Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115220341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1115220341.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu : STH-Stavohotely,
a.s., Prievozská 452/14A, Bratislava, IČO: 31 391 621, zast. JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Prievozská
14/A, Bratislava, proti žalovanému: LITA autorská spoločnosť, Mozartova 9, Bratislava, IČO : 00 420 166
zast. JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, Nám. Biely kríž 3, Bratislava, o určenie obsahu licenčnej

zmluvy, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/185/2015 -53 zo
dňa 14.augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 161 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a
§ 159 C.s.p. z dôvodu litispendencie, v konaní, v ktorom sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia
obsahu licenčnej zmluvy, konanie zastavil.
1.1. O náhrade trov konania rozhodol tak, žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania, keď podal
totožnú žalobu na žalovaného.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie, ktorým
žiadal aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že výrok o zastavení súd prvej inštancie odôvodnil
tým, že žalobou doručenou dňa 24.07.2015 sa žalobca domáhal určenia obsahu licenčnej zmluvy. Z
potvrdenia o podaní žaloby vyplýva, že táto žaloba bola do registra 15C zapísaná dňa 29.07.2015,
potom ako bola žaloba vyčlenená zo spisu 1U/2/2015. Lustráciou v registri súdu prvej inštancie a

zároveň nahliadnutím do súdneho spisu sp. zn. 9C/185/2015 bolo zistené, že zo strany žalobcu bola
na súde prvej inštancie dňa 24.07.2015 doručená totožná žaloba, ktorej bola pridelená spisová značka
37Cb/136/2015 a následne po reklamácii sp. zn. 9C/185/2015, v ktorej vystupujú totožné strany sporu
a žalobca žaluje totožný predmet s totožným odôvodnením uplatneného nároku. Súd prvej inštancie
šetrením zistil, že totožné konanie týkajúce sa rovnakého predmetu konania, rovnakých strán sporu a
rovnakých skutkových okolností bolo začaté na tunajšom súde dňa 24.07.2015 a zapísané pod sp.

zn.: 37Cb/136/2015 a následne po reklamácii jej bola pridelená sp. zn.: 9C/185/2015. V danom prípade
neboli splnené procesné podmienky konania a bola naplnená podstata § 159 C.s.p.. Vzhľadom na
uvedené, súd prvej inštancie konanie zastavil. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil tým,
že zastavenie konania zavinil žalobca tým, že podal totožnú žalobu na žalovaného, a teda mu vznikla
povinnosť podľa § 256 ods. 1 C.s.p. zaplatiť žalovanému trovy.
2.1. Žalobca uviedol, že v prerokovávanej veci nepodal žalobu na určenie obsahu licenčnej zmluvy

dvakrát, ako uviedol súd prvej inštancie. Žalobca dňa 24.07.2015 o 12 hod 12 min. podal do podateľne
súdu prvej inštancie žalobu na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ktorej bola pridelená sp. zn. :37Cb/136/2015 a v súvislosti s touto žalobou podal dňa 24.07.2015 o 12 hod. a 18 min. do podateľne
súdu prvej inštancie návrh na prijatie peňažných prostriedkov za použitie spravovaných predmetov
ochrany do úschovy súdu, ktorého prílohou bola žaloba na určenie obsahu licenčnej zmluvy a tomuto

podaniu bola pridelená sp. zn.: 1U/2/2015. Skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobcom podaná
žaloba dňa 24.07.2015 bola zapísaná do registra 15C dňa 29.07.2015 neobstojí, lebo z potvrdenia
elektronickej podateľne súdu prvej inštancie vyplýva, že podaná žaloba bola zapísaná ako nový návrh
dňa 24.07.2015 o 12 hodine a 12 minúte a bola zapísaná pod sp. zn. 37Cb/136/2015. Žalobca
je názoru, že svojvoľné duplicitné zapisovanie len raz podanej žaloby na súde prvej inštancie cez

elektronickú podateľňu súdu žalobcom nemôže ísť v neprospech žalobcu. Žalobca nezavinil právny stav
litispendencie v prerokovávanom podaní, lebo vo veci podal len jeden návrh, ktorý bol cez elektronickú
podateľňu súdu prvej inštancie riadne zapísaný ako nový návrh do registra 37Cb. Žalobca nesúhlasí s
právnym záverom súdu prvej inštancie, že na jeho strane je daná procesná zodpovednosť - zavinenie
za litispendenciu. Tento neželaný právny stav nastal nesprávnym postupom súdu prvej inštancie. Výrok
o nároku na náhradu trov konania je nesprávny a nezákonný, lebo žalobca za tento stav nenesie

zodpovednosť.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril a uviedol, že medzi stranami sporu je na súde prvej
inštancievedenésúdnekonaniepodsp.zn.:15C/185/2015,vktoromsažalobcadomáhaurčeniaobsahu
hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 82 zákona č. 618/2003 Z. z.. Medzi stranami sporu je na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 9C/185/2015 (pôvodne sp. zn. 37Cb/136/2015) vedený aj spor, v ktorom sa

takisto žalobca domáha určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy podľa § 82 zákona č. 618/2003 Z.
z. Žalovaný nevie posúdiť dôsledkom akého skutkového stavu je to, že medzi tými istými stranami sporu
bolo v tej istej veci, teda o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy začaté jednak konanie pod sp. zn.
9C/185/2015 a jednak pod sp. zn. 15C/185/2015. Žalovaný nevie posúdiť, či žalobca skutočne podal na
tunajšom súde iba raz žalobu alebo nedopatrením dvakrát žalobu voči žalovanému. Túto skutočnosť vie

posúdiť iba konajúci súd. Takisto žalovaný nevie posúdiť či žalobca uhrádzal súdny poplatok za podanie
žaloby iba raz alebo dvakrát, teda iba v jednom konaní alebo v obidvoch a pokiaľ iba raz, tak v ktorom
to bolo konaní.
4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.
5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania (t.j. pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania) v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno
priznať úspech, pretože súd prvej inštancie vec posúdil správne po právnej stránke v časti rozhodovania
o trovách konania a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
6. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
6.1. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
6.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Odvolací súd preskúmal spisový materiál a zistil, že žaloba v konaní vedenom pod sp. zn.:
15C/185/2015 bola do súdneho registra 15C zapísaná dňa 29.07.2015 o 15:05 hod., potom, čo súd
prvej inštancie spísal dňa 29.07.2015 úradný záznam, z ktorého vyplýva, že dňa 24.07.2015 bol pri
návrhu na prijatie do úschovy, ktorý bol zapísaný dňa 24.07.2015 o 12:18 hod. pod sp. zn. 1U/2/2015
pripojený aj ďalší návrh s tými istými účastníkmi konania s predmetom sporu, návrh na určenie obsahu

licenčnej zmluvy podľa § 82 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s
autorským právom. K spisu bol pripojený aj spis 1 U/2/2015, kde po preštudovaní návrhu bolo zrejmé, že
žalobca k uvedenému návrhu na prijatie peňažných prostriedkov do úschovy ako prílohu uviedol žalobu
na určenie obsahu licenčnej zmluvy. Tento návrh bol súdom odpojený a daný na zápis do podateľne dňa
29.07.2015, kde bol zapísaný do oddelenia 15C, pod sp. zn.: 15C/185/2015.

7.1. Dňa 24.07.2015 o 12 hod. a 15 minút bola do registra 37 Cb, pod sp. zn. 37Cb/136/2015
zapísaná totožná žaloba, ako žaloba, ktorá bola zapísaní do registra 15C/185/2015. Uvedený návrh hol
reklamovaný a zapísaný do oddelenia 9C pod sp. zn. 9C/185/2015. V konaní 9C/185/2015 bol žalobcom
uhradený súdny poplatok vo výške 99,50€ prostredníctvom kolkových známok, hneď pri podaní žaloby.

7.2. Odvolací súd ďalej zistil, že žalobca uhradil súdny poplatok aj v konaní vedeným pod sp. zn.
15C/185/2015 a to bo výške 99,50€ na základe výzvy zo dňa 05.05.2017, ktorá bola právnemu
zástupcovi žalobcu doručená dňa 11.05.2017. Súdny poplatok bol žalobcom uhradený dňa 17.05.2017.V konaní vedným pod sp. zn. 15C/185/2015 zo strany súdu došlo k výzve na vyjadrenie k žalobe, ktorá
bolazaslanážalovanému.Žalovanýsavyjadrilprostredníctvomprávnehozástupcupodanímdoručeným
súdu dňa 02.03.2016, v ktorom žalovaný poukázal na skutočnosť, že na súde prvej inštancie sú vedené

dve totožné konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.02.2017, č. k. 15C/185/2015-24 vyzval
žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené dňa 11.05.2017.

8. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalobca procesne zavinil

zastavenie konania v dôsledku čoho je povinný v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. nahradiť trovy konania
žalovanému. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v

späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS
563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu,
pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritóme rozhodnuté, a tým
zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane

trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého
dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a
medzi stranami sporu navzájom. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby,
či už úplného, alebo čiastočného (§ 145 C.s.p.), z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky

konania (§161 ods. 1 C.s.p.), z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa
nepodarilo odstrániť (§161 ods. 3 C.s.p.). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane
žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné

vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016.
s. 933 - 934).
9. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie žalobcu ako zavinenie zastavenia konania z dôvodu
litispendencie, čo žiadna zo strán nespochybnila podaním opravného prostriedku. Žalobca vo svojom

odvolaní uvádza, že prekážku litispendencie zavinil súd svojvoľným duplicitným zapísaním žaloby. V
prípade, ak by aj prišlo k duplicitnému zapísaniu chybou súdu, čo nie je vylúčené, nakoľko došlo k
odpojeniu žaloby do podateľne, pričom žaloba bola žalobcom označená ako príloha k podanému návrhu
na prijatie veci do úschovy, tak súd mal povinnosť aplikovať zodpovednosť za zavinenie zastavenia
nakoľko v danom konaní prišlo už k vzniku procesnoprávneho vzťahu medzi súdom a sporovými

stranami a sporovými stranami navzájom. Taktiež správanie žalobcu v konaní preukazuje, že si musel
byť vedomý, že na súde je vedené len jedno konanie o žalobe na určenie obsahu licenčnej zmluvy.

9.1. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v oboch konaniach uhradil súdny poplatok
vo výške 99,50 €|. V konaní 9C/85/2015 bol súdny poplatok uhradený v kolkových známkach hneď pri

podaní žaloby. Následne v konaní pod sp. zn. 15C/185/2015 bol vyzvaný výzvou zo dňa 05.05.2017
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 €, čo žalobca aj dňa 17.05.2017 uhradil. Odvolací
súd poukazuje, že súd prvej inštancie vyzval na úhradu súdneho poplatku v konaní pod sp. zn.
15C/185/2015, skoro po dvoch rokoch od začatia konania a takisto od začatia konania vedeného pod
sp. zn.: 9C/185/2015 (pôvodne 37Cb/136/2015). Žalobca uhradil súdny poplatok ešte raz, bez toho aby

súd upozornil, že súdny poplatok hradil pri podaní žaloby.

9.2. Zároveň súd uvádza, že okrem hradenia súdneho poplatku bol žalobca aj vyzvaný na vyjadrenie k
podanému vyjadreniu žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že žalovaný vo
svojom vyjadrení k podanej žalobe upozornil konajúci súd a tým aj žalobcu (vyjadrenie bolo právnemu

zástupcovi žalobcu doručené dňa 11.05.2017), že na súde prvej inštancie prebiehajú dve konania, ktoré
sú vedené na základe totožnej žaloby, ktoré boli identicky odôvodnené. Po doručení tohto vyjadrenia
muselo byť žalobcovi zrejmé, že na súde má vedené dve konania na základe totožnej žaloby. Aj
napriek tejto skutočnosti, že od 11.05.2017 vedel o možnej prekážke litispendencie, žalobca uhradil dňa17.05.2017 súdny poplatok, teda prejavil záujem, aby sa aj v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/185/2015.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca sa nemôže brániť tým, že prišlo zo strany súdu prvej inštancie k
chybe pri zápise žaloby do súdneho registra, keďže žalobca svojím konaním nijakým spôsobom súd

neupozornil na skutočnosť, že podával len jednu žalobu, keďže musel mať vedomosť minimálne z
vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, že sa vedú dve totožné konania, a aj napriek tejto vedomosti
uhradil súdny poplatok aj v tomto konaní, čiže vyjadril záujem na pokračovaní tohto konania s vedomím,
že v konaní nie sú splnené procesné podmienky a konanie bude zastavené. Týmto svojím konaním
mohol prispieť aj k navýšeniu trov konania.

10.3. Odvolací súd ďalej uvádza, že by bolo nespravodlivé nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov
konania, nakoľko žalovaný súdne konanie nevyvolal a bol nútený sa v konaní brániť a nijakým spôsobom
ani nezavinil zastavenie konania. Strana konania, ktorá svojím protiprávnym konaním zapríčinila, že
druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti
nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti (nález Ústavného súdu SR 15.04.2020,

č. k. II. ÚS 577/2018-40). Pri prekážke litispendencie je daná zodpovednosť za zavinenie zastavenia
na strane žalobcu, nakoľko z jeho konania boli podané dve totožné žaloby, čo do okruhu strán sporu
a predmetu sporu. Odvolací súd má za to, že aj zo správania žalobcu (úhrada súdneho poplatku po
vyjadrení žalovaného o totožných konaniach) vyplýva, že nie je možné zbaviť ho zavinenia za zastavenie
konania.

11. Odvolací návrh na rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán núti
odvolací súd sa zaoberať či nie sú dané dôvody na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
podľa ustanovenia § 257 C.s.p., keďže pri aplikácii ustanovenia § 256 C.s.p, by
sa malo dôjsť k záveru, že či sa strane žalobcu alebo žalovaného nárok na náhradu trov konania

priznáva, alebo nepriznáva. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že nie sú dôvody hodné
osobitého zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Pod
dôvodmi hodnými osobitého zreteľa je možné rozumieť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na
vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť dosiaľ neriešenej právnej problematiky,
zložitosť výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízka príjem (Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 942). Predmetné ustanovenie je výnimkou
zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z
dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú
povahu. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. strane, ktorá by na ňu inak mala nárok.
Súdne konanie inicioval žalobca, po podaní vyjadrenia žalovaného, muselo byť žalobcovi zrejmé, že
na súde prebiehajú dve totožné konania. Žalobca jednoznačne nepreukázal, že žaloba bola dvakrát

zapísaná chybou súdu. Žalobca nesie zodpovednosť za svoje konanie a musel brať do úvahy, že môže
byť v súdnom konaní neúspešný a že bude nútený hradiť trovy protistrane. V danom prípade odvolací
súd nevidí také okolnosti, ktoré by oprávňovali súd uvažovať o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. a
prelomiť zodpovednosť za zavinenie zastavenia. K sporovej strane žalovaného by bolo nespravodlivé,
keby súd skutkové okolnosti daného prípadu vyhodnotil ako výnimočné a hodné osobitého zreteľa,

nakoľko žalovaný sa bránil v konaní dôvodne a žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou, aby zabránil
konaniu o dvoch totožných žalobách.

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný
úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

V Bratislave dňa 30. júna 2021