Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, January 18, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/220/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203603
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1717203603.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a
členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Aleny Roštárovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti
žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, S., v konaní o zaplatenie 1.816,92 eur s

príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 15.03.2018, č.k.
43Csp/1/2017 - 80 , takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.03.2018, č.k. 43Csp/1/2017 - 80
v napadnutej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške
1.816,92 eur, úroky vo výške 146,03 eur, poplatok vo výške 4,42 eur, úroky z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 1.816,92 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznáva
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10,34%.

2. Žalobou podanou sa súd sa právny predchodca žalobcu domáhal proti žalovanému zaplatenia
1.816,92 eur s úrokom vo výške 143,06 eur, úrokom vo výške 1.565,40 eur, úrokom zo zostatku
nezaplatenej istiny 1,816,92 eur vo výške 24,5% ročne eur od 25.04.2017 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.816,92 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, poplatky vo výške
4,42 eur. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 12.09.2012 Zmluvu o úvere (ďalej len
Zmluva), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 2.000 eur s úrokom 24,50%

ročne. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť v 72 mesačných splátkach po 57,29 eur mesačne so
základným súborom poistenia, so splatnosťou k 11. dňu v mesiaci od 11.10.2012. Dátum konečnej
splatnosti úveru bol 11.09.2018. Celková výška nákladov bola v Zmluve uvedená vo výške 1.769,14 eur.
RPMN bola stanovená na 27,45% ročne pri priemernej RPMN 19,08% ročne. Žalovaný sa so splácaním
dlhu dostal do omeškania. Žalobca ho dňa 12.02.2014 a 23.04.2014 vyzval na úhradu časti dlžnej sumy.
Dňa09.05.2014došlokzosplatneniuceléhoúveru.Žalobcavyzvalžalovanéhonazaplateniecelejdlžnej

sumy, ktorá pozostávala zo zvyšku nezaplatenej sumy 1.816,92 eur spolu s úrokom vo výške 146,03
eur a poplatkom za upomienky vo výške 4,42 eur. Spolu súhrnne 1.967,37 eur. Žalovaný na výzvy
žalobcu nereagoval a svoj dlh nesplatil. Dňa 03.08.2017 bolo súdu doručené podanie, v ktorom žalobca
žiadal o zmenu strany sporu na strane žalobcu, nakoľko prišlo k postúpeniu pohľadávky. Súd prvej
inštancie uznesením č.k. 43Csp/1/2017 - 62 pripustil vstup do konania na miesto pôvodného žalobcu
(Poštová banka, a.s.) terajšieho žalobcu (BENCONT COLLECTION, a.s.). Žalovaný sa k podanej žalobe

nevyjadril.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej len ObZ), § 52 a nasl., § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. OZ.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. ObZ, ktorá sa ako
spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Podľa súdu prvej inštancie bola Zmluva uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami

príslušných právnych predpisov. Na základe predmetnej Zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 2.000 eur, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 72 splátkach vo výške 57,29 eur splatných k 11. dňu
príslušného mesiaca. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený v Zmluve na deň 11.09.2018.
Žalovaný úver riadne nesplácal a dostal sa do omeškania, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto
žalobca ku dňu 09.05.2014 v súlade so Zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dlžná istina
predstavovala sumu 1.816,92 eur. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného dlžnú istinu zaplatiť. Súd sa

pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v Zmluve po splatnosti úveru (ďalej len úroky po zosplatnení
úveru) plne stotožňuje s argumentáciou uvedenou v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn.:
6Co/190/2014, podľa ktorého má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do doby predčasného
zosplatneniaúveru.Vzhľadomnato,mážalobcanároknazaplatenieriadnehoúrokulendopredčasného
zosplatnenia úveru (do 09.05.2014), súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok

z omeškaných splátok úveru vo výške 146,03 eur a v sume 1.564,40 eur a vo výške 24,50% ročne
zo sumy 1.816,92 eur od 25.04.2017 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tým, že sa
podľa názoru súdu prvej inštancie dostal žalovaný do omeškania s plnením záväzku, súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,25% ročne zo sumy
1.816,92 eur od 25.04.2017 do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal aj poplatok v sume 4,42 eur, ktorý v

zmysle § 121 ods. 3 OZ predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky a poplatok za doručenie
upovedomenia o predčasnej splatnosti úveru. O trovách konania rozhodol súd tak, žalobca bol v konaní
úspešný v rozsahu istiny a úrokov po zosplatenie, čo predstavovalo k celkovej výške žalovanej sumy
pomer 55,17%. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 44,83%, čo predstavuje čistý procesný úspech
žalovaného 10,34%, ktorý mu bol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

priznaný.

5. Proti zamietavému výroku podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne
rozhodolsámazmenilnapadnutývýroktak,že žalobcovipriznánároknanáhraduúrokovpozosplatnení

úveru. Žalobca ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. a) b) d) e) f) g) h) CSP. Žalobca
má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého
právneho predpisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Poukazuje na to, že rozhodovacia prax súdov v
otázke priznania zmluvných úrokov po zosplatnení je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho

štátu. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, ktorý poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Prešov
a odvoláva sa na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene doplnení zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o spotrebiteľskom úvere). Uvádza, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho

poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť
platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho
vrátenia poskytnutého úveru. Žalobca ďalej uvádza, že ad absurdum v prípade nepoctivého dlžníka
by mohlo dochádzať k situáciám, kedy tento by zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po
čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru

a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami.
Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi
predpismi regulovanej výške úrokovej sadzbe a súd by zároveň tejto nepoctivosti poskytoval ochranu.
Podľa právneho názoru žalobcu sa toto rozhodnutie súdu zakladá aj na tzv. omyle v dokazovaní, keď
žalobca požadoval sankčné úroky za obdobie od 10.05.2014 až do 25.04.2017 v rámci vyčíslenej sumy

1.565,40 eur, ktorú súd bez ďalšieho zamietol. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval aj nárok
na zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 10.05.2014 do zaplatenia z dôvodu,
že žalobca si v žalobe uplatnil vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania vypočítané odo dňa
vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru, t.j. do dňa 24.04.2017. Nakoľko súd žalobu v časti vyčíslenýchúrokov a úrokov z omeškania zamietol, súd týmto žalobcovi odňal jeho právo na úrok z omeškania vo
výške 5,25% ročne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia, t.j. odo dňa 10.05.2014, a to až
do 24.04.2017. Podľa názoru žalobcu je súdne rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko nie je náležite

odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí obsah práva na spravodlivý proces. Svoje argumenty
žalobca podložil poukazom na rozsiahlu slovenskú a českú judikatúru (č. l. 88-91). Žalobca ďalej uvádza,
že podľa jeho názoru je potrebné na všetky právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, aplikovať
ustanovenia ObZ, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské
úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami OZ. Ďalej žalobca uvádza, že aj ochrana spotrebiteľa má

svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné ju chápať ako ochranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Žalovaný uzavrel Zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku. Preto má žalobca
za to, že v tomto prípade ide, pod zámienkou vyrovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi
občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona, alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD,
o narušenie princípu rovnosti strán konania. Na základe vyššie uvedených argumentov žalobca žiada,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

alebo vo veci sám rozhodol tak, že úroky po zosplatení úveru prizná žalobcovi v plnej výške.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP ).

Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžadujetodôležitýverejnýzáujem)adospelkzáveru,žerozsudoksúdujepotrebnézrušiťavecvrátiť
na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 1.864,61
eur s príslušenstvom v časti úroku po zosplatnení úveru. Právne vec posúdil podľa § 369 ods. 1, § 497 a

§ 502 ods.1 ObZ, § 52 a nasl., § 121 ods. 3 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým
sa vykonávajú niektoré ust. OZ. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 1.816,92 eur a zmluvného úroku, úroku z omeškania a poplatkov
za upomienky. Vo zvyšku žalobu súd prvej inštancie zamietol. Nárok na náhradu trov konania priznal
žalovanému v rozsahu 10,34%.

8. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení:

§ 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

§ 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

§ 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

§ 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

§ 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom
je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté
bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa
osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené
úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom
ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté;
obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

§ 9 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom

gramatickom tvare.

§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa OZ musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a ) až v).

§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

d) , e) , g) až i) , l) a p)
,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) , e) , g) a §
10 ods. 1 písm. b) a c) alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné

poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

9. Keďže odvolaním žalobcu bol napadnutý len výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí

priznania nároku na náhradu úrokov po zosplatnení úveru, ostatné výroky neboli predmetom
preskúmavania odvolacieho súdu podľa § 379 CSP, je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, a preto
prejednal len napadnutý výrok o zamietnutí priznania nároku na náhradu úrokov.10. Odvolací súd má za potrebné vysloviť, že súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie a
nepreskúmal náležitosti Zmluvy podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere a taktiež ani
nevyhodnotil následky s tým spojené v súlade s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej

inštancie vo svojom odôvodnení (bod 4) len poukázal na skutočnosť, že súčet všetkých 72 splátok po
57,29 eur predstavuje spolu s celkovou výškou nákladov sumu 4.124,88 eur, teda viac
ako je uvedené v Zmluve. Ďalej sa týmto nezaoberal, neskúmal a nevyhodnocoval, či podľa § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere, v znení účinnom v čase rozhodvania, sa má takáto Zmluva
považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa jeho názoru je potrebné na všetky právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 01.04.2015, aplikovať ustanovenia ObZ, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015
určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami OZ. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá
definitívne normatívne vyriešila (doplnením ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka), že na

všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z výkladu zákonodarcu
vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky
úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť
právna úprava Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 3MCdo/14/2014, zo dňa 21.4.2015, podľa ktorého ustanovenie § 52 odsek 2, tretej vety OZ, (v
zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva), sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

12. V časti napadnutého výroku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na úrok po
zosplatneníúveru,súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutiapoukázalnarozsudokKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru
iba do doby predčasného zosplatenia úveru. Odvolací súd uvádza, že doterajšia rozhodovacia prax
viacerýchokresnýchakrajskýchsúdovpokiaľsatýkauplatnenýchnárokov naúrokpozosplatneníúveru

bola nejednotná, keď jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťala, a
priznávala len úroky z omeškania z dôvodov, na ktoré aj v predmetnej veci uviedol súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení. Ďalšia skupina rozhodnutí však naopak kumuláciu zmluve dohodnutých úrokov
a z úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťala. Odôvodňovala to zmluvnou
autonómiou strán, kedy žiaden zákon nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina

dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne
v omeškaní so splnením svojho záväzku (rozsudok KS BA 5Co/297/2017, KS BA 16Co/108/2018, KS
BA 8Co/138/2017, KS BB 43CoP/186/2013, KS ZA 11Co/12/2017).

13. Ďalšia skupina rozhodnutí pripúšťala kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania

obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch
zaplatil. Táto skupina rozhodnutí vychádzala z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva
záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie,
bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka splnením úveru došlo, alebo nedošlo. Zároveň dôvodila tým, že
dojednanie podľa, ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia

istiny úveru, je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodne, a preto v zmysle § 54 ods. 1 OZ neplatné (viď napr.
rozsudok KS Košice 6Co/168/2018, rozsudok KS BB 17Co/120/2019).

14. Odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby,
týkajúcej sa zaplatenia zmluvného úroku od zosplatnenia úveru nebolo v čase rozhodnutia súdu prvej

inštancie ani v rozpore s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave,
keď Občianskoprávne kolégiu Krajského súdu v Bratislave pod č. 1/2019, zo dňa 20.02.2019 prijalo
vzhľadom na výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov Krajského súdu v Bratislave
k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru stanovisko, že v
prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi

nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým,
že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania.15. Prelomom vo vyššie uvedenej otázke nastal na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 42/2020, zo dňa 16.06.2020, ktorého predmetnom rozhodovania bola doposiaľ neriešená otázka
existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru. Toto

rozhodnutie Najvyššie súdu SR považuje odvolací súd za zásadne a prelomové, pretože ním sa najvyšší
súd pokúša zjednotiť rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Obdobne tak rozhodol aj Najvyšší súd
SR v konaní pod sp. zn. 8Cdo/147/2020, zo dňa 26.08.2020, ktoré taktiež poukázalo na uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5Cdo 42/2020.

16. Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva v prvom rade záver, že zmluva o
úvere, ktorá je uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá podlieha zákonu č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového
zmluvného vzťahu, práv a povinností strán zmluvného vzťahu a ani riešenia, napr. na akú dobu je dlžník
povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z
omeškania. Zdôraznil, že zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 písm. b) Obch. zákonníka, v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu
účastníkov zmluvy o úvere v súvislosti s posudzovaním tohto právneho vzťahu je potrebné vychádzať aj
sust.Obchodnéhozákonníka(§497anasl.);ustanoveniaObčianskehozákonníkasapoužijúvtedy,akv
Občianskomzákonníkuexistujetakéustanovenie,ktoréjemožnéprednostneaplikovať(§52ods.2Obč.
zák.). Uviedol, že v zmysle § 497 a ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere

nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitosti, ktoré musí
zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. d) zák. o spotrebiteľských
úveroch. Z toho vyplýva, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená.

17. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje výslovná (priama) úprava konečného okamihu

povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, pretože v prvej vete ust. § 502
ods. 1 Obch. zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od
doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Z ustanovení Obchodného zákonníka, ale ani z ustanovení
Občianskeho zákonníka, a ani zo zákona o Spotrebiteľských úverov nevyplýva zákaz dohody
účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru.

Taktiež nie je upravený moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka
s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Najvyšší súd SR ako súd dovolací súd
preto vyslovil názor, že za situácie, ak dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v
dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník
nemalplatiťúrokyzúveruvovýške,naakejsasveriteľomdohodol.Uviedol,žepeňažnýmiprostriedkami

dlžník disponuje, zároveň dlžník porušil zmluvné povinnosti a z porušenia povinností profitovať nemôže,
keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Po zosplatnení zostáva podstata
úverového vzťahu a jeho existencie zachovaná, a keďže veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za
ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka podľa dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa
na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky

majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje
ajpovinnosťplatiťúrokyzomeškania.Dojednanie,ktoréhoobsahomjeplatenie,podľadovolaciehosúdu
postavenie spotrebiteľa zhorší z dôvodu, len ak by spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu
dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel by v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby
splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny; zaplatil by v konečnom dôsledku

sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.

18. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn.,
že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi platiť. Takúto vedomosť by však dlžník ako spotrebiteľ nemal

v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže
spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku
zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená
cenaniejevyjadrenáurčito,jasneazrozumiteľne.Dojednanie,ktorýmsadlžníkzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobujú začnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Takéto
dojednanie je porušením ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. Na druhej strane sa však postavenie veriteľa aj bez
uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutejdobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania,
ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

19. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 5Cdo 42/2020, zo dňa 16.06.2020 dospel k záveru,
že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, aký by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil, ako cenu peňazí.

20. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR (viď i ďalšie

rozhodnutie Najvyššieho súd SR 8Cdo 147/2020, zo dňa 26.08.2020), a preto dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu, ktoré smeruje k výroku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá
vo vzťahu k uplatnenému nároku na úrok z úveru po zosplatnení úveru bolo dôvodné. Súd prvej
inštancie preto tento nárok opätovne právne posúdi, jednak náležitosti zmluvy podľa §9 ods. 1, ods.
2 zák. o spotrebiteľskom úvere, v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona a taktiež v zmysle
stanoviska uvedeného v rozhodnutí citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR, a svoje rozhodnutie

aj v dostatočnom rozsahu odôvodní.

21. Námietku žalobcu, spočívajúcu v údajnom omyle v dokazovaní, keď žalobca požadoval sankčné
úroky za obdobie od 10.05.2014 až do 25.04.2017 v rámci vyčíslenej sumy 1.565,40 eur (údajné úroky
po zosplatnení úveru), ktorú súd prvej inštancie bez preskúmania z čoho sa skladá, zamietol, odvolací

súd považuje za nedôvodnú. Poukazuje na ust. § 185 ods. 1 CSP, ktoré ustanovuje, že súd rozhoduje o
tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vo svojej žalobe, ani v následnom vyjadrení žalobca bližšie
nešpecifikoval, čo tvorilo predmetnú sumu, preto súdiac podľa rozhodnutia súd prvej inštancie, tento
bral do úvahy skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe a vyjadrení v súlade s § 150 ods. 1 CSP.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).