Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Agnesa Hricová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/311/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619203819
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619203819.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci mal. N. V. nar. X.X.XXXX
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa
matky Z. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v V. č. XXX a otca R. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v X.
nad A. č. XXX v konaní o zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 12P/159/2019-68 z 28.2.2020 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti matky nahradiť trovy štátu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom schválil dohodu rodičov o zmene úpravy styku otca s
mal. N. tak, že otec je oprávnený s mal. N. sa stýkať každý druhý víkend a to v sobotu od 10,00 do 18,00
hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 17,00 hod., v čase letných prázdnin jeden týždeň v júli a jeden týždeň
v auguste na základe vzájomnej dohody rodičov každý deň od 10,00 hod. do 18,00 hod., s tým, že otec
je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku maloletého si vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v
čase určenom ako koniec styku je povinný ho odovzdať matke v mieste jej bydliska a matka je povinná
maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, v čase určenom ako začiatok styku je povinná ho otcovi
odovzdať v mieste svojho bydliska a v čase určenom ako koniec styku je povinná si ho od otca prevziať
v mieste svojho bydliska. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 5P/30/2015-54
z 27.1.2016 vo výroku o úprave styku otca s maloletým. O trovách rozhodol tak, že Slovenská republika
má voči matke Z. M. nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania
vo výške 207,84€, ktoré je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Slovenská republika má voči otcovi R. V. nárok na náhradu trov
konania spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania vo výške 207,84€, ktoré je povinný uhradiť
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, 7, § 26 Zákona o rodine, §
121, § 49 ods. 1 § 55 § 57 § 58 CMP. O trovách konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže nebol podaný návrh o nich rozhodnúť. O trovách konania štátu,
ktoré vznikli titulom priznania znalečného súd rozhodol tak, že náhradu týchto trov zaviazal uhradiť
oboch rodičov rovnomerne vzhľadom k tomu, že znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že
nedokázali uzavrieť rodičovskú dohodu a bolo v záujme ich maloletého dieťaťa posúdiť vzájomné vzťahy
znalcom z oblasti psychológie. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada vyplývajúca z §
35 a § 36 CMP (povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci,
ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci), preto CMP v ust. § 57 počíta s možnosťou vzniku
trov konania štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých povinnosti nahradiť ich štátu
súd rozhoduje z úradnej povinnosti. Obaja rodičia sú zárobkovo činní a teda nespĺňajú podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov. V mimosporových konaniach, vzhľadom na ich charakter, nie jemožné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, preto trovy dokazovania
ktoré platil štát, sa považujú za spoločné trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru
účastníctva na veci a na konaní a tento pomer v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi
rodičmi rovnaký. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Bezprostredne relevantným
nie je ani to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho
dôkazu. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania podľa pomeru
účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o zmenu úpravy styku otca s
maloletým dieťaťom, majú obaja rodičia rovnaký pomer účastníctva na veci a na konaní. Znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania
a riadneho zistenia skutočného stavu veci, a preto súd rozhodol o trovách znaleckého dokazovania tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
3. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách štátu podala odvolanie matka podaním, ktoré
nazvala žiadosť o odpustenie súdnych trov a ktoré odôvodnila tým, že je slobodná matka, ktorá sama
vychováva päťročného syna, snaží sa plniť si svoje materské povinnosti a suma trov je pre ňu vysoká.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nesúhlasí aby sa matke odpustili súdne trovy ktoré
sú vysoké z dôvodu, že matka požiadala o názor psychológa a sumu mala uhradiť sama. Ako otec, ktorý
si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť súhlasil s tým, že sa suma rozdelí medzi nich oboch, keďže
matka odmietla sama zaplatiť sumu 415,68€. Matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, kde okrem
pravidelného príjmu poberá aj slušné prídavky na syna a navyše dostáva od neho mesačné výživné
120 Eur.
5. Iné podania vo veci podané neboli.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o povinnosti matky
nahradiť trovy štátu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a
§ 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení platných v
čase jeho rozhodnutia o náhrade trov štátu a o ich náhrade správne a zákonne rozhodol. Súd prvej
inštancie postupoval správne ak náhradu trov štátu, ktoré vznikli v dôsledku nariadeného znaleckého
dokazovania rozdelil medzi oboch rodičov, nakoľko ustanovenie § 49 ods. 1, 2 CMP platí pre konanie
nesporové, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov konania, v
ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci, t.j. v
konaniach mimosporových. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu
nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a
odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci
sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je
smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené.
Z uvedeného vyplýva, že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo
neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému
z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť
pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od
platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnenépredpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah
oslobodenia.
9. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že ani jeden z účastníkov konania, teda rodičov maloletého
dieťaťa, nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto oboch zaviazal
rovnakým dielom nahradiť trovy štátu. K odvolacím námietkam matky odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že posudzovanie citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho rodičmi, posudzovanie,
ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, prípadne
zisťovanie vhodnosti realizácie osobnej starostlivosti o dieťa, úpravy styku z hľadiska psychologického
nariadeným znaleckým dokazovaním je v každom prípade v záujme všetkých účastníkov konania a
riadneho zistenia skutočného stavu veci, pričom so zreteľom na okolnosti preskúmavaného prípadu nie
je iba dôsledkom nereálnych predstáv rodičov dieťaťa o úprave styku. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd nezistil ani dôvody pre matkou navrhnutú aplikáciu ust. § 55 CMP účinného od 1.7.2016.
10. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o povinnosti matky nahradiť trovy štátu,
odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.