Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 12, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/525/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107218390
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2107218390.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo
PZ v Trnave, IČO: 00 735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava, proti povinnému: G. N., zomr. XX.XX.XXXX,
nar. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX/XX, XXX XX P. vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák,
Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec o vymoženie sumy 33,19 Eur (1000Sk) a trov exekúcie , takto

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 053796 zo dňa 10.07.2007 bol súdny exekútor JUDr.
Ing. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec poverený vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia o priestupku Okresného riaditeľstva PZ v Trnave,
evidenčné číslo bloku AA 1864758 zo dňa 13.09.2004.

2. Súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 12.03.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno vykonať
rozhodnutie, spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie.

3. Uznesením tunajšieho súdu, č. k. 18Er/525/2007- 27 zo dňa 04.07.2013 súd rozhodol o zastavení
exekúcie a o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,93 Eur.

4. Dňa 26.07.2013 bolo oprávnenému predmetné uznesenie doručené a dňa 31.07.2013 podal
oprávnený proti tomuto uzneseniu vo výroku II. odvolanie. Súd konštatuje, že odvolanie oprávnený podal
v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

5. Keďže predmetné rozhodnutie vydané vyšším súdny úradníkom, bolo v časti náhrady trov exekúcie

napadnuté odvolaním, v zmysle ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, v spojení s § 374
ods. 4 veta tretia OSP, bol výrok o náhrade trov exekúcie v napadnutom rozhodnutí zrušený, a preto
nemôže byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. O náhrade trov exekúcie tak v ďalšom konaní
musí opätovne rozhodnúť súd prvého stupňa.

6. Oprávnený v odvolaní uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu o zastavení exekúcie v časti
výroku o náhrade trov exekúcie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedôvodne.

7. Súd po opakovanom preskúmaní spisového materiálu zistil, že dňa 25.06.2007 povinný zomrel a

dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo uznesením Okresného súdu Trnava, č. k. XXD/XXXX/XXXX-XX zo dňa 02.10.2007 zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.10.2007.
8. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko

lentakétorozhodnutiepripúšťavykonávanieexekúcie.RozhodnutieOkresnéhoriaditeľstvaPZvTrnave,
č. k. AA 1864758 zo dňa 13.09.2004 sa stalo právoplatným dňa 13.09.2004. Lehota podľa § 88 ods. 1
zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníúčinnomdo31.08.2008stanovenáprevýkonrozhodnutia
začala plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na
plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to

dlžník nenamietne. Táto prekluzívna lehota plynie aj počas konania o výkon rozhodnutia a exekučného
konania. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe
ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods.1 zák. č.372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné
konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 17.09.2007. Súd má teda preukázané, že
rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo

dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.

9. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,

ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna
úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor,
že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom
používaniaprocesnoprávnychpredpisovvzneníplatnomvčaserozhodovaniaoveci.Lehotaupravenáv

ustanovení § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, je prekluzívna
lehota, po uplynutí ktorej nie je prípustné exekučný titul vymáhať. Ak už raz lehota podľa ustanovenia §
88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 začala plynúť, musí doplynúť, teda
nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá
už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia.

10. K vyššie uvedenému sa vyjadril Krajský súd v Trnave: „Vykonávané rozhodnutie sa tak stalo
zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávneného ako i povinnosť povinného vyplývajúce z
predmetného rozhodnutia. Keďže dané rozhodnutie tým prestalo byť vykonateľným, stratilo základný
atribút exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť“ (Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 07.

2015, sp. zn. 21CoE/189/2014).

11. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
12. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého

dedičstva za dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

15. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno

vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie

16. V zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

17. V zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydalsúdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

18. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
20. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

21. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
24. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Súd po opakovanom preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že k zastaveniu exekúcie

došlo z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu majúcej za
následok neúčinnosť exekučného titulu. Ustanovenie § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú
zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Exekučný poriadok v ust. § 203 pripúšťa výnimky z tejto
zásady. Aby však bolo možné túto povinnosť uložiť oprávnenému, musí byť splnený jeden z dôvodov

predpokladanýchpredmetnýmustanovenímExekučnéhoporiadku,ato,žeoprávnenýzavinilzastavenie
exekúcie alebo exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného alebo sa exekúcia zastavila
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia
exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii
došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený

svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie
času nemohol nijako ovplyvniť. K zastaveniu exekúcie teda nedošlo z dôvodu zavinenia oprávneného,
ale z dôvodu objektívnej skutočnosti, ktorou je v tomto prípade plynutie času. Súd preto na úhradu trov
exekúcie zaviazal povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal
pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 21.7.2010, sp. zn. 3M Cdo 11/2009, z 11.4.2012 sp. zn.

3M Cdo 22/2011 ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23.10.2014, sp. zn. 1EMCdo 1/2013,
v zmysle ktorých pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy
jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. V predmetnom exekučnom konaní povinný pred
uplynutí prekluzívnej lehoty zomrel. Povinný svojou smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a

súd nemôže v konaní pokračovať s jeho právnym nástupcami, nakoľko povinný zomrel ako nemajetný.
Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa - povinného, nakoľko ten bol nemajetný. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že na strane povinného neexistuje žiaden spôsobilý
účastník konania. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu trov exekúcie.

27. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.