Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 2, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200576
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8219200576.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouDarákovou,vprávnejvecižalobkyne:I.Y.,

T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX W. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Ivan Savčák,
so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou:
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 2 088,54 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 2 088,54 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 088,54 Eur od 30.03.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do

15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. „Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500105316“ z 27.02.2015 je neprijateľná a teda neplatná.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 15.03.2019 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému vydania jej bezdôvodného obohatenia v sume 2 088,54 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy počnúc od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby

žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že 27.02.2015 uzavrela v postavení spotrebiteľa so
žalovaným, ako dodávateľom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500105316
(ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebný úver v sume 1
500,- Eur, pri RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) vo výške cit. 25,54 %; pri ročnej úrokovej
sadzbe 17,68 % a za administratívny poplatok za poskytnutie úveru v sumu 150,- Eur, pričom celková

čiastka, ktorú mala z úverovej zmluvy žalobkyňa žalobcovi zaplatiť, predstavovala sumu 2 131,14 Eur
(t.j. istina + úroky a poplatky). Okrem toho mala byť medzi stranami sporu uzavretá aj cit. „Dohoda
o poskytnutí služby“ (ďalej len „Dohoda“), podľa ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni službu
spočívajúcu v osobnom preberaní splátok úveru zástupcom žalovaného v mieste bydliska žalobkyne, za
mesačnú odmenu v sume 34,70 Eur, za ktorú službu tak žalobkyňa mala žalovanému v zmysle Dohody
zaplatiť celkovo sumu 1 457,40 Eur. Celkovo tak mala žalobkyňa za jej poskytnutý úver vo výške 1 500,-
Eur zaplatiť žalovanému sumu 3 588,54 Eur (2 131,14 + 1 457,40), ktorú sumu žalobkyňa žalovanému aj

zaplatila, avšak nedôvodne, pretože podľa žalobkyne jednako úverová zmluva z 27.02.2015 neobsahuje
všetky zákonné náležitosti a preto ju treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov a jednako zmienená
Dohoda je neplatnou. Žalobkyňa uviedla, že 02/2019 žalovaného požiadala o rozpis ňou uhradených
splátok, avšak tento jej do podania žaloby nebol poskytnutý, z ktorého dôvodu si žalobkyňa vyhradilaprávo úpravy žalobného petitu. Podľa žalobkyne v úverovej zmluve z 27.02.2015 absentuje údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru a taktiež údaj o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto je táto úverová zmluva bezúročnou a

bezpoplatkovou.PokiaľideoDohodu,žalobkyňauviedla,žeotejtoniejevúverovejzmluvez27.02.2015
anizmienka,ažalobkyňa,ktoráojejuzavretieaninežiadalasaotejtoDohodedozvedelaažzoznámenia
zaslaného jej žalovaným o schválení jej žiadosti o poskytnutie úveru, ktoré oznámenie však žalobkyňa
nepodpísala s tým, že až z tohto oznámenia sa teda dozvedela, že za službu v zmysle tejto Dohody,
ktorá mala byť uzavretá spolu s úverovou zmluvou, mala platiť žalovanému mesačne poplatok 34,70

Eur, v ktorej spojitosti žalobkyňa tiež podotkla, že ak by suma tohto poplatku bola zahrnutá do výpočtu
RPMN, čo nebola, tak RPMN by bola vo výške 87,92 %. Uvedenú Dohodu žalobkyňa s odkazom
na rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-415/11 zo 14.03.2013, ako aj s odkazom na písomné pripomienky
Európskej komisie (EK) vo veciach sp. zn. C-372/14 z 03.12.2014 a sp. zn. C-610/14 z 10.04.2015
považuje za neprijateľné a teda za neplatné zmluvné dojednanie a to predovšetkým aj z dôvodu, že
jej uzavretím bolo zo strany žalovaného podmienené poskytnutie úveru žalobkyni, ako aj z dôvodu, že

na základe predmetnej Dohody mala byť žalobkyni poskytnutá služba, na ktorej poskytnutie mala mať
žalobkyňa nárok už aj zo zákona a to z § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dlh plní
na mieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo
sídlo dlžníka. Okrem toho žalobkyňa podotkla, že mesačný poplatok za takúto službu v sume 34,70 Eur
bola určená cit. „... bez ohľadu na prejdenú trasu obchodným zástupcom, čo v praxi znamená rozdiel v

desiatkach kilometrov u jednotlivých klientov žalovaného.“ Žalobkyňa poukázala na konštatovania EK vo
vyššie označených veciach, podľa ktorých je neprijateľným uzavretie Dohody, ktorá je neoddeliteľnou od
úverovej zmluvy, a uzavretím ktorej je podmienené poskytnutie úveru, ak navyše celková suma odplaty
za službu, ktorá má byť na základe tejto Dohody poskytnutá je podstatnou zo sumy, ktorú má spotrebiteľ
za úver zaplatiť, takže je otáznym, či by spotrebiteľ k takejto Dohode pristúpil, keby mal pri rozhodovaní

úplnú autonómiu vôle a úver by získal za rovnakých podmienok aj bez uzavretia tejto Dohody. EK mala
taktiež konštatovať, že suma odplaty za službu poskytovanú na základe predmetnej Dohody musí byť
započítaná do RPMN úveru bez ohľadu na skutočnosť, či ohľadom jej uzavretia spotrebiteľ mal slobodu
voľby s tým, že EK konštatovala, že uvádzanie nesprávnej RPMN v týchto prípadoch je súčasťou nekalej
praktiky dodávateľa, ktorej cieľom je zakryť pred spotrebiteľom skutočnú výšku RPMN a teda zakryť,

že jej skutočná výška presahuje jej maximálnu výšku určenú právnymi predpismi. Taktiež aj podľa bodu
22 smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 by spotrebiteľ mal byť pred poskytnutím úveru informovaný o
akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné pre poskytnutie úveru a náklady za tieto doplnkové
služby sa majú zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom. Súd je oprávnený posúdiť do akej
miery je postavenie spotrebiteľa podľa úverovej zmluvy nevýhodnejšie v porovnaní s postavením ktoré

mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok. Podľa žalobkyne Dohoda nebola medzi ňou a žalovaným
individuálne dojednaná.
Prílohou žaloby boli: „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ (ďalej len „žiadosť“) z 27.02.2015 a oznámenie žalovaného
o schválení úveru z 27.02.2015.

3. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, sa vo svojom vyjadrení k žalobe nestotožnil s
tvrdením žalobkyne o nesprávnom výpočte RPMN v úverovej zmluve z 27.02.2015 s tým, že poplatok
za poskytnutie úveru bol zahrnutý do jej výpočtu, čo má vyplývať aj z úverovej zmluvy, kde je pri uvedení
celkovej sumy, ktorú mala žalobkyňa za úver zaplatiť špecifikované, že táto suma zahŕňa aj poplatok

za poskytnutie úveru (táto skutočnosť žalobkyňou nebola spochybnená, pozn. súdu). Podľa žalovaného
Dohoda o poskytnutí služieb bola dobrovoľnou a nebola podmienkou poskytnutia úveru žalobkyni, takže
cit. „Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla“, z ktorého dôvodu odplata za
služby v zmysle tejto Dohody ani nemohla byť zahrnutá do výpočtu RPMN, pretože by to bolo v rozpore
s § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) v jeho znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Žalovaný tiež uviedol cit. „Žalovaný
tiež popiera, že by žalobkyňa neuzatvorila so žalovaným Dohodu o poskytovaní služieb a o tejto bola
informovaná len prostredníctvom oznámenia veriteľa o schválení úveru.“ Podľa žalovaného, žalobkyňou
predložený výpočet RPMN je len informatívny, pretože nezohľadňuje údaje, ktoré sú na jej výpočet
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a to dátum čerpania úveru, dátum splatnosti úveru

a splatnosti každej nasledujúcej splátky. Napokon žalovaný vyjadril nesúhlasný postoj aj k tvrdeniu
žalobkyne o absencii termínu konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve, ako aj údaja o dobe trvania
zmluvy. Podľa žalovaného pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove č. k. 13 Co 111/2014-166, ako aj na rozhodnutie SD EÚ sp. zn. C-42/15,podľa čl. 4, bodu 4.5. zmluvných dojednaní, sa termín konečnej splatnosti úveru zhoduje s termínom
(dátumom) splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je uvedený v oznámení žalovaného o schválení
úveru, ktoré oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy s tým, že podľa žalovaného v

zmysle smernice 2008/48/ES prípadná absencia v úverovej zmluve údaja o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru nemôže maž za následok konštatovanie o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
Pokiaľ ide o dobu trvania úverového vzťahu, tak z čl. 9 ods. 9.1. zmluvných dojednaní, ktoré sú podľa
čl. 14 úverovej zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva, že cit. „Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu
neurčitú.“ Na základe uvedeného sa žalovaný domáha, aby súd žalobu žalobkyne zamietol a priznal mu

nárok na náhradu trov konania.
Prílohou vyjadrenia žalovaného boli okrem v spise sa už nachádzajúcej žiadosti žalobkyne o poskytnutie
jej úveru z 27.02.2015 a oznámenia žalovaného o schválení úveru z 27.02.2015, aj bez uvedenia
dátumu účinnosti a bez podpisu zmluvných strán cit. „Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“ (ďalej len „zmluvné dojednania
žalovaného“).

4. Podľa žalobkyne v ňou podanom vyjadrení (replike) k stanovisku žalovaného, v danom prípade
záväzkovo-právny vzťah založený medzi žalobkyňou a žalovaným úverovou zmluvou z 27.02.2015, je
vzťahom spotrebiteľským na ktorý je nutné prioritne aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch v ich znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

Podľa žalobkyne poplatok za poskytnutie úveru v sume 150,- Eur, jednako nebol medzi ňou a žalovaným
individuálne dojednaný, ale bol jednostranne stanovaný žalovaným v ňom predtlačenom formulári a
jednako tento poplatok nebol zadefinovaný zodpovedajúcim protiplnením zo strany žalovaného za
jeho zaplatenie, ktoré skutočností majú za následok, že určenie tohto poplatku spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a

preto je jeho dojednanie (rozumej poplatku) v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľným
a teda neplatným. Pokiaľ ide o cit. „Dohodu o poskytnutí služby“ žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach
uvádzaných v žalobe s tým, že zdôraznila, že ona si takúto dohodu nežiadala a ani s ňou nebola
individuálne dojednaná a o jej uzavretí sa dozvedela až z oznámenia žalovaného o schválení úveru s
tým, že toto oznámenie nie je žalobkyňou podpísané a teda ani nemôže byť súčasťou úverovej zmluvy.

Žalobkyňa opakovane ako v žalobe uviedla, že ak jej ustanovenie § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka
umožňovalo ako dlžníkovi z úverovej zmluvy plniť v mieste svojho bydliska, logicky už nemala dôvod
uzatvárať Dohodu o poskytnutí jej služby zo strany žalovaného spočívajúcej v preberaní mesačných
splátok úveru zamestnancom žalovaného v mieste jej bydliska a k tomu ešte za odplatu s tým, že vyzvala
žalovaného, aby takúto Dohodu podpísanú žalobkyňou predložil. K téme konečnej splatnosti úveru,

žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že tento údaj v úverovej zmluve absentuje s tým, že v úverovej zmluve
nie je uvedený ani dátum splatnosti prvej splátky a ani poslednej splátky, tak ako to tvrdí žalovaný a na
uvedenomničnemeníanito,žetentoúdajjeuvedenývoznámenížalovanéhooschváleníúveru,pretože
toto oznámenie nie je súčasťou úverovej zmluvy a je len jednostranným vyhlásením žalovaného, ktoré
žalobkyňa písomne neodsúhlasila a teda o týchto údajoch v čase kedy 25.02.2015 podpisovala úverovú

zmluvu nemala vedomosť. Z uvedených dôvodov žalobkyňa zotrvala na znení svojho žalobného návrhu.

5. Na argumenty žalobkyne reagoval žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) v ktorom v prvom rade
nerozporoval tvrdenia žalobkyne o spotrebiteľskom charaktere ich vzájomného zmluvného vzťahu.
Pokiaľ však ide o poplatok za poskytnutie úveru, podľa žalovaného zaplatenie takéhoto poplatku za

poskytnutie úveru je bežnou obchodnou praxou a je štandardne vyžadovaný subjektami na finančnom
trhu a na tomto základe sa podľa žalovaného nie je možné domáhať bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru s tým, že žalobkyňa o tomto poplatku bola riadne informovaná v čase podania žiadosti o
poskytnutie jej úveru a ak by s týmto poplatkom nesúhlasila, tak by o úver nepožiadala. Žalovaný v
tej spojitosti poukázal na definíciu poplatku v § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, podľa ktorého je to platba, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím
úveru a je odlišnou od úroku s tým, že aktuálne účinný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z., takúto definíciu poplatku nepozná, avšak z kontextu jeho úpravy je tiež zrejmé, že sa jedná o platbu
odlišnú od úroku s tým, že zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 10 definuje, ktoré poplatky v
spojení so spotrebiteľským úverom sú ex lege zakázané a to sú poplatky za vedenie, evidenciu alebo

správu úveru, t.j. poplatok za poskytnutie úveru zakázaný nie je a teda je podľa žalovaného dovolený a
už z jeho označenia je zrejmé za čo bol zaplatený, t.j. za poskytnutie úveru, čo je podľa žalovaného s
poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn 203/2013, činnosť realizovaná v záujme
obidvoch zmluvných strán a teda tento poplatok nie je platený za niečo čo by nebolo aj v záujmeklienta (žalobkyne). Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobkyňa podpísala aj Dohodu o
poskytnutí služieb, túto predložil ako dôkaz. Žalovaný tiež podotkol, že jeho oznámenie o schválení
úveru je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, pretože listina o právnom úkone môže pozostávať aj

z niekoľkých samostatných strán cit. „... pričom len listina ako celok musí byť podpísaná“ a súčasne zo
žiadneho ustanovenia spotrebiteľskej právnej úpravy nevyplýva, žeby zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemohla pozostávať z viacerých dokumentov s tým, že v danom prípade v tomto oznámení nie sú
uvedené žiadne nové údaje, ktoré by z hľadiska podstatných náležitosti zmluvy mali právnu relevanciu.
V ostatnom sa žalovaný pridržal svojich skorších vyjadrení.

K duplike žalovaného bola pripojená cit. „Dohoda o poskytovaní služieb č. 8500105316“ žalobkyňou
podpísaná 25.02.2015 a žalovaným 27.02.2015.

6. Na pojednávanie nariadené na 02.07.2021 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju
neúčasť, ako aj neúčasť žalovaného ospravedlnil písomným podaním doručeným okresnému súdu
24.06.2021, z dôvodov hospodárnosti konania so súhlasom konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti,

preto okresný súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho
zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalobkyne, ktorej právna zástupkyňa na pojednávaní v podstate
argumentačne zotrvala na svojich skorších písomných vyjadreniach vo veci a na žalobe trvala tak, ako
bola podaná.
7. Okresný súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi priloženými listinnými dôkazmi

a zistil tento skutkový stav.

8. Zo žiadosti žalobkyne o poskytnutie úveru vyplýva, že žalobkyňa 25.02.2015 žiadala žalovaného o
poskytnutie úveru za podmienok uvedených v bode 5. tejto žiadosti a to úver žiadala vo výške 1 500,-
Eur, ktorý by splácala v 42-och mesačných splátkach po 47,17 Eur s tým, že celková čiastka, ktorú bude

musieť zaplatiť, t.j. istina úveru spolu s úrokmi z úveru a s poplatkom za poskytnutie úveru bude 2 131,14
Eur a to pri priemernej RPMN 34,42 %, pri predpokladanej RPMN za úver vo výške 25,73 % a pri ročnej
úrokovej sadzbe úveru vo výške 17,68 %. V žiadosti z 25.02.2015 ja taktiež uvedené, že suma mesačnej
splátky cit. „... s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá“ bude 81,87 Eur s tým,
že žalobkyňa mala žiadať o poskytnutie úveru za poplatok v sume 150,- Eur. Žalobkyňa požiadala aj

o priznanie revolvingu v sume 1 500,- Eur, s tým, že ročná úroková sadzba revolvingu by bola 17,68
% a predpokladaná RPMN revolvingu 25,73 %, takže celková čiastka, ktorú by žalobkyňa musela za
poskytnutý revolving zaplatiť by bola 2 131,14 Eur.
V bode 6 označenej žiadosti, ktorá bola žalovaným podpísaná 27.02.2015, sú vyplnené údaje o
schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a to tak, že žalobkyni sa za poplatok 150,- Eur

poskytne úver v sume 1 500,- Eur ktorý bude splácať v 42-och mesačných splátkach po 47,17 Eur
(istina vrátane úrokov) s tým, že celková čiastka, ktorú bude musieť zaplatiť, t.j. istina úveru spolu s
úrokmi bude 2 131,14 Eur a to pri priemernej RPMN 34,42 %, pri RPMN za úver vo výške 25,54 %
a pri ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške 17,68 % s tým, že suma mesačnej splátky úveru spolu
cit. „... s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb“ bude 81,87 Eur. Okrem toho žalobkyni mala byť

poskytnutá celková čiastka revolvingu v sume 1 500,- Eur, takže pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu
17,68 % a pri RPMN revolvingu 25,54 %, mala byť celková čiastka, ktorú žalobkyňa mala za poskytnutý
revolving zaplatiť bola 2 131,14 Eur. V tomto bode je tiež uvedené cit. „V prípade uzavretia Dohody o
poskytovaní služieb Veriteľ bude informovať aj o celkovej sume zahŕňajúcej mesačnú splátku a mesačnú
platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb.“

Podľa bodu 8.1. žiadosti cit. „V prípade omeškania Dlžnika (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou
mesačnejsplátkyalebojejčastialebozáväzkupodľaDohodyoposkytovaníslužieb,akbudeuzavretá,je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm.

a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za
každý deň omeškania (t. j, 14,6 % p.a,).“

9. Z cit. „Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“ k zmluve č. 8500105316 z 27.02.2015 vyplýva,
že žalovaný oznamuje žalobkyni schválenie poskytnutého úveru vo výške 1 500,- Eur, ktorý bude splácať
v 42-och mesačných splátkach po 47,17 Eur (z toho istina 35,71 Eur + úroky 11,46 Eur) s tým, že
mesačná splátka podľa Dohody bude 34,70 Eur, takže celková mesačná splátka bude 81,87 Eur (47,17+ 34,70) a poplatok za poskytnutie úveru bude 150,- Eur. Splatnosť prvej splátky mala byť 01.04.2015
a poslednej splátky 01.09.2018 s tým, že splátky mali byť splatné mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci
a to pri priemernej hodnote RPMN vo výške 34,42 %, pri RPMN úveru 25,54 % a pri ročnej úrokovej

sadzbe úveru vo výške 17,68 %, celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa za úver zaplatiť (t.j. istina spolu
s úrokmi z úveru a s poplatkom za poskytnutie úveru) bola 2 131,14 Eur a celková sumu, ktorú mala
žalobkyňa zaplatiť ako odmenu z Dohody bola 1 457,40 Eur. Súčasne žalovaný oznámil žalobkyni, že jej
bola schválená výška revolvingu v sume 1 500,- Eur, ktorý by mala splácať v splátkach po 47,17 Eur a
to pri predpokladanej RPMN revolvingu 25,54 %, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 17,68 %, pričom

celková dlžná čiastka, ktorú bude musieť žalobkyňa pri každom revolvingu zaplatiť bola 2 131,14 Eur.

10. Podľa bodu 14.1. zmluvných dojednaní žalovaného cit. „Služby sú doplnkové a dobrovoľné,
nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi
VeriteľomaDlžníkom,napríkladnazískaniespotrebiteľskéhoúverualebozískanieúveruzaponúkaných
podmienok.“

Podľa poslednej vety bodu 14.2. zmluvných dojednaní žalovaného cit. „Služby sú poskytované na
základe uzavretia samostatnej dohody o ich poskytovaní.“

11. Podľa čl. I., bodu 1. „Dohody o poskytovaní služieb č. 8500105316“ žalobkyňou podpísanej
25.02.2015 a žalovaným 27.02.2015 (ďalej len „Dohoda o poskytovaní služieb“) cit. „Dohoda upravuje

podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s číslom
rovnakým ako je číslo Dohody (ďalej aj príslušná Zmluva o revolvingovom úvere), kde Poskytovateľ má
postavenie Veriteľa a Zákazník postavenie Dlžníka. Dohoda zakladá právo Zákazníka na využívanie
služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo, ale nie povinnosť, využívať služby, rovnako tak
právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb; týmto nie je dotknutá

povinnosť uhradiť odplatu.“
Podľa čl. I., bodu 3 Dohody o poskytovaní služieb cit. „Jednotlivé služby sú poskytované Zákazníkovi
automaticky alebo na základe uplatnenia práva Zákazníka na ich poskytnutie (napríklad služba
„Prepárovanie platieb“). Poskytovateľ sa Dohodou zaväzuje Zákazníkovi poskytovať služby, a to odo
dňa účinností tejto Dohody.“

Podľa čl. I., bodu 7.1. Dohody o poskytovaní služieb cit. „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody
zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných
splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi.“

Podľa čl. II. Dohody o poskytovaní služieb označeného ako cit. „Definícia služieb“, sa žalobkyni na
základe tejto dohody mal poskytovať balíček týchto služieb a to podľa charakteru tej ktorej služby
buď automaticky alebo na jej požiadanie - informovanie o zostávajúcich záväzkoch; možnosť odkladu
splátok; podanie informácie pred splatnosťou splátky; podanie informácie o prijatí platby; vyhotovenie
a zaslanie kópie dokumentácie; zmena zmluvy na podnet klienta; prepárovanie platieb na príslušnú

zmluvu; druhá upomienka zdarma; podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným
agentom.

12. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci

so spotrebiteľskou zmluvou.“

13. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku
dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“

14. Podľa § 43a ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Prejav vôle smerujúci k uzavretiu
zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej
len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia.“

15. Podľa § 43c ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Včasné vyhlásenie urobené osobou,
ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahomnávrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr
súčasne s prijatím.“

16. Podľa § 44 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.“

17. Podľa § 44 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,

výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“

18. Podľa § 46 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Pre uzavretie zmluvy písomnou
formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.“

19. Podľa § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“

20. Podľa § 298 ods. 2 CSP „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.“

22. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

23. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“

24. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“

25. Podľa 53 ods. 4 písm. t) OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.“26. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“

29. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

30. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

31. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

32. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely
tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;

do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.“

33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.“

34. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.“

35. Podľa § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

36. Podľa § 9 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľ

sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.“

37. Podľa § 9 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Veriteľovi
alebofinančnémuagentovisazakazujepredkladaťspotrebiteľovinávrhyzmlúv,ktorýchzrejmýmúčelomje obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných
prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel
by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné

podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa
zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.“

38. Podľa § 9 ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Veriteľ
je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v

lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo
dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.“

39.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“

40. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného
v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady

spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za
nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov
okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov

na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.“

41. Podľa prvej vety § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom
čase „Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná
inšpekcia.“

42. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“

43. Podľa prvej vety § 456 OZ „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.“

44. Podľa § 457 OZ „Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.“

45. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobkyňou
a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a
to titulom nimi uzavretej úverovej zmluvy z 27.02.2015, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
žalovaný ako právnická osoba poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe úver v rámci predmetu svojho

podnikania, pričom žalobkyňa nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, t.j. úver jej bol poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Žalovaný nepopieral postavenie žalobkyne v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa,
ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskehozákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver
poskytnutý,akoajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(zákon
o spotrebiteľských úveroch).

46. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha voči žalovanému vydania jej bezdôvodného obohatenia
v sume 631,14 Eur a to titulom vrátenia jej sumy, o ktorú sumu mala žalobkyňa jednako preplatiť
žalovaným jej poskytnutú sumu istiny úveru vo výške 1 500,- Eur, aj o sumu úrokov a poplatkov a to
na tom základe, že úverovú zmluvu z 27.02.2015, ktorá bola právnym podkladom pre poskytnutie úveru

žalobkyni, je podľa žalobkyne kvôli absencii jej obligatórnych zákonných náležitostí potrebné považovať
za bezúročnú a bezpoplatkov a jednako sa žalobkyňa domáha vydania jej bezdôvodného obohatenia
v sume 1 457,40 Eur aj titulom zaplatenia za služby, ktoré jej mali byť poskytnuté na základe s ňou
individuálne nedojednanej Dohody o službách (631,14 + 1 457,40 = 2 088,54).

47. Skôr ako by sa bol okresný súd zaoberal žalobkyňu nastolenou otázkou o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti jej žalovaným poskytnutého úveru, t.j. skôr ako by okresný súd začal skúmať, či
úverovázmluvaz27.02.2015máalebonemávšetkyzákonnénáležitostivyžadovanévčasejejuzavretia
v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, bolo nevyhnutným aby okresný súd skúmal či takáto
úverová zmluva z 27.02.2015 aj účinne vznikla, teda či bola vôbec uzavretá a teda či tu existoval a
exituje právny základ, resp. platný právny titul, na základe ktorého bol žalobkyni poskytnutý úver a teda

aj s týmto úverom všetky ostatné doplnkové služby na neho nadväzujúce.

48. Z citovaných zákonných ustanovení § 40 a nasl. Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluva
(akákoľvek zmluva), ako dvojstranný právny úkon (t.j. prejav vôle dvoch zmluvných strán) nemusí
vzniknúť v jednom časovom okamihu, t.j. tak, aby ju v jeden deň a na identickom mieste podpísali

súčasne obidve zmluvné strany, ale proces jej vzniku môže spočívať aj v zaslaní návrhu (oferta) na jej
uzavretie druhej zmluvnej strane s ktorou navrhovateľ zamýšľa zmluvu uzavrieť v navrhovateľom návrhu
obsiahnutom znení a v prijatí (akceptácia) tohto návrhu jeho adresátom a to hoc aj na inom mieste a
v iný deň odlišný odo dňa spísania návrhu, avšak v tomto prípade je zmluva platne a účinne uzavretá
iba ak adresát návrhu na jej uzavretie tento návrh príjme bez výhrad a doplnení, t.j. iba v prípade ak sa

absolútne prekrývala oferta s jej akceptáciou.

49. V danom prípade mal okresný súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobkyňou
(dlžník,spotrebiteľ)ažalovaným(veriteľ,dodávateľ)vskutočnostinedošlo27.02.2015kplatnémuateda
účinnému uzavretiu úverovej zmluvy, pretože návrh (žiadosť) žalobkyne z 25.02.2015 na jej uzavretie

(oferta) adresovaný žalovanému, v podstatnom bode tohto návrhu ním nebol prijatý (akceptovaný) bez
výhrad, t.j. bez dodatkov, obmedzení alebo iných zmien, tak ako to na riadne a bezvadné uzavretie
zmluvy vyžaduje a predpokladá cit. § 44 ods. 2 OZ. V návrhu (žiadosti) žalobkyne (oferent) na uzavretie
úverovej zmluvy bolo uvedené, že žalobkyňa má záujem o úver pri predpokladanej ročnej percentuálnej
miere nákladov (ďalej len „RPMN“) úveru vo výške 25,73 %, avšak v oznámení žalovaného o prijatí

tohto návrhu na uzavretie úverovej zmluvy (akceptácia) žalovaný (oblát) uviedol, že RPMN úveru bude
len vo výške 25,54 %, čo by na prvý pohľad mohlo vyvolať dojem, že tým, že žalovaným určená RPMN
úveru je v skutočnosti nižšia, než ako ju navrhovala žalobkyňa, že sa tým, v ktorom dôsledku sa ich
vôľa prekrýva, avšak podľa okresného súdu, je toto zdanie mylné a mätúce, pri súčasnom zvážení toho,
že všetky ostatné údaje uvedené v návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a v prijatí (akceptácia) tohto

návrhu na uzavretie zmluvy sú paradoxne identické. Inými slovami povedané, keďže údaj o RPMN, ktorý
údaj nepochybne ovplyvňuje celkovú cenu úveru, pretože zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľ (žalobkyňa) za úver zaplatiť, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace
s úverom, ktoré ukazovatele (t.j. suma úveru, výška úrokovej sadzby, poplatok za poskytnutie úveru a
pod.) sú tak vstupnými premennými pre výpočet RPMN, je len ťažko uveriteľným, že v danom prípade

pri identickej (nezmenenej) hodnote týchto pre výpočet RPMN použitých premenných tak v návrhu na
uzvaretie úverovej zmluvy, ako aj v jeho akceptácii, žalovaný (dodávateľ) vypočítal inú RPMN, než akú
navrhovalapritýchistýchvstupnýchúdajochžalobkyňa.Ešteinýmislovamipovedané,jenemysliteľným,
aby pri fungovaní elementárnych matematických princípov, po dosedení do vzorca na výpočet RPMN
uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, vždy tých istých (nezmenených) vstupných

premenných, aby sa dospelo k vždy inému výpočtu RPMN, ku ktorému inému výpočtu nemožno v
danom prípade dospieť ani pri zaokruhľovaní výsledku, pričom zdôrazňujem, že pri odlišnej RPMN tak
v oferte, ako aj v jej akceptácii, paradoxne mala žalobkyňa (spotrebiteľ) za úver zaplatiť celkovo vždy
rovnakú sumu 2 131,14 Eur (?). Vzhľadom na uvedené, tak podľa okresného súdu v danom prípadeohľadom určenia RPMN nedošlo medzi žalobkyňou a žalovaným k zhode (prekrytiu) ich vzájomných
prejavovvôle,t.j.nedošlokprekrytiuofertyaakceptácieatedanedošloanikplatnémuuzavretiuúverovej
zmluvy so žalobkyňou navrhovaným jej obsahom (navyše takto určenú RPMN možno považovať pre

spotrebiteľa za zmätočnú a nejasnú, viď ďalej k výpočtu RPMN, pozn. súdu).

50. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa tak jedná o zmenu podmienok návrhu na uzavretie
zmluvy v jeho podstatnom bode a to v určení RPMN, pretože, tento údaj vypovedá o reálnej cene
spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych

úverových inštitúcií, takže je to pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, preto je to pre
žalobkyňu ako spotrebiteľa rozhodujúci parameter pre rozhodnutie či úverovú zmluvu uzavrie alebo
neuzavrie, možno konštatovať, že v danom prípade návrh žalobkyne bez zmien a výhrad prijatý nebol,
resp. veriteľom (žalovaným) formulovaná „akceptácia“ bola v skutočnosti novým návrhom na uzavretie
úverovej zmluvy, avšak z predložených listinných dôkazov však už nevyplýva, žeby na tento nový návrh
veriteľa (žalovaného), spotrebiteľ (žalobkyňa) reagoval/a jeho bezvýhradnou akceptáciou.

51. Okresný súd tiež podotýka, že nezhoda žalobkyne, ako navrhovateľa (zamýšľaného spotrebiteľa)
na uzavretie úverovej zmluvy na jednej strane a žalovaného, ako veriteľa a adresáta tohto návrhu na
uzavretie úverovej zmluvy na strane druhej, v otázke určenia RPMN, nemôže byť ponímaná iba ako
nepodstatná, resp. iba ako spresnenie pôvodného návrhu, pretože od tohto zmluvného parametra, tak

ako už bolo uvedené, sa odvíjajú aj ďalšie podstatné náležitosti úverovej zmluvy (spotrebiteľskej zmluvy)
a to celková cena úveru a teda aj údaj o celkovej minimálnej splátke úveru. Zmenu údaja o RPMN v
odpovedižalovaného(veriteľa)oprotinávrhužalobkyne(dlžníka)nauzavretieúverovejzmluvy,takpodľa
okresného súdu nemožno vzhľadom na uvedené ponímať iba ako vymedzenie obsahu navrhovanej
zmluvy inými slovami, bez zmeny jej obsahu, tak ako to predpokladá posledná veta cit. § 44 ods. 2 OZ,

pretože v danom prípade sa nejedná iba o vec výkladu významu použitých výrazových prostriedkov v
návrhu a v jeho „domnelej akceptácii“, ale ide o zreteľnú a explicitnú (číselne vyjadrenú) zmenu výšky
RPMN majúcu vplyv aj na iné podstatné parametre úveru (viď vyššie). Právna úprava o účinnom uzavretí
zmluvy iba pri bezvýhradnej akceptácii návrhu na jej uzavretie účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla
inak, než na základe konformného konsenzu oboch zmluvných strán na jej obsahu, čo sa v danom

prípade nestalo.

52. V dôsledku neplatného uzavretia úverovej zmluvy, resp. zamýšľanej „úverovej zmluvy“ nastal tak
medzi účastníkmi tohto zamýšľaného právneho úkonu režim bezdôvodného obohatenia, na základe
ktorého si boli povinní navzájom vrátiť iba to, čo si navzájom na základe tohto neexistujúceho právneho

úkonu (úverovej zmluvy) poskytli. Keďže žalovaný (veriteľ) bez existencie právneho titulu, t.j. bez
existencie platnej úverovej zmluvy, poskytol žalobkyni (dlžník) plnenie v sume 1 500,- Eur, resp. reálne
iba v sume 1 350,- Eur (po odpočítaní poplatku 150,- Eur za poskytnutie úveru, ktorý poplatok bez
existencie platnej úverovej zmluvy taktiež nemohol byť logicky platne dojednaný, viď ďalej), žalobkyňa
mu bola povinná bez ďalšieho vrátiť iba túto jej reálne poskytnutú sumu 1 350,- Eur, avšak keďže

žalobkyňa zaplatila žalovanému titulom úveru z neplatnej úverovej zmluvy až sumu 2 131,14 Eur, t.j.
zaplatila viac ako mala a bola povinnou a žalovaný, ktorý túto skutočnosť v rámci svojho práva vyjadriť
sa k sporu nijako nerozporoval a ktorý toto plnenie nad sumu 1 350,- Eur bez platného právneho titulu
od žalobkyne prijal a toto žalobkyni doposiaľ nevrátil, vzniká tak žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia z neplatného právneho úkonu povinnosť vydať (vrátiť) žalobkyni toto obohatenie v sume

781,14 Eur (2 131,14 - 1 350), t.j. v sume o ktorú žalobkyňa jej reálne poskytnutú sumu 1 350,- Eur
titulom neplatného uzavretia úverovej zmluvy preplatila.

53. Pokiaľ ide o tento prvý nárok žalobkyne na vydanie jej bezdôvodného obohatenia žalovaným z tejto
zamýšľanej „úverovej zmluvy“ z „27.02.2015“, okresný súd ešte nad rámec podotýka, že k rovnakému,

ako vyššie konštatovanému záveru o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni sumu 781,14 Eur, by
okresný súd dospel, aj keby inak prisvedčil (čo neprisvedčil), že by 27.02.2015 došlo k účinnému a teda k
platnémuuzavretiu„úverovejzmluvy“(čonedošlo),pretoževdanomprípadepreskúmavaná„zamýšľaná
úverová zmluva“ neobsahuje všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa cit. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej zamýšľaného uzavretia, ktoré zákonodarca v cit. §

11 ods. 1 tohto zákona sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, takže aj v tomto prípade,
by žalovaný bol povinný vrátiť žalobkyni (spotrebiteľ) len rozdiel medzi sumou jej reálne žalovaným
vyplatenou (1 350,- Eur) a sumou, ktorú žalovanému žalobkyňa už navyše zaplatila (2 131,14 Eur).V danom prípade v úverovej zmluve v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v rozhodnom čase, nie je jasne zadefinovaný druh spotrebiteľského úveru, ktorý bol
na jej základe poskytnutý, pretože je v nej uvedené, že sa jedná o úver cit. „revolvingového typu“.

Keďže dotknutá úverová zmluva je označená ako revolvingová, je podľa okresného súdu nevyhnutným
uviesť základné znaky revolvingu, ktorým je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné
prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý
úverový rámec a ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí
jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k

dispozícii celý úverový rámec, resp. jeho časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami
zvyšuje. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že predložená „zamýšľaná úverová
zmluva“ z 27.02.2015, aj napriek jej označeniu ako revolvingová, nie je v skutočnosti zmluvou o
poskytnutí revolvingového úveru, pretože nenapĺňa jeho podstatné znaky. Okresný súd podľa obsahu
zmluvy posúdil túto ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý klasický spotrebný
úver v sume 1 350,- Eur, keďže splácanie jednotlivých súm žalobkyňou nemalo za následok automatické

zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedči aj dojednanie o výške mesačnej splátky, počte
splátok, jednorázové poskytnutie finančných prostriedkov na účet a pod., čo pri revolvingu nie je
možným. Aj keď v dotknutej „úverovej zmluve“ boli dojednania okrem spotrebného úveru aj ohľadne
revolvingu, tak zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobkyňa čerpala aj revolving.
V tomto smere, pokiaľ ide o označenie úverovej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu jej obsahu, možno

uvažovať aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, pretože je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže
mať prehľad o náležitostiach zmlúv jednotlivých typov úverov, zvlášť pri tak neprehľadných zmluvách
a množstve údajov v nej uvedených v časti dopísaných aj rukou, ako boli okresnému súdu predložené
v tomto prípade.
Na tomto mieste okresný súd podotýka, že keďže absencia, čo už i len jednej zákonnej náležitosti v

„úverovej zmluve“ v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v rozhodnom čase, by odôvodňovala legitímne prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
by už nebolo azda ani potrebným zaoberať sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré by okresný súd dotknutý
úverový vzťah medzi žalobkyňu a žalovaným, ak by platne vznikol, za taký vyhodnotil, avšak z dôvodu
presvedčivosti svojho odôvodnenia sa okresný súd venoval aj ďalším týmto dôvodom.

Podľa okresného súdu v zamýšľanej „úverovej zmluve“ absentuje aj zákonná náležitosť podľa cit. § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a to uvedenie
doby (v rokoch) trvania úverového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, podľa okresného súdu
túto náležitosť si nemožno zamieňať s údajom o dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(v danom prípade podľa oznámenia žalovaného o schválení úveru 01.09.2018), a to už aj z dôvodu,

že ak by zákonodarca mal v úmysle stotožniť tieto dva pojmy, neuvádzal by ich v zákonnom znení
osve, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo
transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere
bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu
splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že žalovaný

(dodávateľ) poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na rôznej úrovni vyspelosti, pričom
aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude
zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem
toho, podľa okresného súdu údaj o dobe trvania úverovej zmluvy nie je možné stotožňovať ani s údajom
o počte splátok (v danom prípade 42 splátok), ktorými mala žalobkyňa jej poskytnutý úver žalovanému

splatiť a to v uvedenom kontexte podľa okresného súdu už aj len z dôvodu, že aj v tomto prípade,
ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť, pozn.), tak zákonodarca by logicky
nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve osve [počet splátok - cit. §
9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch; doba trvania - cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného z nich. Avšak práve v záujme

ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko - dodávateľskom vzťahu, v záujme
neponechať spotrebiteľa, aby si sám pracne z dodávateľom uvedených údajov úveru sám vypočítaval
jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej zmluve bola uvedená tak doba
trvania úverového vzťahu ako aj počet splátok. V tomto smere podľa okresného súdu sa nejedná len
o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o explicitne (jasne a presne) formulovaný zákonný

imperatív ohľadne náležitosti úverovej zmluvy, ktorého porušenie je explicitne sankcionované zákonnom
predvídaným spôsobom a to bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. A ak by aj bol žalovaný
(dodávateľ) toho názoru, že sa jedná o vec výkladu cit. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských
úveroch (okresný súd tento názor nezdieľa, pozn.), tak aj v tomto prípade by platilo, a to opäť v záujmeochrany spotrebiteľa, v spotrebiteľských vzťahoch univerzálne zákonodarcom v cit. § 54 ods. 2 OZ
proklamované výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu úverových zmlúv je
vždy uprednostnený výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd je tiež názoru, že zodpovednosť

žalovaného za nerešpektovanie zákonného imperatívu na explicitný obsah úverovej zmluvy, podľa
ktoréhomusíbyťvnejuvedenýnielenúdajopočtesplátok[§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľských
úveroch], ale aj údaj o dobe trvania úverového vzťahu [§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch], by nebolo možné prenášať ani na plecia spotrebiteľa (žalobkyne) s odvolávaním sa na jeho/jej
matematické zručnosti a vyspelosť, pretože žalovaný (dodávateľ), ktorý podniká v oblasti poskytovania

spotrebiteľských úverov musí mať na zreteli nielen rôznorodosť svojej klientely z hľadiska jej zručnosti
a vyspelosti, ale aj okolnosti za ktorých spotrebitelia o úver žiadajú, potrebujú a chcú, pričom častokrát
za týchto okolností aj seba viac vyspelý spotrebiteľ stráca ostražitosť a pozornosť k tomu, aby svojim
„zodpovedným“ prístupom mal ešte nahrádzať povinnosti dodávateľa a pracne hľadať, domýšľať si, či
vypočítavať si parametre úveru, ktorých umiestnenie v úverovej zmluve, zákonodarca majúc už všetko
toto na zreteli, už explicitne (obligatórne) zákonne vyžaduje a aj zákonom predvídaným spôsobom

sankcionuje. V danom prípade žalovaný neurčito kumuloval údaj o počte splátok s údajom o „dobe“
trvania úverovej zmluvy, resp. ani nie tak s údajom o „dobe“, ale s údajom o jeho splatnosti, ktorý pojem
„splatnosti úveru“ však spotrebiteľovi vôbec nemusí byť jasný, že sa jedná o dobu trvania úverového
vzťahu, a to kumuloval ich naviac iba v jednom údaji, keďže aj v žiadosti žalobkyne bolo uvedené cit.
„splatnosť úveru (počet splátok)“ avšak vo svojom oznámení tento údaj označuje už len termínom cit.

„splatnosť úveru“. Navyše na tomto mieste žalovaný obranne argumentoval len tým, že pokiaľ ide o
dobu trvania úverového vzťahu, tak z čl. 9 ods. 9.1. zmluvných dojednaní, ktoré sú podľa čl. 14 úverovej
zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva, že cit. „Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú“, čo
vzhľadom na vyššie už ustálenú otázku druhu, resp. charakteru úveru poskytnutého žalovanej, t.j. že
sa vzhľadom na parametre zamýšľaného úveru malo jednať o klasický spotrebiteľský a nie revolvingový

úver, je argumentáciou irelevantnou a nekorešpondujúcou so zamýšľanými dojednanými údajmi úveru.
Okrem toho na margo tzv. zmluvných dojednaní, ktorých sa v tomto konaní žalovaný dovoláva ako
neoddeliteľnej súčasti zamýšľanej „úverovej zmluvy“, okresný súd v prvom rade podotýka, že cit. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase imperatívne vyžaduje, aby
v tomto ustanovení uvedené náležitosti boli obligatórnymi náležitosťami bezprostredne spotrebiteľskej

zmluvy podpísanej oboma zmluvnými stranami a nie iných, vznik úverového vzťahu „sprevádzajúcich“
formulárov, žiadostí, či dojednaní, ktoré dojednania sú navyše v tomto prípade označené ako cit.
„Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o.“, z ktorého označenia mylne vyplýva, že by sa malo jednať o „zmluvné“ dojednania, tj. o
dojednania dvoch strán zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu, avšak súčasne z tohto označenia

vyplýva, že sa jedná od dojednania „... spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“, resp. nejedná sa o
dvojstranný právny úkon (zmluva), pretože tieto dojednania nie sú datované a ani podpísané žalobkyňou
a žalovaným, ale jedná sa len o jednostranný úkon (jednostranné vyhlásenie) žalovaného uvedené
v predtlačenom formulári bez záväznosti pre spotrebiteľa, ktorý si ich nemal možnosť vyjednať, ani
ovplyvniť ich znenie a napokon ich ani nesignoval.

Ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru, ktorý údaj v preskúmavanej zamýšľanej „úverovej zmluve“ taktiež absentuje a ktorý údaj taktiež
nie je možné stotožniť s počtom mesačných splátok, pričom iný výklad než ten, že termín konečnej
splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v
Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014). V danom prípade sa okresný súd síce stotožňuje s argumentáciou

žalovaného, že zmluva nemusí byť uzavretá na jednom dokumente a že jeho oznámenie o schválení
úveru by bolo súčasťou „úverovej zmluvy“, ak by bola samozrejme „úverová zmluva“ platne uzavretá (čo
nebola), pričom okresný súd dodáva, že toto oznámenie, nielenže by bolo súčasťou „úverovej zmluvy“,
ale ono by bolo priamo zmluvou, keďže by sa v podstate jednalo o akceptáciu návrhu na jej uzavretie (viď
vyššie, pozn.), avšak okresný súd vzhľadom na všeobecný zákonný mechanizmus uzatvárania zmlúv,

už nemôže prisvedčiť argumentácii žalovaného, že by v danom prípade bola naplnená požiadavka
zákonnej náležitosti „úverovej zmluvy“ uvedením termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ktorý je podľa žalovaného uvedený v jeho oznámení ako termín splatnosti poslednej splátky úveru
dňom 01.09.2018 a teda podľa žalovaného toto jeho oznámenie o schválení úveru neobsahovalo pre
žalobkyňu (spotrebiteľ) žiadne nové údaje, pretože, ako už bolo uvedené tento údaj sa v žiadosti

(oferta) žalobkyne nenachádzal a teda ani nemohlo dôjsť k jeho odsúhlaseniu v oznámení (akceptácia)
žalovaného, kde bol tento údaj pre žalobkyňu uvedený prvý raz a teda ohľadom tohto údaja by pre jeho
platné dojednanie nedošlo k zhode oferty a jej akceptácie.Okresný súd poukazuje aj na ďalší nedostatok zamýšľanej „úverovej zmluvy“ a to je absencia náležitosti
podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s v úverovej zmluve
uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN), ktorá v danom prípade, ako už bolo vyššie

uvedené nielenže nebola platne dojednaná (ohľadne nej nedošlo k zhode oferty a akceptácie), ale v
„úverovej zmluve“ neboli prehľadne uvedené ani všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej
percentuálnej miery nákladov, resp. priamo v „úverovej zmluve“ absentoval explicitný a pre spotrebiteľa
zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov platných v čase jej uzatvorenia. Uvedené bolo a je
v tomto prípade o to naliehavejšie, že ako už bolo uvedené aj napriek identickým vstupným údajom k

výpočtu RPMN v oferte a v akceptácii, bola RPMN v oboch prípadoch určená paradoxne rozdielne, čo
by bolo odkontrolovateľným v prípade, žeby v „úverovej zmluve“ bol uvedený aj zákonom vyžadovaný
výpočet RPMN. Okresný súd má za to, že v danom prípade v „úverovej zmluve“ nie sú v súlade s
dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch prehľadne uvedené všetky potrebné
údaje, žalovaným (dodávateľom) použité pre výpočet RPMN, pretože nie je úlohou spotrebiteľa hľadať
a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých

spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať)
a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje
k výpočtu RPMN použité (v tomto smere nepostačuje iba „okopírovanie“ vzorca na výpočet RPMN zo
zákona o spotrebiteľských úveroch do úverovej zmluvy). S poukazom na cit. § 9 ods. 2 písm. j), § 19
ods. 1, 2, 5 a § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase,

má okresný súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase uzavretia zamýšľanej
„úverovejzmluvy“vyžadoval,abyvúverovejzmluveboliuvedenénielenpredpokladynavýpočetRPMN,
ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí, výpočet RPMN nie je len internou
záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len výsledok tohto svojho
výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným uvedením vstupných

premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva údajov uvedených
v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento výpočet bol
odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale hlavne a
predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom zistenia,
ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom.

Ak by totižto tomu tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité pre
výpočet RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za ktoré
údaje možno považovať výšku úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby a
poplatkov, a ktoré údaje sú v zmysle cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi
náležitosťami úverovej zmluvy už podľa písmen g), i) a k) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca

logicky nevyžadoval výpočet RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne aj podľa písmena
j) cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a už vôbec
by neuvádzal v prílohe tohto zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto výpočtu RPMN s odkazom na jeho
aplikáciu podľa cit. § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase.
Samozrejme podľa okresného súdu, aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových

zmlúv, všeobecné výkladové pravidlo uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Napokon podľa okresného súdu v zamýšľanej „úverovej zmluve“ by chýbala aj zákonná náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch (cit. „výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia“).

V zamýšľanej „úverovej zmluve“ by bola uvedená len výška celkovej mesačnej splátky, z ktorej však
nevyplýva, koľko z tejto splátky by bolo započítaných na splátku istiny úveru, koľko na splátku úroku
a koľko na prípadnú splátku poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny,
výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom uvedená skutočnosť má byť v zmysle návestia
cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezprostredne súčasťou a náležitosťou úverovej

zmluvy a nie napr. amortizačnej tabuľky. Okresný súd je názoru, že požiadavka uvádzať v úverovej
zmluve, ako jej podstatnú náležitosť, aj rozpis resp. skladu každej jednej splátky úveru na sumu istiny,
úroku a poplatku, je plne legitímnou a súhlasnou s cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože už aj z jeho samotného znenia vyplýva, že úvodné uvádzacie slovné spojenie cit.
„výšku, počet a termíny splátok ...“ sa významovo aj gramaticky viaže resp. vzťahuje na každú z v tomto

ustanovení zmienenú veličinu t.j. na istinu, úrok aj poplatky, čo v rozmenenom na drobné znamená,
že podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, má úverová zmluva obsahovať (i)
„výšku, počet a termíny splátok istiny“ (ii) „výšku, počet a termíny splátok úrokov“ a (iii) „výšku, počet a
termíny splátok iných poplatkov“, ktorú zákonnú požiadavku by „úverová zmluva“ z 27.02.2015 nespĺňa.Okrem toho podľa okresného súdu, požiadavku uvádzať priamo v úverovej zmluve presnú vnútornú
skladbu (vnútorné členenie) každej splátky na istinu, úrok a poplatky nemožno zamieňať s požiadavkou
podľa ktorej, veriteľ (žalovaný) poskytne spotrebiteľovi (žalobkyňa), kedykoľvek počas trvania úverového

vzťahu na požiadanie a bezplatne amortizačnú tabuľku s týmto rozpisom, pretože ak by to bolo možné
zamieňať, tak potom by opäť zákonodarca v cit. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch,
neuvádzal osve popri § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona ako podstatnú náležitosť úverovej zmluvy aj
poučenie o práve spotrebiteľa vyžiadať si od veriteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ale
zákonodarca by uviedol len jednu z týchto požiadaviek ako podstatnú náležitosť úverovej zmluvy. Inými

slovami, absenciu jednej z uvedených zákonných náležitostí úverovej zmluvy nie je možné nahrádzať
resp. ospravedlňovať ďalšou resp. inou jej zákonnou náležitosťou. Napokon okresný súd podotýka, že je
mu známa rozdielna judikatúra aj súdov vyšších stupňov v otázke tejto náležitosti úverových zmlúv, kedy
napr.podľanázoruNajvyššiehosúduSRvrozhodnutísp.zn.3Cdo146/2017z22.02.2018,náležitosťou
úverovej zmluvy nemusí byť aj rozpis vnútornej skladby každej splátky úveru na istinu, úrok a poplatky,
avšak odklon od tohto právneho názoru už vysvetlil a s ním sa vysporiadal už Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) v rozhodnutí sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018, ktoré rozhodnutie je dátumovo
novšie ako zmienený judikát z 22.02.2018, pričom s názormi krajského súdu sa okresný súd v plnej
miere stotožnil a na toto rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018 okresný súd
v celom rozsahu odkazuje cit.
„Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) predmetného zákona však

zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca
aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti

takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa.
Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj
otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica

Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie
porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o

vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by
slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku
tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak
slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov

a iných poplatkov“.
V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu
na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,
úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako

ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny
priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo
eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie

splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor
Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený
poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo

veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“
Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný súd
kzáveru,žeakbyajbola„úverovázmluva“z27.02.2015platneuzavretá(čonebola),takzdôvodu,žebyneobsahovalanáležitostiustanovenécit.§9ods.2písm.a),f),j)ak)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,
by v spojení s cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, bol spotrebiteľský úver
poskytnutý žalobkyni na jej základe bezúročný a bez poplatkov, preto by žalobkyňa bola povinná vrátiť

žalovanému iba sumu jej reálne poskytnutej istiny úveru v sume 1 350,- Eur, avšak keďže žalobkyňa
žalovanému zaplatila už sumu 2 131,14 Eur, tak žalovaný by bol titulom bezdôvodného obohatenia,
keďže plnenie nad sumu 1 350,- Eur prijal od žalobkyne bez platne dojednaných úrokov a poplatkov,
povinný toto plnenie v sume 781,14 Eur (2 131,14 - 1 350) žalobkyni vydať.

54. Pokiaľ ide o poplatok v sume 150,- Eur za poskytnutie úveru, ktorý žalovaný zúčtoval vo svoj
prospech z, v zamýšľanej úverovej zmluve, proklamovanej sumy úverovej istiny, tak ako bol okresný
súd už vyššie uviedol, tým že „úverová zmluva“ v rámci ktorej mal byť dojednaný aj tento poplatok
nebola platne uzavretá, nemohol byť platne dojednaný ani tento poplatok o sumu ktorého tak žalovaný
žalobkyňu ukrátil, pretože bez jeho platného dojednania, jej o túto sumu žalovaný krátil úverovú istinu 1
500,- Eur, ktorú istinu tak mal okresný za to, že bola žalobkyni vyplatená len v sume 1 350,- Eur.

Pre úplnosť veci, ak by aj „úverová zmluva“ bola platne dojednaná, tak dojednaním poplatku za
poskytnutie úveru v sume 150,- Eur, o ktorú sumu bola ponížená celková suma v úverovej zmluve
uvedenej sumy úveru, ktorý mal byť 1 500,- Eur, avšak reálne bolo zo strany žalovaného plnené v
prospech žalobkyne iba 1 350,- Eur, tak podľa okresného súdu možno mať za to, že už v základnej
náležitosti úverovej zmluvy a to v uvedení výšky sumy poskytnutého úveru by „úverová zmluva“ bola

zavádzajúca, vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi (žalobkyni) bude poskytnutá tam uvedená suma, čo
možno tiež považovať za klamanie spotrebiteľa a nekalú praktiku. Dojednanie poplatku za poskytnutie
úveru pritom nemožno považovať za hlavný predmet plnenia, jedná sa iba o podmienené plnenie,
resp. o plnenie ktorým žalovaný podmienil hlavný predmet plnenia, t.j. podmienil poskytnutie úveru
spotrebiteľovi, ktoré dojednanie nielenže spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ak mal záujem o úver, ale takéto

dojednanie by bolo možné v súlade s cit. § 53 ods. 4 písm. a) a ods. 5 OZ považovať za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatné dojednanie, ktoré vzhľadom na formulárový typ úverovej zmluvy
nebolo individuálne so žalobkyňou dojednané (skutočnosť zrejmá súdu aj z iných obdobných prípadov,
kedy sa žalovaný požaduje takýto poplatok za poskytnutie úveru, pozn.). Okrem toho toto plnenie
(zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru) bolo splatné vopred už dňom uzavretia „úverovej zmluvy“,

teda pred reálnym poskytnutím úveru, ktorý žalobkyni ani nebol poskytnutý v plnej, v úverovej zmluve
proklamovanej sume, v ktorom dôsledku bola žalobkyňa (spotrebiteľ) takýmto postupom žalovaného v
podstate zbavená slobodného rozhodnutia ako naložiť s finančnými prostriedkami, ktoré jej boli v rámci
úveru poskytnuté a ktoré bola zaviazaná spolu s odplatou za ich poskytnutie vrátiť a to v rozsahu sumy
predmetného poplatku, ktorú musela takto nútene (podmienene) zaplatiť žalovanému.

Na podporu argumentácie k administratívnym poplatkom za poskytnutie úveru možno poukázať aj
na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 z 03.05.2010, v
ktorom sa konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné
cit. „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...

Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala
vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že
uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť
vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo
a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná

podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho,
aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.“ (napr. rozhodnutie Okresného súdu Prešov
sp. zn. 11C/42/2012 z 11.09.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013 z 21.08.2014,
rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3 Csp 22/2016 z 23.10.2017 spod.). Inými slovami
povedané, podľa okresného súdu spotrebiteľ v dobrej viere očakáva, že ak sa obráti so žiadosťou o

úver na inštitúciu, ktorej zmyslom a cieľom podnikania je práve poskytovanie úverov, že tento úver mu
bude poskytnutý bezodplatne, pričom všetky úkony, ktoré táto úverová inštitúcia vykonáva v súvislosti s
poskytovaním úveru, vykonáva vo svojom vlastnom záujme s cieľom overiť si dôveryhodnosť a reálnu
návratnosť svojej investície do sumy úveru, ktorý spotrebiteľovi poskytuje.
Napokon okresný súd podotýka, že aj žalobkyňa vo svojom vyjadrení (replika) argumentovala ohľadom

neplatnosti dojednania poplatku za poskytnutie úveru, avšak v tomto smere už neupravila žalobný petit
(zohľadnenie sumy reálne žalobkyni vyplatenej úverovej istiny), takže v konečnom dôsledku žalobkyňa o
vrátenie tohto poplatku ani nežiadala, t.j. žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom „úverovej
zmluvy“ iba vo výške 631,14 Eur a nežiadala sumu 781,14 Eur (631,14 + 150), ktorú sumu 150,- Eurjej tak okresný súd v záujme nerozhodnúť ultra petitum ani nepriznal, ale priznal jej nárok na vydanie
žalovaných 631,14 Eur.

55. V súvislosti s Dohodou o poskytnutí služieb (Dohoda) z 27.02.2015, titulom neplatného dojednania
ktorej sa žalobkyňa taktiež domáha vydania jej bezdôvodného obohatenia žalovaným v sume 1 457,40
Eur, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila žalovanému v 42 splátkach po 34,70 Eur (42 x 34,70 = 1 457,40)
a zaplatenie tejto sumy žalovaný v rámci svojho práva vyjadriť sa k žalobe ani nerozporoval, okresný
súd uvádza, že z obsahu a účelu predmetnej Dohody vyplýva, že táto bola uzavretá iba v nadväznosti

a v súvislosti so zamýšľanou „úverovou zmluvou“ z 27.02.2015, čo vyplýva už aj z označenia jednako
„zamýšľanejúverovejzmluvy“,akoajzoznačeniaDohody,ktorésúoznačenéidentickýmč.8500105316,
ako aj z podstaty služieb poskytovaných na základe tejto Dohody, ktoré služby mali byť poskytované iba
cit. „... k uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo Dohody ...“ (čl. I., bod.
1 Dohody) a ktoré služby teda bez platne uzavretej úverovej zmluvy, stratili už od počiatku na svojom
význame, ktorá skutočnosť mala byť žalovanému, ako subjektu podnikajúcemu v obore poskytovania

úverov už od počiatku známou, pretože by mal poznať právny rámec regulujúci jeho činnosť, takže
žalovaný prijal od žalobkyne odplatu za ich poskytnutie bezdôvodne.
Žalobkyňa neplatnosť predmetnej Dohody odôvodnila tým, že predmetnú Dohodu ona nepodpísala,
táto s ňou nebola osobitne individuálne vyjednaná a navyše odplata sa službu spočívajúcu v osobnom
preberaní mesačnej splátky zamestnancom žalovaného od žalobkyne v mieste jej bydliska, pre ňu

nebola nijako prospešná, pretože toto právo jej vyplývalo už aj zo zákona a navyše, podľa žalobkyne
suma tejto odplaty ani nevyjadrovala vzdialenosť, ktorú by zamestnanec žalovaného k jej bydlisku musel
za tým účelom absolvovať.
Z vykonaného dokazovania a to konkrétne zo žalovaným predloženej Dohody o poskytovaní služieb
vyplynulo, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, pretože žalobkyňa takúto Dohodu

25.02.2015 podpísala, t,j. podpísala ju v identický deň, kedy podpísala aj žiadosť o úver, takže nebolo
možné prisvedčiť argumentácii žalobkyne o neplatnosti uzavretia tejto Dohody z tohto dôvodu. Taktiež z
obsahu dotknutej Dohody vyplýva, že jej obsahom boli služby [informovanie o zostávajúcich záväzkoch;
možnosť odkladu splátok; podanie informácie pred splatnosťou splátky; podanie informácie o prijatí
platby; vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie; zmena zmluvy na podnet klienta; prepárovanie

platieb na príslušnú zmluvu; druhá upomienka zdarma; podpora call centra a osobné stretnutie s
viazaným finančným agentom], z ktorých sa ani jedna nebola službou, ktorú uvádzala žalobkyňa. Z
obsahuDohodyvšakvyplynuliiné,žalobkyňouneuvádzanéskutočnosti,kvôliktorýmjenutnépredmetnú
Dohodu, resp. jej dojednanie o odplate za služby, považovať za neprijateľnú a teda za neplatnú.
Paušálna odmena za služby uvedené v predmetnej Dohode bola dojednaná mesačne vo výške 2,57 %

zo sumy úveru po odpočítaní sumy poplatku za jeho poskytnutie (2,57 % z 1 350 = 34,70 Eur, t.j. v tomto
prípade aj sám žalovaný považoval za sumu úveru iba sumu úveru reálne vyplatenú žalobkyni bez sumy
poplatku za jeho poskytnutie, pozn. viď vyššie), ktorá suma mesačnej odplaty, však ani v Dohode a ani
v zamýšľanej „úverovej zmluve“ nebola okrem jej percentuálneho vyjadrenia uvedená konkrétnou, pre
spotrebiteľa zrozumiteľnou sumou a navyše v zamýšľanej úverovej zmluve bola uvedená iba celková

suma mesačného poplatku pozostávajúceho z mesačnej splátky úveru vrátane úrokov a poplatkov a
zo sumy mesačnej odplaty za uvedené služby, z čoho je taktiež vyvoditeľné, že predmetné služby
resp. ich poskytovanie boli naviazané iba na žalobkyni poskytnutý úver a navyše v tomto smere, podľa
okresného súdu, nie je možné prisvedčiť obrannej argumentácii žalovaného že predmetná Dohoda bola
so žalobkyňou individuálne dojednaná, pretože táto Dohoda je síce formálne na samostatnom a od

„úverovej zmluvy“ odlišnom dokumente, avšak aj z tejto Dohody vyplýva, že táto mala byť uzavretá
systémom prekrytia sa oferty žalobkyne na jej uzavretie a akceptáciou žalovaného, avšak je zrejmé,
že akceptácia žalovaného bola len jedna a teda identická tak k žiadosti žalobkyne o uzavretie úverovej
zmluvy, ako aj k návrhu na uzavretie Dohody, t.j. žalovaný jedným a tým istým dokumentom, označeným
ako„Oznámenieoschváleníúveru“realizovalakceptáciukobidvomoznačenýmprávnymúkonom,takže

nie len vzhľadom na uvedené, ale aj vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol súčasne s typovou žiadosťou
o zmluvou o úver predložený aj typový návrh na uzavretie Dohody, mohla žalobkyňa ľahko nadobudnúť
dojem, že ide iba o jedinú zmluvu na viacerých dokumentoch, ktorú musí podpísať ak má záujem o úver.
Preto nie je možné uveriť argumentácii žalovaného, že predmetná Dohoda bola zo strany žalobkyne
dobrovoľne iniciovanou a žalobkyňa ju nemusela vôbec podpísať. V uvedených okolnostiach veci tak,

podľa okresného súdu, dojednanie Dohody nie je možné kvalifikovať ani ako individuálne dojednané
a teda platné. Okrem toho dôležitým argumentom pre konštatovanie neplatnosti Dohody o službách,
je taktiež dojednanie v jej čl. I., bode 1., podľa poslednej vety ktorého, žalobkyňa (spotrebiteľ) bola
povinnou platiť mesačnú odplatu za služby v sume 2,57 % zo sumy úveru po odpočítaní sumy poplatku(t.j. 34,70 Eur) aj v prípade, ak by služby nevyužila alebo ak by ich poskytovanie zrušila, prípadne ak
by ich písomnou formou pozastavila. Inými slovami žalobkyňa (spotrebiteľ) musela za služby platiť bez
ohľadu na to, či ich využila alebo nie. Takáto dohoda podľa názoru okresného súdu spôsobuje hrubú

nerovnováhu práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa (žalobkyne).
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa
nimi platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi v jeho záujme, inak sa aj v zmysle cit. 53 ods.

4 písm. t) OZ jedná o neprijateľné zmluvné dojednanie.
Žalobkyňa si tak podpisom uvedenej Dohody 25.02.2015, resp. presnejšie návrhu na jej uzavretie,
ktorý jej bol predložený na podpis na vopred pripravenom formulári spolu so žiadosťou o poskytnutie
úveru, nepochybne zhoršila svoje postavenie, pretože sama nemala žiadny dosah na jeho obsah a
ako spotrebiteľ ak chcela úver, mohla návrh na uzavretie Dohody len podpísať, zrejme s dôverou, že
žalovaný (dodávateľ) voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou a podpisuje iba listiny nevyhnutné k

získaniuúveru.Vokolnostiachvecijeniezanedbateľnouajskutočnosť,žepredmetnýnávrhnauzavretie
Dohody navyše žalobkyňa nepodpisovala v čase svojej vyššej bdelosti, ale na začiatku zmluvného
vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy
opomenúzachovaťnáležitúobozretnosť.Navyšetakakoznenie„úverovejzmluvy“,takajznenieDohody
zostavil sám veriteľ (žalovaný) vo vopred pripravenej formulárovej podobe, pričom jednostranne tak

určil ich dojednania, avšak aby zmluva uzavretá so spotrebiteľom bola právom akceptovateľná ako
prejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán,pričomslobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená, avšak v danom prípade vzhľadom na uvedený spôsob dojednania Dohody,
ktorá tak zrejme bola v konečnom dôsledku podmienkou pre uzatvorenie „úverovej zmluvy“ a teda pre

získanie úveru, táto Dohoda spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v
neprospech spotrebiteľa (žalobkyne). Uvedené podporuje aj skutočnosť, že Dohoda nemohla byť, tak
ako to tvrdí žalovaný, iba samostatným a na „úverovej zmluve“ nezávislým dokumentom a teda s úverom
nesúvisiacim,atooajvzhľadomnacharakterslužiebvnej„dojednaných“viažucichsavosvojejpodstate
na úver, ako aj vzhľadom na uvedené okolnosti jej uzavretia, v ktorom dôsledku s ohľadom na charakter

Dohody, ktorá je úzko spätá a závislá na úvere, možno mať dôvodné pochybnosti, že k jej uzavretiu
na samostatnom dokumente malo vyvolať iba dojem, že sa jedná o, od úveru nezávislý právny úkon s
cieľom nezahrnúť náklady na odplatu za služby do celkových nákladov úveru, t.j. do výpočtu RPMN a
tým sa malo žalovanému umožniť obísť zákon spôsobom predpokladaným v cit. § 9 ods. 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

Napokon okresný súd dáva do pozornosti, že v čase podpísania formulárového návrhu na uzavretie
Dohody žalobkyňou 25.02.2015, v ktorej bola odplata za služby, ktoré mali byť na jej základe
poskytované určená iba jej percentuálnym vyjadrením zo sumy úveru po odpočítaní poplatku za jeho
poskytnutie, žalobkyňa ešte nemala vedomosť, aká suma úveru jej bude poskytnutá, keďže domnelá
„úverová zmluva“ mala byť uzavretá až 27.02.2015, takže tým pádom žalobkyňa nemala a ani nemohla

mať v tom čase ani reálnu predstavu, aká vysoká táto odplata za služby podľa Dohody skutočne bude,
pričom s ohľadom na to, že táto odplata za služby bola až 34,70 Eur, čo bola suma dosahujúca takmer
sumu splátky úveru, ktorá bola 47,17 Eur, možno mať pochybnosť, či by žalobkyňa súc si toho vedomá,
predmetný návrh na Dohodu podpísala, keby nebola v domnení, že úver jej aj tak bude žalovaným
poskytnutý. Podpísanie návrhu na uzavretie Dohody v čase, kedy žalobkyňa (spotrebiteľ) nemala a ani

nemohla mať všetky relevantné informácie o reálnej sume odplaty za poskytované služby v zmysle tejto
Dohody, za situácie, kedy sa k plateniu takejto odplaty v tejto nevedomosti zaviazala aj pre prípad, žeby
predmetné služby nevyužívala, považuje okresný súd za zavádzanie spotrebiteľa o ako už bolo uvedené
aj za obchádzanie zákona v rozpore s dobrými mravmi. Navyše ak by bola žalobkyňa ako dlžníčka v
omeškaní s platením poplatku z tejto Dohody, mala zaplatiť žalovanému ešte aj zmluvnú pokutu z tejto

omeškanej sumy poplatku z Dohody, čo je neprijateľným kumulovaním povinností spotrebiteľa za služby
o ktoré v podstate ani nemal záujem.
Vzhľadom na uvedené, okresný súd vo výroku tohto rozhodnutia konštatoval neprijateľnosť a teda
neplatnosť Dohody z 27.02.2015 a v tom dôsledku na jej základe žalobkyňou v prospech žalovaného
učinené platby za služby celkovo v sume 1 457,40 Eur, bolo potrebné, aby boli žalovaným žalobkyni

vydané titulom bezdôvodného obohatenia, pretože boli žalovaným prijaté z neplatného právneho úkonu.

56. Na podporu svojich záverov okresný súd podporne argumentačne poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15 Co 39/2016 z 24.02.2016 ktorý okrem iného tiež uviedolcit. „Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako Zmluva
o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to
ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova zmysle, že svedčí

o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky, ako tvrdí odporca. Dohoda o
poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany
uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom dlžníkovi (navrhovateľovi) bola predložená
na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nie je zrejmé, či dlžník (navrhovateľ) pochopil
význam a zmysel Dohody o poskytovaní služieb, služieb, ktoré úzko a bezprostredne súvisia so

Zmluvou o revolvingovom úvere, či dlžníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o jej
obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno zneužívať k záverom
o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj
tejto Dohody o poskytovaní služieb. Tvrdenie odporcu, že „ak by navrhovateľ nemal záujem o podpis
akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel“, je arbitrárne. A pokiaľ odporca poukazuje na
to, že navrhovateľ mal možnosť s odporcom dohodnúť sa na zmene Dohody po jej podpise (ukončiť jej

trvanie aj takýmto spôsobom), tak takáto možnosť bola viacmenej len iluzórna, keďže sám odporca v
odvolaní zdôraznil, že zmena každej zmluvy je v zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných
strán - teda k zrušeniu Dohody sa vyžadoval súhlas odporcu, ktorého postavenie by sa udelením
takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo - stratil by možnosť výberu ďalších (nemalých) platieb od dlžníka,
platených nad rámec úverových splátok.

Odvolacísúdsastotožňujesozáveromokresnéhosúdu,žeDohodaobsahujezmluvnépodmienky,ktoré
sú neprimerané, neprijateľné a dodávateľ (odporca) pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku,
ktorúmožnopovažovaťzanekalú.Odhliadnucoddôvodovnekalosti,ktoréuviedolokresnýsúd,nekalosť
treba vidieť aj v tom, keď odporca použil, resp. vo všeobecnosti používa formulárový text dohody (ale aj
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok) s takmer nečitateľným (drobným) písmom.“

57. Uvedené bolo podkladom pre rozhodnutie okresného súdu, ktorý uložil žalovanému vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie a to titulom neplatného uzavretia „úverovej zmluvy“ v sume 631,14 Eur a
titulom neplatnej Dohody v sume 1 457,40 Eur, t.j. celkovo tak okresný súd priznal žalobkyni ňou v
žalobnom petite žalovanú sumu 2 088,54 Eur (631,14 + 1 457,40), tak ako to je uvedené vo výroku I.

tohto rozhodnutia.

58. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ „Dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“

59. Podľa § 517 ods. 2 OZ „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

60. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

61. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobkyňa si jeho priznanie uplatnila odo dňa nasledujúceho po
dni kedy bola žalovanému doručená žaloba, od ktorej doby okresný súd žalobkyni úrok z omeškania
aj priznal, pretože dňom, kedy sa žaloba dostala do dispozičnej sféry žalovaného, tj. kedy sa žalovaný
reálne dozvedel, že žalobkyňa si voči nemu uplatňuje žalovaný nárok, možno objektívne považovať

za deň kedy bol žalovaný podľa cit. § 563 OZ žalobkyňou vyzvaný na toto plnenie. Keďže žaloba
žalobkyne bola žalovanému doručená 29.03.2019, okresný súd ustálil, že žalovaný vedel o nároku
žalobkyne a o svojej povinnosti plniť najskôr v tento deň, preto od nasledujúceho dňa, t.j. od 30.03.2019
priznal žalobkyni ňou uplatnený úrok z omeškania a to podľa v súlade s v tom čase účinnými právnymi
predpismi vo výške 5 % ročne z rozhodnutím prisúdenej sumy bezdôvodného obohatenia 2 088,54 Eur

do zaplatenia.

62. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

63. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s
následkami pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby, preto okresný súd považuje za odôvodnené v
tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie, a z tohtodôvodu okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni jej prisúdenú čiastku v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

65. Podľa § 255 ods. 2 CSP „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

66.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

67. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

68. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého tak v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči
neúspešnému žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.