobu trvania práceneschopnosti, ktorú preukázala Dokladom
- Hlásením zamestnávateľovi a začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 9.12.2003 a
Hlásením zamestnávateľovi o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti dňom 23.12.2003 (čl. 9 spisu),
Potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti č. A 745012 - ústavné liečenie so začiatkom dňa
7.1.2004 (čl. 14 spisu) a Potvrdením o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti č. A 745012 dňa

6.2.2004 (čl. 15 spisu). Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne MESTO Košice, Trieda SNP zo dňa
25.2.2005 vyplynul čistý priemerný zárobok žalobkyne vo výške 15.450,- Sk (512,85 Eur). Za mesiac
12/2003 žalobkyni vyplatil zamestnávateľ mzdu vo výške 8.357,- Sk (277,40 Eur), pričom jej bolo
vyplatené nemocenské v sume 3.255,- Sk (108,05 Eur). Rozdiel tak medzi priemerným zárobkom
a nemocenským predstavoval sumu 3.838,- Sk ( 127,40 Eur). Za mesiac 1/2004 žalobkyni vyplatil
zamestnávateľ mzdu vo výške 7.524,- Sk (249,75 Eur), pričom jej bolo vyplatené nemocenské v sume

3.775,- Sk (125,31 Eur). Rozdiel tak medzi priemerným zárobkom a nemocenským predstavoval sumu
5.935,- Sk ( 197,- Eur). Za mesiac 2/2004 žalobkyni vyplatil zamestnávateľ mzdu vo výške 12.121,- Sk
(402,34 Eur), pričom jej bolo vyplatené nemocenské v sume 1.466,- Sk (48,66 Eur). Rozdiel tak medzi
priemerným zárobkom a nemocenským predstavoval sumu 1.863,- Sk (61,84 Eur). Spolu tak rozdiel
predstavoval sumu 11.636,- Sk (386,25 Eur).

27. Uplatnený nárok žalobkyne súd považoval za dôvodný, a preto žalobe v tejto časti súd vyhovel.

28. K uplatneným nákladom spojeným s liečením súd citoval ust. § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka a zdôraznil, že zákon uvádza, že sa nahrádzajú „účelné náklady spojené s liečením“.

Vzhľadom na systém zdravotného zabezpečenia pôjde o náklady, ktoré neboli hradené zo zdravotného
poistenia poškodeného. To znamená, že predpokladom úspešného uplatnenia je preukázanie úhrady
za náklady skutočne vynaložené na liečenie. Rozsah náhrady zákon nevymedzuje. Súdna prax
vykladá pojem účelne vynaložené náklady extenzívnym spôsobom. Zahŕňa sem nielen výdaje vecného
charakteru ako sú náklady na doplnky liečby, náklady na zdravotné a rehabilitačné pomôcky (R III/1967),

ale aj náklady spojené s tým, že je nutné, vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, zaopatriť pomoc
tretej osoby, či iné náklady spojené s výkonom niektorých úkonov za účelom obnovenia alebo zlepšenia
zdravotného stavu poškodeného (rehabilitácia).

29. Všetky výdavky súvisiace s liečením žalobkyňa v spore preukázala príjmovými pokladničnými

dokladmi a bločkami (čl. 22 - 31 spisu), a tieto náklady vo výške 6.069,- Sk (201,45 Eur) žalobkyni
priznal, ako v primeranom rozsahu účelne vynaložené. Súd žalobkyni nepriznal výdavok na poštovné v
sume 27,- Sk (0,9 Eur) za odoslanie žiadosti o odklad skúšok z dôvodu, že tieto výdavky nemajú žiadnu
súvislosť s predmetom sporu.

30. Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust.§ 470 ods.1,2 CSP spolu s čl. 4 ods.1,2
CSP a konštatoval, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Civilný sporový poriadok
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (ust. § 142 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku), ale len dve ( ust. § 225 ods.1 a ods. 2). Na prvom mieste je zásada úspechu upravená ust. §
255 ods.1 a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté
v ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

31. V danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví podľa vyhlášky č.

32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd vyhovel čiastočne
žalobe žalobkyne, avšak určenie samotnej výšky plnenia nepochybne bolo závislé na úvahe súdu a tiež
výsledkoch znaleckého dokazovania. Za spravodlivé riešenie potom považoval, ak súd žalobkyni prizná
plnú náhradu trov konania, avšak len zo sumy priznanej 3.687,19 Eur ( nie zo sumy žalovanej).

32. K uvedenému súd pre úplnosť a len podporne poukázal aj na doterajšiu rozhodovaciu prax
odvolacieho súdu, napr. na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/126/2015 zo dna 1.7.2015,
podľa ktorého: ,,Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie právavzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.“
Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 2M Cdo 5/2007 dňa 25. marca 2008.

33. Uznesením súdu zo dňa 16.3.2010 vydaným pod č.k. 34C/137/2005 - 155 bola znalcovi S.. V. S.,
K.. za vypracovaný znalecký posudok zo dňa 18.2.201, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku č.1
pod poradovým číslom 1/2010 priznaná znalecká odmena v sume 499,60 Eur, ktorá bola poskytnutá z
finančných prostriedkov štátu. Uznesením súdu vydaným pod č.k. 34C/137/2005 - 180 dňa 3.3.2011
bolo svedkovi S.. Z. Z. priznané svedočné v sume 84,20 Eur, ktoré bolo vyplatené z finančných

prostriedkov štátu. Uznesením zo dňa 25.3.2015 vydaným pod č.k. 34C/137/2005 - 284 bola súdom
znalcovi S.. A. Y. za vypracovaný znalecký posudok, ktorý je evidovaný v znaleckom denníku pod
poradovým číslom 8/2011 priznaná znalecká odmena v sume 538,04 Eur, ktorá bola poskytnutá z
finančných prostriedkov štátu. V prejednávanom prípade tak vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením
znalečného a svedočného v celkovej výške 1.121,84 Eur.

34. Súd prvej inštancie poukázal na to, že civilný sporový poriadok rovnako vypustil úpravu trov, ktoré
vznikli štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je
aj prípad prejednávanej veci). Povinnosťou súdu je preto vysporiadať sa s touto situáciou. Súd tak
aplikujúc základné princípy Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku má za
to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou

procesnou normou (ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku), ktorá mu garantovala nárok na ich
náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie
si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený
v Čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku a priznať štátu nárok na náhradu
vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak

by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy na ktorých
spočíva Civilný sporový poriadok tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov,
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
priznávajúcichvdoterajšejsúdnejpraxištátunároknanáhraduvynaloženýchtrovkonania.Vzhľadomna
absenciu úpravy trov konania štátu v procesnej norme, súd aplikoval ust. § 262 ods. 1 a § 259 Civilného

sporového poriadku nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

35. Na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu vo výške Eur zaviazal súd vo výrokovej časti rozsudku
žalovanú, pričom sa spravoval rovnakými zásadami a princípmi, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o
priznaní náhrady trov konania úspešnej strane sporu - žalobkyni.

36. S poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 prvá veta, § 4 ods. 2 písm. ch), § 18 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov súd konštatoval, že žalobkyňa
bola od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o súdnych poplatkoch osobne
oslobodená, a preto súd zaviazal k povinnosti uhradiť súdny poplatok z podanej žaloby žalovanú vo

výške 184,- Eur (5% zo sumy priznanej 3.687,20 Eur).

37. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, a to voči
výrokom I., II., IV., V. a VI. (odvolaním teda nebol napadnutý výrok III., ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd v zmysle § 390 písm. b/ CSP vo veci rozhodol tak, že

napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 17.1.2020 zmení tak, že žalobu zamietne a
žalovanej prizná náhradu trov konania vo výške 100%.

38.Porušenieprávanaspravodlivýprocesžalovanávidívtom,žerozsudoknedávajasneazrozumiteľne
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, pretože v ňom absentuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci a argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie je ako celok nepresvedčivé. Podľa žalovanej
z odôvodnenia rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, prečo sa súd tentokrát priklonil k lekárskemu
posudku vypracovanému S.. Q. Y. M. S.. Y.. S. (ďalej len Lekársky posudok), a to napriek pokynuKrajského súdu v Košiciach obsiahnutému v zrušujúcom uznesení (ktorý súdu prvej inštancie uložil
vzhľadom na existenciu viacerých znaleckých posudkov vysvetliť svoje úvahy vo vzťahu k stanoveniu
výšky bodového hodnotenia, hodnoty bodu). Rovnako z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, prečo súd

prvej inštancie na stanovenie príslušnej hodnoty za jeden bod aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. a nie
zákon č. 437/2004 Z.z. napriek tomu, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení uložil súdu prvej inštancie
po vrátení veci sa vysporiadať s otázkou správnej aplikácie právneho predpisu na daný prípad. Súd prvej
inštancie iba konštatoval, že vzhľadom na rozdielne položky uvádzané znalcami vo svojom rozhodnutí
nevychádzal len z ich porovnania, ale hodnotil ich v spojení s predloženými lekárskymi správami a

priloženou fotodokumentáciou a výpoveďami svedkov, avšak bližšie svoje úvahy nevysvetlil (napriek
tomu, že k výslednému bodovému ohodnoteniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
dospel kombináciou bodového ohodnotenia uvedeného v Lekárskom posudku a znaleckého posudku
vypracovaného znaleckou organizáciou Forensic.sk (položka č. 243c v rámci bolestného).

39. Ďalej žalovaná vidí rozpory v odôvodnení napádaného rozsudku, keď súd prvej inštancie na

jednej strane (v bode 99) poukazuje na to, že v rámci liečebného procesu sa nevyskytli u žalobkyne
podľa znaleckých posudkov žiadne mimoriadne okolnosti a bolesti a na druhej strane následne (v
bode 101) hovorí o miernom zhoršení kvality života žalobkyne po vykonaní zákroku. Z tohto dôvodu
žalobkyni potom priznáva 6-násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Podľa názoru žalovanej v prípade žalobkyne nejde o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci

zvýšenie odškodnenia, kde poukázala na rozhodnutie R 48/2004, v zmysle ktorého dôvody umožňujúce
výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia treba vyvodzovať
predovšetkým z okolností vymedzených v bode 1 ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť,
tvoriacich prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb., najmä ak zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej
sadzby nepostačuje a primerané zmiernenie ich následkov. Podľa žalovanej sa u žalobkyne nejedná

o taký prípad, ktorý by bolo možné označiť za osobitného zreteľa hodný. Odvolateľka zdôraznila,
že jediným kritériom, ktoré môže byť zohľadňované pri priznaní zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia je to, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa a podľa žalovanej o takýto
prípad nešlo. Odvolateľka napokon má za to, že súd neprihliadol na tú skutočnosť, že k nežiaducim
účinkom lieku Almiral došlo aj výrazným pričinením žalobkyne, pretože pokiaľ by táto neodmietala

aplikáciu navrhovaného lieku Hydrocortison 100 mg, tak aj v zmysle znaleckého posudku č. 1/2010
je možné, že by sa zápalový proces zastavil (resp. je možné, že by následky poškodenia zdravia
boli miernejšie). Súd prvej inštancie vôbec nezvážil aplikáciu § 441 OZ, podľa ktorého, ak bola škoda
spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho
zavinením, znáša ju sám.

40. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku podľa nej dostatočne odôvodnil, že vzhľadom na rozdielne položky
uvádzané znalcami v posudkoch nevychádzal len z ich porovnania, ale v súlade s ust. § 191 ods. 1

CSP ich hodnotil v spojení s predloženými lekárskymi správami a priloženou fotodokumentáciou, ako
aj výpoveďami svedkov. Súd tak podľa jej názoru správne zohľadnil aj položku 243c, ktorá vyplývala
aj z lekárskych správ predložených žalobkyňou, výpovede svedkyne S.. D. I. - ošetrujúcej lekárky
žalobkyne a zo znaleckého posudku S.. V. S., K.. Zároveň poukázala na to, že lekársky posudok S.. Y.
M. S.. S. je dôkazom v súlade s ust. § 187 ods. 1, 2 CSP, pričom jeho vierohodnosť nebola v konaní

spochybnená. K ďalšej námietke žalovanej týkajúcej sa odôvodnenia použitia vyhlášky č. 32/1965 Zb.
žalobkyňa má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že pri škode na zdraví sa
jednorazovo odškodňuje bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré pojmy Občiansky zákonník
nevymedzuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.7.2004 boli upravené vyhláškou
č.32/1965Zb.,ktorútrebavcelomrozsahunadanýprípadaplikovať(ust.§11ods.1zákonač.437/2004

Z.z.). Žalobkyňa nesúhlasí ani s tvrdením žalovanej, že sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa
odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia, keď z vyhlášky a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že za prípad hodný mimoriadneho zreteľa možno považovať nezvratné a trvalé poškodenie zdravia.
Medzikritériá,ktorétrebaposudzovaťpripriznávaníodškodneniazasťaženiespoločenskéhouplatnenia
patrí : závažnosť spôsobenej škody na zdraví, teda, či boli poškodené životne dôležité orgány; možnosť

vyliečenia alebo eliminácie spôsobenej škody, t.zn., či v dôsledku poškodenia je poškodený obmedzený
vo svojom spôsobe života a či je nútený k pravidelným kontrolám lekárov, ďalším operačným zákrokom,
či sa v dôsledku poškodenia zdravia stal aspoň do určitej miery závislý na prístrojovom vybavení;
prípadne aj miera zavinenia škodcu. Vyhláška dáva súdu možnosť vlastného uváženia a umožňujemu tak, aby v každom jednotlivom prípade posúdil aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia je primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju. Žalobkyňa zdôraznila, že
výpočet hľadiska pri určení odškodňovania za sťaženie spoločenského uplatnenia je len demonštratívny

a preto nie je vylúčené prihliadať aj k iným hľadiskám. Súd prvej inštancie v súlade s konštantnou
judikatúrou pre poskytnutie primeraného odškodnenia vychádza zásadne z porovnávania aktivít a
spôsobu života žalobkyne pred poškodením zdravia a stavom, ktorý u nej nastal v dôsledku poškodenia
respektíve z toho aká súčasná kvalita života v porovnaní so životom, ktorý žalobkyňa viedla pred
poškodením zdravia. K tvrdeniu odvolateľky o výraznom pričinení žalobkyne na vzniku poškodenia

uviedla, že nebola poučená o tom, aké lieky bude počas hospitalizácie užívať a nebola poučená o ich
prípadných nežiaducich účinkoch čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania (výsluch svedkov S.. Z.
H., S.. Z. Z.).

41. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu boli výroky I., II., IV., V. a VI., ktoré
svojim odvolaním napadla žalovaná. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok III. o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

42.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd (§34CSP)prejednalodvolaniežalovanejakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §

380 CSP, teda preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

43. Preskúmavaný rozsudok je v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., IV., V. a VI. vecne správny,
preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

44. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. júna 2021 o 10.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.6.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

45. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, a h/ CSP. Odvolací
súd k jednotlivým dôvodom uvádza nasledovné:

46. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je

stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

47. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa §
365 ods. 1 písm. d/ CSP sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia, s výnimkou tých,
ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP.

48. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

49. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktorévyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

50. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

51. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

52. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

53. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

54. Žalovaná v odvolaní argumentuje prevažne skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

55. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza nasledovné:

56. Predmetom konania je odškodnenie bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrada účelne

vynaložených nákladov spojených s liečením žalobkyne v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku
zdravotnej starostlivosti poskytnutej zo strany žalovanej.

57. Odvolacie námietky sa týkajú predpokladov vzniku právneho nároku uplatňovaného žalobkyňou,
správnej aplikácie právneho predpisu na daný prípad vo vzťahu k posúdeniu výšky náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia a bolesti, nedostatočného vysvetlenia úvah súdu prvej inštancie na základe,
ktorých sa priklonil práve k bodovému hodnoteniu uvedenému v lekárskom posudku a nie k bodovému
hodnoteniu uvedenému v znaleckých posudkoch predložených v konaní.

58. K odvolacej námietke žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd

uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy,
na základe ktorých dospel k svojim záverom. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieval odvolateľ.

59. K tvrdeniam odvolateľky vzťahujúcim sa na predpoklady vzniku právneho nároku uplatňovaného
žalobkyňou a tvrdeného pričinenia žalobkyne, odvolací súd poukazuje na to, že sa jedná o námietky
a tvrdenia uvádzané v priebehu celého konania (vrátane predchádzajúceho odvolania žalovanej), ku

ktorým sa odvolací súd vyjadril už v zrušujúcom uznesení. Odvolací súd nevzhliadol dôvody na zmenu
svojho stanoviska, na ktorom zotrváva a odkazuje naň.60. Súd prvej inštancie správne poukázal na absolútnu objektívnu zodpovednosť žalovanej (kde zákon
nepripúšťa žiaden liberačný dôvod), pričom vychádzal zo správnej úvahy, že predpokladom nároku
žalobkyne je zistenie, že sa u žalobkyne vyvinula nekróza kože a podkožia v príčinnej súvislosti

s aplikáciou lieku Almiral v zdravotníckom zariadení žalovanej s tým, že nie je dôležité, či zákrok
bol urobený v tom čase lege artis, ale to, či v dôsledku tohto zákroku došlo k poškodeniu zdravia
žalobkyne. Pri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi ochorením žalobkyne a použitím prístroja
žalovanej (aplikácie injekcie Almiral) súd správne vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania a
dospel k správnemu záveru, že medzi podaním lieku Almiral a poškodením zdravia žalobkyne je príčinná

súvislosť, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.

61. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje aj s úvahami súdu, ktorými sa vysporiadal s námietkou
žalovanej (ktorú opakovane uvádzala aj v odvolaní) o tom, že k nežiaducim účinkom lieku Almiral
malo dôjsť aj pričinením žalobkyne. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že personál žalovanej
predpísaným spôsobom nepoučil žalobkyňu o možných nežiaducich účinkoch aplikovaných liekov a o

ďalších skutočnostiach tak, ako je to uvedené v odseku 69 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

62. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že v napadnutom rozsudku nie sú uvedené
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené čo sa týka vysporiadania sa s
otázkou správnej aplikácie právneho predpisu na daný prípad vo vzťahu k posúdeniu výšky náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesti. Súd prvej inštancie sa jasne vyjadril, že pojmy bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nevymedzuje Občiansky zákonník a to, v akom rozsahu
sa odškodňuje náhrada za tieto ujmy na zdraví, do 31.7.2004 boli upravené vyhláškou č. 32/1965 Z.b.
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú podľa súdu prvej inštancie treba v
celom rozsahu na daný prípad aplikovať s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z.

o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie sa tu riadil
úvahami odvolacieho súdu vyjadrenými v zrušujúcom uznesení (sp. zn. 6Co/72/2018).

63. Zároveň treba poznamenať, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok, a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich

organickú kompletizujúcu jednotu. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí dôsledne riadil názorom
odvolacieho súdu vyjadrením v zrušujúcom uznesení, na ktorom odvolací súd zotrváva.

64. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyjadril jednoznačný názor o potrebe aplikácie ust. § 11 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z.z., Odvolací súd vytkol nesprávny výklad tohto ustanovenia realizovaný súdom

prvej inštancie v skoršom rozsudku vychádzajúc z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/23/2008, ktoré
nebolo možné na daný prípad aplikovať v dôsledku odlišných skutkových okolností. Preto pokiaľ v
novom rozhodnutí súd prvej inštancie, v zmysle stanoviska odvolacieho súdu, neaplikoval na daný
prípad výklad realizovaný v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Sžo/23/2008, nebolo potrebné, aby svoje úvahy
vysvetľoval v odôvodnení rozhodnutia.

65. Súd v novom rozhodnutí správne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004, v
zmysle ktorého tak ako je vyššie uvedené na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
poškodenia zdravia spôsobeného pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. (tak ako je to
mu aj v tomto prípade) sa vzťahujú skoršie predpisy teda vyhláška č. 32/1965 Z.b. a to v celom rozsahu

ako aj na bodové hodnotenie, rozhodnutie o prípadnom zvýšení odškodnenia a aj na stanovenie hodnoty
bodu (výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Odvolací súd má za to, že zo znenia
uvedeného paragrafu vyplýva, že všetky inštitúty upravené zákonom č. 437/2004 Z.z. pri poškodeniach
zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhl. č. 32/1965 Zb., vrátane výšky náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

66. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že v rozhodnutí NS SR sp.zn. 4 Sžso 23/2008 predmetom
konania bolo priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z choroby z povolania
(zistenej 15.3.1993) v dôsledku nového zhoršenia následkov súvisiacich s chorobou z povolania už za
účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. (hodnotenie následkov bolo vykonané novým lekárskym posudkom

zo dňa 24.3.2006). Jednalo sa teda o prípad, kedy choroba z povolania bola zistená v roku 1993, avšak
náhrada sa týkala následkov (vzniknutých v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania), ktoré boli v
dôsledku zhoršovania zdravotného stavu zistené až v roku 2006. Obdobne v rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR 10 Sžsk 39/2017 sa jednalo o prípad, kedy k poškodeniu zdravia - úrazu, došlo v roku1981 a predmetom konania bolo bolestné uplatňované v súvislosti s operáciou vykonanou až v období
účinnosti zákona č. 437/2004 (posudok o bolestnom bol vypracovaný dňa 7.10.2015). Podobne v
rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 16Co 454/2016 bolo predmetom konania bolestné, kde k

prvotnému poškodeniu zdravia došlo v roku 2000, avšak uplatňované bolestné sa týkalo operácie (a s
ňou spojenej bolesti) vykonanej v roku 2012. Rovnako v rozsudok NS SR 10 Sžso 65/2014 sa týkal
choroby z povolania zistenej v roku 1999 a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúcej
z nového lekárskeho posudku zo dňa 28.10.2009 v dôsledku ďalších následkov sťažujúcich spoločenské
uplatnenie poškodeného zamestnanca.

67. Vo všetkých týchto rozhodnutiach sa teda jedná o prípady, keď k prvotnému poškodeniu zdravia
(úrazu, inému poškodeniu alebo k zisteniu choroby z povolania) došlo v čase účinnosti vyhlášky
č. 32/1965 Zb., avšak predmetom konania bol nárok uplatnený v dôsledku zhoršenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, alebo v dôsledku novej bolesti, t.j. v dôsledku nových skutočností, ktoré
nastali až v čase účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z.. Preto je namieste (a je jednoznačne spravodlivé)

vykonávať výklad, v zmysle ktorého, je potrebné výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
alebo výšku bolestného posudzovať aplikovaním ustanovení zákona č. 457/2004 Z.z. (teda nie je možné
aplikovať pri stanovení hodnoty bodu právny predpis, ktorý platil v čase úrazu alebo iného poškodenia
zdravia, resp. zistenia choroby z povolania, t.j. vyhlášku č. 32/1965 Zb.).

68. Ak však súd rozhoduje o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v dôsledku poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti zák.č. 437/2004 Z.z. a nejedná sa o
zhoršenie sťaženia spoločenského uplatnenia alebo o (novú) bolesť, ku ktorej došlo v dôsledku nových
skutočností, ktoré nastali až v čase účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z., podľa odvolacieho súdu nie je
možné použitie zák. č. 437/2004 Z.z. ani na stanovenie hodnoty bodu. V takom prípade je na mieste

aplikovať v celom rozsahu iba vyhlášku č. 32/1965 Zb (t.j. vrátane ust § 7 ods.1 vyhl. č. 32/1965 Zb na
stanovenie príslušnej hodnoty za 1 bod). V preskúmavanej veci k poškodeniu zdravia došlo 11.12.2003
a predmetom konania je nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúce z tohto
poškodenia zdravia.

69. Ako nedôvodnú odvolací súd označil aj námietku týkajúcu sa nedostatočného vysvetlenia úvah súdu
prvej inštancie na základe, ktorých sa priklonil práve k bodovému hodnoteniu uvedenému v lekárskom
posudku a nie k bodovému hodnoteniu uvedenému v znaleckých posudkoch predložených v konaní.
Súd prvej inštancie jasne vysvetli z čoho vychádza pri stanovení bodového hodnotenia, keď vzhľadom
na rozdielne položky uvádzané znalcami vo svojom rozhodnutí nevychádzal len z ich porovnania, ale

hodnotil ich v spojení s predloženými lekárskymi správami, fotodokumentáciou a výpoveďami svedkov.

70. Z odôvodnenia rozhodnutia v odseku 94 (v nadväznosti na ods. 92, 93) jasne vyplýva, že súd
prvej inštancie pri ustálení bodového hodnotenia bolestného vychádzal zo zhodne uvádzanej položky
239 prvotné operačné ošetrenie rany, ktorú lekársky posudok aj znalecké posudky zhodne hodnotili

počtom bodov 52,5 (35 bodov zvýšených o 17,5 bodu). U druhej položky 239 (operácia dňa 14.1.2004
z jednotlivých znaleckých posudkov a lekárskeho posudku vyplýva zhoda v ustálení bodov 26,25 a
zvýšení o jednu polovicu (rozdiel je iba nepatrný v uvedení počtu bodov na pripadajúcich na zvýšenie
o jednu polovicu, kde rozdiel 13,125 body vyplývajúce zo znaleckých posudkov a 17,5 vyplývajúce z
lekárskeho posudku, ktorý rozdiel zrejme ušiel pozornosti súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie tu

vychádzal z lekárskeho posudku. Súd prvej inštancie potom dôsledne vysvetlil na základe akých úvah
dospel k záveru o potrebe zaradenia položky 243 C s počtom bodov 110, ktorú uvádzala znalecká
organizácia Forensic.sk vo svojom posudku do celkového bodového hodnotenia bolestného. Odkázal
pritom na vykonané dokazovanie a to lekárske správy predložené žalobkyňou, výpovede svedkyne S..
D. I. ošetrujúcej lekárky žalobkyne ako aj znalecký posudok S.. V. S.. Odvolací súd sa s týmito úvahami

plne stotožňuje a zaradenie tejto položky považuje za správne.

71. Aj keď odvolací súd dáva za pravdu žalovanej, že súd prvej inštancie nezdôvodnil nezaradenie
položky 238 s počtom bodov 15 zvýšených o 7,5 bodu, t.j. celkovo 22,5 bodov, ktorú zaradil do
znaleckého posudku iba znalec S.. Y., avšak je potrebné zdôrazniť, že nezaradenie tejto položky je

ku prospechu odvolateľky (žalovanej) a naopak je na škodu žalobkyne, ktorá sa však proti rozsudku
neodvolala a teda túto chybu nenamietala.72. Podobne, čo sa týka odôvodnenia úvah, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k stanoveniu
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd nepovažuje odvolacie námietky
za dôvodné, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri stanovení

bodového hodnotenia vychádzal zo zhodných záverov znalcov a lekárov vypracujúcich lekársky
posudok, keď zaradil položku 254 s počtom bodov 150, ktorú takto zaradili všetci znalci aj lekársky
posudok a položku 426a s počtom bodov 25, ktorú zaradili takýmto spôsobom všetci znalci a lekársky
posudok ju obsahoval tiež.

73. Je pravdou, že súd prvej inštancie osobitne nezdôvodnil zaradenie položky 431c s počtom bodov
50, keloidná jazva v ľavej sedacej oblasti, ktorá bola zaradená do bodového hodnotenia iba v znaleckom
posudku znaleckej organizácie Forensic.sk, avšak z obsahu odôvodnenia ako celku (vzhľadom na
vysvetlenie súdu prvej inštancie, že znalecké posudky hodnotil aj v spojení s predloženými lekárskymi
správami, fotodokumentáciou a výpoveďami svedkov) je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z
výpovede svedkyne S.. D. I., ošetrujúcej všeobecnej lekárky žalobkyne (výpoveď dňa 9.10.2017), z

ktorej vyplynulo, že po poškodení svalov a v dôsledku chýbajúcich štruktúr je na danom mieste jazva,
ktorá je síce zhojená, ale je tam poškodenie svalovej štruktúry a postihnutá dolná končatina je výrazne
slabšia, je tam poškodený nerv z pevného sadla, z čoho nastávajú pády. Odvolací súd tak považuje za
správne aj zaradenie tejto položky.

74. Pokiaľ súd prvej inštancie nezdôvodnil nezaradenie položky 252 (zaradenej iba znaleckým
posudkom znaleckej organizácie Forensic.sk) tú opäť odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená skutočnosť
je pre odvolateľku výhodná a naopak je v neprospech žalobkyne, ktorá však nepodala odvolanie a túto
skutočnosť nenamietala.

75. Nebolo možné akceptovať ani tvrdenia odvolateľky o rozporoch v odôvodnení rozhodnutia (bod 99
oproti bodom 100, 101). V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že náhrada za bolesť a náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody na zdraví a vyhláška
č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť
podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (ako zásady pre hodnotenia oboch

druhov odškodnenia, ktoré sú stanovené osobitne). Kým odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej
pohody (pričom tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú
bolesť, nie za bolesť budúcu), sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma
na zdraví preukázateľne trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na

uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, teda vylúčenia alebo obmedzenie jeho účasti na
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote.

76. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že v ods. 99 súd prvej inštancie konštatoval
svoje závery vzťahujúce sa na posúdenie splnenia podmienok na mimoriadne zvýšenie náhrady za

bolesť,kdedospelkzáveru,ževrámciliečebnéhoprocesusanevyskytujúžalobkynežiadnemimoriadne
okolnosti a bolesti, ktoré žalobkyňa prežívala, boli primerané k vzniknutému poškodeniu, čo vyplynulo
aj zo znaleckých posudkov. Oproti tomu v ods. 100, 101, 102 súd prvej inštancie vyjadril svoje závery
vzťahujúce sa na posúdenie uplatneného nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, kde najprv vysvetlil úvahy, ktorými sa riadil vo vzťahu k žalobkyňou navrhovanému

118,52 násobnému zvýšeniu, ktoré nepovažoval v takomto rozsahu za opodstatnené. Následne
ozrejmil súd prvej inštancie ako dospel k záveru o potrebe určitého zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (iba ho nepovažoval za dôvodné žalobkyňou uplatnenej výške), konkrétne
6 násobného zvýšenia, a to vzhľadom na mierne zhoršenie kvality života žalobkyne (mierne sťaženie
jej spoločenského života a uplatnenia v niektorých smeroch), ktoré považoval za evidentné. Tieto úvahy

sú potom uvedené v ods. 101.

77. Odvolací súd sa s dôvodmi a úvahami súdu prvej inštancie plne stotožňuje a 6-násobné zvýšenie
považuje za primerané s tým, že boli splnené podmienky na takéto zvýšenie v zmysle vyhl. č. 32/1965
Zb. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje napadnutý výrok I. za vecne správny.

78. Napriek tomu, že žalovaná odvolaním napadla aj výrok II., V. a VI. v odvolaní sa nenachádzajú
žiadne dôvody, ktoré by sa vzťahovali na nesprávnosť týchto výrokov, preto nemohli byť preskúmané
odvolacím súdom a odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok II. o povinnosti žalovanej zaplatiťžalobkyni sumu 587,70 € titulom náhrady inej škody. Výrok V. o trovách štátu, výrok VI. o povinnosti
žalovanej zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a výrok IV. o trovách konania odvolací súd preskúmaval len
ako výroky závislé od výrokov I. a II. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie správne (a

v súlade s ustálenou súdnou praxou) priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, avšak len zo sumy
priznanej rozsudkom.

79. Predchádzajúca právna úprava v ustanovení § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
upravovala, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, mohol mu súd priznať plnú náhradu trov

konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

80. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142
ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p.. Na rozdiel od

predchádzajúcej právnej úpravy nová úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods.
1,2,3 O.s.p.), ale len dve (§ 255 ods. 1,2 CSP).

81. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

82. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

83. Zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného

nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

84. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne

neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho
totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba riešiť, čo je základné a
čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Otázka
výšky náhrady škody je potom druhoradá a nadväzujúca.

85. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcov závisel od znaleckého posudku (bodové
ohodnotenie) aj od úvahy súdu (zvýšenie náhrady).

86. Prvoinštančný súd preto v posudzovanej veci správne ustálil, že žalobkyňa bola plne procesne

úspešná, čo do základu. Z uvedeného dôvodu boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre použitie
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prvej inštancie preto správne priznal žalobkyni nárok na plnú
náhradu trov konania (avšak výlučne iba z prisúdených súm) a to vychádzajúc z interpretácie pojmu
„úspech vo veci“, keďže úspech vo veci skúmal (ako bolo uvedené vyššie), čo do právneho základu,
a nie čo do výšky priznaného nároku.

87. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1,2 CSP. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol plne úspešnej žalobkyni, preto jej odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

88. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).