Uznesenie Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204852
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816204852.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. Y., V.. XX. XX. XXXX, dieťaťa rodičov
R. Y., V.. XX. XX. XXXX, P. R. XXX, XXX XX Y. a T. Y., V.. XX. XX. XXXX P. Z. X, XXX XX Q., na návrh R..
Q. Š., Y.., V.. XX. XX. XXXX, B. P. XXX XX I. XXX, Y. P. K. XXXX, XXX XX I., o ustanovenie opatrovníka
maloletému vo veci podania návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Rožňava konanie vo veci zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojim návrhom žiadal, aby súd ustanovil maloletému opatrovníka, ktorý ho bude
zastupovať vo veci podania návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že je
biologickým otcom maloletého, o čom matka dieťaťa vedela. Do rodného listu dieťaťa bol ale ako otec
zapísaný T. Y. - manžel matky. Ich manželstvo bolo rozvedené a rodičia maloletého nežijú v spoločnej

domácnosti. Matka maloletého mu od narodenia až do veku šiestich rokov umožňovala neobmedzený
styk s maloletým. Na jar v roku 2014 sa to zmenilo a styky s maloletým mu neumožňuje. Návrh podáva s
perspektívou podania návrhu v mene maloletého na zapretia otcovstva matričného otca ako aj z etických
právnych a zdravotne bezpečnostných dôvodov a žiada súd, aby nariadil vykonať genetické testy pre
určenie otcovstva, aby sa potvrdil známy fakt, že je jeho biologickým otcom.
Navrhovateľ bol poučený v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku a

Zákona o rodine o tom, že aj keď sa považuje za biologického otca dieťaťa takýto návrh na súd nemôže
podávať a návrh môže podať iba maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom v prípade, že rodičom už
uplynula zákonom stanovená trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Navrhovateľ po
poučení zo strany súdu uviedol, že na svojom návrhu trvá.

2. V zmysle ustanovenia § 105 Civilného mimosporového poriadku konaniami vo veciach určenia

rodičovstva sú konanie o

a) určenie materstva,

b) určenie otcovstva,

c) zapretie otcovstva a

d) prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

3. V zmysle ustanovenia § 108 Civilného mimosporového poriadku
(1) Účastníkom konania o určenie materstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa,

matka a otec.(2) Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa,
matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

(3) Účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

(4) Účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

4. V zmysle ustanovenia § 85 Zákona o rodine

(1) Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva
alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

(2) Ak sa narodí dieťa žene znovu vydatej, považuje sa za otca neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo
pred uplynutím trojstého dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.

(3) Pri počítaní času, ktorý je rozhodujúci na určenie otcovstva, sa predpokladá, že manželstvo toho,
kto bol vyhlásený za mŕtveho, zaniklo dňom, ktorý bol v rozhodnutí o vyhlásení za mŕtveho určený ako
deň smrti.

5. V zmysle ustanovenia § 86 Zákona o rodine
(1) Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich,
že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

(2) Ak manžel stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva, môže

otcovstvo zaprieť jeho opatrovník do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich otcovstvo.

6. V zmysle ustanovenia § 88 Zákona o rodine

(1) Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z
nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

(2) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel.
Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

7. V zmysle ustanovenia § 96 Zákona o rodine

(1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí

byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

(2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať
návrh na zapretie otcovstva.

(3) Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak
nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

8. Je preukázané, že maloletý T. Y. pochádza z manželstva rodičov R. Y. D. T.Í. Y.. Maloletý T. sa

narodil XX. XX. XXXX teda obidvom rodičom maloletého uplynula trojročná lehota na podanie návrhu
na zapretie otcovstva. Po uplynutí trojročnej lehoty návrh na zapretie otcovstva môže podať iba dieťa
ak je to potrebné v jeho záujme a súd iba na návrh dieťaťa môže rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V konaní pritom musí byť dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd podanému návrhu
dieťaťa vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa môže dieťa

po právoplatnosti rozhodnutia súdu podať návrh na zapretie otcovstva. V danom prípade takýto návrh
v zákonnom stanovenej lehote rodičia maloletého nepodali a po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
návrh na súd nepodal ani maloletý. Navrhovateľ, ktorý sa považuje za biologického otca dieťaťa nie jeaktívne legitimovaný k podaniu takéhoto návrhu na súd o čom bol súdom aj poučený. Na základe tejto
skutočnosti preto súd konanie vo veci zastavil.

9. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.

1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil

skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).