Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Lenka Konštiaková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce podanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 22Sa/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118351604
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118351604.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: S. zast.: JUDr. Andrej Gara, advokát, Štefánikova 14,
Bratislava, proti žalovanému: Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, o žalobe proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1.Žalobou postúpenou Okresnému súdu Nitra z upomínacieho súdu sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia istiny vo výške 49.308 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Dôvodil
pritom tým, že žalobca je súčasným a pôvodným zriaďovateľom materskej školy S. Z., pričom
právoplatným rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVŠ) č.

2014-7796/25785:2-100 zo dňa 27. 05. 2014 došlo k zmene v sieti škôl a školských zariadení, ktorou
sa okrem iného zmenil zriaďovateľ súkromnej materskej školy MULTISOUND Z. zo žalobcu na nového
zriaďovateľa: W. s účinnosťou od 01. 07. 2014. Následne bolo predmetné právoplatné rozhodnutie
na základe rozhodnutia Ministra MŠVVŠ č. 2015-8385/19985:2-Sekr. zo dňa 23. 04. 2015 zrušené a
novým zriaďovateľom materskej školy S. Z. sa opäť stal žalobca. O skutočnosti, že došlo k zmene
zriaďovateľa bolo MŠVVŠ vydané oznámenie zo dňa 11. 06. 2015, ktoré bolo doručené žalovanému.

MŠVVŠ žalovaného rovnako informovalo o vyššie uvedených skutočnostiach listom zo dňa 14. 10.
2015. Následne žalovaný žalobcovi vyplatil dotácie iba za kalendárne mesiace júl a august 2015, pričom
dotáciu za mesiace september 2015 až december 2015 žalovaný bezdôvodne odmietol poskytnúť, a to
napriek tomu, že vyplatenie dotácie žalovanému ako povinnosť ukladá verejnoprávna norma. Následne
žalobca poukázal na verejnoprávne normy, upravujúce poskytnutie dotácie a mal za to, že splnil všetky
zákonné podmienky na jej vyplatenie, pričom žalovaný nezákonne a bez právneho dôvodu vo veci

poskytovania dotácie žalobcovi je v omeškaní a neplní si povinnosť poskytnúť dotácie v zmysle § 6 ods.
12 písm. b) a c) ZoŠSvŠ s poukazom na § 2 písm. c) a § 4 VZN.

2. V priebehu konania Okresný súd Nitra zistil, že medzi totožnými účastníkmi konania sa vedie aj
konanie o žalobe zo dňa 06. 09. 2017 proti nečinnosti žalovaného, vedené na Krajskom súde v Nitre
pod sp. zn.23Sa/113/2017.

Podanou žalobou v správnom konaní žalobca žiadal súd, aby určil, že žalovaný je povinný vykonať
úkon v zmysle § 6 ods. 12 písm. b) a c) zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve s poukazom na § 2 písm. c) a § 4 všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 1/2020
v znení dodatku č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 o určení výšky dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka základnej
umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa materskej školy školského zariadenia so sídlom na

území mesta Nitry, vo veci poskytnutia dotácie v celkovej výške 49.308 eur jej vyplatením žalobcovi.Uznesením č.k. 23Sa/113/2017-120 zo dňa 12. 11. 2018 Krajský súd v Nitre žalobu zamietol a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že námietka žalobcu, že žalovaný
ako správny orgán zotrváva protizákonne v nečinnosti, odmieta vykonať úkon, na ktorý je povinný a to i

napriektomu,žežalovanýpredmetnédotáciedosvojhorozpočtunačerpalvprospechžalobcuneobstojí,
nakoľkonevyhnutnoupodmienkounaposkytnutiedotácieje,abyškolskézariadeniemalosídlonaúzemí
obce, t.j. v územnej pôsobnosti Mesta Nitra. Správny súd zastal ten názor, že nakoľko žalobca vzhľadom
k sídlu nepatrí do pôsobnosti Obce Nitra, ale do zriaďovateľskej pôsobnosti obce Továrniky, žalobca mal
žiadať poskytnutie dotácie v zmysle svojej miestnej príslušnosti od obce Továrniky a nie od obce Mesta

Nitra, nakoľko sídlo žalobcu už v pôsobnosti Mesta Nitra od júna 2015 nie je.

3. Následne Okresný súd Nitra vykonal predbežné prejednanie sporu a uložil žalobcovi, aby v lehote 30
dní zaslal súdu elektronicky vyjadrenie obce Továrniky spolu so sprievodným listom.

Obec Továrniky v podaní zo dňa 20. 12. 2016 uviedla, že na základe žiadosti o financovanie súkromnej

materskej školy oznámila, že súkromná materská škola S. Z. zaradená do siete škôl 01. 09. 2012 bola
financovaná Obcou Továrniky. V roku 2013 materská škola bola bez právnej subjektivity a bola súčasťou
spoločnosti S. Z. s.r.o. a od 01. 01. 2014 bola samostatným právnym subjektom. Od 01. 09. 2014 sa
zmenilo sídlo MŠ mimo kraja a aj zriaďovateľa MŠ. Napriek zmene sídla obec Továrniky dofinancovala
MŠ do konca roku 2014.

4. Okresný súd Nitra uznesením č.k. 29Cb/34/2018-112 zo dňa 28. 11. 2019 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sa/113/2017 a
následne uznesením č.k. 29Cb/34/2018-120 zo dňa 27. 01. 2021 rozhodol, že pokračuje v konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29Cb/34/2018, ktoré bolo prerušené do právoplatného

skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sa/113/2017.

5. Okrem toho Okresný súd Nitra uznesením č.k. 29Cb/34/2018-125 zo dňa 21. 06. 2021 postúpil vec
Krajskému súdu v Nitre, dôvodiac tým, že civilný súd je povinný skúmať vecnú príslušnosť počas celého
konania. Poukázal pritom na fakt, že vo veci absentuje súkromnoprávny základ a tiež so zohľadnením

záverov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/19/2019.

6. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 23Sa/113/2017 správny súd okrem už vyššie
uvedenýchskutočností,uvedenýchvbode2tohtouznesenia,zistil,žeNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
uznesením sp. zn. 8Sžk/19/2019 zo dňa 28. 11. 2019 kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/113/2017-120 z 12. 11. 2018 zamietol a účastníkom právo na náhradu
trov kasačného konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že „žalovaný nerozporoval nárok sťažovateľa na dotácie ako taký, namietal
legislatívny rámec, ktorý by ho vzhľadom na absenciu úpravy zmeny zriaďovateľa po tom, čo zriaďovateľ

poskytol v rámci zberu údajov údaje o počte detí podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského
roka, oprávňoval vyplatiť mu dotácie, hoc tieto z podielových daní načerpal. Taktiež nesúhlasil s
názorom sťažovateľa, že keďže tento v rozhodnom období splnil zákonom predpokladané podmienky
na vyplatenie dotácii, žalovaný nemá viac povinnosť, resp. oprávnenie skúmať, či rozhodný stav naďalej
trvá.

V tomto smere kasačný súd uvádza, že z ust. § 6 ods. 12 písm. b) a c) zákona č. 596/2003 Z.z. vyplýva,
že obec poskytuje zriaďovateľovi súkromnej materskej školy dotácie na mzdy a prevádzku súkromnej
materskej školy, ktorá je zriadená na jej území, ak o to zriaďovateľ požiada. Z uvedeného ust. je zrejmé,
že povinnosť obce sa vzťahuje na súkromnú materskú školu, ktorá je zriadená na jej území. Žalovaný

postupoval správne, ak pred tým, ako pristúpil k vyplateniu dotácie, skúmal, či je u príjemcu splnená
vyššie uvedená podmienka. Výklad sťažovateľa je vo vzťahu k povinnostiam dotknutých subjektov
pri správe a nakladaní s verejnými financiami neudržateľný, keď argumentum ad absurdum by obci
nezanikla povinnosť poskytovať dotácie zriaďovateľovi školského zariadenia na mzdy a prevádzku
školského zariadenia, ktoré medzičasom zaniklo.

Z obsahu spisového materiálu a z prednesu strán nevyplýva, že by sťažovateľ so svojim nárokom na
vyplatenie dotácii za mesiace september 2015 až december 2015 oslovil obec Továrniky.Vzhľadom na stanovisko žalovaného, ako aj vzhľadom na objektívny dôvod, pre ktorý žalovaný k
vyplateniu dotácii nepristúpil, je zrejmé, že v prípade žalovaného sa jedná o kompetenčný konflikt,
kedy tento tvrdí, že mu nepatrí pôsobnosť vyplatiť sťažovateľovi dotácie, ale túto pôsobnosť má obec

Továrniky. Naproti tomu sťažovateľ trvá na tom, že povinnosť vyplatiť dotácie patrí práve do pôsobnosti
žalovaného, čo vyplýva aj z jeho omisívneho konania, keď obec Továrniky so svojim nárokom na
vyplatenie dotácie za mesiace september 2015 až december 2015 neoslovil.

Kasačný súd konštatuje, že v prípade žalovaného nemožno konštatovať nečinnosť, keď vzhľadom na

faktickú zmenu, ku ktorej došlo a vzhľadom na znenie ust. § 6 ods. 12 písm. b) a c) zákona č. 596/2003
Z.z., nemožno prijať záver o protiprávnom zadržiavaní dotácií žalovaným.“

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa § 4 písm. b) SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány územnej
samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste
Košice mestské časti a samosprávne kraje.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. d) SSP, správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

Podľa § 11 písm. f) SSP, Najvyšší súd rozhoduje v konaní o kompetenčných žalobách.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

Podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo

správnym súdom právoplatne rozhodnuté.

Podľa § 145 ods. 5 SSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

8. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol
vo veci konať a rozhodnúť. Z obsahu spisového materiálu v predmetnej právnej veci je zrejmé, že o
veci samej sa už právoplatne rozhodlo a to nielen krajským správnym súdom v konaní vedenom pod
sp. zn. 23Sa/113/2017, ale aj Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. 8Sžk/19/2019 rozhodol o kasačnej
sťažnosti žalobcu, v rámci ktorého jednoznačne ustálil, že žalobca zvolil nesprávny prostriedok ochrany

svojich práv. Správnym postupom sťažovateľa, ak zotrváva na svojom nároku na vyplatenie dotácie,
bude iniciovanie konania o kompetenčnej žalobe podľa § 412 SSP, v ktorom sa bude domáhať určenia,
ktorý orgán verejnej správy bude mať pôsobnosť vyplatiť mu dotáciu. Takúto žalobu je potrebné podať naNajvyšší súd SR, pretože ako už ustálil Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, kompetenčný konflikt
nie je možné odstrániť ako predbežnú otázku v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy.

S poukazom na obsah žaloby, pôvodne vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29Cb/34/2018, je
potrebné ustáliť, že aj keď žalobca v konaní uviedol, že žiada o zaplatenie 49.308 eur s príslušenstvom
a následne uviedol náležitosti žaloby na plnenie, uvedené nie je postačujúce na to, aby vytvoril
súkromnoprávny spor. Naviac, v tomto ohľade je potrebné zdôrazniť, že sám žalobca vo svojej žalobe
jednoznačne uviedol, že splnil všetky povinnosti, ktoré ukladá verejnoprávna norma, čím jednoznačne

vylúčil súkromnoprávny základ sporu. Súd pri skúmaní žaloby ako každého podania musí v prvom rade
vychádzať z jeho obsahu a nie z označenia a formulácie petitu, preto bolo potrebné ustáliť, že žalobca sa
ajvkonanívedenomnaOkresnomsúdeNitrapodsp.zn.29Cb/34/2018domáhalodstránenianečinnosti
orgánu verejnej správy, ktorým Mesto Nitra jednoznačne je. Následne po postúpení veci na Krajský súd
v Nitre ako vecne správny súd, správny súd v prvom rade musel skúmať procesné podmienky konania
a ustáliť, že keďže išlo v danej veci podľa obsahu o žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy, v rámci

čoho Najvyšší súd SR v rovnakej veci už uviedol, že takáto vec patrí do správneho súdnictva, mal za
to, že postúpenie veci bolo vykonané správne. Následne správny súd musel pri skúmaní procesných
podmienok skonštatovať, že rovnaká vec bola aj právoplatne skončená, tak ako je to uvedené vyššie,
a preto správny súd musel dospieť k záveru, že z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci je
potrebnéžalobužalobcupostúpenúOkresnémusúduNitradňa27.12.2018,vsúlades§98ods.1písm.

a) SSP, odmietnuť, nakoľko predmetom súdneho prieskumu vo veci vedenej na tunajšom správnom
súde pod sp. zn. 22Sa/20/2021 je rovnaká právna vec, o akej sa už právoplatne rozhodlo, a to v konaní
vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 23Sa/113/2017.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.