Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204852
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Svičinová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7816204852.5

Uznesenie

Okresný súd Rožňava vo veci starostlivosti súdu o mal. T. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. R. XXX, XXX XX
Y., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny 048 01 Rožňava, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťa rodičov: matky R.
Š., V.. X.X.XXXX, P. R. XXX, XXX XX Y. a otca T. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. Z. X, Q., obaja zast. JUDr.
Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, za účasti navrhovateľa R.. Q.

Š., Y.., V.. XX.XX.XXXX, P. I. XXX, XXX XX, zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Tehelná 11, 048 01 Rožňava, v konaní o ustanovenie opatrovníka, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.06.2016 domáhal ustanovenia
opatrovníka maloletému dieťaťu vo veci podania návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva. Návrh
odôvodnil tým, že je biologickým otcom mal. T., nakoľko sa maloletý narodil v období, kedy mal
navrhovateľ intímny vzťah s matkou maloletého, a to v rokoch 2004 - 2012. Matka pri narodení dieťaťa
vedela, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého T., avšak do rodného listu bol ako otec
zapísaný T. Y., v tom čase manžel matky, s ktorým bývala v spoločnej domácnosti. Matka maloletého

od narodenia maloletého až do veku jeho šiestich rokov umožňovala prakticky neobmedzený kontakt
navrhovateľa s maloletým T.. To sa zmenilo v roku 2014. Od septembra 2013 do marca 2014 navrhovateľ
pravidelne vyberal maloletého z predškolského zariadenia. Od septembra 2014 do konca roka 2015
navrhovateľ maloletého navštevoval na základnej škole. Návštevy maloletého v školskom zariadení
boli navrhovateľovou vlastnou iniciatívou, chcel mať istotu, že je chlapec zdravý a prospieva. V januári
2016 matka maloletého premiestnila na inú základnú školu, pričom miesto navrhovateľovi zatajila a

požiadala aj maloletého, aby to navrhovateľovi nepovedal. Matka navrhovateľovi tvrdila, že to bolo z
dôvodu, aby navrhovateľ za maloletým nechodil do školy, pretože sa mu deti v triede smejú. Nebola
to ale pravda, navrhovateľ si to overil u oboch triednych učiteliek. Kontakt navrhovateľa s dieťaťom v
čase podania návrhu matka vôbec neumožňuje. Od decembra 2015 bol navrhovateľ s maloletým iba
dvakrát, naposledy dňa 24.02.2016, v trvaní len pár minút, v cukrárni v prítomnosti matky. Maloletý
T. bol s navrhovateľom od malička vždy rád, zažili spolu veľa šťastných chvíľ, často aj v prítomnosti

matky. Maloletý vie, že navrhovateľ je jeho otcom. Navrhovateľ mu to povedal na jar roku 2014. Návrh
na ustanovenie opatrovníka navrhovateľ podal s perspektívou podania návrhu v mene maloletého na
zapretie otcovstva matričného otca, ako aj z etických, právnych, zdravotno-bezpečnostných dôvodov, z
dôvodu prípadu úmrtia či nehody v rodine, no najmä z dôvodu, aby sa navrhovateľ mohol bez prekážok
a obštrukcií naďalej podieľať na zdravom a harmonickom vývoji maloletého T.. Ako otec a dlhoročný
vysokoškolský pedagóg ho vie v živote mnohému naučiť, čo za aktuálneho stavu prakticky nie je možné.2. Okresný súd Rožňava uznesením č.k. 7P/236/2016-9 zo dňa 13.06.2018 konanie zastavil z dôvodu,
že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný k podaniu takéhoto návrhu. Voči predmetnému uzneseniu
podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.

8CoP/199/2018-21 zo dňa 28.09.2018 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Zo správy ÚPSVaR Rožňava vyplýva, že maloleté dieťa T. Y., V.. XX.XX.XXXX pochádza z
manželského vzťahu matky R. Š., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. XXX, Y. a matrikovaného otca T. Y., V..

XX.XX.XXXX, P. Z. X, Q.. Rozsudkom Okresného súdu Košice I. pod sp. zn. 18P/159/2014-52 zo dňa
10.04.2015 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloleté deti R. Y., V.. XX.XX.XXXX D. T. Y., V..
XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou
vo výške 40,00 eur mesačne na mal. R. a 40,00 eur na maloletého T.. Styky otca s maloletými deťmi
neboli upravené. Dňa 22.11.2019 bolo vykonané sociálne šetrenie u R.. Q. Š., Y.., ( ďalej len „p. Šipoša“)
na adrese K. XXXX, I.. Účastník konania sa v čase výkonu šetrenia doma nezdržiaval a preto mu bolo

ponechané predvolanie na deň 25.11.2019. P. Q. Š. sa v stanovený deň dostavil a v predmetnej veci
podaného návrhu uviedol, že trvá naďalej na svojom návrhu. Domnieva sa, že je biologickým otcom
dieťaťa, ktorý bol počatý z jeho intímneho vzťahu s matkou dieťaťa v rokoch 2004-2012. Uvádza, že
matrikovaným otcom dieťaťa je však p. T. Y., ktorý bol v tom čase manželom matky a žili spolu v
spoločnejdomácnostivQ..Uviedol,žematkadieťaťamuzozačiatkuumožňovalaneobmedzenýkontakt

s dieťaťom až do jeho 6 rokov. Pravidelne ho vyberal z predškolského zariadenia v I., ktoré v tom čase
navštevoval na prosbu matky. V roku 2014 sa skutočnosti zmenili, maloletý začal navštevovať Základnú
školu na ul. Abovskej v Košiciach, kde ho otec navštevoval z vlastnej iniciatívy, aby sa uistil, že je dieťa
zdravé a prospieva. V súčasnej dobe dieťa navštevuje Osemročné gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave,
čo podľa vyjadrenia p. Š. matka zatajila, vraj kvôli tomu, aby ho do budúcna nenavštevoval. T.č. matka

neumožňuje p. Š. sa s maloletým dieťaťom stretávať, stretli sa dvakrát v cukrárni v osobnej prítomnosti
matky dieťaťa. Na stretnutiach sa matka vyjadrovala pred dieťaťom neprimerane, robila scény. Uvádza,
že dieťa v súčasnej dobe vie, kto je jeho biologickým otcom, nakoľko mu to povedal. Domnieva sa, že
ako otec a dlhoročný pedagóg ho vie mnohému naučiť, viesť ho k športu, pomáhať mu, čo momentálne
nie je možné. P. Š. je s dieťaťom v telefonickom kontakte, naposledy sa mali stretnúť dňa 25.11.2019 v

poobedňajších hodinách, kedy boli dohodnutí, že ho odprevadí na krúžok floorbalu, ktorý mu pomohol
vybaviť. P. Š. tunajší úrad telefonicky informoval, že toto stretnutie sa neuskutočnilo, nakoľko si matka T.
vyzdvihla spred školy autom a odišli. R.. Š. Y.. v súčasnej dobe nepracuje, je poberateľom výsluhového
dôchodku profesionálneho vojaka, pôsobil na Vojenskej leteckej akadémii v Košiciach ako pedagóg.
Obýva dvojizbový panelákový byt, za ktorý hradí nájom vo výške 338,00 eur mesačne, vrátane energií.

V rozhovore ďalej uvádza, že hradí výživné voči maloletému dieťaťu z vlastnej iniciatívy na účet matky
dieťaťa vo výške 150,00 eur mesačne. Prispel dieťaťu na tábor vo výške 150,00 eur, zakúpil dieťaťu
aj lyže. Dňa 26.11.2019 sa matka dieťaťa dostavila na základe predvolania, ktoré jej bolo ponechané
dňa 22.11.2019. V stanovený deň sa dostavila v sprievode svojho maloletého syna a už dospelých dcér
z prvého manželstva. V rozhovore uviedla, že dieťa má svojho otca, ktorý je zapísaný v jeho rodnom

liste, s ktorým má veľmi dobrý vzťah, pravidelne ho navštevuje aj napriek skutočnosti, že sa matka s
matrikovaným otcom rozviedla a v súčasnosti má už nový vzťah. Uviedla tiež, že dieťa je informované o
uvedenej skutočnosti, avšak niekoľkokrát sa pred matkou vyjadrilo, že sa nechce s p. Š. stretnúť a preto
matka rešpektuje vôľu dieťaťa. Uvádza, že keby videla aspoň náznakom, že dieťa prejavuje o to záujem
a chcel by sa s ním stretávať, ona by mu v tom nebránila. Domnieva sa, že dieťa sa nachádza v súčasnej

dobe v emocionálne citlivom vývinovom období a nie je podľa jej názoru vhodné, aby p. Š. vstupoval
do jeho života práve v tomto čase jeho vývinu. Dieťa je preto nesústredené na vyučovacom procese,
stále sa bojí, kde ho bude p. Š. čakať na ulici, resp. pred školou, čím je vystavený zbytočným stresovým
situáciám.Stalosa,žedieťamatkeuviedlo,ženechpodátrestnéoznámenieorgánomčinnýmvtrestnom
konaní. Následne bol vykonaný informatívny pohovor s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky, ktoré

v rozhovore uviedlo, že sa nechce s p. Š. stretávať, nechce aby ho telefonicky kontaktoval, mama mu
vymenila aj SIM kartu, aby ho nemohol ďalej kontaktovať. Viac k predmetnej veci nechcel uviesť. V
predmetnej veci sa vyjadrili aj dospelí súrodenci dieťaťa, ktorí sa domnievajú, že zo strany p. Š. ide o
prenasledovanie dieťaťa, veľmi sa o brata boja, pretože dieťa chodieva samé zo školy domov do obce Y.
hromadným dopravným prostriedkom. Uviedli, že prosili matku, aby podala trestné oznámenie vo veci

prenasledovania orgánom činným v trestnom konaní. ÚPSVaR zastáva názor, že právo poznať rodičov,
je právom dieťaťa a nie biologického otca. Tohto práva sa môže domáhať len dieťa a nie biologický otec,
prostredníctvom podania žaloby na určenie, resp. zapretie otcovstva. Ak by totiž mohol biologický otec
kedykoľvek podať žalobu o zapretie otcovstva proti mužovi, ktorý vyhlásil, že je otcom dieťaťa, išlo byo narušenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Dieťa totiž môže mať s matrikovaným otcom vytvorené väzby
a považovať ho za svojho otca, čo v tomto prípade platí. Takýto zásah by mohol tieto vzájomné vzťahy
narušiť a spôsobiť tak dieťaťu traumu.

4. Matka vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.11.2019 uviedla, že s podaným
návrhom nesúhlasí a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade ide o hroziacu mimoriadne
závažnú ujmu na psychike jej maloletého syna. Jeho biologickým a nielen matričným otcom, je jej bývalý
manžel. V žiadnom prípade to nie je navrhovateľ. Jediným dôvodom, prečo sa navrhovateľ snaží docieliť

pripustenie zapretia otcovstva, je jeho zlý úmysel škodiť matke maloletého za každú cenu. Maloletý
býval a vyrastal vždy pri matke spolu so svojim otcom aj po rozvode rodičov. Syn veľmi dobre vychádzal
s otcom, je tomu tak aj aktuálne. Táto náklonnosť je obojstranná, a to ako aj zo strany otca, tak aj zo
strany matkinho súčasného manžela. Všetci zainteresovaní boli vždy jasne uzrozumení aj s otázkou
otcovstva matkinho bývalého manžela, nikdy nebol žiaden dôvod pochybovať o tejto skutočnosti. V
poslednom čase sa však navrhovateľ začal divne správať, začal vyhľadávať maloletého v škole alebo

aj na verejných priestranstvách, postavil sa tak, aby ho syn nemohol obísť a dožadoval sa s ním
komunikácie. Navrhovateľ je psychicky chorý človek, ktorý bol už aj liečený na psychiatrii. Maloletý, ako
aj matka majú z navrhovateľa strach, pretože nevedia čoho všetkého je navrhovateľ schopný. Robí im
zo života peklo, kvôli čomu boli nútení zmeniť si aj bydlisko, ale navrhovateľ zrejme po nich pátra a
zistil si, kde bývajú. Navrhovateľ sa k synovi správa absolútne nevhodne, čo aj sám potvrdil tým, že mu

povedal, že je jeho otcom, pričom dieťa malo v tom čase iba šesť rokov. Nie je pravda, že by sa syn tešil
zo stretnutia s navrhovateľom, práve naopak, má z neho panický strach. Navrhovateľ to robí len preto,
aby docielil prípustnosť podania návrhu na zapretie otcovstva, aby takto rozbil matkine manželstvo a
jej pekný vzťah s bývalým manželom a jeho terajšou rodinou, nakoľko matka s navrhovateľom odmieta
kontakt. Matkina rodina a rodina jej bývalého manžela udržiavajú styky, spoločne trávia sviatky, Silvestra

a pod. Syn má už 11 rokov, ak sa navrhovateľ naozaj cítil byť jeho otcom, mohol začať riešiť túto otázku
podstatne skôr. Neurobil tak len preto, že si bol vedomý, že nie je otcom mal. T. a v súčasnosti ho
motivuje len jeho zlomyseľnosť. Maloletý sa len veľmi ťažko vyrovnáva so situáciou, že mu cudzí ľudia
chcú zobrať ocka s tvrdením, že jeho otcom je niekto iný. To, že navrhovateľ do tejto situácie zatiahol aj
maloletého, svedčí len o tom, že jemu nezáleží na maloletom dieťati, len nech matke urobí čo najviac

zla. Je zrejmé a nepochybné, že rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa podával návrh
na zapretie otcovstva.

5. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 30.01.2020 uviedol, že s matkou dieťaťa sa dohodli, že
navrhovateľ bude akceptovať, aby dieťa vyrastalo v jej rodine za podmienky, že dieťaťu raz povie, kto

je jeho otcom. Po čase však zmenila názor a uviedla, že by bolo dobré, keby syn ani nevedel kto je
jeho otcom. Keď sa navrhovateľ dozvedel, že manželstvo matky sa rozpadlo, začal túto situáciu riešiť.
Do 5 rokov veku maloletého sa s ním stýkal denne za prítomnosti matky. Vedeli o tom obidvaja rodičia,
aj jej manžel. Na žiadosť matky jej navrhovateľ pomohol, lebo bývali v Y., do práce dochádzala do Q.
a dieťa navštevovalo škôlku v I.. Poprosila ho, či by nevyberal dieťa zo škôlky. Trvalo to do momentu,

kým navrhovateľ neoslovil advokátku, ktorej uviedol, že sa hlási k otcovstvu. Navrhovateľ po porade so
psychológom maloletému povedal, že je jeho otcom, že má vlastne dvoch otcov. Maloletý na to reagoval
pozitívne, kýval hlavou, neplakal. Aj potom boli kamaráti, stretávali sa napr. v meste alebo v škôlke,
kde mu navrhovateľ doniesol aj bicykel. Intímny vzťah medzi navrhovateľom a matkou trval 4 roky pred
narodením a 4 roky po narodení dieťaťa, od roku 2004 do roku 2012 a chlapec sa narodil v roku 2008.

Počas tehotenstva matka navrhovateľovi povedala, že je otcom.

6. Matka na predmetnom pojednávaní uviedla, že dieťa má svojho skutočného otca, ktorý ho vychoval.
Zo strany navrhovateľa to bolo neprimerané, keď mu povedal, že je jeho otcom. Dieťa bolo nešťastné,
matka mu to musela vysvetľovať. Počas manželstva so T. Y. udržiavala intímny vzťah aj s navrhovateľom

aj s manželom, a preto sa nedá jednoznačne povedať, kto je biologickým otcom dieťaťa. Po narodení
dieťaťa vzťah s navrhovateľom ešte trval, lebo ju navrhovateľ finančne vydieral. S dieťaťom sa
pravidelne nestýkal, len keď o to matku požiadal. Dieťaťu povedala, že je to jej kamarát, aj vzťah medzi
navrhovateľom a dieťaťom bol kamarátsky. Po troch rokoch, keď navrhovateľ matku finančne vydieral,
musela to povedať manželovi a povedala aj to, že je možnosť, že navrhovateľ je otcom. Aj preto sa

s manželom rozviedli, avšak matkin bývalý manžel pravidelne udržiava kontakt so synom každé dva
týždne. Samuela si nosí manžel do Q., kde býva. Trávi u neho každý druhý víkend a chodí k nemu aj na
prázdniny. Manžel možnosť, že by nebol biologickým otcom nepripúšťa, už aj vzhľadom na ich vzťah.
Maloletý za svojho otca považuje jedine T. Y..7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7P/236/2016-73 zo dňa 30.01.2020, ktorým návrh zamietol a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

predmetom konania je návrh navrhovateľa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva v zmysle ust. §
96 ods. 1 zákona o rodine. Keďže obom rodičom v zmysle ust. § 86 a § 88 zákona o rodine uplynula
lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva, takýto návrh môže podať len dieťa v súlade s ust. §
96 zákona o rodine. Navrhovateľ, ako domnelý otec dieťaťa, nie je aktívne legitimovaný na podanie
takéhoto návrhu.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7CoP/58/2020-117 zo dňa 09.06.2020 na základe odvolania
podaného navrhovateľom, predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že konanie súdu prvej
inštancie, ako aj rozsudok vydaný na základe procesne vadného postupu sú zmätočné a z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, o čom konkrétne súd konal. Napriek tomu, že navrhovateľ

podal návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu za účelom podania návrhu
na prípustnosť zapretia otcovstva, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dôvodil, že predmetom
konania je návrh na prípustnosť zapretia otcovstva. Úlohou súdu bolo ustáliť predmet konania, ustáliť
si okruh účastníkov a umožniť im realizáciu procesných práv, ktoré im procesný predpis priznáva.
Zároveň krajský súd uviedol, že už v konaní o ustanovenie kolízneho opatrovníka je potrebné skúmať

a vyhodnotiť, či to, čoho sa navrhovateľ domáha, je v záujme maloletého dieťaťa. Len v prípade, ak
súd zistí, že v súlade so záujmom dieťaťa je ustanovenie kolízneho opatrovníka, je potrebné kolízneho
opatrovníka ustanoviť, inak návrh zamietne.

9. Právny zástupca navrhovateľa na výzvu súdu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.07.2020

ustálil petit návrhu v predmetnom konaní na návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému
dieťaťu T. Y., za účelom podania návrhu maloletého dieťaťa na prípustnosť zapretia otcovstva.

10. Na pojednávaní konanom dňa 09.02.2021 právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojom
písomnom vyjadrení a uviedol, že predmetom konania je návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka

maloletému dieťaťu. Mal za to, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko základné ústavné práva každého
rodiča sú tie, že každý rodič má právo poznať svoje dieťa a dieťa má právo poznať svojho rodiča aj
z hľadiska naplnenia ustanovení základných ľudských práv a slobôd a medzinárodného dohovoru o
ochrane práv detí. Je nepochybné, aby biologický otec bol zrejmý a bol určený. Týka sa to z hľadiska
sociálneho, medicínskeho a zdravotníckeho, keď dieťa vo svojom živote môže utrpieť vážnu chorobu a

biologický otec ako jediný darca krvi, alebo nejakého orgánu, či ľudského tkaniva, by mal byť zrejmý.

11. Právny zástupca rodičov na predmetnom pojednávaní uviedol, že návrh nie je dôvodný a žiada ho
zamietnuť. Otec sa jednoznačne považuje za otca maloletého dieťaťa, vylučuje otcovstvo akejkoľvek
inej osoby, teda aj navrhovateľa. Podľa udania matky navrhovateľ nemôže byť biologickým otcom

maloletého, pretože v rozhodnom období bola so svojim manželom mimo Q., a preto v tom čase s
navrhovateľom nemali intímny pomer.

12. Kolízny opatrovník uviedol, že podľa ich názoru je tento návrh neopodstatnený a navrhujú ho
zamietnuť v plnom rozsahu.

13. Navrhovateľ sa vyjadril, že popudom na podanie návrhu bolo to, že sa náhodou dozvedel o rozvode
matky. Sprvoti chcel, aby dieťa vyrastalo v kompletnej rodine, avšak keďže sa táto rodina rozpadla, začal
konať. Návrh nepodal skôr z toho dôvodu, že do piatich rokov veku dieťaťa mu bol kontakt s dieťaťom
umožňovaný. Navrhovateľ udržiaval vzťah s matkou maloletého od roku 2004 do roku 2012, teda aj keď

matka bola niekde odcestovaná, ich vzťah bol dlhodobý, trval niekoľko rokov, a teda tu bol priestor na to,
aby splodili dieťa. S matkou maloletého sa stretávali dennodenne, dennodenne chodil aj za chlapcom.
O chlapca sa staral, vyberal ho zo škôlky, matke pomáhal. Navrhovateľ sa o maloletého vždy zaujímal,
vždy sa nejakým spôsobom hlásil k tomu, že je jeho otec. Mal snahu sa s chlapcom stretávať aj naďalej,
avšak od toho upustil, keďže na neho bolo tlačené zo strany matky, aby tak nerobil.

14. Podľa ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti
zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.15. Podľa ust. § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na
ktoré nie je spôsobilé.

16. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať

(ďalej len „kolízny opatrovník").

17. Podľa ust. § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním
právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

18. Podľa ust. § 60 ods. 1 Zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme
maloletého dieťaťa.

19. Podľa ust. § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme

maloletého dieťaťa.

20. Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákona o rodine, súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby
bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého
dieťaťa.

21. Na základe vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj navrhovateľa, súd ustálil, že
predmetom konania je ustanovenie opatrovníka. V zmysle rozhodnutia krajského súdu, súd prvej
inštancie skúmal, či ustanovenie opatrovníka pre maloleté dieťa za účelom podania návrhu na
prípustnosť zapretia otcovstva, je v záujme maloletého dieťaťa. Právny zástupca navrhovateľa poukázal

jednak na ustanovenia dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na ustanovenia
dohovoru o právach dieťaťa. Je pravdou, že v prejednávanej veci stoja proti sebe vo vzájomnej opozícii
na jednej strane právo dieťaťa, na strane druhej právo domnelého rodiča. Obe strany majú právo na
udržaní právnej istoty a na jej stabilite. Zároveň majú právo poznať svoju vlastnú identitu. V článku 3
dohovoruoprávachdieťaťajeuvedené,žezáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvek

činnosti týkajúcej sa detí. Dieťa je v tomto konaní v porovnaní s dospelým slabším článkom, a preto si
vyžaduje osobitný vyšší stupeň ochrany. Vo veci Yildrim c. Rakúsko, ESĽP vyslovil, že po uplynutí lehoty
naspochybnenieotcovstvazačínajúzáujmydieťaťaprevažovaťnadzáujmamiotcanapopretíotcovstva.
Po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených
rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou.

22. Podľa článku 8 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR
č.k. PL. ÚS 1/2010 - 57 zo dňa 20.04.2011 vyplýva, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v

záujme ochrany práv a slobôd iných. Narodením dieťa vstupuje bez svojho vedomia a vôle do právnych
vzťahov v pozícii slabšieho subjektu. S ohľadom na svoju fyzickú i psychickú nezrelosť dieťa nemá
možnosť samo vystupovať v právnych vzťahoch v záujme ochrany svojich práv a záujmov. Štát preto
právam dieťaťa poskytuje zvláštnu ochranu, ktorá sa odzrkadľuje aj v rámci jeho právneho poriadku
poskytujúceho dieťaťu prostredníctvom vnútroštátnych právnych noriem, ale i medzinárodných zmlúv

špecifický ochranný právny status. V dôsledku uprednostňovania záujmu dieťaťa v právnych vzťahoch
pred záujmami iných osôb nadobúdajú práva dieťaťa charakter privilegovanosti. Uprednostnenie práva
dieťaťa na rodinu a jeho výchovu rodičmi v úplnej rodine pred ochranou súkromného života jednotlivca
je v záujme zachovania stability rodinných vzťahov medzi rodičmi a ich deťmi.

23. V zmysle vyššie uvedeného súd vyhodnotil, že ustanovenie opatrovníka na podanie návrhu na
prípustnosť zapretia otcovstva nie je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý vyrastal v kompletnej rodine,
kde nemal pochybnosti o tom, kto je jeho otcom. Aj v súčasnosti napriek tomu, že sa manželstvo rodičov
rozpadlo, maloletý aj naďalej udržiava pravidelný kontakt so svojim otcom, pravidelne ho navštevuje,trávia spolu prázdniny a sviatky. Navrhovateľ podľa svojich vyjadrení mal vedomosť o tom, že je otcom
dieťaťa už od jeho narodenia. Matka dieťaťa mala pochybnosti o otcovstve, s týmito pochybnosťami sa
zverila svojmu vtedajšiemu manželovi a rovnako tak za rozpadom ich manželstva stál aj vzťah matky s

navrhovateľom, o ktorom vtedajší manžel matky mal vedomosť. Všetci účastníci tohto vzťahu, teda tak
navrhovateľ, ako aj rodičia maloletého, mali dostatočné vedomosti na to, aby návrh na zapretie otcovstva
podali už skôr, nie až vo veku ôsmych rokov dieťaťa. Nikomu z nich nebránila žiadna prekážka takýto
návrh podať. Navrhovateľ uviedol, že popudom pre podanie tohto návrhu bolo to, že sa manželstvo
matky rozpadlo. Súd je ale toho názoru, že to nie je opodstatnený dôvod. Napriek rozvodu manželstva

rodičov maloletého dieťaťa, dieťa neprichádza o jedného z rodičov, jeho rodičovské a rodinné väzby
sú aj naďalej zachované. Ako bolo uvedené, dieťa sa s otcom stretáva, majú spolu vytvorený vzťah.
Otec odmieta možnosť, že by otcom maloletého T. mal byť niekto iný. Napriek tomu, že sa dieťa s
navrhovateľom stretávalo, bralo ho ako rodinného priateľa a nikdy nie ako svojho otca. Vyznieva teda
otázka v záujme koho by bolo, ak by súd tomuto návrhu vyhovel. Matka nemá záujem na takomto konaní.
Matrikovaný otec nemá záujem na takomto konaní. Napriek jeho vedomostiam/pochybnostiam vylučuje,

že by nebol otcom dieťaťa. Rovnako tak absentuje záujem maloletého dieťaťa, keďže tu prevažuje
záujem zachovania stability rodinných vzťahov medzi rodičmi a deťmi pred záujmom jednotlivca (v
tomto prípade navrhovateľa) na ochranu jeho súkromného a rodinného života. Ale nie je tu ani záujem
navrhovateľa.Navrhovateľrokynemalzáujemnatom,abybolzapísanývrodnomlisteakootecdieťaťaa
aby mu z toho plynuli rodičovské práva a povinnosti. Ak by súd takémuto návrhu vyhovel, maloleté dieťa

by prakticky ponechal svojvôli či už matrikovaných alebo domnelých rodičov podávať takéto návrhy v
dobe, ktorá vyhovuje len im. Takýmto rozhodnutím by nebol naplnený deklarovaný vyšší stupeň ochrany
maloletého dieťaťa a záujmy takýchto rodičov by boli povýšené nad záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa ust. § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

26. Predovšetkým je súd aj pri rozhodovaní o trovách konania povinný postupovať tak, aby svojím
rozhodnutím naplnil princíp, podľa ktorého bol povinný pri nachádzaní práva rešpektovať skutočný
zmysel a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb, teda aby nepostupoval
prísne formalisticky, ale aby dal priechod spravodlivosti. Rozhodnutie, ktorým súd nepriznal trovy

konania žiadnemu z účastníkov, považuje súd za spravodlivé vzhľadom na povahu prejednávanej veci.
Napriek tomu, že navrhovateľ nebol úspešný, nebolo by spravodlivé ho zaviazať na úhradu trov konania.
Ajkeďsúdjehonávrhzamietolzdôvodu,žetoniejevzáujmemaloletéhodieťaťa,navrhovateľvpodstate
nemal inú možnosť ako sa obrátiť na súd, aby docielil prípustnosť zapretia otcovstva k maloletému,
hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Preto vznik trov konania nemožno klásť na ťarchu

navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Rožňava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.