Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/290/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019205948
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0019205948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého F. P. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce dieťa rodičov: E. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej Z. č. XX a E. P. nar. X.X.XXXX
bývajúcom v P. č. XX zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Zoľákom advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom na Michalovskej ul. č. 89 v Sobranciach v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z
21.8.2020 č.k. 15P/177/2019-67 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce
z 15.11.2018 č.k. 23P/112/2018-24 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. F. každý párny týždeň v
sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý utorok v mesiaci od 15:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a
každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a to po dobu dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že otec maloletého prevezme od matky v stanovenom čase pred
domom, kde matka s maloletým býva a v stanovenom čase matke maloletého odovzdá na tom istom
mieste (výrok I.). Po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia zveruje mal. F. do striedavej

osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok
(výrok II.). Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať tak, že každý párny kalendárny týždeň bude
maloletý v starostlivosti matky a každý nepárny týždeň bude maloletý v starostlivosti otca s termínom
odovzdania maloletého dieťaťa každým z rodičov v posledný deň ich osobnej starostlivosti o 18:00 hod.
pred bytom alebo domom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí (výrok III.). Vzájomné
výživné medzi rodičmi neurčil (výrok IV.). Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 24.4.2018
č.k. 2P/51/2018-24 v časti týkajúcej sa výchovy mal. F. (výrok V.). Návrh otca o zníženie výživného

zamietol (výrok VI.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žiadala,
aby odvolací súd zrušil rozsudok v časti úpravy styku otca s mal. F. a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie. Uviedla, že sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v bode 60. Súd
nebral do úvahy fakt, že spoločnú domácnosť opustila hlavne z dôvodu pretrvávajúceho fyzického a
psychického násilia zo strany otca a tiež z dôvodu nadmerného užívania alkoholických nápojov otcom.

Pri výsluchu uviedla, že nakoľko žila s otcom dieťaťa 3 roky v spoločnej domácnosti tak zdôraznila, že
pri absencii alkoholu otec neváhal siahnuť aj po parfumoch, pričom ani takéto závažné tvrdenie súd
nebral do úvahy. Rovnako súd nebral do úvahy aj fakt, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce
č.k. 2P/51/2018 súd schválil rodičovskú dohodu a styk otca s maloletým upravil bez obmedzenia. Súdrozsudkom č.k. 23P/112/2018-24 z 15.11.2018 opätovne upravil styk otca s mal. F. tak, že otec sa
doposiaľ stretáva s mal. F. každý nepárny víkend v sobotu v čase od 10:00 hod. do nedele do 18:00
hod.. V zmysle zásady iura novit curia zastávala názor, že v tomto prípade neboli splnené podmienky

a vyvracia tvrdenia súdu o nariadení striedavej starostlivosti. Konštatovala, že hlavné predpoklady,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, čo v tomto prípade určite nie sú, je v prvom rade jednoznačný
záujem mal. dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť
zaistiť potreby mal. dieťaťa a to pri takomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej
starostlivosti jedného z rodičov a v neposlednom rade je to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa,

záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti. V priebehu dokazovania bolo dostatočne preukázané a poukázané na
to, že komunikácia medzi rodičmi je na veľmi zlej úrovni, pričom komunikácia medzi rodičmi je hlavným
predpokladom pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nerozumie, ako si
súd, pri takejto zlej komunikácii dokáže predstaviť, že bude fungovať striedavá osobná starostlivosť. Na
predchádzajúcich pojednávaniach súd neskúmal, či ako rodičia mal. dieťaťa dosahujú takú psychickú

a mentálnu vyspelosť, že sú v záujme mal. dieťaťa schopní eliminovať svoje prejavy do takej miery,
aby to na mal. F. nemalo negatívny dopad. Konštatovala, že v prvom rade je potrebné poukázať na
najlepší záujem mal. dieťaťa, rovnako je potrebné správne vyhodnotiť aktuálne potreby mal. dieťaťa
a rodičov, zohľadniť vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzdialenosť rodičov či ich pracovné vyťaženie,
výchovnépôsobenierodičovnadieťa,prístuprodičovkrealizáciiprávdruhéhorodičavovzťahukvýkonu

rodičovských práv a povinností. Domnievala sa, že aktuálna úprava styku, ktorá sa realizuje doposiaľ
tak, že otec mal. F. prevezme každý nepárny týždeň v sobotu o 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
je pre mal. F. vyhovujúca. Súd rovnako nebral do úvahy spochybňovanie a dehonestovanie matky zo
strany otca a tiež to, že otec dehonestujúco komentoval každé jej vyjadrenie. Je toho názoru, že v tomto
prípade by striedavá osobná starostlivosť nemohla fungovať a preto sa nemôže stotožniť s vysloveným

názorom súdu. Ďalším faktom je, že súd žiadnym spôsobom nereagoval a tiež sa nevyjadril k tvrdeniam
právneho zástupcu otca, keď poukazoval na to, že „čo z chlapca vyrastie, keď ho bude vychovávať
matka a nie otec, ktorý je vzorom pre výchovu chlapca“. V takomto prípade, rešpektujúc súdnu autoritu,
si aj napriek tomu dovolí tvrdiť, že súd nerozhodol v najlepšom záujme mal. dieťaťa, práve naopak, súd
nariadil,abydieťažiloafungovalovdvochrozdielnychmodelochvýchovyavdvochrozdielnychrodinách

so zaužívanými pravidlami a generačnými rozdielmi. S prihliadnutím na najlepší záujem maloletého sa
rozhodla vyhľadať psychologickú pomoc, nakoľko viac ako 6 mesiacov pozorovala zmeny v správaní
mal. dieťaťa a zistila, že pre jeho zdravý duševný vývoj nie je prospešné, aby zostávalo u otca aj počas
noci. Maloletý sa po víkende u otca správal k nej agresívne, mal odmietavý postoj, škriabal a hrýzol
ju, či udieral po tvári, rozhadzoval hračky a absolútne odmietal starého otca a strýka. Takéto správanie

trvalo 1-2 dni od jeho príchodu od otca. Uviedla, že v procese dokazovania poukázala na správu PhDr.
C. P. z 12.2.2020, v ktorej je o.i. uvedené, že „ak je dieťa dotazované na otca, začína protestovať,
odmieta odpovedať, začína plakať...U dieťaťa je aktuálne zvýšená separačná úzkosť k matke, zvýšená
iritabilita a negativizmus voči otcovi“. Lekárska správa z 28.5.2020 poukazuje na to, že dieťa ochotne
odpovedá, že „..k tatovi nechce chodiť, neľúbi tam nič, plačem tam, nepapám tam, hrám sa tam s babou

koňušovou a neľúbi Belu (pes) lebo na neho skočila, plače za mamkou, ale tati mu povie, že zajtra.
Vzhľadom na udávané skutočnosti matkou aj dieťaťom, nie je pre dieťa t.č. vhodné, aby ostávalo u otca
na noc“. Súd vyjadrením svojho právneho názoru spochybnil kvalifikovanú odborníčku z odboru klinickej
psychológie s tým, že ide len o subjektívne tvrdenie matky. Uviedla ďalej, že súd nevzal do úvahy, že
otec si neplnil vyživovaciu povinnosť a je voči nemu vedené exekučné konanie (137EX/618/19-7), dlžná

suma je 1.600 €, ale práve naopak súd zverením dieťa do striedavej osobnej starostlivosti a neurčením
výživného „oslobodil“ otca od výživného. Poukázala ďalej na to, že súd nevzal do úvahy, že mal. F. nebol
prijatý na predprimárne vzdelávanie a že otec pracuje v taxi službe, preto si nevie predstaviť, ako by otec
adekvátne zabezpečoval 24 hodinovú starostlivosť o maloletého v čase, ktorý by mal maloletý zotrvať v
jehoosobnejstarostlivosti.Uviedla,ženespochybňujenezastupiteľnúúlohuotcavprocesevýchovymal.

F., je si tiež vedomá prirodzeného citového vzťahu medzi otcom a mal. F., avšak na základe doterajšieho
agresívneho správania otca má za to, že skutočným cieľom otca nie je reálny záujem a starostlivosť
o mal. F., ale ide o kontrolu a znepríjemňovanie nielen jej života ale aj života jej rodiny, ktorú otec v
minulosti tiež fyzicky inzultoval a v minulosti fyzicky napadol aj ju. Uviedla, že nikdy otcovi nebránila v
styku s maloletým a nebráni mu ani teraz, ale nemyslí si, že pre trojročné dieťa je vhodná práve striedavá

osobná starostlivosť. V konaní o úpravu styku navrhla, aby súd rozšíril stretávanie sa otca s maloletým
aj na párny týždeň, napr. utorok alebo stredu od 14:00 hod. do 18:00 hod.. Záverom konštatovala,
že skutkový stav nebol súdom dostatočne zistený, keď súd nebral do úvahy jej tvrdenia, ktoré mala
podložené dôkazmi, čo podľa súdu nebolo predmetom konania, poukazuje však na správanie otca ajeho vulgárne nadávky, že otec maloletého ju viackrát na verejnosti opľul, že veľakrát bola svedkom
toho, že otec vo svojom taxíku vozí maloletého na prednom sedadle, preto nemôže hovoriť o akejsi
bezpečnosti. Konštatovala, že správanie otca je zásahom do jej duševnej a telesnej integrity, nakoľko

ju spochybňuje pred inštitúciami, ponižuje a nadáva jej na verejnosti, napriek tomu ale stále trvá na
tom, aby sa styk realizoval ako doteraz. Vyslovene nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou,
pretože má za to, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby
konal niečo, čo zákon neukladá. Uvedené znamená, že zákon dieťaťu explicitne neukladá povinnosť
stýkať sa s rodičom. Ak nie je možné k styku s dieťaťom nútiť rodiča, ktorý sa stretávať nechce, potom

je (z titulu veku) diskriminujúce, ak štát donucovacou mocou zasahuje do práv dieťaťa. Zistiť skutočný
názor dieťaťa a jeho dôvody súd najčastejšie zveruje práve znalcom z odboru detskej psychológie alebo
psychiatrie, pričom znalec ale ani súd pri rozhodovaní o názore dieťaťa nesmie zabudnúť zohľadniť
aj okolnosti konkrétneho prípadu. S poukazom na § 24 ods. 4 ZoR konštatovala, že v konaní nebolo
nariadené žiadne znalecké dokazovanie, súd rozhodol len na základe vykonaného dokazovania a podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, avšak nie pre najlepší záujem mal. dieťaťa.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že z jeho obsahu nevyplývajú žiadne nové skutočnosti,
ktoré by súdu nebolo známe a nie je v ňom uvedený jeden dôvod, ktorý by mal byť v prospech mal. F..
Konštatoval, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektoval
právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Uviedol, že on nemá záujem, aby

jeho syn F. svoje detstvo prežíval ako jednostranná sirota, aj keď existuje jeho biologický otec. V záujme
maloletého rozhodnutie súdu považuje za zákonné a zodpovedajúce ust. § 24 ods. 4 ZoR a navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že trvá na svojom písomnom vyjadrení zo

16.1.2020, v závere ktorého uviedol, že pri šetrení pomerov v rodine rodičov vnímali ako zodpovedných
a je v ich schopnostiach a možnostiach zabezpečovať starostlivosť o mal. F. na adekvátnej úrovni aj do
budúcna. Matka a otec majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o
mal. F.. U oboch rodičov je dieťa na prvom mieste, len vzájomne sa nevedia dohodnúť na relevantnej
realizácii styku. Rodičia majú medzi sebou narušenú komunikáciu, nevedia spoločne komunikovať. Vo

vyjadrení k odvolaniu matky ďalej uviedol, že v rámci sociálneho poradenstva rodičov nabádali k tomu,
že mal. F. k priaznivému vývoju a vývinu potrebuje kooperatívny vzťah medzi oboma rodičmi. Nabádali
matku, ale i otca k tomu, aby podporovali vzťah syna k druhému rodičovi, informovali ich, že rodičovské
práva a povinnosti k dieťaťu majú obaja rodičia a taktiež sa obaja majú právo podieľať na výchove
a starostlivosti o mal. F., ako aj právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho

styku s oboma rodičmi, motivovali ich ku konštruktívnej komunikácii v pozícii rodičov, pretože ich status
rodičovstva je pre syna nemenný a mal. dieťa pre svoj zdravý rozvoj potrebuje aj mužský vzor. V
striedavej osobnej starostlivosti majú rodičia rovnocenný vzťah k dieťaťu, aj keď rizikom sa javí narušená
komunikácia na strane rodičov, avšak negatívny vzťah rodičov by nemal zasahovať do realizácie styku,
pretože pod vplyvom nepriateľského vzťahu rodičov sa mal. dieťa môže cítiť nekomfortne a ohrozene.

Konštatoval, že určite z pohľadu matky ako ženy, otec dieťaťa ako chlap nedokáže, resp. ťažko dokáže
konkurovať a zabezpečovať identickú osobnú starostlivosť ako matka, ktorá vo všeobecnosti zvláda
starostlivosť o dieťa lepšie ako chlap. Matka počas návštev ÚPSVaR nepoukazovala na to, že otec
nejakým spôsobom ubližuje mal. F.ovi, čím by mohol narušiť jeho zdravý vývin. Orgán SPODaSK je toho
názoru, že je naozaj dôležité a potrebné vzťah medzi otcom a dieťaťom podporiť, rozvinúť a udržiavať,

keďže v tomto období sa u maloletého vytvárajú vzťahové väzby, model rodiny, názor na fungovanie otca
v živote dieťaťa a toto všetko neskôr ovplyvňuje vytváranie vzťahov a fungovanie dieťaťa v dospelosti.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.Z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konanína súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne
rozhodol o zverení mal. F. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, správne určil adaptačné

obdobie v rozsahu dvoch mesiacov, keďže už aj v súčasnosti mal. F. trávi čas s otcom v jeho domácnosti
cez víkend s prespávaním, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v týchto výrokoch presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posudzoval odvolanie matky podľa
odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1, písm. f/ a h/ CSP. Zistil, že súd prvej inštancie vykonané
dôkazy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vyhodnotenie

vykonaných dôkazov uviedol v odôvodnení rozsudku. Správnym vyhodnotením dôležitosti a pravdivosti
dôkazov pri zachovaní pravidla formálnej logiky dospel k správnemu skutkovému zisteniu. Súd prvej
inštancie aplikoval príslušnú právnu normu a obsah tejto právnej normy správne interpretoval.

9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutočný a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,

aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie
tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav,
a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by

poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného
predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.

10. Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských

práv a povinností rešpektovať právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a vždy prihliadať na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom. Súd zároveň musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý
z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva mal. dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o
výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. V § 24 ods. 2 druhej vety je jednoznačne určené, že súd
môže nariadiť striedavú starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov s jej určením nesúhlasí. Táto veta
postihuje prípad, keď sa nariadi striedavá starostlivosť proti vôli tzv. preferenčného rodiča, teda rodiča,

ktorý sa o dieťa buď doteraz prevažne sám osobne staral, alebo sa o dieťa prevažne staral, a preto
predpokladal, že na čas po rozvode (rozchode rodičov) bude dieťa jednoznačne zverené jemu do
výlučnej osobnej starostlivosti. Názor preferenčného rodiča na striedavú starostlivosť nie je sám osebe
relevantný. Pre rozhodovanie v konaní starostlivosti o maloletých je podstatný motív, ktorý vedie
jedného z rodičov osobovať si právo rozhodovať o spoločnom dieťati prevažne sám, prípadne svojím

rozhodnutím „vydeľovať“ druhému rodičovi s rovnoprávnym postavením čas a priestor na stretávanie
s dieťaťom. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa. Nemôže stačiť svojvoľné,
účelové alebo nelogické odmietanie striedavej starostlivosti preferenčným rodičom, pretože takéto
správanie je zneužívaním práva dieťa vychovávať, ktorého obsahom je aj právo osobnej starostlivosti
o dieťa. Súd nemôže, a to ani pri rešpektovaní práv dieťaťa, poskytnúť ochranu zneužívaniu práva na

úkor niekoho iného. Dochádzalo by tak k diskriminácii rodičov, pričom ochrana pred diskrimináciou je
ťažiskovým ustanovením, ktorým čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd podmieňuje výklad všetkých ostatných článkov Dohovoru. Aj v tomto prípade je teda nevyhnutné
spoľahlivo zisťovať, z akých dôvodov nie je preferenčný rodič ochotný spolupracovať s druhým rodičom,komunikovať s ním o výchove alebo umožniť mu spolupodieľať sa na nej v rovnakom rámci, aký je
poskytnutý jemu. Opätovne zdôrazňuje, že jedným z určujúcich faktorov pri rozhodovaní o zverení
dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove

dieťaťa. Ak táto spolupráca nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je rodič výchovne nespôsobilý. Ak
však má rodič na jej „ignoráciu“ vážny dôvod, ktorý obstojí ako záujem dieťaťa, musí byť zohľadnený a
nemôže byť na ťarchu tomuto rodičovi (napr. keď sa snažil dieťa chrániť a dokazovanie preukáže, že
dôvodne). Treba zdôrazniť, že dieťa nie je v žiadnom prípade objekt vlastnej výchovy a to ani pre súd,
ani pre rodičov. Dieťa je plnoprávny subjekt s vlastnými právami a povinnosťami. Ak dieťa povie, že mu

striedanie domácností rodičov nevyhovuje, nemusí ani osobitne zdôvodňovať, prečo má takýto názor.
Niejepovinnésastotožniťsrodičminavrhovanýmriešením,najmäkeďrodičianiesúochotnísastotožniť
s jeho želaním (aby žili ako rodina ďalej spolu). Konštatuje, že najvhodnejším riešením úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nežijú spolu, je ich vzájomná dohoda a hlavne kooperácia
pri výchove dieťaťa. Vôbec nie je také podstatné, kde dieťa „žije“ (prespí). Podstatné je, aby dvaja zrelí,
vyrovnaní rodičia chápali, že svojim rozchodom dieťaťu ublížili, zneistli jeho základné životné istoty a

sú povinní urobiť všetko preto, aby v týchto podmienkach dieťa ešte viac nezaťažovali negatívnymi
emóciami. Takáto spolupráca rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého, ktorý
kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti,
ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Takéto rozhodovanie,
hoci často bez viditeľných vonkajších stôp, zanecháva na dieťati pocit viny.

11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské
a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje
predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. Zachovanie
takého vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami

dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na
potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa do nariadenia súdu o striedavej osobnej starostlivosti sám
staral. Nemožno ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie sa plateniu výživného a ani
ako spôsobu riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu stretávania druhého rodiča. Na
všetky tieto výchovné problémy je žiaduce hľadať riešenie, ktoré bude najviac v záujme mal. dieťaťa.

Pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné mať splnené hmotnoprávne podmienky
a to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť záujem
a nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je predovšetkým v záujme mal. dieťaťa. Predpokladom
pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je aj skutočnosť, že mal. dieťa nebude vytrhávané
z prostredia školy a že obidvaja rodičia sú schopní zabezpečiť školskú dochádzku do jednej školy.

Z obsahu spisu z doteraz vykonaného dokazovania a z návrhu otca mal odvolací súd za to, že v
danom štádiu konania boli tieto predpoklady nariadenia striedavej osobnej starostlivosti splnené, pričom
opätovne zdôrazňuje a konštatuje, že na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nariadenie
striedavej osobnej starostlivosti je v záujme mal. dieťaťa. Konštatuje, že aj súd prvej inštancie zohľadnil
uvedené zákonné predpoklady ako aj vek mal. dieťaťa, jeho zdravotný stav a citovú väzbu na obidvoch

rodičov. Kolízny opatrovník pri šetrení pomerov v rodine otca aj matky konštatoval, že rodičov vnímali
ako zodpovedných a je v ich schopnostiach a možnostiach zabezpečovať starostlivosť o mal. F. na
adekvátnej úrovni aj do budúcna. Matka a otec majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie
osobnej starostlivosti o mal. F., u oboch rodičov je dieťa na prvom mieste, len vzájomne sa nevedia
dohodnúť na relevantnej realizácii styku. Rodičia majú medzi sebou narušenú komunikáciu, nevedia

spoločne komunikovať. Matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu,
že otec zanedbáva starostlivosť o dieťa, prípadne že mu ubližuje, poukazovala len na správanie sa otca
maloletého k nej, čo však nie je dôvodom na vylúčenie otca zo starostlivosti a výchovy o maloletého.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má mal. F. úprimne rád, má k nemu vybudovanú silnú
citovú väzbu, mal. F. je u neho na prvom mieste a otec sa chce aktívne podieľať na jeho výchove a

realizovať sa v roli otca. Z uvedeného titulu odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žiadny návrh
vo veciach výchovy a starostlivosti o mal. dieťa nie je dobrý alebo zlý, prioritou vo veci je najlepší záujem
mal. dieťaťa s prihliadnutím na jeho špecifiká a odôvodnené potreby.

12. Odvolací súd apeluje, že obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj keď spolu nežijú, rodičovské

práva a povinnosti majú obaja a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa. Je v záujme
mal. F., aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k sebe i k dieťaťu komunikovali ohľadne výkonu
rodičovských práv a povinností, aby budovali vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru. Hlavne vo vzťahu
k deťom túto skutočnosť netreba podceňovať, pretože vybudovanie zdravých rodinných vzťahov sastáva pre deti silným motivačným faktorom pri budovaní ich vlastných vzťahov k iným ľuďom. Dôvera
je pocit istoty a bezpečia, pri nej sa komunikuje ľahšie a efektívnejšie, vytráca sa napätie. Aby rodičia
prejavili pochopenie, pretože niekedy to, čo dieťa cíti ako potrebné, sa môže rodičom zdať ako úplne

bezvýznamné. Je potrebné sa však na záujem dieťaťa pozrieť s nadhľadom a pochopiť túžby dieťaťa,
ktoré v sebe ukrýva jemné city a srdečné emócie, o ktoré sa treba starať. Keď dieťa pocíti, že jeho
problémy rodičia nepodceňujú a vážia si ho ako jedinečnú bytosť, vzájomná väzba sa medzi nimi viac
upevní. Ak rodičia doprajú dieťaťu prežívať s nimi efektívny a kvalitný vzťah, dávajú mu zároveň do
budúcnosti cenný základ pre vytvorenie cieľavedomej a vnútorne vyrovnanej osobnosti.

13. Odvolací súd záverom konštatuje, že v odvolaní neboli matkou uvedené žiadne nové skutočnosti
ani dôkazy, s ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal a náležíte v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal a ktoré by zároveň mali znamenať iné rozhodnutie vo veci.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa §

387 ods. 1 CSP a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp.
doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na

ich priznanie v odvolacom konaní nepodal ( § 57 CMP, § 378 CSP).

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).