Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/496/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213226671
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213226671.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému: T.. B. M., G..
XX.XX.XXXX, G. K. H. Č.. XX, C., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivanom Vargom, so sídlom
Popradská č. 68, Košice, pod sp. zn. EX 841/2013, o vymoženie 112,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.07.2015, č. k. 48Er/3351/2013-12,

takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

V prevyšujúcej časti vec v r a c i a súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,70 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že povinný dňa 30.12.2013 zomrel a súd dedičské
konanie po poručiteľovi zastavil z dôvodu, že poručiteľ (povinný) zanechal majetok nepatrnej hodnoty.

Súd prvého stupňa následne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Na náhradu trov exekúcie v sume
57,70 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník vyhovel sudca a rozhodol o

vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení a súčasne nepriznal súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že súd zastavil exekúciu na základe podnetu súdneho exekútora z
dôvodu,žepovinnýzomrelpočasexekučnéhokonania.Malzato,žepostupsúdubolnesprávny,pretože
tento má vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa

názoru oprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať. Súd sa mohol otázkou majetnosti zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal strate jeho právnej subjektivity. V ďalšom mal za to, že
nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený v zmysle ust. § 203
Exekučného poriadku.Napadnuté rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti jeho
uzneseniurozhodolpodľa§374ods.4O.s.p.tak,žeodvolaniuprotivýrokuozastaveníexekúcienemieni
vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
odmietol odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. a

vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil
a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho
odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti
dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací
súd v tejto časti jeho odvolanie odmietol.

Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
nie je oprávnený preskúmavať.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto

osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. A
tak v zmysle ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté uznesenie však vydal vyšší súdny úradník a proti rozhodnutiu zamestnanca súdu

povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca (čl. 142 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by

inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.
142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverenýsudcom.Vprípadepodaniaodvolaniavodvolacejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiusúdnehoúradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa,sarozhodnutiepodanímodvolaniazrušuje
zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

Keďže v predmetnej veci napadnuté uznesenie, kde proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie
nie je prípustné, vydal vyšší súdny úradník, došlo po podaní odvolania k zrušeniu tohto rozhodnutia vo
výroku o trovách exekúcie zo zákona a o náhrade trov konania má opätovne rozhodnúť zákonný sudca
súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade
trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.