Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 6, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216058
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7716216058.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša

Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu INPREGA, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská
č. 28, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda
č. 3 proti žalovanému Mestu Michalovce, so sídlom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov č. 30, o
zaplatenie 25.105,29 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 10.6.2020 č.k. 19C/247/2016-289 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25.105,29
eura s 5% úrokom od 17.2.2017 do zaplatenia, zamietol žalobu v časti požadovaného úroku
presahujúcich 5% za obdobie od 15.2.2017 do 16.2.2017 a žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného
obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX a J. R. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX D. K. Č.. XXXX,
kat.úz.R.vcelkovejvýmere842,625m2.Ďalejvychádzalzozistenia,žeS..Ľ.Q.jevýlučnýmvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, Q.. Ú.. R. D. K. Č.. XXXX, Q.. Ú.. R.. J. R. postúpil svoj nárok
voči žalovanému zmluvou zo dňa 26.6.2016 za užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX za
obdobie od 26.6.2013 do 26.6.2016 a v ten istý deň uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky

voči žalovanému aj ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a rovnako dňa 26.6.2016 S.. Ľ.
Q. uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému z toho istého titulu a to za
užívanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX D. XXXX, Q.. Ú.. R.. Taktiež súd vychádzal
zo znaleckého posudku znalca S.. L. B., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností a z ktorého je
zrejmé, že cena nájmu sporných nehnuteľností v roku 2013 predstavovala sumu 7,113 eur za m2, za
rok 2014 7,003 eura za m2, v roku 2015 v sume 7,009 eur za m2 a v roku 2016 bola cena nájmu 6,9
eura za m2. Zo znaleckého posudku bolo zrejmé, že na dotknutých parcelách sa nachádzajú miestne

komunikácie a zatrávnené plochy, ktoré sa nachádzajú medzi jednotlivými miestnymi komunikáciami
a to v širších aj užších pásoch. V konaní ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 12/2018
vypracovaného znaleckým ústavom a to Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, ktorá
stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov a nájmu za prenájom sporných parciel.4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný. Považoval za nesporné, že zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva

žalobcu formou realizácie vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. a táto skutočnosť
zakladá zásadnú povinnosť žalovaného poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú finančnú náhradu za
takéto obmedzenie do času, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov.

5. Pri náhrade za vecné bremeno podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné analogicky vychádzať z

ust. § 128 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastnícke právo možno obmedziť, ak účel nemožno
dosiahnuť inak, a to len na základe zákona a na tento účel a za náhradu. Žalobca uplatnil v konaní
náhradu za vecné bremeno za obdobie od 2.11.2013 do 25.6.2016 v sume 25.105,29 eura. Podľa
geodetickej dokumentácie predloženej žalobcom miestnu komunikáciu z parcely ref. E č. XXXX tvorí
29 m2, z parcely č. XXXX vo výmere 6 m2, z parcely XXXX o výmere 117 m2, z parcely č. XXXX o
výmere 99 m2. Miestna komunikácia z parcely č. 3005 tvorí časť 479,95 m2 na podiel žalobcu, miestna

komunikácia z parcely č. XXXX tvorí 61 m2, z parcely XXXX tvorí 522 m2, miestna komunikácia z parcely
č. XXXX tvorí časť 89 m2. U parciel č. XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX požaduje náhradu za obdobie od
2.11.2013 do 25.6.2016 za výmeru 340 m2, u parcely XXXX za podiel 479,95 m2, náhradu za obdobie
od 2.11.2013 do 25.6.2014 a u parcely č. XXXX a XXXX požaduje náhradu od 2.11.2013 do 25.6.2016
za výmeru 583 m2 a za parcelu 2747/4 za výmeru 101 m2 za obdobie od 12.12.2014 do 25.6.2016.

6. Pri určení výšky náhrady súd vychádza z hodnoty požadovanej žalobcom a to vo výške 6,50 eura za
m2/rokstým,žeporovnalcenynájmuurčenéznalcomB.aznaleckýmústavom.Zaprimeranúpovažoval
žalobcom žiadanú náhradu vo výške 6,50 eura za m2/rok pri určení výšky bezdôvodného obohatenia.
Podľa názoru súdu vzhľadom na to, že ide o opakovanú náhradu za vecné bremeno nie je možné

pri výške náhrady vychádzať z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Znalecké dokazovanie zamerané priamo na
náhradu za vecné bremeno preto považoval za nadbytočné. Bez významu je podľa názoru súdu pri
určení výšky bezdôvodného obohatenia spôsob užívania verejných priestranstiev, pretože pre dotknuté
komunikácie, ktoré využívajú nie je reálne možné vymedziť, v akom rozsahu využíva komunikácia sám
žalovaný. Mal teda za to, že zodpovednosť žalovaného vychádza z ust. § 4 ods. 3 písm. e/, f/ a g/

zákona č. 369/1999 Z.z. Súd preto pri náhrade vychádzal zo sumy 6,50 eura za m2/rok, čo za jednotlivé
parcely predstavuje sumu 25.105,24 eura, preto súd priznal žalobcovi náhradu 25.105,29 eura ako
rozdielmedzipožadovanýmnárokom(36.032,23eura)aužpriznanýmnárokom(10.926,94eura),keďže
základ nároku žalobcu je daný v oboch uplatnených nárokoch.

7. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením peňažnej náhrady priznal súd žalobcovi aj
príslušný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od doručenia žaloby. Keďže výška úroku požadovaná
žalobcom presahujúca sumu 5,05% nie je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v prevyšujúcej
časti súd žalobu ohľadom úroku z omeškania zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že odplata za zriadenie vecného

bremena pozostáva z jednorazového plnenia, keďže žalobca, ktorý si uplatňuje náhradu nevie
predpokladať (jednoznačne určiť) dĺžku obmedzenia a teda v zmysle vyhlášky mu patrí jednorazová
náhrada pozostávajúca z 21 ročných plnení. V tejto súvislosti poukazuje na prílohu č. 1 v časti F.2,
ktorý určuje výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena. Ďalej v odvolaní namietal, že zákon
explicitne neupravuje opakujúce sa plnenia z práva na primeranú náhradu z takéhoto zákona o

vecnom bremene. Účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. došlo k vzniku vecného bremena na predmetnej
nehnuteľnosti. Primeraná náhrada by bola titulom vzniku vecného bremena, čo vylučuje možnosť
domáhať sa bezdôvodného obohatenia za užívanie takéhoto pozemku. Vyslovil tiež názor, že priznaním
náhrady za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazovej náhrady nedochádza k obmedzeniu
práva žalobcu v zmysle ochrany základných práv a slobôd vyplývajúcich jednak z ústavy, ako aj z Listiny

základných práv a slobôd a protokolu k Dohovoru, keďže túto náhradu môže požadovať a byť priznaná
v rámci zákona nevylučujúc aplikácie inštitútu premlčania. Na podporu svojich tvrdení poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 1/2020. Ďalej uviedol, že vlastník nadobudol vlastnícke právo už
obmedzené zákonným vecným bremenom, keďže uvedené vecné bremeno vzniká „in rem“ a vzťahujesa na každého vlastníka vecným bremenom zaťaženého pozemku. V tejto súvislosti tvrdí, že už Najvyšší
súd SR v rozsudku 3Cdo/39/2014 konštatoval, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena
je majetkovým právom, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena a vzťahuje sa na každého

vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. V danom prípade sa teda
nejedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, keďže žalobca do tohto právneho stavu na základe
uzatvorených kúpnych zmlúv dobrovoľne vstúpil. Má teda za to, že žalobcovi vlastnícke právo nebolo
zákonným vecným bremenom obmedzené, pretože ten v súlade so zásadou nemo plus iuris nadobudol
vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka v rozsahu obmedzenom zákonným vecným bremenom.

Ďalej poukázal na to, že žalobca na stanovenie odplaty za vecné bremeno vo forme opakovaného
plnenia nepredložil znalcom pri vypracovaní znaleckých posudkov na určenie odplaty kúpne zmluvy, na
základe ktorých sa stal vlastníkom pozemkov zaťažených vecným bremenom. Uvedená skutočnosť by
v podstatnej miere ovplyvnila výšku náhrady. V závere uviedol, že žalobcovi patrí náhrada za zriadenie
vecného bremena vo forme jednorazového plnenia, ktoré sa premlčovalo vo všeobecnej trojročnej
premlčacej lehote.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že v danom prípade je možná aj opakovaná náhrada za

vecné bremeno, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho
konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na
právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

13. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza

z názoru, že odplata za zriadené vecné bremeno pozostáva z jednorazového plnenia.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívaného vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

16. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu za zákonné
vecné bremeno v zmysle citovaného zákonného ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. za pozemky,
na ktorých sú vybudované pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný v konaní
namietal, že vlastníkovi pohľadávky patrí jednorazová, nie však opakovaná náhrada za obmedzenie
jeho vlastníckeho práva.

17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu vlastníckeho
práva žalobcu formou realizácie vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. a táto
právne významná skutočnosť zakladá povinnosť žalovaného poskytnúť vlastníkovi pozemku primeranú
finančnú náhradu za takéto obmedzenie a to do času, kým nedôjde k usporiadaniu vlastníckych vzťahov

k pozemku v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.

18. Z citovaného zákonného ust. § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. je nesporné, že ním upravené vecné
bremeno je dočasným, nie je definitívnym riešením do času, kedy vlastník stavby vyrieši stavbuzámennou zmluvou alebo pozemkovými úpravami. Keďže uvedený zákon nedáva vlastníkovi pozemku
žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťaženým vecným
bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, nemôže byť názor

žalovaného o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva po dobu vopred neurčiteľnú v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 123, § 124 a §
128 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 1 ods. 1), ale ani s Ústavou SR (čl. 20 ods. 1).

19. Práve z dôvodov, že primeraná náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je poskytovaná

za dobu vopred neurčiteľnú, možno uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas
trvania núteného obmedzenia. Odvolací súd je preto toho názoru, že pri nútenom obmedzení možno
uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Týka
sa to predovšetkým takých obmedzení práva vlastníka, v ktorých prípade možno dôvodne očakávať
trvanie obmedzujúceho zásahu po dlhý čas. Aj tam, kde sa pri zavedení obmedzenia nepredpokladalo
dlhodobé trvanie obmedzujúceho zásahu, no v skutočnosti k takémuto zásahu došlo, je ústavný dôvod

na priznanie opakujúcich sa dávok primeranej náhrady.

20. Vzhľadom na uvedené, ak odvolanie žalovaného vychádza z názoru, že žalobcovi patrí náhrada
za zriadenie vecného bremena vo forme jednorazového plnenia, ktoré sa premlčalo vo všeobecnej
trojročnej premlčacej lehote, je možné konštatovať, že odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom

právnom posúdení veci súdom prvej inštancie nie je daný, preto odvolací súd postupom podľa § 387
ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade

žalobca, preto odvolací súd mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).