Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200246.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej
veci žalobkyne: L. Q., nar. XX. júna XXXX, bytom R. ulica č. XXXX/X, B., XXX XX N. Q., občan P.
republiky, zastúpenej T.. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, proti
žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 575 630 6303 0 zo dňa 27. februára 2020

takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 575 630 6303 0 zo dňa 27.
februára 2020 a Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 575 630 6303 0 zo dňa 11. septembra
2019 z r u š u j ea vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovanýje povinný vplnomrozsahunahradiťžalobkynidôvodnevynaloženétrovykonaniaazaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Na základe riadnej kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na 01/2015 bol dňa 7. augusta
2015 posudzovaný zdravotný stav žalobkyne, ktorá bola od 1. augusta 1999 uznaná invalidnou
podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení“). Odborný posudok o jej invalidite, vypracovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici bol podkladom pre

vydanie Rozhodnutia č. 575 630 6303 0 zo dňa 8. septembra 2015, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie
podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 29 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala žalobkyni od 4. októbra 2015 dovtedy vyplácaný
invalidný dôchodok, priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona
o sociálnom poistení jej od 4. októbra 2015 priznala invalidný dôchodok vo výške 193,90 EUR mesačne
a podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že od 16. júla 2015 zaniká nárok
žalobkyne na čiastočný invalidný dôchodok vo výške 128,40 EUR mesačne (vypočítaný podľa zákona o

sociálnom zabezpečení), pretože je nižší, než priznaný invalidný dôchodok (podľa zákona o sociálnom
poistení) vo výške 193,90 EUR mesačne.

2. Rozhodnutie uvedené v bode 1/ tohto rozsudku bolo zrušené Rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 26Sd/300/2015-75 zo dňa 25. marca 2019 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni
- ústredie na ďalšie konanie. Dôvodom na jeho zrušenie bola jeho nepreskúmateľnosť, pretože

posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne zo dňa 7. augusta 2015, ani posudky
posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 27. januára 2016 a zo dňa 14. decembra
2016„neobsahovalikomplexnévyhodnoteniezdravotnýchťažkostínavrhovateľky(žalobkyne)jednotlivoa vo vzájomných súvislostiach tak, ako to zákon o sociálnom zabezpečení vyžaduje s konkrétnym
a zrozumiteľným zhodnotením vplyvu celkového poškodenia zdravia navrhovateľky na jej pracovnú
schopnosť. Posudkoví lekári sa zamerali len na konštatovanie remisie onkologického ochorenia,

nijakým spôsobom sa však nevysporiadali so zostávajúcimi následkami aplikovanej liečby pri zistenom
onkologickom ochorení navrhovateľky. Nijakým spôsobom neozrejmili vplyv zostávajúcich následkov
po aplikovanej liečbe onkologického ochorenia navrhovateľky na možnosti jej pracovného uplatnenia z
toho hľadiska, či pri vykonávaní doporučenej práce budú tieto prejavy poškodenia zdravia navrhovateľky
nepriaznivo ovplyvnené, alebo ich prípadná pracovná činnosť neovplyvní nijakým spôsobom. Uvedené

vyhodnotenie je však nevyhnutné z toho hľadiska, či možno konštatovať zlepšenie zdravotného stavu
navrhovateľky na úroveň čiastočnej invalidity, t. j. také, pri ktorom môže vykonávať doporučenú pracovnú
činnosť bez zhoršenia zdravotného stavu. V tomto smere nie je možné považovať posudky posudkových
lekárov za komplexné, správne a presvedčivé z hľadiska zhodnotenia zostávajúceho pracovného
potenciálu navrhovateľky na úrovni, ktorá naďalej už nepodmieňuje jej plnú invalidizáciu, ale len
invalidizáciu čiastočnú. V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť odborný onkogynekologický nález,

z ktorého vyplýva, že u navrhovateľky ako pooperačná a postradiačná komplikácia mierne progreduje
rozsiahly lymfedém dolných končatín, ktorý nie je pri existujúcom znetvorenom teréne jej malej panvy
už liečebne ovplyvniteľný. Tiež trpí chronickou postradiačnou cystitis s inkontinenciou II. stupňa, ktorá
sa pri minimálnej námahe, ktorou je podľa odborného lekára už aj stoj a chôdza, výrazne zhoršuje
s polakizúriou. Takisto chronické lymfedémy dolných končatín sa pri fyzickej záťaži zhoršujú. Tieto

prejavy poškodenia zdravia navrhovateľky posudkoví lekári nijakým spôsobom nevyhodnotili a bez
akéhokoľvek medicínskeho ozrejmenia vplyvu pracovnej činnosti na tieto prejavy poškodenia jej zdravia
konštatovali, že je schopná sa uplatniť na trhu práce bez nadmernej fyzickej záťaže, pričom žiadne také
zamestnanie zodpovedajúce vzdelaniu navrhovateľky a dlhodobej absencii jej praxe nekonkretizovali,
v dôsledku čoho ani nevyhodnotili vplyv „doporučenej“ práce na jej zhoršený zdravotný stav. Tento

záver sa javí byť pochybným aj s ohľadom na závery odborného lekára, onkogynekológa, ktorý
zaradenie navrhovateľky do pracovného procesu pre jej pretrvávajúce zdravotné ťažkosti vylučuje.
Pokiaľsaposudkovílekáriobmedzilinakonštatovaniezlepšeniazdravotnéhostavunavrhovateľkylenna
základe dlhoročnej remisie jej onkologického ochorenia bez toho, aby na základe odborných lekárskych
nálezov a vlastných odborných vedomostí v súlade s posudkovými kritériami, vyplývajúcimi zo zákona

o sociálnom zabezpečení zhodnotili vplyv doporučenej pracovnej činnosti na jej zdravotný stav pri
jeho pretrvávajúcom a už liečebne neovplyvniteľnom zhoršení, nebolo možné považovať rozhodnutie
odporkyne, ktoré bolo vydané na základe takéhoto nedostatočného posudku posudkového lekára za
súladnésozákonom,pretoženeboliozrejmenévšetkyokolnosti,týkajúcesazhodnoteniazostávajúceho
pracovného potenciálu navrhovateľky zvlášť, keď podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v

zákone o sociálnom zabezpečení je potrebné zhodnotiť zdravotný stav poistenca komplexne, s ohľadom
na všetky jeho zdravotné ťažkosti, a to aj vo vzájomných súvislostiach“ (pozri bod 22/ Rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/3000/2015-75 zo dňa 25. marca 2019).

3. V rámci realizácie Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/300/2015-75 zo dňa

25. marca 2019 bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia
pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici dňa 21. augusta 2019. Výsledkom jeho
posudzovania bol odborný posudok o invalidite, ktorým konštatoval zmenu invalidity žalobkyne podľa §
29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení na jej čiastočnú invaliditu podľa § 37 ods. 3 písm.
a) citovaného zákona dňom 16. júla 2015 a vznik jej invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení dňom 16. júla 2015 so 45% poklesom jej pracovnej schopnosti pre zhubný nádor maternice, po
stabilizácii zdravotného stavu v zmysle kapitoly XIII. položky 4, písm. d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení.

Prvostupňové rozhodnutie

4. Uvedený posudok bol podkladom pre vydanie Rozhodnutia č. 575 630 6303 0 zo dňa 11. septembra
2019, ktorým Sociálna poisťovňa - ústredie podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala žalobkyni od 4.
októbra 2015 dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok, priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení jej od 4. októbra 2015 priznala invalidný dôchodok

vo výške 193,90 EUR mesačne a podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení konštatovala,
že od 16. júla 2015 zaniká nárok žalobkyne na čiastočný invalidný dôchodok vo výške 128,40 EUR
mesačne (vypočítaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení), pretože je nižší, než priznaný invalidnýdôchodok (podľa zákona o sociálnom poistení) vo výške 193,90 EUR mesačne (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).

5. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na zrušujúci rozsudok (pozri bod 2/ tohto rozsudku), odborný
posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 21. augusta 2019, osobný list dôchodkového zabezpečenia a
osobný list dôchodkového poistenia, ktoré boli jeho prílohou, citovala §§ 263 ods. 1, 112 ods. 6, 70
ods. 1, 73 ods. 2, 63 ods. 1, 4, 6-11, 82, 263 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, §§ 12 ods. 6, 30
ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a konkretizovala spôsob výpočtu sumy čiastočného invalidného

dôchodku tak, že vychádzala z priemerného mesačného zárobku žalobkyne určeného z rozhodného
obdobia kalendárnych rokov 2006, 2005, 2004, 2007 a 1998 vo výške 434,61 EUR, ktorý po úprave
podľa § 12 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení predstavoval 135,- EUR. Započítala celkovú dobu
jej zamestnania v rozsahu 46 rokov a 299 dní s tým, že pre určenie sumy invalidného dôchodku bolo
rozhodných 43 rokov získaných v III. pracovnej kategórii. Sumu jej čiastočného invalidného dôchodku
určila vo výške 45,90 EUR mesačne, čo predstavovalo 1 zistenej sumy invalidného dôchodku (91,80

EUR), ktorý bol vypočítaný ako 68 % jej priemerného mesačného zárobku. K takto určenej sume
čiastočného invalidného dôchodku pripočítala zákonné úpravy a zvýšenia, ktoré boli v odôvodnení
rozhodnutia citované (podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a podľa zákona
č. 222/2003 Z. z.) a určila ho v konečnej sume 128,40 EUR mesačne. Pre určenie sumy invalidného
dôchodku žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení vychádzala z obdobia jej dôchodkového

poistenia, ktoré získala pred vznikom invalidity v rozsahu 15 644 dní, t. j. 42 rokov a 314 dní a sumu
jej invalidného dôchodku určila ako súčin percentuálneho poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku
na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný

osobný mzdový bod zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1984 -2014 a po jeho úprave
podľa § 63 ods. 4 ho určila vo výške 0,8490. Celkové obdobie dôchodkového poistenia zistila v
rozsahu 46,8192 rokov. Aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku jej invalidity, t. j. k 16.
júlu 2015 bola zákonom určená vo výške 10,6865 EUR. Uvedeným postupom určila sumu invalidného
dôchodku žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 193,90 EUR mesačne a po zistení, že

suma čiastočného invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení (128,40
EUR mesačne) je nižšia, než suma jej invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom
poistení (193,90 EUR mesačne) rozhodla o zániku nároku žalobkyne na výplatu čiastočného invalidného
dôchodku, pretože bol nižší, než priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.

Rozhodnutie žalovaného
6. O podanom odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietala jeho
retroaktivitu, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, neobjektívne posúdenie jej zdravotných
ťažkostí a absenciu označenia posudkového lekára a jeho podpisu na odbornom posudku o jej invalidite
rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 575 630 6303 0 zo dňa 27. februára 2020 tak, že podľa § 218 ods.

2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“).

7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah
prvostupňového rozhodnutia i obsah podaného odvolania, poukázal na odborné posudky o invalidite

žalobkyne vypracované posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne dňa 21. augusta 2019 a
dňa 6. novembra 2019 a posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 28. novembra 2019
a konštatoval, že na základe preukázaného skutkového stavu veci po vyhodnotení každého dôkazu
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v súlade so zákonom
o sociálnom poistení, resp. zákonom o sociálnom zabezpečení, a preto ho ako vecne správne potvrdil.

Uviedol,žeposudkovílekárisavysporiadalisovšetkýmižalobkyňoupredloženýmiodbornýmilekárskymi
nálezmi, ich posudky sú zhodné, bez diskrepancií a bez rozporu so zisteným skutočným zdravotným
stavom žalobkyne. V odvolacom konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktorý by spochybňovali závery
posudkových lekárov alebo preukazovali zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne.

8. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobkyne, ktoré považoval za nedôvodné. K odvolacej
námietke týkajúcej sa absencie označenia osoby, ktorá vypracovala odborný posudok o invalidite a
jej podpisu žalovaný uviedol, že uvedené je právne irelevantné, pretože odborný posudok o invalidite
je prílohou a neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a preto uvedené náležitostinemusí obsahovať. Vydané prvostupňové rozhodnutie obsahuje zákonné náležitosti podľa § 209 ods.
6 zákona o sociálnom poistení, teda označenie organizačnej zložky, ktorá rozhodnutie vydala, dátum
jeho vydania, označenie účastníkov konania, podpis s menom, priezviskom a funkciou oprávnenej

osoby na jeho vydanie a odtlačok úradnej pečiatky. K odvolacej námietke týkajúcej sa neobjektívneho
posúdenia zdravotného stavu žalobkyne žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posudzovali zdravotný stav žalobkyne opakovane, na
základe všetkých dostupných odborných lekárskych nálezov, ktoré riadne vyhodnotili a svoje závery
zdôvodnili. V konaní neboli zistené (a ani žalobkyňou konkretizované) žiadne skutočnosti, vyvolávajúce

pochybnosti o odbornosti, alebo predpojatosti posudkových lekárov, a preto nebol dôvod na prípadné
ďalšie dokazovanie. K odvolacej námietke týkajúcej sa vád rozhodnutia, jeho nepreskúmateľnosti,
neurčitosti a rozporu s procesným a hmotným právom žalovaný uviedol, že je irelevantná, pretože
je nekonkrétna. Bolo povinnosťou žalobkyne preukázať existenciu tvrdených dôvodov nezákonnosti
odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, ktorú nesplnila.

Žaloba
9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia tvrdiac, že sú nezákonné,
pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné, zistenie skutkového
stavu veci bolo nedostačujúce a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o správnom

konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a voči žalovanému si uplatnila plnú náhradu trov konania.

10. Namietala, že vo veci jej invalidného dôchodku bolo rozhodnuté retroaktívne len s poukazom na
predchádzajúci zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 26Sd/300/2015-75 zo

dňa 25. 03. 2019 bez toho, aby bolo uvedené zákonné ustanovenie odôvodňujúce uvedený postup z
hľadiskahmotnéaprocesnéhopráva. Tvrdila,žeakKrajskýsúdvBanskejBystricizrušilpredchádzajúce
rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 575 630 6303 0 zo dňa 08. septembra 2015 s tým, aby vo veci
opätovne konala a rozhodla, jej nové rozhodnutie nemôže byť účinné spätne od 04. októbra 2015, resp.
16. júla 2015, ale najskôr dňom jeho vyhlásenia, resp. vydania.

11. Žalobkyňa ďalej namietala neobjektívne - neodborné a príliš formálne posúdenie jej zdravotného
stavu z hľadiska jej dlhodobo pretrvávajúcej zdravotnej indispozície s poukazom na skutočnosť, že
posudkový lekár „skúmal“ jej zdravotný stav retroaktívne viac ako 4 roky spätne. Naviac nebol odborný
posudok o jej invalidite zo dňa 21. augusta 2019, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového

rozhodnutia podpísaný a nebolo v ňom ani uvedené, kto ho vypracoval.

12. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného žalobkyňa namietala preto, že neakceptoval jej odvolacie
dôvody a stotožnil sa s posudkom jeho posudkového lekára, ktorý žalobkyňa označila za neobjektívny.
Tvrdila, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek jeho nezákonnosti a nepreskúmateľnosti

a v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že odborný posudok o invalidite bol prílohou (súčasťou) jeho
rozhodnutia. Vyjadrila názor, že nie je jej povinnosťou preukazovať dôvody rozporu napadnutého
rozhodnutia s hmotným alebo procesným právom, ale správny orgán mal povinnosť rozhodnúť v súlade
so zákonom z hľadiska výroku aj odôvodnenia jeho rozhodnutia, čo v prípade žalovaného splnené
nebolo.

13.Žalobkyňatiežnavrhla,abysprávnysúdpodľapotrebynariadilznaleckédokazovanie,aleboodborné
posúdenie jej zdravotného stavu.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný sa so žalobnými námietkami nestotožnil a označil ich za nedôvodné. Pridržiavajúc sa
skutkových a právnych dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí zopakoval, že predmetné rozhodnutia sú
zákonné a správne, a preto žiadal, aby správy súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný
podľa§13ods.3SSPpreskúmalrozhodnutiežalovaného,akoajkonaniearozhodnutieprvostupňového
orgánu verejnej správy, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s § 134 ods. 2 písm.d) SSP bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre
ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Oznámenie o
verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 17. marca 2021. Rozsudok
bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 31. marca 2021
(§ 137 ods. 3 SSP).

16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach

18. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 199 ods. písm. a), ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie

a) Sociálnej poisťovne
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o

konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak
je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1
a § 182 ods. 1.

21. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

22. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XIII., položka 4, písm. d) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre zhubný nádor maternice po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla
po dvoch rokoch) vyjadriť v rozpätí 30 - 50 %.

23. Podľa § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté

rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni.
(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.25. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a

so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej

činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 153 ods. 3, písm. a), ods. 5, 6 zákona o sociálnom poistení (3) Lekárska posudková

činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
"posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;

podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach
zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a
poškodeného
a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné

skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

27.Podľa§ 70ods.1 zákonaosociálnompoisteníPoistenecmánároknainvalidnýdôchodok,aksastal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa § 72 ods. 1 písm. g), ods. 2 zákona o sociálnom poistení (1) Počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia
pred vznikom invalidity.

29. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý
má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin

percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.(Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, určenie osobného vymeriavacieho základu, osobného
mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z
ustanovení §§ 60-64 zákona o sociálnom poistení).

30. Podľa § 263 ods. 1, prvá veta zákona o sociálnom poistení (1) Invalidný dôchodok a čiastočný
invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú
po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru
2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra

2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení (5) Ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2
má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31.
decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1.
januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto

dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov
pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

32. Podľa § 112 ods. 4, 6 zákona o sociálnom poistení (4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa
dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok

na výplatu dávky.
(6) Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

33. Podľa § 209 ods. 1, 4 zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

34. Podľa § 29 ods. 3, písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení (3) Občan je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav
a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

35. Podľa § 37 ods. 1, písm. a), ods. 3, 5 zákona o sociálnom zabezpečení (1) Občan má nárok na
čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal
a) čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok
(3) Občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného
zamestnania u zdravých občanov, alebo
b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených
pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo

c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné,postihnutia značne sťažujúce
všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(5) Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

36. Podľa § 12 ods. 1, 2, 4 zákona o sociálnom zabezpečení (1) Priemerný mesačný zárobok je
mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v
rozhodnomobdobí;akprichádzadoúvahyviacrozhodnýchobdobí,jepriemernýmmesačnýmzárobkom
mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší.
(2) Hrubým zárobkom je vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a

dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. 1) Vykonávací predpis ustanoví, v ktorých
prípadoch je hrubým zárobkom pevne určená suma, a výšku tejto sumy. Hrubým zárobkom nie je
príjem dosiahnutý výkonom profesionálnej služby, ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej
služby vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok aleboak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový
dôchodok.
(4) Päť zárobkove najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé

celé kalendárne roky.

37. Podľa § 30 ods. 1, 3, 4, 5 zákona o sociálnom zabezpečení (1) Pre výšku invalidného dôchodku
sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia
veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a 2.

(3) Ak bol občan predo dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov alebo
po dobu, ktorá s pripočítanou dobou dosahuje najmenej 25 rokov, tvorí základná výmera invalidného
dôchodku
a) 60% priemerného mesačného zárobku, ak ide o občana uvedeného v § 22 ods. 1 písm. a) alebo
ak sa občan stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v
zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu utrpeného za

okolností uvedených v § 19 ods. 2,
b) 55% priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní
II. pracovnej kategórie alebo ak sa stal invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení
pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním, s výnimkou úrazu
utrpeného za okolností uvedených v § 19 ods. 2, alebo

c) 50% priemerného mesačného zárobku.
(4) K základnej výmere sa pripočítajú občanom uvedeným v odseku 3 písm. a) a b) od 21. roku
zamestnania a ostatným občanom od 26.roku zamestnania za každý rok zamestnania
I. pracovnej kategórie 2%,
II. pracovnej kategórie 1,5%,

III. pracovnej kategórie 1%
pripočítanej doby 1% priemerného mesačného zárobku.
(5) Pre zvýšenie podľa odseku 4 sa hodnotí iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov.

38. Podľa § 95 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať

najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

39. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda

posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou,
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán
verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej

správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
32/2014).

40. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych

veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla
sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj
v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej

žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny
súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci
stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci
dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni, t. j. dňa 5. marca 2020.

41. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je
indikovaná tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods.
1, 2 zákona o sociálnom poistení).

42. Ako už bolo uvedené v bode 21/ Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
26Sd/300/2015-75 zo dňa 25. marca 2019 „zákonným predpokladom pre odňatie dôchodkovej
dávky je preukázanie zmeny skutočností, ktoré boli rozhodné pre jej priznanie, čo v prípade
invalidného dôchodku znamená predovšetkým zmenu v zdravotnom stave poistenca, pretože zistenie
nepriaznivého zdravotného stavu, završujúceho invaliditu (alebo čiastočnú invaliditu) poistenca je

prvotným predpokladom pre priznanie invalidného dôchodku. K odňatiu invalidného dôchodku možno
pristúpiť len v prípade objektívne preukázaného takého zlepšenia zdravotného stavu poistenca, ktorý
podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení už trvanie
„plnej“ invalidity neodôvodňuje, pretože existujúci zdravotný stav naďalej pracovnú činnosť poistenca
nevylučuje. Medicínske chápanie invalidity vychádza zo súvislostí medzi chorobu a možnosťami jej
liečenia. Pri konštatovaní plnej invalidity poistenca sa už jeho ďalšia pracovná činnosť nepredpokladá.

Podľa medicínskych a zákonných kritérií (čiastočnej) invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení,
podľa ktorých bola navrhovateľka uznaná invalidnou sa vyhodnocuje celkový zdravotný stav poistenca,
t. j. také jeho zhoršenie, ktoré ho obmedzuje v schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne ju
celkom vylučuje, alebo ktoré vyžaduje zmenu, uľahčenie pracovných podmienok alebo špeciálnu úpravu
pracoviska. Zdravotný stav poistenca sa vyhodnocuje s ohľadom na všetky jeho zdravotné postihnutia

vo vzájomných súvislostiach. Úlohou posudkového lekára je pred vydaním rozhodnutia odporkyne
(organizačných zlložiek Sociálnej poisťovne) zhodnotiť konkrétne prejavy zhoršeného zdravotného
stavu poistenca a vplyv tohto zhoršeného zdravotného stavu na jeho pracovnú schopnosť. Od
poistenca nemožno vyžadovať, aby vykonával prácu, ktorá by jeho zdravotný stav zhoršila. Posudkovým
lekárom doporučené pracovné zaradenie poistenca nemôže nepriaznivo ovplyvňovať už aj tak zhoršený

zdravotný stav poistenca, a to s ohľadom na konkrétnu pracovnú náplň a pracovné podmienky pri danom
pracovnom zaradení. U čiastočne invalidného občana sa predpokladá jeho ďalšia pracovná činnosť,
tzn. taká, ktorú by občan vykonával s určitou pravidelnosťou a jeho zárobok by bol stálym zdrojom jeho
príjmov s účasťou na nemocenskom poistení“.

43. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v
rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1) zákona o sociálnom
poistení je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z
hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa
§ 196 a nasledujúcich citovaného zákona, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v

rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm.
a) cit. zákona).

44. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie

posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie
na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver
ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na
invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s
nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015).

Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho
poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s
prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobcu,
v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.

45. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa bola uznaná
invalidnou od 1. augusta 1999 pre zhubné ochorenie maternice podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola
neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Jej zostávajúci pracovný potenciál bol v tom
čase zhodnotený na úrovni 15 - 20 %. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23. novembra 1999

jej bol od 1. augusta 1999 priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom
zabezpečení. Plná invalidizácia žalobkyne podľa medicínskych a zákonných kritérií upravených v
zákone o sociálnom zabezpečení bola zachovaná aj v nasledujúcom období, a to až do 2. decembra
2008, kedy bola jej plná invalidita zmenená na invaliditu čiastočnú podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákonač. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. V tom čase bolo v posudku zo dňa 2. decembra 2008
konštatované, že po stabilizácii jej onkologického ochorenia od roku 2000 je jej zostávajúci pracovný
potenciál na úrovni 50-60 %, s možnosťou vykonávania práce v obchode na skrátený pracovný

úväzok. Na základe zmeny plnej invalidity žalobkyne na čiastočnú invaliditu podľa zákona o sociálnom
zabezpečení vydala Sociálna poisťovňa - ústredie dňa 28. apríla 2009 rozhodnutie, ktorým žalobkyni
odňala invalidný dôchodok od 4. júna 2009 a priznala jej čiastočný invalidný dôchodok. Na základe
podanéhoodvolaniabolzdravotnýstavžalobkyneopätovneposudzovanýposudkovýmlekáromústredia
Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku zo 14. januára 2010 vypracovaného na žiadosť krajského súdu

konštatoval trvanie jej plnej invalidity podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení naďalej, bez zmeny vykonanej od 2. decembra 2008. Preskúmavacie konanie krajského
súdu bolo zastavené podľa § 250o O.s.p., pretože žalobkyni bolo vyhovené a bol jej naďalej vyplácaný
plný invalidný dôchodok. V posudku posudkového lekára zo dňa 14. januára 2010 bolo uvedené, že
dôvodom uznania invalidity žalobkyne v roku 1999 bolo nádorové ochorenie na krčku maternice v
pokročilom štádiu s komplexnou onkologickou liečbou a odstránením maternice aj vaječníkov. Podľa

opakovaných odborných nálezov bola u nej dosiahnutá výnimočná stabilizácia tak závažného a
rozsiahleho ochorenia. Pri opätovnom hodnotení zdravotného stavu žalobkyne v rámci dožiadania
krajského súdu počas jeho preskúmavacieho konania a po posudkovom prekonzultovaní akceptoval
posudkový lekár opakované vyjadrenia onkogynekológa, že pri pretrvávajúcich sekundárnych zmenách,
predovšetkým lymfedém dolných končatín a močová inkontinencia, zdravotný stav žalobkyni naďalej

nedovoľuje vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, a preto ju naďalej uznal invalidnou. Ďalšiu
kontrolnú lekársku prehliadku určil na január 2015.

46. V rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky bolo začaté aktuálne preskúmavané konanie,
v ktorom boli vydané rozhodnutia označené v bodoch 4/ a 6/ tohto rozsudku. Podkladom pre vydanie

prvostupňového rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej
poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorým posudzoval aktuálny stav žalobkyne dňa 21. augusta
2019 podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení aj v
zákone o sociálnom poistení na základe vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne a na základe
žalobkyňou predložených odborných lekárskych nálezov (onkogynekologické vyšetrenia z 12. 12. 2011,

z 08. 07. 2015, zo 16. 12. 2015, laboratórne vyšetrenia zo 17. 12. 2014, z 03. 02. 2015, vyšetrenie
klinického onkológa z 22. 03. 2016 a zo 04. 07. 2019, cievne vyšetrenie zo 04. 07. 2018 a ortopedické
vyšetrenie z 22. 07. 2019). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne podľa zákona o sociálnom
poistení označil zhubný nádor krčka maternice FIGO III.b, t. j. ochorenie ženských pohlavných orgánov
v zmysle kapitoly XIII. položka 4, písm. d) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (zhubný nádor

maternice, po stabilizácii zdravotného stavu, spravidla po 2 rokoch) a pokles pracovnej schopnosti
vyjadril v rozsahu 45% s tým, že jej invalidita vznikla dňom 16. júla 2015. Zároveň konštatoval,
že žalobkyňa už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, ale
je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie

len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Zmenu invalidity podľa zákona o sociálnom
zabezpečení na jej čiastočnú invaliditu konštatoval dňom 16. júla 2015. V posudku uviedol, že
žalobkyňa, vyučená predavačka, ktorá túto prácu aj vykonávala, naposledy zamestnaná ako sezónna
lesná robotníčka, je od roku 1998 nezamestnaná. Začiatkom roka 1999 bola vyšetrovaná gynekológom
pre nepravidelné krvácanie, ktoré sa zintenzívnilo a vo februári 1999 bol vykonaný diagnostický zákrok,

ktorý potvrdil malígny tumor na krčku maternice. Histologicky išlo o dlaždicovo-bunkový karcinóm so
stredným stupňom diferenciácie T3bNxMO FIGO III.b klinické štádium. Rektoskopické, urografické,
RTG a USG vyšetrenia, ktoré boli vykonané s cieľom zistenia prípadných vzdialených metastáz vyzneli
negatívne. Spočiatkubolnádorzhodnotenýakoneoperovateľný ažalobkyniboladoporučenápaliatívna
liečba - konkomitantná chemo a rádio terapia, po ktorej bol nález zhodnotený ako operabilný a

dňa 25. augusta 1999 bola u žalobkyne vykonaná gynekologická operácia bez zistenia nádorových
buniek v operovanom materiáli. Následne bola v prísnom sledovaní onkogynekológa v postupne sa
zväčšujúcich časových intervaloch, aktuálne je sledovaná jedenkrát ročne. Na základe priebežných
onkogynekologických vyšetrení a podrobnej lekárskej správy od onkogynekológa z marca 2019 je u
žalobkyne po ukončení onkologickej liečby dokumentovaná stabilizácia ochorenia bez akýchkoľvek

známok aktivity ochorenia v zmysle vytvorenia blízkych, či vzdialených metastáz pôvodného nádoru,
s laboratórne priaznivými hodnotami jednotlivých parametrov. Žalobkyňou uvádzané subjektívne
ťažkosti s významne obmedzenou toleranciou fyzickej záťaže neboli objektívne medicínsky preukázané.
Napriek tomu, že vo vyšetrení z decembra 2015 bolo udávané poškodenie pečene (hepatopatiapostchemoterapeutická) uvedené nevykazuje žiadne odchýlky v laboratórnych parametroch, žalobkyni
nebola indikovaná žiadna liečba. Údaje o počínajúcom poškodení srdca (incipientná kardiomyopatia)
bol jednorazový, bez potreby liečby a sledovania. Posudkový lekár konštatoval, že po absolvovaní

onkologickej a operačnej liečby sú u žalobkyne prítomné postradiačné a postoperačné zmeny v oblasti
malej panvy a to inkontinencia moča II. stupňa a chronický lymfatický opuch dolných končatín, pre
ktorý v minulosti absolvovala lymfodrenáž a ktorý je bez podstatného obmedzenia funkcie končatín,
so zachovanou mobilitou, ktorá je bez opory. Žalobkyňa používa stehenné kompresívne pančuchy.
Vzhľadom na roky trvajúcu stabilizáciu zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár konštatoval, že jej

pracovnýpotenciálužniejezníženýnaúroveňinvalidity,alelennaúroveňčiastočnejinvalidityadovoľuje
žalobkyni uplatniť sa v pracovných činnostiach na špeciálnych pracoviskách chránených dielní, kde sú
nároky na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov, a preto výkon takej práce nebude
mať negatívny vplyv na uvedené postradiačné a pooperačné prejavy poškodenia zdravia žalobkyne.
Percentuálny pokles pracovnej schopnosti žalobkyne podľa zákona o sociálnom poistení z možného
rozpätia 30 až 50% určil posudkový lekár v rozsahu 45% zohľadniac zdravotné komplikácie, ktoré u

žalobkyne nastali po podávanej liečbe.

47. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne vyslovený posudkový záver nezmenil ani po podaní
odvolania žalobkyňou a spisový materiál odstúpil posudkovému lekárovi ústredia Sociálnej poisťovne,
vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 28. novembra

2019. Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne posudkovo vyhodnotil totožné odborné lekárske
nálezy ako prvoposudzovateľ a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach.
V posudku uviedol, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou od 01. augusta 1999 pre zhubný nádor krčka
maternice, ktorý bol hodnotený podľa FIGO klasifikácie ako III.b štádium s tým, že v úvode ochorenia bol
nálezneoperovateľný.Malazahájenúliečbuchemoterapiouarádioterapiou,poktorejdošlokzmenšeniu

nádoru a bolo ho možné operačne odstrániť, k čomu došlo dňa 21. augusta 1999. Histologickým
vyšetrením resekátu neboli zistené nádorové bunky v tkanive maternice a vaječníkov. Po absolvovaní
onkologickej a operačnej liečby je nádorové ochorenie žalobkyne v remisii prakticky 20 rokov. Prítomné
sú zmeny po aplikovanej chemoterapii a rádioterapii (inkontinencia moču II. stupňa a chronický
lymfatický opuch dolných končatín, na ktorom sa podieľa chronická žilová nedostatočnosť a následky

po rádioterapii). Konštatoval, že vzhľadom k dlhoročnej stabilizácii ochorenia, bez akýchkoľvek známok
recidívy nádorovej choroby je pracovný potenciál žalobkyne znížení na úroveň čiastočnej invalidity, a
nie invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Súčasne je invalidná podľa zákona o sociálnom
poistení so 45% poklesom jej pracovnej schopnosti. Strednú hodnotu percentuálneho rozpätia miery
poklesupracovnejschopnostižalobkyneurčilsohľadomnakomplikáciepopodávanejliečbeazmiešanú

inkontinenciu moču II. stupňa. Uviedol, že kŕčové žily - varixy sú bez zápalu a bez vredov predkolenia.
Artróza bedrových kĺbov podľa RTG vyšetrenia II. stupňa je s ľahším funkčným obmedzením v ľavom
bedrovom kĺbe. Uvedené ochorenia považoval za posudkovo nezávažné, nezvyšujúcu mieru poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť.

48. Preskúmaním posudkov posudkových lekárov a zdravotnej dokumentácie žalobkyne správy súd
zistil, že posudkoví lekári zobrali výsledky odborných vyšetrení žalobkyne pre posudkové účely do
úvahy v celom rozsahu a nimi konštatovaný aktuálny stav zdravotných ťažkostí žalobkyne, ako aj
zhodnotenie liečby a stabilizácie ochorení, neboli s nimi v rozpore. Vyhodnotili ho v súlade s

posudkovými a zákonnými kritériami vyplývajúcimi zo Zákona o sociálnom poistení, ako aj zo Zákona
o sociálnom zabezpečení. Pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne pre vznik jej
invalidity podľa Zákona o sociálnom poistení zobrali do úvahy správne jej najzávažnejšie zdravotné
postihnutie - onkologické ochorenie, ktoré správne posudkovo vyhodnotili, keď ho s ohľadom na viac
ako 20 ročnú stabilizáciu zaradili pod kapitolu XIII. položku 4 písm. d) prílohy č. 4 k Zákonu o

sociálnom poistení. Z možného percentuálneho určenia poklesu jej pracovnej schopnosti v rozsahu
30 až 50% ho stanovili na úrovni 45%, t. j. pri hornej hranici možného percentuálneho rozpätia
berúc do úvahy pretrvávajúce následky po aplikovanej liečbe. Pri posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v Zákone o sociálnom zabezpečení
správne konštatovali, že v porovnaní s obdobím, keď bola žalobkyňa uznaná „úplne“ invalidnou došlo

k zmene rozhodujúcich skutočností v tom, že invalidizujúce onkologické ochorenie je v dlhoročnej
remisii, aktuálne bez potreby akejkoľvek liečby a s normálnymi laboratórnymi parametrami. Zostávajúce
následky po aplikovanej onkologickej liečbe boli zohľadnené poklesom jej pracovnej schopnosti na
úroveň čiastočnej invalidity. Posudkoví lekári sa v súlade s nálezmi odborných lekárov vyjadrili kpretrvávajúcimzdravotnýmťažkostiamžalobkyne,ktorébolidôsledkomonkologickejliečby avyhodnotili
vplyv možného pracovného uplatnenia žalobkyne na jej aktuálny zdravotný stav. Konštatovali, že
žalobkyňa sa môže pracovne uplatniť na chránených pracoviskách, kde sú pracovné podmienky i

požiadavky na pracovný výkon prispôsobené zdravotným postihnutiam občanov, a preto také pracovné
uplatnenie nebude nepriaznivo ovplyvňovať jej aktuálne zdravotné ťažkosti. Posudky posudkových
lekárov jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne boli vo svojom obsahu zhodné
a správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o vecnej správnosti
posudkových záverov. Boli dostatočne konkrétne, vecné, logické a presvedčivé a zohľadňujúce

posudkové a zákonné kritériá pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne podľa obidvoch aplikovaných
právny noriem. Správny súd ich preto považoval za relevantný, správny a úplný podklad pre
rozhodovanie o invalidite žalobkyne a o jej dôchodkových nárokoch. Žalobkyňa pritom len všeobecne
namietala neobjektívne posúdenie svojho zdravotného stavu bez toho, aby konkretizovala, v čom
sú posudkové závery nesprávne alebo neúplné, teda ktorý konkrétny odborný lekársky nález nebol
posudkovými lekármi zobraný do úvahy, alebo bol jeho obsah skreslený, alebo pri jeho vyhodnocovaní

neboli rešpektované posudkové a zákonné kritériá. Z uvedených dôvodov nebola žalobná námietka
týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia jej zdravotného stavu a jeho vplyvu na jej pracovnú schopnosť
dôvodná.

49. Správny súd nezistil žiadne pochybenia, ani pri určovaní sumy čiastočného invalidného dôchodku,

podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, či pri určovaní sumy invalidného dôchodku, podľa Zákona o
sociálnom poistení ku dňu vzniku invalidity, resp. čiastočnej invalidity žalobkyne. Prvostupňový orgán
verejnej správy, aj žalovaný, ktorý jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, správne aplikovali
pri výpočte dôchodkovej dávky vyššie citované zákonné ustanovenia a dospeli tiež k správnemu
matematickému výpočtu sumy priznaných dôchodkových dávok. Podľa podkladov obsiahnutých v

administratívnom spise žalobkyne (evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia/poistenia) správne
zistili obdobie dôchodkového poistenia žalobkyne i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období,
správne určili rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného mesačného zárobku resp. pre určenie
priemerného osobného mzdového bodu, správne uplatnili zákonné zvýšenia vypočítanej dôchodkovej
dávky a správnu aktuálnu dôchodkovú hodnotu pri výpočte sumy invalidného dôchodku podľa

Zákona o sociálnom poistení. V podrobnostiach poukazuje správny súd na konkrétny výpočet
sumy priznaného invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku žalobkyne, ktorý bol
obsahomodôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutia,ajrozhodnutiažalovaného,pretožebolrealizovaný
v súlade so zákonom a na základe správne a úplne zistených relevantných činiteľov. Pre preskúmanie
vecnej správnosti určenej výšky dôchodkových dávok správnym súdom obsahovali potrebnú skutkovú

a právnu argumentáciu.

50. Dôvodom na zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia bola ich
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v súvislosti s určeným dátumom, od ktorého bol žalobkyni
odňatý „plný“ invalidný dôchodok priznaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a priznaný invalidný

dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, ktorým bol 04. október 2015. Z obsahu preskúmavaných
rozhodnutí vyplynulo, že k odňatiu „plného“ invalidného dôchodku žalobkyni došlo v súlade s § 112 ods.
6 Zákona o sociálnom poistení odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už
vyplatil. Priznanie invalidného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení od uvedeného dňa nebolo
odôvodnené nijakým spôsobom. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne pritom na základe odborných

posudkov o invalidite žalobkyne konštatovali vznik jej invalidity podľa Zákona o sociálnom poistení dňom
16. júla 2015 a totožným dňom aj zmenu jej „plnej“ invalidity na čiastočnú individualitu podľa Zákona o
sociálnom zabezpečení. Zo správne citovaného ustanovenia § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
pritom vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný
počet rokov obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na

starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. K odňatiu dôchodkovej
dávky, t. j. „plného“ invalidného dôchodku vyplácaného žalobkyni od 01. augusta 1999 môže podľa
správne citovaného § 112 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení dôjsť len rozhodnutím a to až odo dňa
nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol „plný“ invalidný dôchodok vyplatený
za predpokladu, že existuje zákonný dôvod na jeho odňatie (§ 112 ods. 2). V preskúmavanej veci

bola zákonným dôvodom na odňatie „plného“ invalidného dôchodku zmena rozhodujúcich skutočností
spočívajúca v zmene „plnej“ invalidity žalobkyne na jej čiastočnú invaliditu, čo bolo dňom 16. júla 2015.
Z uvedeného vyplýva, že dátum priznania invalidného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení
(4. 10. 2015) sa nezhoduje s dátumom vzniku invalidity žalobkyne (16. 07. 2015), pričom organizačnézložky Sociálnej poisťovne neozrejmili, prečo žalobkyni priznali invalidný dôchodok neskôr, než jej
v súvislosti s dátumom vzniku jej invalidity podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nárok
naň vznikol. Nijakým spôsobom neozrejmili ani odňatie „plného“ invalidného dôchodku žalobkyne od

04. októbra 2015, pretože neuviedli žiadne skutkové zistenia týkajúce sa obdobia vyplácania „plného“
invalidného dôchodku, t. j. či a z akého zákonného dôvodu sa „plný“ invalidný dôchodok žalobkyni
vyplatil naposledy vo výplatnom termíne dôchodkovej dávky prechádzajúcom 04. októbru 2015.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže
byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Ide o vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie

preskúmať. Zjednodušene povedané nepreskúmateľným je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť,
ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, alebo prečo bolo rozhodnuté práve daným spôsobom.
Rozhodnutiemôžebyťnepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosť,tedajehonejasnosť,aleboprotirečivosť,
alebo pre nedostatok jeho odôvodnenia. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie,
ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, či
pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená buď absolútny nedostatok odôvodnenia,

alebo aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.

51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného, ktorý ako vecne správne potvrdil
prvostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy sú nezákonné
pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v súvislosti s určeným dátumom, od ktorého bol

žalobkyni odňatý invalidný dôchodok priznaný podľa Zákona o sociálnom zabezpečení a priznaný
invalidný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení z dôvodov, ktoré správny súd v bode 50/ tohto
rozsudku konkretizoval. Uvedené bolo dôvodom na ich zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému orgánu
verejnej správy na ďalšie konanie, čím správny súd v uvedených súvislostiach uznal dôvodnosť žalobnej
námietky týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. V

ďalšom konaní bude povinnosťou Sociálnej poisťovne - ústredie opätovne rozhodnúť o dôchodkových
nárokoch žalobkyne podľa Zákona o sociálnom poistení aj podľa Zákona o zákona o sociálnom
zabezpečení, t. j. o odňatí „plného“ invalidného dôchodku žalobkyni priznaného jej podľa Zákona o
sociálnom zabezpečení a o priznaní invalidného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení tak, aby
dátum odňatia, resp. priznania dôchodkovej dávky zodpovedal skutkovým okolnostiam danej veci a

platnej právnej úprave.

52. Dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s
retroaktívnym rozhodnutím o jej dôchodkových dávkach nemohol správny súd preskúmať, pretože
z rozhodnutia žalovaného, ani z prvostupňového rozhodnutia nevyplývali skutkové a právne dôvody

týkajúce sa dátumu odňatia „plného“ invalidného dôchodku a priznania invalidného dôchodku práve
od 4. októbra 2015. Správny súd nie je ďalšou inštanciou administratívneho konania, a preto nie je
oprávnený dopĺňať alebo nahrádzať skutkové a právne dôvody, na ktorých boli rozhodnutia orgánov
verejnej správy založené a ktoré musia byť obsahom ich odôvodnenia.

53. Námietka týkajúca sa absencie označenia a podpisu osoby, ktorá vydala odborný posudok o
invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia nebola dôvodná,
pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Odborný posudok o invalidite zo dňa 21. augusta
2019, ktorým bol vyhodnotený aktuálny zdravotný stav žalobkyne pre účely zistenia a následného
rozhodnutia o trvaní, resp. zmene jej invalidity priznanej podľa zákona o sociálnom zabezpečení a

vzniku jej invalidity podľa zákona o sociálnom poistení bol prílohou prvostupňového rozhodnutia. Zákon
o sociálnom poistení neobsahuje žiadne zákonné ustanovenie, ktorým by boli normované obsahové
náležitosti príloh rozhodnutí vydaných organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne. Preto absenciu
žalobkyňou zamietaných údajov, u ktorých nie je daná zákonná povinnosť ich uvádzať, nemožno
označiť za nezákonnosť v postupe orgánu verenej správy. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne

pritom nespochybnili, že odborný posudok o invalidite zo dňa 21. augusta 2019 bol vypracovaný
oprávnenou osobou, a preto bol relevantným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.
Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že uvedený odborný posudok o
invalidite žalobkyne je jeho obsahom spolu s označením posudkového lekára, ktorý ho vypracoval,
jeho podpisom a je opatrený odtlačkom úradnej pečiatky. Žalovaný v uvedených súvislostiach správne

poukázal na povinné formálne náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z § 209 ods. 6 zákona o sociálnom
poistení, ktoré prvostupňové rozhodnutie obsahovalo. Tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného
v rozpore s jeho obsahom neobsahovalo prílohu, a to odborný posudok o invalidite žalobkyne, nemalo
oporu v jeho obsahu. Preskúmaním rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že neobsahoval žiadnyodkaz na prílohu rozhodnutia, ktorým by mal byť odborný posudok o invalidite. Z uvedeného vyplýva,
že správny súd nezistil žalobkyňou tvrdené vady v postupe orgánu verejnej správy, a preto bola táto
žalobná námietka nedôvodná.

54. Argumentácii žalovaného, že bolo povinnosťou žalobkyne v odvolaní špecifikovať a odôvodniť
tvrdenúnezákonnosťprvostupňovéhorozhodnutia nebolomožnépriznaťúspech,pretoženemalaoporu
vplatnejprávnejúprave. Zákonosociálnompoisteníneukladápoistencovipovinnosť skutkovoaprávne
odôvodniť v odvolaní tvrdenú nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Naopak z § 218 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, t. j.
bez ohľadu na to, aké námietky boli poistencom v odvolaní uplatnené. Je jeho povinnosťou rozhodnúť v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci, čo vyplýva z § 209 ods. 1 citovaného zákona.

55. Nariadenie znaleckého dokazovania na zistenie zdravotného stavu žalobkyne nepovažoval správny

súd za dôvodné, pretože v hodnotení zostávajúceho pracovného potenciálu navrhovateľky posudkovými
lekármi nezistil vecné odborné nedostatky, ktoré by bolo potrebné odstrániť navrhovaným dôkazom.

56. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov
konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.