Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211460
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6714211460.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu F.. J.. Q. B.,

E.., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX D., občana SR, zast. AK JUDr. Peter Tonhauser,
advokát, s. r. o., Banská Bystrica so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234
725, proti žalovanému Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, IČO: 00 592
757, zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom AK ABELOVSKÝ - PETRUŇO so sídlom Tehelná 189,
960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči žalovanému určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a mzdového nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia pracovného
pomeru.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom dňa 24. 03. 2016 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Zároveň
uložil povinnosť žalobcovi nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 562,38 Eur s DPH
na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil uplynutím prekluzívnej lehoty, na ktorú bol povinný „ex offo“ prihliadnuť.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd v Banskej Bystrici,
ktorýuznesením16CoPr/6/2016-157dňa24.08.2016rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilna

ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce
výpovedná doba je 1 mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 toho istého ustanovenia
výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu je: a) 2 mesiace, ak pracovný
pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 1 rok a menej ako
5 rokov, a b), ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval

najmenej 5 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval najmenej
5 rokov (od roku 1982) ku dňu doručenia výpovede, a preto výpovedná lehota je v súdenej veci 3
mesačná. Pokiaľ je ale výpovedná lehota 3 mesačná, žaloba podaná na okresnom súde dňa 06. 08.
2014 bola podaná v zákonnej 2 mesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. S poukazom nauvedené mal potom odvolací súd za to, že žaloba bola podaná v lehote, a vzhľadom k tomu že okresný
súd nevykonával ďalšie dokazovanie majúc za to, že žalobný nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí
premlčacej doby, vec mu zrušil a vrátil späť na nové konanie a rozhodnutie.

5. Následne sa súd prvej inštancie pri dokazovaní zameral na preskúmavanie žalobcom uvádzaných
hmotnoprávnych podmienok spojených s uplatneným pracovnoprávnym nárokom.

6. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podanej žaloby zo dňa 04. 08. 2014,

pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX,
dohodyozmenepracovnejzmluvy zodňaXX.XX.XXXX,dohodyozmenepracovnejzmluvyzodňaXX.
XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, dohody o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa XX. XX. XXXX, výpovedi z pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX, písomného nesúhlasu
so skončením pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX, oznámenia zo dňa 06. 09. 2013, písomných
vyjadrení zástupcov sporových strán, prednesov štatutárnych zástupcov strán sporu, ako aj ďalšími

následne predloženými listinnými a ostatnými dôkazmi, zistil tento skutkový stav:

7. Tak ako je konštatované v pôvodnom predzrušujúcom rozhodnutí, žalovaný so žalobcom ukončil
pracovný pomer listom zo dňa XX. XX. XXXX v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu nadbytočnosti, z dôvodu zníženia stavu zamestnancov na Lesníckej fakulte s cieľom zabezpečiť

efektívnosť práce a to schválenie organizačnej zmeny, zrušenie piatich systemizovaných pracovných
miest a zánik jedného pracovného miesta. Žalobca uviedol, že pracovný pomer u žalovaného mu vznikol
na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX na dobu neurčitú v pracovnom zaradení
asistent, ktoré sa na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX zmenilo na
odborný asistent, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX na učiteľ - docent. Na

základe výsledkov výberových konaní sa jeho pracovná zmluva na základe dohôd o jej zmene zo dňa
XX. XX. XXXX P. XX. XX. XXXX zmenila na funkciu docent na dobu určitú, a to vždy na funkčné obdobie
piatich rokov. Žalobca tvrdil, že jeho pracovný pomer v pracovnom zaradení učiteľ - docent, uzavretý
na dobu neurčitú bol aj naďalej v platnosti. Vo výpovedi, ktorá mu bola žalovaným daná, sa ako dôvod
nadbytočnosti uvádza zánik pracovného miesta učiteľa - odborného asistenta, nie učiteľa - docenta.

8. Žalobca listom zo dňa XX. XX. XXXX oznámil žalovanému, že nesúhlasí so skončením pracovného
pomeru a uviedol mu, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Tieto skutočnosti mal súd preukázané
výpoveďou zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj písomným nesúhlasom so skončením pracovného pomeru. Aj
keď žalobca odmietol prevziať písomnú výpoveď, v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce, sa písomnosť

obsahujúca výpoveď z pracovného pomeru považuje za doručenú žalobcovi dňa XX. XX. XXXX, teda
dňom kedy žalobca túto odmietol prevziať.

9. Pokiaľ ide o splnenie formálnych náležitostí výpovede žalovaného žalobcovi, touto sa následne už
súd prvej inštancie nezaoberal, pretože sa týmto zaoberal v uznesení 16CoPr/6/2016-157, Krajský súd

v Banskej Bystrici náležitým a právno-argumentačným spôsobom, ktorý mal za to že výpoveď splnila
všetky formálne náležitosti v zmysle Zákonníka práce, bola doručená zákonom upraveným spôsobom
žalobcovi a tento v predpísanej lehote doručil súdu žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a nároku vyplývajúceho z neplatného skončenia pracovného pomeru.

10.Vďalšomsa súdužzaoberallentým,čitubolisplnenéhmotnoprávnepodmienkynadanievýpovede
alebo nie.

11. Právny zástupca žalovaného vo svojom procesnom podaní zo dňa 02. 02. 2017 zrekapituloval
priebeh pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako

zamestnancom. Uviedol, že dňa XX. XX. XXXX bol pracovnou zmluvou medzi žalovaným a žalobcom
založený pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom na základe tejto pracovnej zmluvy žalobca
vykonával prácu v pracovnej pozícii učiteľ, funkcia asistent. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene obsahu
pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX tak, že odo dňa XX. XX. XXXX žalobca vykonával prácu
na pracovnej pozícii učiteľ, funkcia odborný asistent. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene obsahu

pracovnej zmluvy s tým, že odo dňa XX. XX. XXXX žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii učiteľ,
funkcia docent. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy v rozsahu, že pracovný
pomer žalobcu sa z doby neurčitej zmenil na dobu určitú a to Y. XX. XX. XXXX F. XX. XX. XXXX,
t. j. na dobu 5 rokov. Dňa XX. XX. XXXX došlo k zmene dĺžky trvania pracovného pomeru tak, žepracovný pomeru uzavretý na dobu určitú mal trvať do XX. XX. XXXX, pracovný pomer sa predĺžil
na dobu 5 rokov od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. F.Ň. XX. XX. XXXX sa žalovaný so žalobcom
dohodli na opätovnej zmene v dĺžke trvania pracovného pomeru tak, že tento mal trvať do uzavretia

výberového konania na miesto učiteľa - docent pre študijný odbor: lesníctvo a pre príbuzný študijný
odbor Mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby KLŤLM Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.
Dňa XX. XX. XXXX bolo žalobcovi doručené písomné podanie žalovaného označené ako „oznámenie“
zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že vo výberovom konaní úspešný nebol a
doručením predmetnej písomnosti sa výberové konanie považuje za uzavreté. Dňom XX. XX. XXXX

teda došlo v zmysle pracovnej zmluvy a jej dodatkov k skončeniu výkonu práce žalobcu vo funkcii
docenta v organizácii žalovaného a to uplynutím doby, na ktorú bol výkon funkcie docenta obsadený
(do skončenia výberového konania). Po uplynutí dňa XX. XX. XXXX žalobca naďalej vykonával pre
organizáciu prácu na pracovnej pozícii učiteľ - odborný asistent. Písomným podaním zo dňa XX. XX.
XXXX dal žalovaný žalobcovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce výpoveď z pracovného
pomeru s tým, že žalobca ju odmietol prevziať, o čom bol vykonaný záznam dňa XX. XX. XXXX.

Všetky zhora uvádzané skutočnosti žalobca preukázal právne relevantným spôsobom a to dotknutými
dohodamiozmenepracovnejzmluvyaostatnýmisúvisiacimilistinami,ktorébolipredloženésúdu.Pokiaľ
ide o výkon práce žalobcu pre žalovaného po uplynutí dňa XX. XX. XXXX, žalobca vykonával prácu na
pracovnejpozíciiučiteľ-odbornýasistent.Dôvodomprečovykonávalprácuna tejtopracovnejpozíciibol
ten, že XX. XX. XXXX mu skončil výkon práce vo funkcii docenta, pretože žalobca neuspel vo výberovom

konaní. Úspešné absolvovanie výborového konania na funkciu docent je pri tom v zmysle § 77 ods. 1,
ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, podmienkou pre výkon práce na pracovnej pozícii
učiteľ - funkcia: docent, resp. podmienkou pre obsadenie funkcie docenta. Dôvod pre ktorý žalovaný
umožnil žalobcovi aj po uplynutí dňa XX. XX. XXXX vykonávať prácu bol ten fakt, že v zmysle interných
predpisov žalovaného, konkrétne uznesenia č. 9.1.1 Zápisnice č. 9 zasadnutia vedenia TU vo Zvolene,

konaného dňa 10. 03. 2003 sa rozhodlo že v prípade ak profesor alebo docent neuspeje vo výberovom
konaní na funkciu profesora alebo docenta v zmysle nového zákona o VŠ, jeho doterajší pracovno-
právny vzťah s TU ostane zachovaný bez nároku na funkciu profesora alebo docenta, pričom mzdové
náklade pokryje fakulta zo svojich zdrojov. Túto skutočnosť žalobca preukázal dotknutou zápisnicou zo
zasadnutia vedenia TU. Z uvedeného potom vyplýva že žalobca sa dňom XX. XX. XXXX vrátil na svoje

pôvodnépracovnémiestoučiteľ-odbornýasistent.Pokiaľideovýpoveďzpracovnéhopomeru,žalovaný
tvrdil, že táto bola žalovaným daná v súlade so zákonom a považoval ju za platnú. Dňa 03. 03. 2014 W..
F.. J.. M. W. - F. R. H. C. M. D. predložil žalovanému zoznam zamestnancov navrhnutých na ukončenie
pracovného pomeru, čo žalovaný opäť preukázal listinným dôkazom. Dňa 04. 03. 2014 žalovaný ako
zamestnávateľ žalobcu schválil tzv. systematizáciu pracovných miest na TU Zvolen pre rok 2014 v rámci

ktorej sa rozhodlo o racionalizačných opatreniach a organizačných zmenách, konkrétne o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, o organizačných zmenách týkajúcich sa zrušenia
pracovnýchmiest,ozánikupracovnéhomiestaazmientechnickéhovybavenia.Ajtototvrdeniežalovaný
preukázal listinným dôkazom a to konkrétne zápisnicou z mimoriadneho zasadnutia Kolégia rektora TU
vo Zvolene zo dňa 04. 03. 2014. V nadväznosti na uvedené žalovaný ako zamestnávateľ v zmysle § 63

ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce, a to zrušením pracovných miest. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných
zmenách zo dňa 04. 03. 2014 vyplýva, že žalovaný v rámci systematizácie pracovných miest rozhodol
okrem iného o zrušení (zániku) jedného pracovného miesta na pracovnej pozícii - učiteľ - funkcia:
odborný asistent. V dôsledku uvedených skutočností sa žalobca stal pre organizáciu nadbytočným, a

preto žalovaný písomným podaním zo dňa XX. XX. XXXX dal žalobcovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Žalovaný zdôraznil legitimitu
výpovede danej žalobcovi odkazom na súlad so zákonným ustanovením § 74 Zákonníka práce, kde
výpoveď bola prerokovaná odborovým orgánom organizácie dňa 17. 03. 2014, ktorý vyjadril súhlas s
ukončením pracovného pomeru žalobcu.

12. Žalobca navrhol vypočuť v konaní svedkyňu J.. V. Q., ktorá ako bývalá študentka a absolventka
TU vo Zvolene uviedla, že až po skončení vysokej školy sa dozvedela, že žalobca odišiel zo školy,
avšak nevedela za akých okolností. V dotknutom období jej žiaci nižšieho ročníka posielali SMS-správy,
obsahom ktorých bola otázka, či vie o tom, že žalobca už v septembri do práce nenastúpi. Neskôr keď

išla na jeseň na skúšku, namiesto skúšajúceho, ktorým mal byť žalobca, skúška prebehla za prítomnosti
W.. V. P. F.. B.. Na otázku žalovaného svedkyňa uviedla, že sa nepamätá, odkiaľ mala mať informáciu,
že žalobca by mal na fakulte skončiť (išlo o rok 2011).13. Svedok W.. J.. M. W. dňa 23. 03. 2017 sa vyjadril k obdobiu, kedy žalobca pôsobil u žalovaného
ako pedagóg. Vyjadril sa k jeho habilitácii, k výberovému konaniu, ako aj jeho výsledkom. Na otázku,
či došlo k výpovedi z pracovného pomeru žalobcu z dôvodu nadbytočnosti, z dôvodu organizačnej

zmeny - zániku pracovného miesta a či pracovná náplň, ktorá bola obsahovou zložkou zaniknutého
pracovného miesta, na ktoré bol zaradený žalobca existovala aj naďalej svedok uviedol, že žiadna
kumulácia ani nič podobné nenastalo, pretože výpoveď z dôvodu nadbytočnosti bola urobená vo vzťahu
k pozícii odborného asistenta, kde takáto pozícia v nadchádzajúcom období obsadzovaná jednoducho
nebola. Pokiaľ sa žalobca so svojim právnym zástupcom snažil presvedčiť súd, že na miesto žalobcu

bol prijatý iný uchádzač, svedok sa k tomuto tvrdeniu kategoricky vyhradil a logicky zdôvodnil, že
iný uchádzač obsadzoval funkčné miesto a funkciu docenta, no žalobca už v inkriminovanom období
na funkcii docenta nebol. Žalovaný mu dával výpoveď z funkcie učiteľ - odborný asistent. V takomto
prípade potom nemohla byť absolútne žiadna reč o akejsi kumulácii. Zdôraznil, že výberové konania boli
vysokoškolským zákonom uvedené do života práve z dôvodu, aby vybudili súťaživosť a aby akademické
prostredie naozaj nebolo nejakou metastabilnou inštitúciou.

14. Svedok W.. J.. T. K. E.., T. C. L. D. vo svojej výpovedi dňa 04. 06. 2020 potvrdil, že ukončenie
pracovného pomeru so žalobcom bolo signované jeho podpisom dňa 04. 03. 2014, kde mohol rozhodnúť
ako zamestnávateľ o organizačných zmenách prijatých v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce v platnom znení, kde prijal rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zabezpečiť efektívnosť práce a to zrušenie viacerých pracovných miest na lesníckej fakulte, jednalo sa
o 5 miest, na drevárskej fakulte o 1 miesto a na fakulte ekológie o 3 miesta a na fakulte environmentálnej
výrobnej techniky 1 miesto. Pokiaľ si pamätal, tak v tomto období bol ukončený pracovný pomer s 58
zamestnancami, pričom niektorí odišli do riadneho dôchodku, niektorí do predčasného dôchodku, z toho
bolo 14 učiteľov. Svedok uviedol, že konal a rozhodol na základe návrhu, ktorý mu predložil F. R. H. W..

W.. Zoznam obsahoval všetkých ľudí, ktorí buď končia pracovnú zmluvu a odchádzajú do dôchodku,
alebo sa nevypísalo výberové konanie a u niektorých aj učiteľov, ktorí mali zmluvu na dobu určitú, resp.
boli zrušené viaceré pracovné miesta. Pokiaľ išlo o racionalizačné opatrenia v období rokov 2011, 2012,
2013 a 2014, svedok uviedol, že racionalizačné opatrenia prebiehali či už na základe výpovede, alebo
dohôd z dôvodu zabezpečiť cieľ ktorým bola efektívnosť práce. Poukázal na fakt, že od roku 2010 počet

študentov na TU Zvolen, ale nakoniec aj na celom Slovensku, zaznamenáva pokles, čo v konečnom
dôsledku súvisí aj s výškou dotácií a financiami a celkovou ekonomikou tej - ktorej vysokej školy. Aj
z tohto dôvodu bol žalovaný donútený urobiť určité racionalizačné opatrenia. Tie sa nedotýkali len
jednotlivca, ale išlo o pomerne výraznejšie čísla, keď napr. v roku 2010 bol celkový počet zamestnancov,
ktorý skončil pracovný pomer z rôznych dôvodov 18, z toho 13 učiteľov, v roku 2011 bol ukončený

pracovný pomer s 29 zamestnancami, z toho 12 učiteľov, v roku 2012 s 30 zamestnancami, z toho 14
učiteľov, v roku 2013 so 45 zamestnancami, z toho 16 učiteľov a v roku 2014 bol ukončený pracovný
pomer s 58 zamestnancami a z toho 14 učiteľov (včítane žalobcu). Svedok nemal zásadné výhrady voči
odbornosti a pracovnej disciplíne žalobcu v období kedy pôsobil na vysokej škole ako pedagóg. Pokiaľ
išlo o prijatie F.. J.. P. N., W.. na fakultu svedok uviedol, že výberové konanie na obsadenie funkčného

miesta docenta na katedre lesnej ťažby, logistiky, meliorácií prebehlo v auguste 2013. Po výberovom
konaní dostal zápis z komisie, ktorá určila poradie výberového konania s tým, že na prvom mieste sa
umiestnil J.. P. N. a na druhom žalobca. Takéto rozhodnutie urobila 7-členná komisia, pričom svedok
ako štatutárny zástupca nemal dôvod o rozhodnutí komisie pochybovať. Konal v súlade so zákonom.
Poukázal na to, že videl aj určitú opatrnosť u dekana fakulty, ktorý navrhol predmetného uchádzača

na 2 roky, hoci mal možnosť ho prijať aj na dlhšie obdobie. Avšak v prípade nových pracovníkov sa
to robí tak, že sa príjme tento na kratšie obdobie, aby sa overilo, či skutočne je dotyčný vhodný na
obsadzovanú funkciu o ktorú sa uchádza, alebo nie. V závere svedok zdôraznil, že k žalobcovi sa vždy
snažil správať kolegiálne a korektne.

15. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 06. 2019 o.i. uvádza, že
neoddeliteľnou súčasťou platného skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, je aj splnenie
hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede - prijatie rozhodnutia o organizačných zmenách. Musí
ísť o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa právnickej osoby podpisuje osoba
oprávnená konať. Znovu poukázal na obsahové znenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom

spochybňoval existenciu organizačnej zmeny, ktorá podľa neho musí byť vykonaná v súlade s právnymi
predpismi a nadbytočnosť zamestnanca musí byť v príčinnej súvislosti medzi jeho nadbytočnosťou a
organizačnou zmenou. Uviedol vo vzťahu k splneniu ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa/
žalovaného, že žalovaný bol povinný ponúknuť žalobcovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste, ktorébolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať
dokazovanie aj vypočutím svedka F.. S.. E.. W.. J.. T. K., W.., ktorý dôkaz súd vykonal dňa 04. 06. 2020,
avšak bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý sa bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu

či ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil aj napriek tomu, že predvolanie na termín pojednávania mu
bolo riadne a včas elektronickým spôsobom doručené; a výsluch svedka sám inicioval.

16. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

17. V prejednávanej veci mal súd za preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom,
ako zamestnancom a žalovaným, ako zamestnávateľom. Nesporným boli aj viaceré dohody o zmene
pracovnej zmluvy, predovšetkým týkajúcej sa dĺžky času, na ktorý bol pracovný pomer založený. Takisto
bolo nesporným tvrdenie žalobcu, že žalovaný s ním ukončil pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

18. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru jednak na základe predloženého množstva listinných
dôkazov tak jednou, ako aj druhou sporovou stranou, ako aj výsluchom štatutárnych zástupcov
žalovaného, dekana fakulty, rektora univerzity, že žaloba žalobcom bola podaná neodôvodnene. Súd
mal za to, že žalobca v súlade s platnou právnou úpravou ukončil pracovný pomer so žalobcom

z dôvodu nadbytočnosti tak, ako to vyplýva zo skutočností obsiahnutých vyššie. Sám rektor TU
Zvolen potvrdil, že dlhodobo, prakticky od roku 2010 dochádza k znižovaniu počtu študentov na
vysokých školách - nevynímajúc Technickú univerzitu vo Zvolene. Vzhľadom k tomuže v systéme
financovania musí predovšetkým štatutárny zástupca vysokej školy dohliadať na ekonomičnosť a
efektivitu školy, dochádzalo aj u žalovaného postupne každoročne od roku 2010 k znižovaniu počtu

zamestnancov, včítane ukončovania pracovného pomeru aj s učiteľmi/pedagógmi pôsobiacimi na
škole. Tieto skutočnosti neboli nikým rozporované, pričom rektor univerzity súdu predložil konkrétne
čísla majúce oporu v štatistike žalovaného. Ak právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobcovi malo
byť ponúknuté zamestnávateľom iné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii a odbornosti a to na
mieste ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce žalobcu, konanie bolo preukázané, že v

rámci racionalizačných opatrení školy žalovaný nemal možnosť, z dôvodu absencie systematizácie
pracovného miesta pre žalobcu, tohto zamestnať na inej vhodnej pracovnej pozícii, a preto rozhodol
tak, ako rozhodol. Sú všeobecne známe rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré zdieľajú právny
záver, že o nadbytočnosti pracovníka je oprávnený a kompetentný rozhodnúť výlučne zamestnávateľ; v
žiadnom prípade nemôže o nadbytočnosti rozhodovať a do istej miery „suplovať“ rozhodnutie štatutára

zamestnávateľskej organizácie súd. Aj v tomto prípade pokiaľ sám žalovaný v rámci racionalizácie
znižoval stavy zamestnancov a to tak pedagógov, ako aj nepedagógov, robil tak v súlade so
zodpovednosťou štatutárneho zástupcu vo vzťahu k funkčnosti, ako aj ekonomike prevádzky školy; kedy
financovanieškolyjepriamoúmernéazávisléodpočtuprijatýchštudentovnaten-ktorýakademickýrok.

19. S poukazom na zhora uvádzané skutočnosti, súd žalobu zamietol z dôvodov vyššie uvedených.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. S poukazom na výsledok sporu, v ktorom bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, súd o trovách
konania rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku tak, že priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vydá
úradník procesného súdu osobitné uznesenie, v ktorom bude špecifikovaná konkrétna výška náhrady.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§

362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade
doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).