Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115208697
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4115208697.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľky: R.. D. I., rod. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., T. XX, zastúpená JUDr. Pavol Torňoš,
advokát, so sídlom Bratislava, Tomášikova 50/D, proti odporcovi: S.. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.,
B. A. X. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mgr. Romana Mravíková, so sídlom Nitra, Štefánikova
tr. 15, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 15. februára 2018 č. k. 18C/166/2015-469 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í

tak, že odporca je povinný prispievať na výživu manželky za čas od 03. 04. 2015 do 30. 06.
2015 sumou 600 eur mesačne a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie m
e n í tak, že návrh z a m i e t a .

Zročné výživné za obdobie od 03. 04. 2015 do 30. 06. 2015 v sume 1 760 eur je odporca povinný zaplatiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 27. 03. 2015 domáhala, aby súd zaviazal odporcu platiť
na jej výživu sumu 1.500 eur mesačne.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky od
27. 03. 2015 do 30. 06. 2015 sumou 800 eur mesačne, za čas od 01. 07. 2015 do 16. 12. 2015 sumou
120 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 71 ods. 1,

§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním.

2.1. Vzhľadom ku skutočnosti, že v priebehu konania došlo k rozvodu manželstva účastníkov konania,
súd pripustil zmenu návrhu v takomto znení, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky
mesačne sumou 1.500 eur za čas od 27. 03. 2015 do 31. 07. 2015 a sumou 150 eur mesačne od 01.
08. 2015 do 16. 12. 2015. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka s odporcom boli manželia
a manželstvo uzatvorili dňa 01. 10. 2005. Na návrh navrhovateľky bolo manželstvo rozsudkom OS

Nitra zo dňa 23. 06. 2010 č. k. 12C/71/2010-49 rozvedené a maloleté deti boli zverené do starostlivosti
navrhovateľky, pričom odporca bol zaviazaný prispievať na výživu sumou 150 eur mesačne na každé
dieťa a zároveň bol upravený styk s maloletými deťmi. Následne v dôsledku podaného odvolania
a zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom navrhovateľka vzala návrh na rozvodmanželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom späť a konanie bolo zastavené.
Dňa 15. 04. 2015 opätovne navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva, pričom manželstvo
účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom OS Nitra č. k. 24P/113/2015-171 zo dňa 04. 12. 2015,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2015, pričom maloleté deti boli zverené na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. sumou
150 eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 150 eur mesačne. Navrhovateľka sa dňa 27. 03.
2015 s maloletým E. vrátila na územie SR, definitívne dňa 03. 04. 2015, pričom odporca s maloletou
F. zostal v Belgicku do 30. 06. 2015. Navrhovateľka je konateľkou spoločnosti, bola vlastníčkou bytu

nachádzajúcehosavP.,ktorýdávaladopodnájmuaktorývroku2017predala.PonávratenaúzemieSR
bola navrhovateľka nezamestnaná, nebola evidovaná na úrade práce, odmietli ju zaevidovať, nakoľko
bola konateľkou spoločnosti, poberala rodinné prídavky vo výške 47 eur a po finančnej stránke jej
pomáhali rodičia. Dňa 02. 07. 2015 sa zamestnala v spoločnosti PERSONAL CONSULTING, s. r. o.,
pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a skončený v skúšobnej dobe ku dňu 13.
09. 2015. Z výplatnej pásky vyplýva, že dosahovala príjem 652 eur. Následne od 07. 09. 2015 do 19.

11. 2015 bola PN a poberala nemocenské dávky vo výške 400 eur a od 20. 11. 2015 sa zamestnala
v resocializačnom stredisku Čistý deň, nezisková organizácia, kde mala príjem 500 eur. Odporca sa
na územie SR vrátil k 01. 07. 2015, keď došlo k ukončeniu jeho pôsobenia v zahraničí. Zároveň si
riešil svoju bytovú otázku, pretože býval v prenájme. Ako štátny zamestnanec bol od 01. 09. 2010 do
30. 06. 2015 dočasne vyslaný do cudziny na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky do Bruselu, kde

pôsobil ako diplomatický zamestnanec. Dňom skončenia dočasného vyslania odporcu uplynula aj doba
jeho dočasného preloženia na výkon štátnej služby na Ministerstve zahraničných vecí a európskych
záležitostí SR. Za obdobie od marca do júna 2015 bol čistý mesačný príjem odporcu vo výške 3.393,44
eura, pričom odporcovi boli vyplácané i náhrady, a to stravné za pracovnú cestu dňa 23. 05. 2015 vo
výške 4,50 eura, náhrada výdavkov spojených s pobytom manželky za mesiac marec 2015 vo výške

583,42 eura, za mesiac apríl 2015 vo výške 48,23 eura a náhrada výdavkov spojených s pobytom
dvoch detí, v marci 2015 suma 653,44 eura, apríl 2015 277,33 eura a v mesiacoch máj a jún 2015
za každý mesiac 361,73 eura, bol mu vyplatený daňový bonus na maloleté deti vo výške 428,20 eura.
Odporcovi boli vyplatené i náhrady súvisiace s letenkou, pohonnými hmotami, vreckovým, pričom ďalšie
výdavkynebolomožnéšpecifikovať,pretožetietosúvisiasvýkonomčinnostipríslušníkaSISapodliehajú

utajeniu. Za mesiac jún 2015 obdržal odporca čistú mzdu 3.369 eura + náhradu za jedno dieťa 361,73
eura. Odporca mal v SIS čistý mesačný príjem za obdobie od 09/2014 do 08/2015 vo výške 697,59 eura
a od 01. 07. 2015 je zamestnancom v SIS s miestom výkonu práce v Bratislave a od 03/2015 do 10/2015
bol jeho čistý mesačný príjem 837,13 eura. Odporca býva v podnájme, nemá vyriešenú bytovú otázku.
Nájomnou zmluvou zo dňa 30. 10. 2015 preukázal, že za nájomné platí 200 eur mesačne.

2.2. V danej veci bolo potrebné skúmať životnú úroveň účastníkov v období, kedy boli manželmi, a
počas ktorého podľa tvrdenia navrhovateľky si odporca neplnil vyživovaciu povinnosť, napriek tomu,
že plnenie vyživovacej povinnosti bolo nevyhnutné. Spor o výživné na manžela je nevyhnutne spojený
s narušením vzťahov medzi manželmi, čo je často sprevádzané opustením spoločnej domácnosti a

prerušením vzájomnej komunikácie. Súd zohľadňoval pri určení výživného dve rozhodné obdobia, a to
od podania návrhu a obdobia počas pobytu odporcu v Belgicku, teda od 27. 03. 2015 do 30. 06. 2015
a odo dňa návratu odporcu na Slovensko ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, a to
od 01. 07. 2015 do 16. 12. 2015. Z výsluchu strán sporu, ako aj z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že bol preukázaný rozdiel v životnej úrovni navrhovateľky a odporcu. Je nepochybné,

že došlo medzi účastníkmi k nezvratnému narušeniu manželských vzťahov, keď odchod navrhovateľky
zo spoločnej domácnosti zo zahraničia bol ich vyvrcholením a bol motivovaný nedorozumeniami medzi
účastníkmi konania. Zistené rozdiely boli takej intenzity, že zakladali neprípustný rozdiel v životnej
úrovni, ktorý bolo potrebné kompenzovať určením výživného. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
odporca v čase, keď sa zdržiaval v zahraničí, mal oveľa vyšší príjem ako navrhovateľka, pričom súd však

poukazuje, že život v zahraničí v Belgicku je drahší ako na území SR. V tomto období zabezpečoval
odporca starostlivosť o maloletú dcéru, ktorá s ním bývala v Belgicku. Počas tohto obdobia mal odporca
zvýšené náklady v súvislosti, či už s bývaním, platením životných poistiek, potravín. Taktiež z príjmu
hradil permanentku pre navrhovateľku, aj keď už nebola v zahraničí, hradil ošetrenie maloletých detí,
náklady súvisiace so školou, poplatky za spoločné priestory bytu, potraviny, ako aj finančné prostriedky,

ktoré platil titulom úspor. Je nepochybné, že vo vzťahu účastníkov konania to bol odporca, ktorého výkon
povolania zabezpečoval hlavný podiel príjmu rodiny, bol ekonomicky sebestačnejší. Súd s poukazom
na príjem odporcu a odôvodnené potreby navrhovateľky považoval za primeranú výšku výživného vo
výške 800 eur mesačne, keď aj sám odporca vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľke posielal naúčet 650-700 eur, ale aj 950 eur. Súd mal za to, že výška výživného v sume 800 eur zodpovedá jeho
schopnostiam a možnostiam a to aj po zohľadnení tej skutočnosti, že odporca si mal plniť vyživovaciu
povinnosť i vo vzťahu k maloletým deťom. Po návrate na územie SR prišlo k zníženiu príjmu na strane

odporcu, jeho príjem bol v sume 873,73 eura, a preto súd určil výšku výživného v sume 120 eur
mesačne, ktorú súd považoval za primeranú. Súd poukazuje i na správanie sa navrhovateľky, ktorá
bola v rozhodnom období konateľkou spoločnosti s ručením obmedzeným, za výkon funkcie nepoberala
odmenu, bola vlastníčkou 3-izbového bytu v P., ktorý mohla prenajímať a tým si zvyšovať svoju životnú
úroveň,predmetnýbytvpriebehukonaniapredala,mávysokoškolskévzdelaniedruhéhostupňaaneboli

preukázané také skutočnosti, ktoré by ju obmedzovali v možnosti nájsť si prácu a tým sa podieľať na
zvyšovaní svojej životnej úrovne. Zdravotný stav navrhovateľky, spôsob profesijnej realizácie, výška jej
odôvodnenýchmesačnýchvýdavkovneodôvodňovalipriznanievýživnéhovtakejvýškeakopožadovala.
Súd preto návrh vo zvyšku zamietol.

2.3.Súdsazaoberalajtým,čiurčenievýškyvýživnéhoniejevrozporesdobrýmimravmi,teda,čipriznať

alebo nepriznať manželské výživné, vzhľadom na správanie navrhovateľky. Aplikácia ustanovenia o
dobrých mravoch prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva je
možné v prevažnej miere pričítať jednému z manželov. Súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre
neurčenie výšky výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti
naplňujúce znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

2.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

3.Protitomutorozsudkupodalodporcavzákonnejlehoteodvolanie,vovyhovujúcomvýroku,domáhajúc

sa ním jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľky v celom rozsahu. Dôvodil, že konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdenie navrhovateľky v návrhu na určenie výživného na manželku, že
obe deti sú v jej osobnej starostlivosti, označil za nepravdivé. V tejto súvislosti uviedol, že obe deti

boli v čase podania návrhu minimálne až do 15. apríla 2015 v spoločnej starostlivosti, dcéra F. bola
následne v jeho výlučnej starostlivosti neprerušene až do 4. augusta 2015. Rovnako za nepravdivé
označil tvrdenie navrhovateľky, že v období máj 2011 až apríl 2015, ktoré strávila v zahraničí, mala
zakázané vykonávať prácu, keďže zamestnávateľ MZVaEZ SR nemá právo zakazovať a ani nezakazuje
vykonávať prácu manželskému partnerovi svojich vyslaných zamestnancov v zahraničí. Zdôraznil, že

náklady za bývanie, benzín, stravné a iné požitiny (stravné vo výške 405 eur, ubytovanie vo výške
219 eur, vreckové vo výške 20,25 eura, diaľničné poplatky vo výške 8,70 eura a pohonné hmoty vo
výške 1.379,87 eura) súviseli s výkonom jeho práce v zahraničí, konkrétne s vyslaním na zahraničnú
cestu a s nárokom na preplatenie len skutočne vynaložených a preukázaných nákladov súvisiacich s
vykonávanou prácou. Poukázal, že v napadnutom rozsudku je nesprávne uvedená suma príspevku na

dieťa v mesiaci máj 2015 vo výške 631,73 eura. Mal za to, že správna výška tohto príspevku je 361,73
eura. Za nepravdivé považoval i tvrdenie navrhovateľky, že podstatnú časť marca 2015 a krátku časť
apríla 2015 strávila v zahraničí a že od 01. 03. 2015 do 16. 12. 2015 poberal náhradu na manželku,
ktorá nebola navrhovateľke poskytnutá v sume 583,43 eura a príjmy 48,23 eura. V tomto smere mal
za to, že ide o sumy príspevkov pre zamestnanca za mesiace marec a apríl 2015, resp. ich pomernú

časť za čas manželky skutočne strávený v Belgicku a tieto náklady boli preukázateľne vynaložené na
zabezpečenie jej pobytu v tomto čase. Poprel, že by si z platu mesačne strhával sporožíro v sume
477,75 eura. Rovnako nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že si na nákup oblečenia, jedla musela
požičať, keďže počas konania bolo jednoznačne preukázané, že v období mesiacov september 2014 až
marec 2015 jej boli z jeho strany poskytnuté platby prevodom na účet v celkovej sume 4.700 eur, resp.

v období od januára 2014 do konca marca 2015 sumu vo výške spolu 12.300 eur. Vytkol súdu prvej
inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia nesprávne uviedol, že návrh na rozvod podala navrhovateľka
dňa 15. 04. 2015, keď návrh na rozvod podal v mesiaci apríl 2015 on z dôvodov bližšie uvedených
v návrhu. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol príjmy navrhovateľky v rozhodnom
období v mesiacoch júl až december 2015 a tiež jeho oprávnené potreby na zabezpečenie kompletnej

starostlivosti poslednej spoločnej domácnosti a potreby súvisiace s vykonávaním práce. Namietal, že
súd prvej inštancie, napriek vykonanému dokazovaniu, nesprávne určil dátum 27. marec 2015 ako
začiatok odlúčenia rodiny a od tohto dátumu aj priznal navrhovateľke výživné na manželku. Mal za to,
že v tomto období sa celá rodina nachádzali spoločne v mieste svojho obvyklého pobytu v Belgickomkráľovstve, a preto k odlúčeniu s navrhovateľkou mohlo dôjsť najskôr od 16. apríla 2015, t.j. odo dňa, keď
bolo z rozhodnutia zamestnávateľa na základe žiadosti zamestnanca ukončené manželke sprevádzanie
zamestnanca vyslaného na výkon práce v zahraničí. Podľa jeho názoru, súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že počas celého rozhodného obdobia zabezpečoval v plnej miere
starostlivosť o poslednú spoločnú domácnosť on, a to až do úplného konca svojho vyslania na výkon
prác v zahraničí, t. j. do 30. júna 2015. Počas tohto obdobia mala navrhovateľka uhradené všetky
poplatky súvisiace so zabezpečením je pobytu v Belgickom kráľovstve, t.j. okrem bývania a stravy,
aj napr. zdravotné poistenie v belgickej zdravotnej poisťovni, poplatky za posilňovňu, wellness a iné.

Určenie sumy vo výške 800 eur do 30. 06. 2015 a 120 eur do 16. 12. 2015 a pritom ignorovanie
skutočnosti, že navrhovateľka mohla poberať príjmy pre prospech rodiny z prenájmu nehnuteľnosti,
ktorú reálne neplánovala užívať a že navrhovateľka v časti tohto obdobia vôbec nepreukázala žiadnu
snahu zamestnať sa a prispieť tak na zvýšenie svojej životnej úrovne, ako i úrovne rodiny, považoval za
nesprávne. Uviedol, že v období od januára 2014 do apríla 2015 pravidelne zasielal prevodom na účet
navrhovateľky sumy 650 až 950 eur mesačne, pričom uvedenou sumou musela navrhovateľka v čase

podanianávrhuvapríli2015ajreálnedisponovať,keďžedovtedynemalapreukázateľnežiadnevýdavky.
Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s preukázanými majetkovými pomermi oboch
rodičov. V tejto súvislosti poukázal, že navrhovateľka už vo svojom návrhu úmyselne neuviedla výlučné
vlastníctvo 3-izbovej nehnuteľnosti v P.-I. na V. ulici č. XX, pričom počas celého rozhodného obdobia v
rokoch 2011 až 2014 tento byt prenajímala, avšak nikdy týmto príjmom neprispievala k potrebám rodiny,

ale tieto finančné prostriedky odovzdávala jej rodičom. Rovnako za nesprávne označil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v časti stanovenia výšky výživného za obdobie po jeho návrate z vyslania na prácu v
zahraničí - od mesiaca júl 2015 až december 2015. V tomto smere poukazoval na majetkové pomery
oboch rodičov, ako aj jeho výdavky na zabezpečenie rodiny od septembra 2014 do júna 2015, ďalšie
nevyhnutné výdavky v období mesiacov júl až december 2015 a úspory, ktoré vytvoril navrhovateľke

v období mesiacov január až apríl 2015. S poukazom na ust. § 19 ods. 1, § 62 ods. 2, 5, § 71
ods. 1, § 75 ods. 7, 2 Zákona o rodine uviedol, že jeho aktuálne mesačné príjmy sú porovnateľné s
príjmami navrhovateľky, pričom momentálna životná úroveň navrhovateľky je vyššia ako jeho, vzhľadom
na preukázané majetkové pomery navrhovateľky. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27. 06. 2013 sp. zn. 51P/25/2012.

4. Odporca písomným podaním zo dňa 08. 05. 2018 doplnil svoje odvolanie, v ktorom žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k poručeniu
práva na spravodlivý súdny proces, považujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. V

tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2009 sp. zn.
2 Cdo 238/2008, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03, rozsudok Krajského súdu v Nitre
zo dňa 07. 05. 2014 sp. zn. 5CoP/18/2014. Opätovne poukazoval na skutočnosti uvádzané v odvolaní.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá nesúhlasila s tvrdeniami odporcu v jeho

odvolaní. Uviedla, že odporca síce poberal na deti a manželku náhradu vo výške cca 1.428 eura, avšak
nie vždy ponechával pre ňu a deti sumu spolu 714 eur, z ktorej si odpočítal rôzny položky, a to náklady
na bývanie za ňu a deti, ktoré jej vyrátal, za lieky, za prezutie pneumatík, čistiareň a iné, t. j. niekedy
bola celý mesiac bez financií, alebo ju odporca nechal žiť v zahraničí len z 250 eur. Zdôraznila, že
odporca kvôli žiadosti o súčinnosť písanú ňou do SIS, nebol zamestnávateľom z pracovnej pozície

stiahnutý, pokračoval na tej pozícií pracovať naďalej. Paradoxne, práve dôsledkom tejto žiadosti začal
konečne posielať financie na jej účet a to vo výške 950 eur, k tomu jej odporca dal kartu na tankovanie,
platobnú kartu relatívne pravidelne na sobotňajší nákup potravín. Táto situácia trvala až do ukončenia
bezpečnostnej previerky odporcu cca do augusta 2014, potom sa postupne vrátil k predchádzajúcemu
správaniu, potom došlo opäť k zmene jeho správania. V tejto súvislosti uviedla, že odporca sa opäť

často nezdržiaval v spoločnej domácnosti, bol u jeho intímnej priateľky a jej dieťaťa, pričom svoje
správanie odmietol zmeniť. Poukázala, že odporca počas pobytu fyzicky napadol maloletého syna E.,
následne došlo k vyhroteniu situácie až do takej miery, že to malo dopad na zdravotný stav syna,
ktorémunásledneodporcaodpieral,abymuboloposkytnutélekárskeošetrenie.Odporcasajejvyhrážal,
že keď bude situáciu riešiť súdnou cestou, oddelí ju od detí tým, že jej ukončí nasledovanie a deti si

v zahraničí ponechá. Dňa 19. 03. 2015 sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti a nechal ju
úplne bez financií. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že ho ohovárala a šírila o ňom klamstvá. Naviac
mala za to, že odporca ani nekonkretizoval, v čom ho ohovárala. Odporca preukázateľne prispieval
minimálnou, či nedostatočnou a niekedy žiadnou sumou na jej živobytie a živobytie ich detí, pričom nežilv spoločnej domácnosti, ale u jeho intímnej priateľky. Uviedla, že existuje znalecký posudok, výpovede
syna u odborníkov v Belgicku, v škole v Belgicku, ale aj u odborníkov na Slovensku, že odporca fyzicky
vážne napadol maloletého syna E.. Záverom poukázala, že odporcu nahrávala len v snahe chrániť sa,

mala odôvodnenú obavu, ktorá sa jej dňa 04. 02. 2015 potvrdila. Odporca sa jej vyhrážal a vydieral ju.
Počas rozhodného obdobia nežili v spoločnej domácnosti, odporca nahrávaný nebol, z ktorého dôvodu
považovala otcom tvrdené porušenie morálneho aspektu za bezpredmetné. Predmetné nahrávky neboli
uložené u nikoho zo známych, ani použité a vypočuté treťou osobou alebo stranou, pričom odporca
vedel a bol informovaný o nahrávaní.

6. V písomnom podaní, doručenom Krajskému súdu v Nitre dňa 21. 01. 2019, navrhovateľka
poukazovala na priebeh udalostí počas pôsobenia žalovaného v zahraničí, ako i jej skúsenosti so
žalovanýmvminulosti.Zdôraznila,žeodporcadobrovoľneneprispievalnavýživumaloletýchdetísumou,
ktorá by zodpovedala životnej úrovni odporcu a tiež dobrovoľne neprispieval na jej výživu ako manželky
žiadnou sumou, a to po dobu roka, deti, rovnako ani ona, nezdieľali rovnakú životnú úroveň, ktorú

mal odporca, pričom náklady na rodinu počas jedného roka znášala výlučne ona. Stiahnutím podaní
zo súdu, nepodpísaním dohody o urovnaní a aj tým, že odporca nijako nekompenzoval výživné za
obdobie rok spätne, ktoré by bolo priznané zo zahraničného platu, odporca značne ušetril, pričom ona
bola v dlhoch. Pracovný pomer odporcu bol ukončený z dôvodu, že podpísal čestné prehlásenie, že
nebudezamestnaná,abyodporcamoholnaňupoberaťnáhradunamanželkuvzahraničí.Týmtokrokom

prišla počas pobytu v zahraničí ako odprevádzajúca manželka o výhody sociálneho, dôchodkového
poistenia a sporenia, odbornú prax v odbore, odpracované roky. Uviedla, že si v Belgicku hľadala
prácu. Ohľadom tvrdenia odporcu, že motívom obnovenia spolužitia nebola snaha o zachovanie rodiny
a obnova manželstva, ale že dôvodom obnovy spolužitia bolo dať deťom lepšie možnosti a štúdium v
zahraničí, uviedla, že odporca sa maloletým deťom nevenoval, pretože nežil v spoločnej domácnosti, s

deťmi sa neučil, poberal na maloletých finančnú náhradu vo výške cca 714 eur, pričom tú si ponechával
a nakladal s ňou podľa vlastného uváženia, znevažoval ju ako matku v očiach detí, fyzicky nadmerne
trestal svojho maloletého syna, brutálne fyzicky napadol syna, ukončil jej vysielanie bez jej vedomia a
súhlasu, odmietol ju informovať o ukončení vysielania, po ukončení vysielania odmietol povedať, kde
sa nachádza dcéra, odporca odmieta vrátiť deťom všetky ich veci. Záverom poukazovala na motív

odporcovho obnovenia manželstva, ktorým bol finančný záujem. Poukázala, že aktuálne odporca žije u
novej priateľky a deti k nej berie na víkendy, s deťmi sa pravidelne neučí a dodnes im nevrátil ich veci.

7. Odvolací súd rozhodol prvýkrát o podanom odvolaní odporcu proti rozsudku OS Nitra zo dňa 15. 02.
2018 č. k. 8C/166/2015-469 v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku rozsudkom zo dňa 18. 04. 2019

č. k. 9Co/230/2018-538 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku
zmenil a odporcu zaviazal prispievať na výživu manželky za čas od 03. 04. 2015 do 30. 06. 2015 sumou
600 eur mesačne a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh
zamietol. Zročné výživné za obdobie od 03. 04. 2015 do 30. 06. 2015 v sume 1 760 eur zaviazal odporcu
zaplatiť do 31. 07. 2019 k rukám navrhovateľky.

7.1. Voči uvedenému rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie odporcom, teda osobou
povinnou platiť výživné. Dôvodil tým, že odvolací súd mu vyjadrenie k morálnemu aspektu zo dňa 15.
10. 2018 a následne zo dňa 21. 01. 2019 podanie označené ako „Vyjadrenie k stanovisku žalovaného“,
pričom išlo o rozsiahle vyjadrenia, boli zaslané, resp. jeho právnemu zástupcovi na vedomie až 10.

04. 2019, t. j. 8 dní pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Uvedené vyjadrenia sa podľa odporcu
nezakladajú na pravde a postupom odvolacieho súdu mu bolo zamedzené vyjadriť sa k nim skôr, ako
súd prijal konečné rozhodnutie a vytvoril tak stav nerovnosti účastníkov súdneho konania a porušil
tak princíp rovnosti zbraní. Nemal tak dostatočný časový priestor vyjadriť sa k nepravdivým tvrdeniam
navrhovateľky a tým ovplyvniť, resp. vyvrátiť rozhodnutie odvolacieho súdu.

Tvrdil, že:
- nie je pravdou, že si ponechal náhradu na manželku a deti, peniaze boi poskytované zamestnávateľom
z dôvodu úhrady výdavkov spojených s pobytom rodiny v zahraničí a na tento účel boli vždy peniaze
použité, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi;
- nie je pravdou, že platby navrhovateľke akokoľvek súvisia s nejakými listami, ktoré adresovala

zamestnávateľovi, platby jej poukazoval počas celých 4 rokov v zahraničí;
- nie je pravdou, že by napadol kedykoľvek fyzicky vlastné deti, alebo že odopieral lekárske vyšetrenie;- nemal vedomosť o žiadnom znaleckom posudku, nikdy s ním žiaden psychológ nekomunikoval.
Navrhovateľka uvádzala pri vymyslených a utajovaných vyšetreniach syna E. vymyslené údaje a
skutočnosti, aby lekári napísali do záznamov o vyšetrení.

- Nahrávky využívala navrhovateľka na jeho diskreditáciu u kolegov, známych, ktorým sprístupňovala
ich upravený obsah. Nie je pravdou, že vedel a bol informovaný o nahrávaní.
- Nie sú pravdivé tvrdenia žalobkyne, že neprispel kedykoľvek na výživu maloletých detí sumou, ktorá
by zodpovedala jeho životnej úrovni.
- Nie je pravdou, že by podpísal vyhlásenie, že navrhovateľka nebude zamestnaná alebo, že nemôže

pracovať v zahraničí, naopak, nebola schopná vykonávať žiadnu prácu a nájsť si ju, a ani aktívne ju
nikdy nehľadala.
V ďalšej časti dovolania potom odporca namietal bod 12. a 15. predchádzajúceho rozsudku odvolacieho
súdu.

8. K podanému dovolaniu odporcu sa písomne rozsiahlo vyjadrila navrhovateľka, ktoré vyjadrenie sa

nachádza na č. l. 599 až 605. Navrhla dovolaciemu súdu, aby dovolanie odporcu zamietol a priznal jej
náhradu trov dovolacieho konania vo výške 100%.

9. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24. 02. 2021 sp. zn 9Cdo 19/2021 rozhodol o podanom dovolaní
bývalého manžela. Rozhodol tak, že rozsudok KS v Nitre zo dňa 18. 04. 2019 sp. zn. 9Co/230/2018 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd v postupe odvolacieho súdu videl nesprávny procesný
postup, ktorým znemožnil odporcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď v súlade s požiadavkou zabezpečenia
účinnej možnosti odvolateľa vyjadriť sa k úkonu protistrany svojou replikou tak, aby mal dostatok času
na jeho prípravu, je potrebné, aby medzi doručením vyjadrenia odvolateľovi a rozhodnutím odvolacieho

súduneuplynulčaskratšíako10dní.Vdanomprípadeodvolacísúdnevytvorilodporcovireálnumožnosť
dostatočne sa pripraviť na zaujatie stanoviska k vyjadreniu protistrany, keď dokumenty boli doručované
do schránky právneho zástupcu odporcu dňa 11. 04. 2010, t. j. 8 dní pred verejným vyhlásením rozsudku
odvolacieho súdu.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) opätovne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, po zistení, že
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou na podanie odvolania, a to osobou, v neprospech ktorej bolo
rozhodnuté v zákonnom stanovenej lehote, a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom

výroku podľa § 388 CSP zmeniť a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Podľa § 155 CMP konanie (vo veciach výživného plnoletých osôb) sa začína len na návrh.

12.Podľa§156CMPúčastníkmikonaniavoveciachvýživného,plnoletýchosôbsúnavrhovateľaosoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

13. Podľa § 71 odsek 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13.1. Podľa § 71 odsek 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká medzi manželmi a trvá odo dňa uzavretia manželstva
až do jeho zániku. Manželia majú mať v manželskom zväzku rovnakú životnú úroveň a účelom tohto
nároku je práve zabezpečenie jej vyrovnania. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu
solidarity a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, dôsledkom je stav, keď majú títo rozdielnu životnú úroveň. Môže

ísť napr. o prípady, keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na
starostlivosť o deti a iné spoločné výdavky a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne,
čím sa znižuje jeho životná úroveň. Rovnako môže dôjsť k vzniku rozdielnej životnej úrovne i v prípade,
ak manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť na ich spravodlivom rozdelení.Zo zásady rovnakej životnej úrovni vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako
je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom. Prostredníctvom tejto vyživovacej povinnosti sa tak

okremuspokojovaniaosobnýchpotriebsledujenaplneniepožadovanéhozákonnéhocharakteruinštitútu
manželstva z majetkového hľadiska. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že
napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania sa
táto zásada nemusí uplatniť, čo je odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky
je založené na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci

majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť podľa judikatúry rozpor
s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôcť môže morálne
vymedzenie obsahu manželstva, podľa ktorého sú manželia povinní spolu žiť, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Je však nutné poznamenať, že automaticky neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených
povinností vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká. Súd musí vždy pri rozhodovaní o výživnom

na manžela (manželku) posúdiť, ako si ten manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné
požaduje, plní svoje povinnosti alebo, prečo ich neplní.

Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten z manželov, u ktorého životná úroveň je nižšia
ako životná úroveň druhého manžela. K uvedenému stavu môže dôjsť, ak druhý manžel druhému

neprispieva na výživu toľko, aby bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Súd určuje výšku
výživného na manžela na základe podaného návrhu tak, aby táto v zásade vyrovnala rozdielnu životnú
úroveň manželov. Nejde však o dosiahnutie mechanickej matematickej rovnosti medzi manželmi.
Ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti, keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti (napr.
dosiahnuté vzdelanie, možnosti na trhu práce a výšku opodstatnených osobných výdavkov) a majetkové

pomery oboch manželov. Súd tiež skúma dôvody, pre ktoré si jeden z manželov neplní vyživovaciu
povinnosť, mieru starostlivosti o domácnosť, osobnú starostlivosť o deti, ako aj skutočnosť, či by
priznanie práva na výživné nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Výživné možno priznať najskôr odo
dňa začatia súdneho konania, nie spätne. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká, buď smrťou
oprávneného, alebo smrťou povinného, alebo ich vyhlásením za mŕtveho, rozvodom manželstva alebo

zánikom manželstva vyhlásením za neplatné.

15.Predmetomkonaniajenávrhnavrhovateľkynaurčeniemanželskéhovýživnéhovočiodporcovi(vtom
čase manželovi) sumou 1.500 eur odo dňa začatia súdneho konania (27. XX. 2015). Dôvodila tým, že z
manželstva pochádzajú dve deti: maloletý E. I., nar. XX. 03. XXXX a mal. F. I., nar. XX. XX. XXXX, pričom

manželstvo uzatvorili dňa 01. 10. 2005. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom OS
Nitra zo dňa 04. 12. 2015 č. k. 24P/113/2015-171 a zároveň bol upravený výkon rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom tak, že maloletý E. a maloletá F. boli na čas po rozvode zverení do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 150 eur na každé dieťa.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2015.

15.1. Navrhovateľka v podanom návrhu dôvodila tým, že odporca pracoval v zahraničí - Belgicku ako
diplomat a od roku 2011 sa dohodli, že sa spolu s maloletými deťmi presťahuje do Bruselu za ním.
Odporca v rozhodnom období 03/2015 - 06/2015 dosahoval od svojho zamestnávateľa Ministerstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR priemerný mesačný príjem 3.393,44 eura, pričom k

01. 07. 2015 bolo jeho dočasné vyslanie na zastupiteľský úrad SR v Bruseli skončené. Zo správy
zamestnávateľa (č. l. 177 - 178) vyplynulo, že odporcovi boli za obdobie od 01. 03. 2015 do 30. 06.
2015 vyplatené nasledovné cestovné náhrady: stravné (diéty za pracovnú cestu dňa 23. 05. 2015) vo
výške 4,50 eura, náhrada výdavkov spojených s pobytom manželky za mesiac marec 2015 vo výške
583,42 eura a za mesiac apríl 2015 vo výške 48,23 eura. Náhrada výdavkov spojených s pobytom

dvoch detí bola za marec 2015 vyplatená vo výške 653,44 eura, apríl 2015 vo výške 277,33 eura, máj
2015 361,73 eura a jún 2015 vo výške 361,73 eura. Náklady za bývanie, ani príspevok na dovolenku
a na školu maloletých detí odporcovi vyplácané neboli. Odporca bol zároveň v služobnom pomere
u Slovenskej informačnej služby, z ktorej správy (č. l. 105) vyplynulo, že za obdobie od 03/2015 do
10/2015 mu bola vyplatená priemerná mesačná mzda 837,73 eura. K 01. 07. 2015 sa odporca vrátil

na Slovensko, pričom je naďalej zamestnancom SIS. Odporca vyčíslil náklady spojené s bývaním v
Belgicku, a to za obdobie apríl až jún 2015 v celkovej výške 2.956,76 eura (bývanie 150 eur, služby
spojené s bývaním 903,21 eura, škola 125,69 eura, logopédia 80,85 eura, lekári, poistenie - 102,24
eura, hudobná škola 41 eur, poistenie vozidla 36,49 eura, cestovné 390 eur, mobil 116,39 eura, výlety98 eur, hračky 87,96 eura, dovolenky 75 eur, spoločné výdavky rodiny 690 eur, úhrady navrhovateľky
59,95 eura). Navrhovateľka počas pobytu bola sprevádzajúcou osobou v zahraničí, bola nezamestnaná
a z toho dôvodu zamestnávateľ odporcovi prispieval sumou 714 eur. Navrhovateľka spolu s maloletým

synom E. sa vrátila na Slovensko 27. 03. 2015 a definitívne sa vrátila 03. 04. 2015 z dôvodu, že odporca
požiadal svojho zamestnávateľa o ukončenie vyslania navrhovateľky do zahraničia. Zamestnávateľ
odporcu ukončil postavenie sprevádzajúcej osoby (navrhovateľky) až dňa 15. 04. 2015. Navrhovateľka
v konaní tvrdila, že odporca jej prispieval sumami 900 eur, hoci postupne sa tieto sumy znižovali na
800 eur, 700 eur, a nakoniec na 650 eur, zrejme po tom, čo si otec odpočítal náklady na posilňovňu.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2016 uviedla, že od februára 2014 do júna 2014 jej platil 950 eur
prevodom na účet, dával jej osobnú kartu na sobotný nákup potravín a nákup na tankovanie benzínu
do automobilu. Od augusta 2014 jej mal posielať na účet sumu 650 eur mesačne, pričom jej zvykol
nechať aj kartu na sobotný nákup a nepravidelne aj kartu na tankovanie. Navrhovateľka po návrate na
Slovensko sa od 02. 07. 2015 zamestnala v agentúre PERSONAL CONSULTING, s. r. o. ako personálny
manažér, pričom pracovný pomer s ňou bol 14. 09. 2015 ukončený. Počas tohto pracovného pomeru

bola na dlhodobejšej PN, kde podľa vyjadrenia navrhovateľky dosahovala príjem 400 eur. Od 20. 11.
2015 sa zamestnala v Resocializačnom stredisku Čistý deň, nezisková organizácia, kde dosahuje príjem
500 eur. Navrhovateľka v rozhodnom období bola vlastníčkou 3-izbového bytu v P., ktorý prenajímala
podľa jej tvrdení do marca 2015 a z prenájmu mala finančné prostriedky vo výške 420 eur spolu s
energiami. Poberala rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 47 eur. Po návrate na Slovensko bývala

v domácnosti svojich rodičov, ktorým podľa čestného prehlásenia matky navrhovateľky prispievala na
domácnosť 100 eur mesačne. Navrhovateľka v roku 2017 byt v P. predala a naďalej býva v rodinnom
dome svojich rodičov, odporca po návrate na Slovensko od 01. 07. 2015 býva v podnájme a nemá
vyriešenú bytovú otázku.

16. Vzhľadom na to, že v priebehu konania došlo k rozvodu manželstva účastníkov konania, súd podľa
§ 139 CSP pripustil zmenu návrhu, ktorou sa navrhovateľka domáhala zaviazania odporcu prispievať jej
na výživu mesačne sumou 1.500 eur za čas od 27. 03. 2015 do 31. 07. 2015 a sumou 150 eur mesačne
od 01. 08. 2015 do 16. 12. 2015.

17. V danej veci bolo potrebné rozhodnúť o návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáhala určenia
manželského výživného za obdobie od 27. 03. 2015 (od podania návrhu) do 16. 12. 2015 (do
právoplatného rozvodu manželstva). Vychádzajúc zo zákonného ust. § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine
je nesporné, že počas trvania manželstva v zásade majú manželia nárok na rovnakú životnú úroveň.
Uvedené však neznamená, že ide o presnú matematickú rovnosť v zmysle rovnakého množstva peňazí

na oboch stranách. V danej veci bolo nesporne preukázané, že jediným príjmom rodiny bol príjem
odporcu ako štátneho zamestnanca, ktorý bol od 01. 09. 2010 do 30. 06. 2015 dočasne vyslaný na
zastupiteľský úrad SR v Bruseli, kde pôsobil ako diplomatický zamestnanec. V rozhodnom období tu
dosahoval mesačne príjem 3.393,44 eura, pričom mu bol vyplácaný ako zamestnancovi SIS priemerný
mesačný príjem za obdobie 03/2015 do 10/2015 vo výške 837,73 eura a za rozhodné obdobie náhradu

zajednodieťavovýške361,73eura.NavrhovateľkamalavBruselipostaveniesprevádzajúcejmanželky,
na ktorú bol vyplácaný príspevok počas skutočného pobytu partnera v zahraničí. Navrhovateľka počas
pobytuvBruselinepracovala,anisanestaralaodieťamladšieako3roky.Tútoskutočnosťodôvodňovala
tým, že mala zakázané vykonávať prácu, aby odporca mohol poberať na ňu príspevok na manželku.
Je nesporné, že navrhovateľka, napriek svojmu vzdelaniu v konaní nepreukázala, ani netvrdila, že

by si aktívne hľadala prácu, príp. že by jej odporca znemožnil zabezpečiť ďalší príjem práve jej
zamestnaním. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že finančne chod celej domácnosti v
Bruseli zabezpečoval odporca, pričom jednotlivé náklady spojené s bývaním, nákladmi detí, výletmi,
dovolenkami, ako aj nákladmi na rodinu, ktoré vyčíslil v období od apríla do júna 2015 na sumu 2.956,76
eura mesačne, sú z väčšej časti podopreté aj listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný v konaní predložil, či

už výpismi z účtov, alebo dokladmi o nákupoch. Navrhovateľka v konaní ani nerozporovala, že väčšie
nákupy potravín, oblečenia a drogérie robievali v sobotu počas víkendov a tieto hradil odporca. Rovnako
navrhovateľka nespochybňovala, že mala k dispozícii kartu na tankovanie, ako aj kreditnú kartu na
väčšie nákupy. Rovnako niet sporu o tom, že životné náklady v Bruseli sú podstatne vyššie ako životné
náklady na Slovensku, pričom je nevyhnutné prihliadnuť aj na zamestnanie odporcu, ktorý ako štátny

zamestnanec na zastupiteľskom úrade SR v Bruseli mal nesporne vyššie náklady spojené s výkonom
svojho povolania, či už bežné náklady, alebo aj náklady na oblečenie, náklady na regeneráciu po práci,
ktoré boli nepochybne vyššie a náročnejšie ako u ľudí pracujúcich v bežnom zamestnaní. Na druhej
strane, je potrebné uviesť, že takéto zvýšené náklady z titulu zamestnania navrhovateľka nemala,pretože bola v domácnosti, nepracovala, a preto jej ani nemohli vzniknúť vyššie náklady spojené s
výkonom práce, či už dochádzkou, oblečením alebo ďalšími súvisiacimi nákladmi.

Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že do času, dokedy
navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s odporcom v zahraničí, sa podieľala na životnej úrovni
rodiny, ktorú v celom rozsahu finančne zabezpečoval odporca, ktorý hradil nielen všetky náklady
spojené s domácnosťou a s výchovou maloletých detí, ale prispieval konkrétnymi čiastkami i na potreby
navrhovateľky, ktoré v konaní ani nespochybnila, pričom je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že

navrhovateľka v tom čase mala ďalší príjem, a to z prenájmu bytu v P., ktorým si zvyšovala svoju životnú
úroveň. Odvolací súd mal za to, že do 03. 04. 2015, dokedy manželia bývali v spoločnej domácnosti
v zahraničí, bola životná úroveň v zásade rovnaká, prihliadnuc na celkový chod spoločnej domácnosti,
ktorej financovanie zabezpečoval výlučne odporca.

18. Za obdobie od 03. 04. 2015 do 30. 06. 2015 bolo potrebné konštatovať, že životná úroveň manželov

nebola rovnaká. Navrhovateľka v tomto období už žila na Slovensku spolu s maloletým E., kým maloletá
F. zostala bývať u otca v Bruseli. Navrhovateľka bola nezamestnaná, tvrdila, že nebola evidovaná na
úrade práce, že bola konateľkou spoločnosti, poberala rodinné prídavky vo výške 47 eur a finančne jej
mali pomáhať rodičia. Odporca v tomto období mal príjem vo výške 4.450 eur, ktorý v konaní i potvrdil
(ktorý pozostával z príjmu ako diplomatického zamestnanca vyplácaného Ministerstvom zahraničných

vecí a európskych záležitostí SR vo výške 3.394,44 eura, ďalej z príjmu od SIS vo výške 837,73
eura a úhrad nákladov na jedno dieťa - maloletú F. vo výške 361,73 eura). Otec v tomto období
deklaroval výdavky vo výške 2.956,76 eura, ktoré boli nižšie ako v období do marca 2015 (tie do marca
2015 vyčíslil na sumu 3.933,01 eura). Po uhradení nákladov s pobytom v Belgicku tak odporcovi zo
zostatku príjmu cca 1.400 eur za plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej F. a k maloletému E.

vznikla vyživovacia povinnosť aj na navrhovateľku. Zohľadňujúc však životné náklady v Bruseli, ako aj
pracovné zaradenie odporcu, ktoré si bezpochyby vyžadovalo zvýšené náklady, ďalej náklady spojené s
presťahovanímsanaSlovensko,akoajnahradenímškodyvovýške1.500eurzapoškodeniavsúvislosti
s užívaním služobného bytu, odvolací súd považoval na približné vyrovnanie životnej úrovne manželov
primerané výživné za obdobie od 03. 04. 2015 do 30. 06. 2015 sumu 600 eur mesačne, keď zohľadnil

skutočnosť, že navrhovateľka, vzhľadom na jej vzdelanie, ako aj nepreukázanie vážneho dôvodu, pre
ktorý nemala vlastný príjem, považoval takéto výživné, vzhľadom na schopnosti, možnosti odporcu ako
povinného, ale aj možné schopnosti a možnosti navrhovateľky, za dostatočné. Je potrebné zohľadniť
aj tú skutočnosť, že navrhovateľka bola v tom čase vlastníčkou bytovej nehnuteľnosti v P., pričom v
konaní nebolo preukázané, že by práve v tomto rozhodnom období nemala ďalší príjem aj z prenájmu

tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že nájom bytu ukončila z dôvodu problémov
s nájomníkmi, túto skutočnosť v konaní nijako nepreukázala. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne
zdôrazňuje, že rovnaká životná úroveň manželov a pojem "v zásade" znamená, že nejde o mechanickú
rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale vždy je potrebné vziať do úvahy
osobitosti vyplývajúce v danom prípade najmä z osobných a pracovných špecifík na strane odporcu,

ku ktorým bolo bezpochyby v danom prípade nevyhnutné prihliadnuť. Vzhľadom na to, že odvolací súd
v čase svojho rozhodnutia určoval výživné na manželku za minulé obdobie, t. j. za obdobie od 03. 04.
do 30. 06. 2015 sumou 600 eur mesačne, bolo potrebné vyčísliť za uvedené obdobie výšku splatného
výživného, ktoré predstavuje celkovo sumu 1.760 eur (za mesiac apríl 2015 560 eur, za mesiac máj
2015 600 eur, za mesiac jún 2015 600 eur).

19. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

19.1. Odvolací súd v prejednávanej veci, vzhľadom na vyčíslené zročné výživné v sume 1.760 eur aj

napriek poklesu príjmu nepovažoval za odôvodnené určiť dlhšiu lehotu na zaplatenie uvedenej sumy aj
vzhľadom na časové obdobie, ktoré uplynulo od rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho vedomosti o
zákonnej vyživovacej povinnosti voči v tom čase manželke.

20. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej vyhovujúcej časti zmenil a návrh

navrhovateľky na výživné od 01. 07. 2015 do 16. 12. 2015 podľa § 388 CSP zmenil a návrh za
toto obdobie zamietol. V uvedenom období boli zistené súdom prvej inštancie zárobkové možnosti a
schopnosti, ako aj pomery na strane oboch účastníkov. Navrhovateľka sa od 02. 07. 2015 zamestnala na
základe pracovnej zmluvy v spoločnosti PERSONAL CONSULTING, s. r. o., kde dosahovala príjem 652eur a kde s ňou zamestnávateľ skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 13. 09. 2015. Navrhovateľka
bola PN od 07. 09. 2015 do 19. 11. 2015, kedy poberala nemocenské dávky vo výške 400 eur a od 20. 11.
2015 sa zamestnala v Resocializačnom stredisku Čistý deň, n. o., kde podľa vyjadrenia navrhovateľky

dosahovala príjem 500 eur. Býva v rodinnom dome svojich rodičov spolu s maloletými deťmi, na ktoré
poberá rodinné prídavky 47 eur. Po návrate na Slovensko otec od 01. 07. 2015 je naďalej zamestnancom
SIS s miestom výkonu práce v Bratislave, kde od 03/2015 do 10/2015 dosiahol čistý mesačný príjem
837,73 eura, má stanovenú vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti po 150 eur, spolu 300 eur.
Otec v konaní predložením nájomných zmlúv preukázal, že nemá vyriešenú bytovú otázku, bývanie

zatiaľ rieši prenájmom, za ktorý platil 200 eur a podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2015 vo výške
550 eur. Berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že matka aj v tomto období bola ešte vlastníčkou bytu v P.,
ktorý mohla prenajímať a zvyšovať si životnú úroveň, a vzhľadom aj k jej vysokoškolskému vzdelaniu,
bolo potrebné dospieť k záveru, že životná úroveň oboch manželov od 01. 07. 2015 do rozvodu
manželstva, t. j. do 16. 12. 2015 bola v podstate rovnaká a v zásade takto vyrovnaná životná úroveň
účastníkov konania potom neodôvodňovala priznať navrhovateľke manželské výživné za obdobie od

01. 07. 2015 do 16. 12. 2015. Z tohto dôvodu bolo potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť. Navyše
je potrebné dodať, že navrhovateľka v rozhodnom období nepreukázala také mimoriadne náklady,
ktoré by odôvodňovali priznať určitú sumu na dorovnanie životnej úrovne manželov v tom čase. Pokiaľ
navrhovateľka poukazovala na náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí, je potrebné
uviesť, že tieto nároky sú predmetom iných konaní a nie je možné ich zohľadniť v konaní o určenie

výživného medzi manželmi.

20. 1. Odporca v konaní, ale aj v podanom dovolaní namietal, že súd zahrnul cestovné náhrady do
jeho príjmov, pričom v prípade cestovných náhrad ide výlučne o preplatenie riadne zdokladovaných
vynaložených nákladov na cestu (stravné, vreckové, náklady na dopravu a ubytovanie).

K uvedenému odvolací súd uvádza, že sám odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 10. 2015 (na č. l.
26 spisu) potvrdil svoj priemerný mesačný príjem v období apríl 2015 až jún 2015 vo výške 4 485,55
eura. Zo správy Slovenskej informačnej služby Bratislava (č. l. 105) nebolo sporné, že odporcovi bola
vyplatená mzda za mesiace apríl až jún 2015 vo výške 844,50 eura a od mesiaca júl 2015 vo výške 1 396
eur netto. Zo správy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (č. l. 177) bolo zistené,

že za obdobie od 01. 03. 2015 do 30. 06. 2015 odporca počas dočasného vyslania v Bruseli dosiahol
priemerný čistý mesačný príjem 3 393,44 eura. Zároveň sa v uvedenom liste uvádza, že za obdobie
od 01. 03. 2015 do 30. 06. 2015 boli odporcovi uhradené nasledovné cestovné náhrady: stravné za
pracovnú cestu dňa 23. 05. 2015 vo výške 4,50 eura, náhrada výdavkov spojených s pobytom manželky
za mesiac marec 2015 vo výške 583,42 eura a za mesiac apríl 2015 vo výške 48,23 eura, náhrada

výdavkov spojených s pobytom dvoch detí za mesiac marec 2015 653,44 eura a za mesiac apríl 2015
vo výške 287,33 eura, za mesiac máj 2015 vo výške 361,73 eura a za mesiac jún 2015 vo výške 361,73
eura. Z ďalej správy SIS Bratislava na č. l. 181 vyplynulo, že popri služobných úlohách boli odporcovi
vyplatené za obdobie 01. 03. 2015 do 16. 12. 2015 aj nasledovné výdavky: stravné spolu vo výške
405 eur, vreckové vo výške 20,25 eura, ubytovanie vo výške 219 eur, diaľničné poplatky 8,70 eura,

letenky 84,23 eura, pohonné látky 1 379,87 eura. Zároveň mu boli vyplatené náklady na bývanie v
Belgicku za rok 2015 vo výške 14 677 eur. Z uvedených správ je zrejmé, že súd, pokiaľ rozhodoval
o výživnom pre manželku, vychádzal z príjmu odporcu, ktorý dostával od Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR vo výške 3 394,44 eura, ako aj príjmu od SIS vo výške 837,73 eura
bez toho, aby zohľadnil ďalšie sumy, ktoré mu boli vyplatené z titulu cestovných náhrad, ubytovania a

poplatkov, leteniek, pohonných hmôt a podobne. Odvolací súd, napriek tomu, že nespochybňuje účel
prostriedkov, na aký boli uvádzané finančné prostriedky odporcovi jeho zamestnávateľom vyplácané, je
potrebné poukázať na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej sa ďalšie vyplatené finančné prostriedky
zamestnancovi, ktoré sa neminú a ktoré sa im vyplácajú mimo stabilnej mzdy ako pohyblivé zložky a
tvoria prevažnú časť ich príjmu, sa zohľadňujú ako časť príjmu.

20.2. Pokiaľ žalovaný namietal, že navrhovateľka sa vrátila do Slovenskej republiky dňa 03. 04. 2015
len na dovolenku, avšak k ukončeniu sprevádzania jeho ako manžela v Belgicku sa uskutočnilo až od
15. 04. 2015 a až od tohto dátumu je možné určiť vyživovaciu povinnosť, odvolací súd uvádza, že túto
námietku nepovažuje za dôvodnú, keď je nesporné, že žalobkyňa sa vrátila na územie SR dňa 03. 04.

2015. Vtedy účastníci konania prerušili spolužitie, ako aj vedenie spoločnej domácnosti a navrhovateľka
teda nemohla participovať na rovnakej životnej úrovni odporcu, ktorý v tom čase bol jej manželom.20.3. Žalovaný napokon namietal aj tú skutočnosť, že navrhovateľke poukázal na účet finančné
prostriedky vo výške 650 eur. Navrhovateľka k uvedenému uviedla, že odporca jej náhradu za mesiac
január poslal vo februári, a to: 05. 02. 2015 vo výške 650 eur, za mesiac február v mesiaci marec dňa

25. 03. 2015 vo výške 650 eur a náhradu za mesiac marec, kedy sa ešte nachádzala v zahraničí, bola
odporcovi zaslaná zamestnávateľom náhrada na ňu vo výške 583,42 eura v mesiaci apríl, ktorú jej však
nezaslal. Rovnako ako náhradu za mesiac apríl, ktorú odporca dostal na ňu ako manželku vo výške
48,23 eura si ponechal. Vychádzajúc z uvedených tvrdení, ako aj zisteného skutkového stavu potom
nebolo možné zohľadniť sumu 650 eur, ktorú odporca mal zaplatiť navrhovateľke podľa jeho tvrdenia

dňa 26. 03. 2015 a podľa navrhovateľky dňa 25. 03. 2015, keď súd určil výživné odporcovi, počnúc od
03. 04. 2015.

20.4. Pokiaľ odporca poukazuje na tú skutočnosť, že v mesiaci jún 2015 uhradil škodu na zariadení bytu
vo výške 1 500 eur, ani uvedená skutočnosť nemala vplyv na stanovenie vyživovacej povinnosti odporcu
na manželku za čas od 03. 04. 2015 do 30. 06. 2015 v sume 600 eur, keď po zohľadnení už vyššie

deklarovaných príjmov, ale aj výdavkov odporcu, stanovená výška výživného 600 eur zabezpečuje
približne rovnakú životnú úroveň s prihliadnutím na chod domácnosti, ako aj zvýšené životné náklady
odporcu v Bruseli a životné náklady a potreby navrhovateľky na Slovensku.

21. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania, ako aj vo svojom odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že

určenie výživného na navrhovateľku by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd sa s touto
odvolacou námietkou odporcu nestotožňuje.

21.1. Podľa spoločných ustanovení k vyživovacím povinnostiam v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o
rodine súd prihliadne aj na rozpor určenia výživného na manželku, ak je takéto výživné v rozpore

s dobrými mravmi. Súd teda na prípad rozporu s dobrými mravmi prihliadne z úradnej povinnosti a
ich danosť zisťuje podľa okolností prípadu. Dobré mravy nie sú v zákone výslovne definované, avšak
sa nimi rozumejú nepísané pravidlá slušnosti, tolerancie, poctivosti, ľudskosti a v prípade manželov
je to vytváranie harmonického a trvalého životného spoločenstva, vzájomnej výchovy detí, vzájomnej
pomoci, ako aj vzájomnej vernosti. Výživné by tak nebolo možné priznať, len ak by tu boli prítomné

dôvodynajehonepriznanie.Vdanomprípadezvykonanéhodokazovanianespornevyplynulo,ževzťahy
medzi manželmi boli vážne narušené už od roku 2010, kedy navrhovateľka podala návrh na rozvod
manželstva, súd aj ich manželstvo rozviedol, avšak konanie bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené.
Aj keď neskôr došlo k obnoveniu spolužitia a založenia si spoločnej domácnosti v Bruseli, je zrejmé,
že manželské nezhody naďalej pretrvávali, čo vyústilo k prerušeniu spolužitia, a napokon i k rozvodu

manželstva. Pokiaľ odporca rozpor s dobrými mravmi videl v správaní navrhovateľky počas manželstva,
najmä z jej údajného dlhodobého neznesiteľného chovania a jeho ohovárania a poškodzovania dobrého
mena najmä u jeho zamestnávateľa, je potrebné uviesť, že navrhovateľka skutočne adresovala listy s
jej nazeraním na manželstvo a na osobu odporcu zamestnávateľovi, ako aj ďalším orgánom, v dôsledku
čoho by sa mohlo javiť, že navrhovateľka svojím konaním prispela k tomu, že zamestnávateľ ukončil

jeho vyslanie v zahraničí. Táto skutočnosť však nebola zamestnávateľom odporcu potvrdená. Na druhej
strane je však potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že odporca počas trvania manželstva nadviazal
mimomanželský pomer, ktorú skutočnosť v konaní ani nerozporoval a rovnako je preto možné vytknúť aj
jemu, že sa správal v rozpore s dobrými mravmi, keď počas trvania manželstva porušil sľub vernosti. Za
danej situácie nebolo možné vyhodnotiť negatívne len správanie navrhovateľky, keď na druhej strane

je potrebné prihliadnuť k správaniu odporcu (nadviazanie mimomanželskej známosti), a preto nebolo
možné konštatovať, že by priznané výživné navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi. Keďže
posúdenie toho, či došlo k porušeniu dobrých mravov, ktoré by odôvodňovali nepriznať navrhovateľke
manželské výživné, je vždy ponechané na úvahu súdu, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné
konštatovať také okolnosti len na strane navrhovateľky, ktoré by odôvodňovali zánik tohto nároku.

22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

23. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, keď mal za to, že nejde o výnimku stanovenú v ust. § 53 a § 55 CMP,
ktoré ustanovenia v určitých prípadoch umožňujú priznať náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).