Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817205021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5817205021.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v spore žalobkyne: H. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. XX, proti žalovaným: 1/ Ing. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. H. XXXX/
X, zastúpený: JUDr. Šárka Sameliaková, advokátka so sídlom v Námestove, Hviezdoslavova 45, 2/ H.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., X. K. XXX, 3/ C. J., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F. XXXX,
zastúpená: JUDr. Daniel Šintaj, advokát so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 10C, 4/ H. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX, 5/ Mgr. H. F., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX, v konaní
o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania v pomere 100%, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou súdu dňa 06.12.2017 žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti a to parciel: C-KN č. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 5000 m2 k.ú. K., zapísané na
LV č. XXXX, C-KN č. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 4065 m2, k.ú. K., zapísané na LV č. XXXX,
C-KN č. XXXX/XX: lesný pozemok o výmere 1037 m2, k.ú. K., zapísaný na LV č. XXXX a podielovou
spoluvlastníčkou parciel C-KN č. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 1595 m2, k.ú. K., zapísaný na

LV č. XXXX, v podiele 1, C-KN č. XXXX/X o výmere 378 m2, k.ú. K., zapísaná na LV č. XXXX. V prípade,
ak by súd uznal čiastočnú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k manželom F. navrhla, aby
súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností a to parciel C-KN č. XXXX o výmere 378 m2,
trvalé trávne porasty v podiele 2/3, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K., C-KN č. XXXX/X o výmere 1595
m2, trvalé trávne porasty v pomere 1, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. K..

2. Žalobu odôvodnila tým, že v októbri 2009 navštívila geodetickú kanceláriu Ing. E. K., nakoľko chcela

dať zamerať lesné pozemky. Do geodetickej kancelárie prišla aj s listom vlastníctva č. XXX, kde potom,
ako ho Ing. K. uvidel, neposkytol jej geodetické služby, ale začal jej dávať návrhy aby mu odpredala
les. Keďže pracoval ako geodet, mal znalosti ohľadom cien, za aké sa v danej lokalite predávali
nehnuteľnosti, pričom zneužil jej nevedomosť a predmetnú nehnuteľnosť získal za nízku sumu. V tom
čase bola v geodetickej kancelárii prítomná aj G. V., ktorá ju taktiež požiadala o odpredaj pozemku.
Taktiež ako Ing. K. zneužila jej neznalosť o cenách nehnuteľností v predmetnej lokalite. Následne potom
Ing. K. kontaktoval manželov F. a opätovne od nej kúpil pozemok za neprimerane nízku cenu. Jedná sa o

parcelu č. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 5000 m2, parcelu č. XXXX/X o výmere 4065 m2 trvalé
trávne porasty, parcelu č. XXXX/XX: lesný pozemok o výmere 1037 m2 a to všetko na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 20.01.2010. Ďalej navrhli odkúpenie parcely č. XXXX/X vo výmere 378 m2, trvalé trávne
porasty, ktorú od nej odkúpili Ing. E. K., G. V. a rodina F. po 1/3. Predmetná nehnuteľnosť je zapísanána LV č. XXXX k.ú. K.. Parcela č. XXXX/X je zapísaná na LV č. XXXX a jej vlastníkmi sú manželia F..
Títo sú vlastníkmi aj parcely č. XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX. Vlastníkmi parcely č. XXXX/
XX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, sú manželia F., G. V., ktorá svoju 1/3 odpredala dňa 09.05.2013 C.

J.. Ďalej od nej kúpili parcelu č. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 1595 m2 a to tak, že manželia
F. majú podiel v 1, Ing. E. K. 2/8, G. V. 2/8, avšak táto na základe kúpnej zmluvy previedla svoj podiel na
C. J., rod. L.. Ing. E. K. previedol podiel 1/8 kúpnou zmluvou zo dňa 01.04.2010 na svojho brata H. K..

3.Uviedla,žepodľanejkúpnazmluvazodňa20.01.2010jeabsolútneneplatná,pretožesapriečidobrým

mravom.

4. Na pojednávaní sa súd oboznámil so žalobným návrhom, s vyjadrením žalovaného 1/, s plnou mocou,
so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, s vyjadreniami žalobkyne, s vyjadrením
žalovanej 3/, so splnomocnením a s vyjadrením žalovanej 3/.

5. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že je toho názoru, že tak súdy,
ako aj ostatní právnici, šliapu po dobrých mravoch a zneužívajú rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
17.06.2008. Ona neuspela cestou dovolania, ani ústavnej sťažnosti, nakoľko to nemohla poslať sama,
ale spisoval jej to právnik a nenapísal tam to, čo chcela. Písala aj na prezidentskú kanceláriu s tým,
že momentálne rieši záležitosť s Najvyšším súdom. Čo sa týka samotnej žaloby, šla do geodetickej

kancelárie z dôvodu, že si chcela dať zamerať pozemky, ale oni ju oslovili, či nechce pozemky odpredať.
Keďže si nebola istá, či vôbec chce pozemky predávať, vyhradila si čas na rozmyslenie. Po nejakom
čase, možno po týždni, tam šla znovu s tým, že v tom čase ju oslovila aj G. V.. Ponúkli jej 6,- Sk/ m2.
Keďže vychádzala z dedičského konania, predpokladala, že táto suma je správna a až postupom zistila,
že cena týchto pozemkov je vyššia. Uviedla, že v tom čase nepredávala pozemky z dôvodu, žeby bola v

nejakej finančnej tiesni. Bývala s mamou a bratom a poberala dávku v hmotnej núdzi okolo 3.000,- Sk.
Následne potom, ako zistila, že cena pozemkov je vyššia, podávala žaloby, v ktorých bola neúspešná.
Má pocit, že ide o prepojenú mafiu a šliape sa po poškodených. Má za to, že v danom prípade boli
porušené dobré mravy, pričom tento jej názor je v zhode s Najvyšším súdom.

6. Na pojednávanie sa nedostavili žalovaní, ktorých neúčasť bola ospravedlnená. Súd preto uznesením
podľa § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol v ich neprítomnosti.

7. Zástupca žalovaného 1/ nesúhlasil s podanou žalobou a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

8. Zástupca žalovaného 3/ sa vyjadril, že sa jedná o ďalšiu zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi
účastníkmi s tým, že o ostatných ďalších zmluvách už bolo rozhodnuté tunajším súdom tak, že tieto
žaloby boli zamietnuté. Rozhodnutia boli potvrdené aj vyšším súdom a aj dovolacím súdom. Preto s
poukazom na tieto skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

9. Žalovaná 5/ sa vyjadrila, že mala záujem o pozemok, lebo chceli postaviť chatku a našla ako sa
ponúka na predaj pozemok za cenu 10,- Sk. Následne potom kúpili 200 ročnú drevenicu, kde to E. K.
zameral a povedal im že tam nevyjdú ani autom, ale že vie o niekom, kto predáva pozemky. V podstate
od H. F. kúpili pozemok, ale nie za 6,- Sk, ale za 9,- Sk. Ona získala tým veľký obnos peňazí, ale v tej
dobe tie pozemky nemali vyššiu hodnotu, keďže sa jednalo o trvalo trávnatý porasť. Už následne keď

urobili prístupovú cestu, cena tých pozemkov vzrástla, čo D. nahnevalo. V podstate aj vďaka nim sa má
ako dostať k domu, keďže tam urobili cestu. Podľa nej mňa sa D. nahnevala z toho dôvodu, že niekto,
komu ten pozemok predala, ho niekoľkonásobne vyššie predal. Oni len do cesty investovali 100.000,-
eur, keďže je to bývanie pod lesom, takže ona nie úžerník, ale k pozemku sa dostala legálnym spôsobom
a kúpila ho za sumu v hodnote reálnej v tom čase.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že, žalobkyňa ako predávajúca uzavrela dňa
20.01.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odpredaj pozemkov a to parcely č. XXXX/X: trvalé
trávne porasty o výmere 5000 m2, parcely č. XXXX/X: trvalé trávne porasty o výmere 4065 m2 a parcely
č. XXXX/XX: lesný porast o výmere 1037 m2.

11. Spornou v konaní bola platnosť predmetnej kúpnej zmluvy.12. V prípade kúpnej zmluvy ide o dvojstranný právny úkon. Právne úkony plnia v súkromnom práve
úlohu právneho dôvodu pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktoré následky právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú. Nedostatky právneho úkonu sankcionuje právny poriadok absolútnou

prípadne relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona a to
od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Právne účinky z absolútne
neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada
ef offo, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútna neplatnosť je dôsledkom chýb právnych úkonov, ako sú
nedostatok slobodnej a vážnej vôle, jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je

predmetom právneho úkonu, konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou, rozpor obsahu, alebo účelu právneho úkonu so zákonom, alebo obchádzanie zákona,
či rozpor s dobrými mravmi a nedostatok požadovanej formy právneho úkonu. Absolútnu neplatnosť
právneho úkonu nie je možné zhojiť.

13. Žalobkyňa v konaní namietala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi

v zmysle § 39 OZ, vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu.

14. Pojem dobré mravy právny poriadok bližšie nešpecifikuje. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné
vykladať tento pojem ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem morálneho charakteru, ktoré
sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti a v historickom vývoji osvedčujú istú

nemennosť a stabilitu. Komplex uvedených noriem predstavuje spoločensky uznávanú mienku, ktorá
vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby boli v súlade so
všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd zisťuje, či sa výkon práva prieči týmto
pravidlám v danom čase a na danom mieste podľa objektívnych kritérií, nezávisle na vedomí a vôli toho,
kto práva alebo povinnosti vykonáva.

15. V súkromnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti - teda zásada slobodne si vybrať svojho
zmluvného partnera, slobodne si vybrať typ zmluvy, ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj
slobodne určiť obsah zmluvy a teda aj kúpnu cenu. Kúpnu zmluvu upravuje Občiansky zákonník v
ustanovení § 588 a nasl. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, túto zákon nelimituje, v ustanovení § 589 len uvádza,

že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými sa rozumie
najmä zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách. Porušenie ustanovenia § 589 Občianskeho zákonníka pritom
zákon síce sankcionuje neplatnosťou, avšak ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 42a
OZ, nie o absolútnu neplatnosť. Zákon č. 18/1996 Z.z. však v zásade neupravuje dohadovanie výšky
ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti. Platné právo teda v zásade

nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá
vo výške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či je kúpna cena
dohodnutá nižšia, alebo aj vyššie, ako je hodnota nehnuteľnosti. Samotný predaj veci pod cenu, nerobí
kúpnu zmluvu neplatnou.

16. Aj napriek tomu, že v zmysle § 39 OZ, môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej kúpnej ceny
môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva v rozpore s dobrými mravmi, nie je tomu vždy.
Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného jednania
účastníkov konania, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť,
v dôsledku ktorej by sa takéto konanie priečilo dobrým mravom, alebo sa takýmto postupom sledoval

nemravný cieľ.

17. Z výpovede žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila
slobodne, mala dostatok času na rozhodnutie, či kúpnu zmluvu vôbec uzavrie. Taktiež medzi nimi
prebehlirokovaniaohľadomkúpnejceny.Pokiaľžalobkyňatvrdí,žežalovanívedeliztituluvýkonusvojho

povolania o cene pozemkov, táto skutočnosť preukázaná nebola, keďže ani jeden zo žalovaných nie je
znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností, preto nebol dôvod, aby vedeli o skutočnej trhovej hodnote
kupovaných nehnuteľností. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný 1/ jej navrhol cenu, za ktorú
by od nej odkúpil predmetnú nehnuteľnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť pred
uzavretím zmluvy si preveriť hodnotu nehnuteľnosti, či už prostredníctvom obce, urbáru, resp. realitnej

kancelárie. Taktiež z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v čase uzatvárania zmluvy nemala finančné
problémy, pre ktoré by bola nútená nehnuteľnosti predať.18. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že
by uzavretá kúpna zmluva zo dňa 20.01.2010, ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností bola v
rozpore s dobrými mravmi a teda nebolo preukázané, že by v danom prípade išlo o absolútne neplatný

právny úkon v zmysle § 39 OZ. Iný dôvod absolútnej neplatnosti žalobkyňou tvrdený nebol a súd ani iný
dôvod absolútnej neplatnosti nezistil, keď na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
kúpna zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, táto je dostatočne určitá a zrozumiteľný, pričom plnenie,
ktoré je predmetom zmluvy je možné. Obsah kúpnej zmluvy a jej účel sa neprieči zákonu, kúpna zmluvy
bola uzavretá písomne a teda bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom.

19. S poukazom aj na tieto skutočnosti, keďže žalobkyňa mala pred uzavretím kúpnej zmluvy možnosť
informovať sa o obvyklých cenách nehnuteľností v danej lokalite, zamietol jej návrh na ustanovenie
znalca.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. Civilného sporového poriadku a strane, ktorá mala

vo veci plný úspech, priznal náhradu trov proti neúspešnej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.