Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212203597
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4212203597.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,protipovinnej:MargitaKesegová-SANTAFE,
IČO: 40 531 627, miesto výkonu živnostenského oprávnenia Modrany 310, o vymoženie pohľadávky v

sume 887,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 5Er/267/2012-21 zo dňa 11.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (EX 664/12). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods.
2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 39, § 52 a nasl.
Občianskehozákonníkaa§73ods.3zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu na vykonanie
exekúcie spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 19.01.2012

sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 917,01 eura s príslušenstvom
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 07461/11 zo dňa 10.08.2011.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že skúmal, či zmluva o úvere č. 409100190 zo dňa 16.11.2010,
na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, má spotrebiteľský charakter a či spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Za týmto účelom súd preskúmal
oprávneným predloženú zmluvu o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako aj rozhodcovskú
zmluvuzodňa16.11.2010.Predloženúzmluvuoúverepovažovaljednoznačnezaspotrebiteľskúzmluvu
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinná v čase uzatvorenia zmluvy bola spotrebiteľom,
pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej

obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinnej
aj ako podnikateľa, súd túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade
nejde o spotrebiteľský úver, keďže je označená aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

3. Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovskázmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Uvedená rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená

pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Keďže nie je

splnená jedna z podmienok podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, a to vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a o to, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Súd podľa neho

prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), a na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy

k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. On s
povinnou uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka
dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd
však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného

skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc rozhodcovského súdu a exekučný titul
bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mala povinná možnosť obrátiť sa v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie
je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok
bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1
prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.7. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 19.01.2012, kedy bola pred súdnym
exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to

rozsudkuvydanéhodňa10.08.2011StálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, pod sp. zn. SR 07461/11.
Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 31.01.2012, doručeným súdu dňa
22.02.2012 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označeného exekučného titulu. Dňa 11.03.2020 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým

zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených. V danej
právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnou dňa 16.11.2010. Svoju právomoc si odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej
dňa 16.11.2010 z čl. II. bod 1. Vo všeobecnosti, ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie
oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne

uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Podľa zmluvy o úvere bol povinnej poskytnutý úver 350
eur, ktorý mala vrátiť a zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 346 eur, t. j. celkovo mala zaplatiť
sumu 696 eur v 12 mesačných splátkach po 58 eur počnúc dňom 24.12.2010. Povinná dlh podľa zmluvy
riadne nesplatila, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený
rozsudok. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený v podanom odvolaní nenamietal status povinnej ako

spotrebiteľa, pričom odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1
CSP,odvolacísúdpovažovalpovinnúrovnakoakosúdprvejinštanciezaspotrebiteľaavzťahvyplývajúci
zo zmluvy o úvere za vzťah spotrebiteľsko - dodávateľský.

8. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.

1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

9. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o

neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods. 1, 2,
3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu
bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu

možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani
netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. III ods. 5 rozhodcovskej zmluvy sa
uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom
sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom, že dojednanie

ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným,
takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal
povinnosťpredložiťpovinnejnávrhnauzavretierozhodcovskejzmluvytakýmspôsobom,abyznehobolo

dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byťprávom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť.

10. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd

prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).