Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223236
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208223236.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Pancardia, s.r.o.,
Mäsiarska 27, 040 01 Košice, IČO: 36 202 231, zast.: Advokát Pirč, s.r.o., advokátska kancelária, kpt.
Nálepku 17, 040 01 Košice, IČO: 36 855 910, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia,
a.s.,Drieňová24,82009Bratislava,IČO:35914921,ozaplatenieistiny50.717,09eurspríslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/286/2008 - 402 zo dňa
28.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/286/2008 - 402 zo dňa
28.01.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 eura istiny s

príslušenstvom zamietol, v zostávajúcej časti konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2008 sa žalobca Košická stavebná
spoločnosť a.s., Košice, IČO: 31 644 422 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 1.527.903,13 Sk (50.717,09 eura) s úrokom z omeškania v sadzbe 13 % ročne od

01.08.2006 do zaplatenia z titulu zmluvy o dielo. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal a namietal
jeho opodstatnenosť.

3. V konaní súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie dôkazmi uvedenými v odôvodnení
rozhodnutiaapovyhodnotenívýsledkovvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žemedzižalovaným
ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou Zvolenská železničná a.s., Lesnícka 10, Zvolen, IČO:

31 644 422 (od 15.07.2008 pod obchodným menom Košická stavebná spoločnosť a.s.) ako zhotoviteľom
bola dňa 25.08.2005 uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo č. 127/2005-S34-ŠV (ďalej len
„ZoD“),ktorávčlánkuVII.,ods.7.6upravovaladohoduzmluvnýchstránotom,žepohľadávkyzhotoviteľa
voči objednávateľovi nie je možné postúpiť tretej strane bez súhlasu objednávateľa s tým, že ďalšie
postúpenie pohľadávok novým veriteľom je vylúčené.

4. V danom prípade bolo nesporné, že po začatí konania bez súhlasu žalovaného ako objednávateľa
došlo k postúpeniu pohľadávky priamo súvisiacej s predmetnou ZoD a predstavujúcej cenu za naviac
práce, ktoré mali byť vykonané zhotoviteľom pri plnení predmetu diela na základe predmetnej ZoD, a to
na základe zmluvy zo dňa 07.04.2009 nadpísanej ako Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ktorá
však podľa svojho obsahu bola zmluvou o zabezpečovacom postúpení pohľadávky. Následne došlo k
ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.08.2009, čo

bolo v rozpore s dohodou zmluvných strán obsiahnutou v článku VII., ods. 7.6 ZoD.5. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že postúpenia predmetnej
pohľadávky sú v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo zakladá absolútnu
neplatnosť týchto právnych úkonov a v nadväznosti na to nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu

v danom konaní. Okrem toho konajúci súd považoval za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že
ZoD obsahovala určitú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán týkajúcu sa prípadných naviac prác,
a to konkrétne v článku III., ods. 3.4, ods. 3.5 a ods. 3.9, z ktorých jednoznačne vyplýva nutnosť
predchádzajúceho odsúhlasenia naviac prác objednávateľom a uzavretia písomného dodatku k zmluve
s tým, že v prípade nedodržania zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku III., ods.

3.5 ZoD v článku V. ods. 5.8 vylúčila aplikáciu § 549 Obchodného zákonníka. Bol toho názoru, že
žalobca v priebehu konania nepreukázal jednoznačným spôsobom, že predmetné tvrdené naviac práce
boli vykonané zhotoviteľom po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako objednávateľa, pričom bolo
nesporné, že v tomto smere nebol medzi zmluvnými stranami uzavretý žiadny písomný dodatok k ZoD.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti a znenie ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 272 ods. 1, 2, § 536 ods.

1, 2, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1, 2, § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 6
Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 553 ods. 1, 3, § 553a ods. 1, 2, § 554, § 524 ods. 1, 2,
§ 525 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho
poriadku („ďalej len „O.s.p.“), súd prvej inštancie vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako skutkovo
i právne neopodstatnený a žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 eura istiny s príslušenstvom zamietol

a v zostávajúcej časti konanie zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby. Aj keď mal vo veci
plný úspech žalovaný, ktorému však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, konajúci súd rozhodol o
trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca proti výroku, ktorým súd

žalobu v časti 5.041,31 eur s prísl. zamietol z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.,
nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok je nesporne rozsiahlym a podrobným dokumentom, ktorý

v zásade pravdivo odráža tie skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, avšak pôsobí nekoherentne z
dôvodu, že právne závery súdu prvej inštancie tak, ako sú vyjadrené na str. 19 (posledný odstavec) a
na str. 20 (prvý odstavec), nie sú v príčinnej súvislosti so skutkovými zisteniami na predchádzajúcich
stranách rozsudku. Namietol, že v texte napadnutého rozsudku je len opis vykonaného dokazovania,
ale nie hodnotenie jeho výsledkov. Rozsiahle dokazovanie sa mu javí nadbytočné a nehospodárne,

nakoľko súd vo veci rozhodol v zásade z procesných dôvodov, a to pre nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu v danom konaní. Poukázal na ust. § 132 O.s.p., nález ÚS SR sp. zn. III. US 36/2010 a právne
závery konajúceho súdu, o ktoré predovšetkým oprel svoje rozhodnutie čo do napadnutého výroku,
považoval za prekvapivé. Pre žalobcu sa stalo nezrozumiteľným a prekvapujúcim, ak súd oprel svoje
rozhodnutie o článok VII., ods. 7.6 predmetnej Zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005, teda že nie je možné

pohľadávky zhotoviteľa voči objednávateľovi postúpiť tretej osobe bez jeho súhlasu a ustanovenia
zmluvy o dielo použil aj na tretie osoby, ktoré neboli jej účastníkmi (ARCH COMPANY, s.r.o., Petrovce
- veriteľ zhotoviteľa, ale i na žalobcu). Práce naviac, ktorých náhrada bola uplatňovaná v tomto konaní,
síce boli vykonané na totožnom diele, ktoré bolo predmetom ZoD, ale nie za dojednaných podmienok
upravených touto zmluvou. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že posilnenie obslužnej lávky v

lakovni obe zmluvné strany akceptovali ako dohodnuté rozšírenie zmluvného diela. Poukázal na to, že
práve žalovaný namietal, že k týmto prácam naviac nebol uzatvorený písomný dodatok k ZoD a zápis v
stavebnom denníku bol vykonaný ex post po realizácii dotknutých prác.

9. Vyslovil názor, že ak teda súd prvej inštancie skutočne vyhodnotil výsledky dokazovania, potom

nie je zrejmé, ako dospel k právnemu záveru o aplikácii ZoD na dotknuté práce naviac, resp. na
žalovanú úhradu. Považoval za neprijateľné, aby súd konštatoval neexistenciu písomného dodatku k
ZoD, ktorá to striktne podľa neho vyžadovala a na druhej strane použil ustanovenie ZoD o potrebe
súhlasu objednávateľa na prípadné postúpenie pohľadávky zhotoviteľa tretej osobe, a to dokonca na
obchodné spoločnosti, ktoré ani neboli účastníkmi ZoD. Nebol tak okrem iného odstránený rozpor, či

nárok žalobcu je nárokom uplatňovaným podľa ZoD alebo nárokom z iného právneho dôvodu.

10. V tejto súvislosti poukázal na to, že zabezpečovací prevod (postúpenie) práva (pohľadávky) sa
nachádza v piatom oddiele OZ medzi inštitútmi Zabezpečenia záväzkov. Postúpenie pohľadávky jeupravené v štvrtom oddiele OZ označenom ako Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka. Podobnosť
uvedených inštitútov nemôže znamenať ich právnu totožnosť. Zabezpečovacia cesia je jedným z
prostriedkovnazabezpečeniepohľadávky,pričomnejdeopostúpeniepohľadávkynaúčelytrvalejzmeny

veriteľa, ale na zabezpečenie inej pohľadávky (rozsudok NS ČR z 19.07.2006, sp. zn. 29 Odo 928/2004
- In: E. Horváth: Judikatúra vo veciach zabezpečenia záväzkov. Iura Edition 2010, str. 211). Opätovne
poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/180/2011 - 114, zo dňa
30.04.2012, ako aj na rozsudok NS ČR zo dňa 23.12.2011, sp. zn. 23 Cdo 332/2010, keď tento dovolací
súd nevylúčil skutočnosť, že vykonaním prác naviac mimo písomného dodatku k existujúcej ZoD mohlo

dôjsť k uzavretiu inej (ďalšej) ZoD. Uvedený judikát NS ČR tak naznačuje, že ak v priebehu vykonávania
stavebných prác vyšla najavo potreba ich rozšírenia, nemožno úplne vylúčiť, že zápisom do stavebného
denníka mohlo dôjsť k uzatvoreniu ďalšej ZoD, ak nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku k už
uzatvorenej ZoD, ktorá to dohodou strán požadovala. Uviedol, že v dotknutom súdnom spore sa jedná o
vykonané dielo, ktoré bolo žalovaným prevzaté aj so všetkými prácami naviac, ktoré boli konštatované
aj na kontrolnom dni zo dňa 24.01.2007.

11. Žalobca záverom poukázal na to, že námietky žalovaného spočívali raz o nepotrebnosti vykonania
prác naviac v položke 2.e uvedené v liste zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007, inokedy o ich úhrade
započítaním, nakoľko sa malo jednať o práce naviac podľa položky 2.a, ktorá bola uznaná, pričom
žalobca v konaní opakovane namietal, že v žalobe uvádzané položky od 2.a až po 2.e reprezentujú

nielen odlišné sumy a práce, ale aj odlišnosť miestností, kde sa takéto práce vykonali. Na základe
uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti (I. výrok) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie z dôvodov riadneho vyhodnotenia
výsledkov dokazovania a správneho právneho posúdenia veci, pričom o trovách odvolacieho konania
bude rozhodnuté v konečnom rozsudku vo veci samej.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca namieta, že súd jeho nárok kvalifikoval
ako cenu prác naviac podľa ZoD, hoci podľa jej bodu 16.4. mal byť na tieto práce uzatvorený písomný
dodatok k zmluve, k čomu medzi zhotoviteľom a objednávateľom nedošlo. Podľa bodov 5.8. a 16.3.
ZoD žalobcovi právo na zaplatenie ceny týchto prác naviac síce nevzniklo, avšak žalovaný ich časť

dodatočne, po odovzdaní diela dňa 15.01.2008 uznal a ich cenu vo výške 481.300,- Sk aj zaplatil. Podľa
názoru žalovaného došlo k ratihabícii, t.j. k dodatočnému schváleniu vykonaných prác naviac, a preto
sa nárok žalobcu riadi ustanoveniami ZoD. Zvyšnú časť žalobcom tvrdených prác žalovaný neuznal,
nakoľko o ich vykonaní do výšky žalovanej pohľadávky žalobca žiadne dôkazy nepredložil. Uviedol, že
naďalej tvrdí, že v žalobe uplatnená cena prác a materiálu použitého pri zosilnení podlahy pod zdvihákmi

v objekte haly lakovne použitím dvoch betónových pásov po 4,5 m3, bola 46.836,- Sk, ktorú uznal a
aj zaplatil.

13. Pokiaľ ide o procesnú legitimáciu žalobcu, žalovaný mal za to, že súd správne aplikoval bod 7.6.
ZoD o súhlase objednávateľa s postúpením pohľadávky zhotoviteľa vyplývajúcej zo Zmluvy o dielo,

k uzatvoreniu ktorej došlo dňa 25.08.2005. Podľa vtedy platnej právnej úpravy zabezpečovacieho
prevodu práva, pre prípad, že dlžník nesplnil svoj zabezpečený dlh, veriteľ nadobudol k prevedenému
zabezpečovaciemu právu vlastníctvo. Podľa právnej úpravy § 553 O.z. k 31.12.2007, došlo v dôsledku
nadobudnutia vlastníctva k zmene v osobe veriteľa prevedeného práva rovnako, ako pri postúpení
pohľadávky podľa § 524 a nasl. O.z. Pôvodný veriteľ (Košická stavebná spoločnosť, a.s.) nemohol

vzhľadom na právnu úpravu § 553 O.z. platnú k 31.12.2007 previesť pohľadávku na spoločnosť Arch
Company, s.r.o., a táto spoločnosť nemohla následne postúpiť pohľadávku žalobcovi. Žalobca sa
nemohol stáť nositeľom žalovaného práva. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil, ako vecne správny.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné
vyhovieť.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny
za naviac práce. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným ako objednávateľom
a obchodnou spoločnosťou Zvolenská železničná a.s., Lesnícka 10, Zvolen, IČO: 31 644 422 (od15.07.2008 pod obchodným menom Košická stavebná spoločnosť a.s.) ako zhotoviteľom bola dňa
25.08.2005 uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo č. 127/2005-S34-ŠV (ďalej len „ZoD“).
Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ZoD obsahovala určitú a zrozumiteľnú

dohodu zmluvných strán týkajúcu sa prípadných naviac prác, a to konkrétne v článku III., ods. 3.4, ods.
3.5 a ods. 3.9, z ktorých jednoznačne vyplýva nutnosť predchádzajúceho odsúhlasenia naviac prác
objednávateľom a uzavretia písomného dodatku k zmluve s tým, že v prípade nedodržania zmluvnej
povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku III., ods. 3.5 predmetná zmluva o dielo v článku V., ods. 5.8
vylúčila aplikáciu § 549 Obchodného zákonníka. Ďalej zmluva o dielo v článku VII., ods. 7.6 upravovala

dohodu zmluvných strán o tom, že pohľadávky zhotoviteľa voči objednávateľovi nie je možné postúpiť
tretej strane bez súhlasu objednávateľa s tým, že ďalšie postúpenie pohľadávok novým veriteľom je
vylúčené. Po začatí konania bez súhlasu žalovaného ako objednávateľa došlo k postúpeniu pohľadávky
predstavujúcej cenu za naviac práce, ktoré mali byť vykonané zhotoviteľom pri plnení predmetu diela,
a to na základe zmluvy zo dňa 07.04.2009 označenej ako Zmluva o zabezpečovacom prevode práva,
ktorú súd prvej inštancie podľa obsahu posúdil ako zmluvu o zabezpečovacom postúpení pohľadávky.

Následne došlo k ďalšiemu postúpeniu predmetnej pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.8.2009.

16. Práce naviac, ktorých náhrada bola uplatňovaná v tomto konaní, síce boli vykonané na totožnom
diele, ale ako uzavrel konajúci súd, žalobca v priebehu konania nepreukázal jednoznačným spôsobom,

že predmetné tvrdené naviac práce boli vykonané zhotoviteľom po predchádzajúcom súhlase
žalovaného ako objednávateľa, pričom je nesporné, že v tomto smere nebol medzi zmluvnými stranami
uzavretý žiadny písomný dodatok k predmetnej zmluve o dielo. Na základe uvedeného potom nie je
zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru o aplikácii ZoD na dotknuté práce naviac,
resp. na žalovanú úhradu. Odvolací súd poukazuje na rozpor v tvrdení konajúceho súdu, ktorý na

jednej strane konštatoval neexistenciu písomného dodatku k ZoD, ktorá jeho uzavretie striktne podľa
článku III., ods. 3.4, ods. 3.5 a ods. 3.9 vyžadovala a na druhej strane pri právnom posúdení platnosti
postúpení predmetnej pohľadávky, uplatnenej z titulu naviac prác, použil ustanovenie čl. VII., ods. 7.6
ZoD o potrebe súhlasu objednávateľa na prípadné postúpenie pohľadávky zhotoviteľa tretej osobe a
dospel k záveru, že postúpenia predmetnej pohľadávky sú v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 OZ,

čo zakladá absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov a v nadväznosti na to dospel k záveru o
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Daný záver konajúceho súdu nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, nakoľko okrem iného nebol odstránený rozpor, či nárok žalobcu je nárokom
uplatňovaným podľa ZoD alebo nárokom z iného právneho dôvodu. Odvolací súd zhodne so žalobcom
poukazuje na rozsudok NS ČR zo dňa 23.12.2011, sp. zn. 23 Cdo 332/2010, v ktorom dovolací súd

nevylúčil skutočnosť, že vykonaním prác naviac mimo písomného dodatku k existujúcej ZoD mohlo
dôjsť k uzavretiu inej (ďalšej) ZoD. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že ak v priebehu vykonávania
stavebných prác vyšla najavo potreba ich rozšírenia, nemožno úplne vylúčiť, že zápisom do stavebného
denníka mohlo dôjsť k uzatvoreniu ďalšej ZoD, ak nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku k už
uzatvorenej ZoD, ktorá to dohodou strán požadovala. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na

ďalšie rozsudky NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009 a sp. zn. 23 Cdo 2856/2009
zo dňa 21.10.2009, v ktorých boli vyslovené právne názory ohľadom povinnosti objednávateľa zaplatiť
zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu za podmienok vymedzených v ustanovení § 549 OBZ
v prípade, ak zhotoviteľ vykoná práce nad dohodnutý rozsah diela.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva.

18. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.20. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

21. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

22. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

23. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

24. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a

objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej
údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej
činnosti.Dielomsarozumievždyzhotovenie,montáž,údržba,opravaaleboúpravastavbyalebojejčasti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany

v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

25. Podľa 549 ods. 1, ods. 2 OZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela
a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane
zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu

primerane zvýšenú.
Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je
objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej
činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

26. Právny úkon je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Medzi vôľou a jej prejavom
musí byť jednota. Prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vo forme, ktorú ustanoví zákon alebo
dohoda strán. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Za

týmto účelom zákon ustanovuje rôzne interpretačné pravidlá. Pri právnych úkonoch, ktoré sú vyjadrené
slovami, sa majú vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jeho jazykovým prejavom.

27. Zmluva je právny úkon skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvý z nich je návrh na

uzavretie zmluvy - oferta (§ 43a O.z.). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný
prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j. návrh obsahuje aspoň podstatné
náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi alebo adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v
ňom uvedeným a súčasne vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme.

28. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu
- akceptácia (§ 43c O.z.). Týmto jednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo,
že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Pre nadobudnutie účinnosti včas
prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi. Týmto
okamihom dôjde ku zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá

(§ 44 ods. 1 O.z.).

29. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmé, ako konajúci súd dospel k právnemu záveru, že postúpenia
predmetnej pohľadávky sú v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 OZ, čo zakladá absolútnu neplatnosť

týchto právnych úkonov a v nadväznosti na to nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v danom konaní
a žalobca v priebehu konania nepreukázal jednoznačným spôsobom, že predmetné tvrdené naviac
práce boli vykonané zhotoviteľom po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako objednávateľa, pričom
je nesporné, že v tomto smere nebol medzi zmluvnými stranami uzavretý žiadny písomný dodatokk predmetnej zmluve o dielo a napriek tomuto tvrdeniu z predmetnej zmluvy o dielo vychádzal pri
posúdení platnosti postúpení predmetnej pohľadávky. Odvolací súd má za to, že takéto závery z
vykonaného dokazovania nevyplývajú a nie je mu zrejmé, na základe akej úvahy dospel konajúci súd

k uvedeným záverom a považuje ich za predčasné. Odôvodnenie konajúceho súdu je len všeobecným
konštatovaním bez väzby na konkrétne dôkazy, z ktorých mali takéto závery vyplynúť. V odôvodnení
napadnutého rozsudku absentuje jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a tiež chýba dôsledné vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že súd prvej inštancie
vykonal rozsiahle dokazovanie, v odôvodnení vykonané dôkazy dostatočne nevyhodnotil, nezaoberal sa

dôkladne zákonnými predpokladmi dôvodnosti pohľadávky uplatnenej žalobcom, keď dostatočne jasne
a presvedčivo neuviedol, ako posúdil uplatnený nárok, či podľa ZoD alebo ako nárok z iného právneho
dôvodu.

30. Odvolací súd zhodne s názorom odvolateľa uvádza, že závery súdu prvej inštancie, že postúpenia
predmetnej pohľadávky sú v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo zakladá

absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov a v nadväznosti na to nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu v danom konaní, sú prekvapivé vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané súdom, ako aj
predčasné. Rozsiahle dokazovanie sa javí nadbytočné a nehospodárne, nakoľko súd vo veci rozhodol
v zásade z procesných dôvodov. Taktiež sa nezaoberal a nevyhodnotil námietky žalovaného v rámci
jeho obrany.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje
na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre

jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú
strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.

32. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

33. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 157 ods. 2
O.s.p., platnému a účinnému v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, (po zmene právnej úpravy od
01.07.2016 ust. § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej len „CSP“), keď sa súd

dôkladne nezaoberal tvrdeniami žalobcu, námietkami žalovaného a v časti, v ktorej mal stručne, jasne
a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne
neodôvodnil. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Súd prvého stupňa mal pritom v súlade s § 132 O.s.p., (po zmene právnej úpravy od 01.07.2016
podľa § 191 CSP) vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti
a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany.Vyhodnotenie dôkazov mal následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo
presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. V
rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje hodnotenie dôkazov zo strany súdu prvej

inštancie. Jednotlivé časti odôvodnenia a ich obsahová (materiálna) náplň nezakladá v súhrne jeho
zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.

35. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi
uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 2 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu
na zaplatenie odmeny za vykonané práce s ohľadom na tvrdenia sporových strán, jednoznačne ustáliť,
na základe akého právneho titulu bolo dielo vykonané, či došlo k vykonaniu predmetných naviac prác
na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005, prípadne došlo platnému uzavretiu novej zmluvy o dielo,
v akom rozsahu a v nadväznosti na to posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo platnému postúpeniu

pohľadávok v zmysle príp. zmluvných a zákonných podmienok, ako aj právne posúdiť postúpenie podľa
obsahu zmlúv zo dňa 07.04.2009 a 20.08.2009 v súlade s ustanoveniami § 553 ods. 1, 3, § 553a ods. 1,
2 a § 554 OZ. Súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere a viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj
so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo

kritériázakotvenév§220ods.2CSP,najmäuvedie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisapri
ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.

36. Podľa § 389 ods. 2 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,aktentonedostatoknemožnonapraviťvkonaní
pred odvolacím súdom.

37. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).