Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203157
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119203157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: W.. W. J., Q.., nar. XX.X.XXXX, bytom I.
O. XXXX/X, X., zastúpená: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská
7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 753 510, proti žalovanému: O. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. Q. XXXX/XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom
Štefánikova tr. 49, Nitra, IČO: 36 860 697, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/22/2019-188 z 11. decembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III. a Vp o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP) rozsudkom č. k. 14C/22/2019-188 z 11. decembra 2019, zrušil podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne: W. J., rod. D., nar. XX.X.XXXX bytom I. O. XXXX/X, X. a žalovaného: O. D.,
rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Q. XXXX/XX, X., k nehnuteľnostiam stavba so súpisným číslom: 723,
druhstavby:10,popisstavby:Rodinnýdom,akpozemkomevidovanýmnaparceleregistra„C“,parcelné

číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný
na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným
Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované
na LV č. XXX. Druhým výrokom nehnuteľnosti stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis
stavby: Rodinný dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo
výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra
„C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom

X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX sa
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Tretím výrokom rozhodol, že žalobkyňa je povinná na
vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalovanému sumu 26.166,67
eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd späťvzatie žaloby nepripustil a piatym výrokom
priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP.3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2019 domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tak, aby boli prikázané do jej
výlučného vlastníctva a aby jej bola uložená povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému sumu

14.053,78 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že sú spolu so
žalovaným podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to žalobkyňa v podiele 2/3-iny a žalovaný v
podiele 1/3-ina. Zaslala žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu, žalovaný uviedol ako hodnotu
jeho podielu sumu 36.666 eur. Znalecký odhad všeobecnej hodnoty nehnuteľností bol vypracovaný
pre účely dedičského konania, hodnota nehnuteľností bola 42.161,35 eura a potom hodnota 1/3-iny

je 14.053,78 eura. Všetky náklady spojené s udržiavaním nehnuteľností a prípadnými rekonštrukciami
znáša žalobkyňa sama.
4. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní trvala na námietkach voči znaleckému posudku Ing.
Martišku. Žalobkyňa nesúhlasila s výškou, ktorá má byť vyplatená žalovanému. Znalec Ing. Martiška
nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Mohol nahliadnuť do súdneho spisu, nakoľko
ohľadne nehnuteľnosti prebieha spor, mal sa oboznámiť aj s vyjadreniami žalobkyne, mal upovedomiť

aj žalobkyňu ako väčšinového spoluvlastníka keď sa konala ohliadka, neurobil to. Závery jeho posudku
sú nedostatočné, nevyplývajú z aktuálneho stavu nehnuteľnosti. Znalec nepostupoval s odbornou
starostlivosťou. Žalobkyňa sama svojpomocne rekonštruovala terasu, 5-6 rokov sa sama podieľa na
prevádzke domu. Znalec použil na vypracovanie posudku len podklady jednej strany.
5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že znalecký posudok Ing. Martišku je rovnakej hodnoty ako keby

bol súdom ustanovený znalec, a preto je vylúčený postup podľa § 207 CSP ako navrhuje žalobkyňa.
Žalobkyňakvalifikovanenevyvrátilatvrdeniaznalca.Žalovanýsozrušenímpodielovéhospoluvlastníctva
súhlasí. Súhlasí s tým, aby jeho podiel na nehnuteľnostiach bol prikázaný žalobkyni. Čo sa týka
vyplatenia podielu uplatňuje si sumu 26.166,67 eura s poukazom na znalecký posudok Ing. Martišku,
odpočítal od hodnoty nehnuteľnosti hodnotu garáže, ktorá nie je predmetom žaloby.

6. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a súčasne
sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na parcele registra „C“,
parcelné číslo: 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na parcele
registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené Okresným

úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č.
XXX. Žalobkyňa a žalovaný nadobudli svoje čiastočné vlastnícke práva k nehnuteľnostiam na základe
Uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 4.5.2018, v dedičskej veci po M. D., nar. X.X.XXXX, zomrelej
XX.X.XXXX, pod sp. zn. 32D/513/2014, Dnot 586/2014 a to žalovaný nehnuteľnosti vo veľkosti podielu
1/6 k celku a žalobkyňa nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/3 k celku. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne

na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovaného
predstavuje podiel 1/3 k celku. Dňa 4.7.2018 zaslal žalovaný žalobkyni list, ktorým ju vyzval na
predloženie návrhu dohody a spôsob vysporiadania ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam.
Dňa 18.7.2018 zaslala žalobkyňa žalovanému ponuku na odkúpenie jeho podielu 1/3 k celku. Dňa
20.8.2018 bolo do advokátskej kancelárie žalobkyne doručené vyjadrenie k ponuke na odkúpenie

časti rodinného domu, v ktorom právny zástupca žalovaného uviedol odhadovanú všeobecnú hodnotu
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k celku predmetných nehnuteľností na sumu 36.666 eur. Dňa
26.9.2018 zaslala žalobkyňa stanovisko, nesúhlasila so sumou 36.666 eur a uviedla, že v dedičskom
konaní bola odborným posúdením znalca Ing. Mariána Vyparinu, PhD. zo dňa 29.10.2014 stanovená
všeobecná hodnota nehnuteľností na sumu 42.161,35 eura a má záujme nadobudnúť spoluvlastnícky

podiel žalovaného za sumu 14.053,78 eura. Dňa 8.10.2018 zaslal žalovaný list, kde uviedol, že súhlasí
s predajom nehnuteľností za sumu 110.000 eur, avšak len za podmienky, že si žalobkyňa nebude
uplatňovať žiadne náklady, ktoré údajne vynaložila na údržbu predmetných nehnuteľností počas trvania
spoluvlastníckeho vzťahu, nemá vedomosť o tom, že by vynaložila akékoľvek náklady na údržbu
nehnuteľností, žalobkyňa nehnuteľnosti užívala na rekreačné účely, zaregistroval, že na balkóne bola

zhotovené keramická dlažba, ale nevie, kto ju zhotovil a bolo to vykonané bez akejkoľvek dohody s ním.
7. Listom zo dňa 24.10.2018 navrhla žalobkyňa žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za
73.332 eur, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 23.11.2018, trval na svojom návrhu v liste zo dňa
8.10.2018.
8. Zo Znaleckého posudku znalca Ing. Petra Martišku č. 83/2019 zistil, že všeobecná hodnota

nehnuteľností ku dňu 8.5.2019 je suma 81.976,67 eura, zaokrúhlene 82.000 eur, z toho hodnota garáže
je 3.499,58 eura, potom hodnota vyporiadavaných nehnuteľností bez garáže, ktorá nebola predmetom
žaloby, je suma 78.500,42 eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k
celku je suma 26.166,67 eura.9. Žalobkyňa podala k znaleckému posudku vyjadrenie, ktoré obsahovalo námietky voči znaleckému
posudku, žalobkyňa namietala znalec použil ponuky, ktoré neboli vhodné, jeho slovné hodnotenie je
neobjektívne, uvádza hornú hranicu zverejnených ponúk, ceny voľných stavebných pozemkov, namieta

použitý koeficient predajnosti, zvolil maximálnu východiskovú hodnotu pozemku, namietala koeficient
polohovej diferenciácie, bagatelizoval vplyv zákonných ochranných pásiem na pozemku záhrady,
hodnota pozemku zodpovedá dolnej hranici ponukových cien.
10. Znalec na námietky žalobkyne reagoval písomne, uviedol, že v znaleckom posudku sú použité tri
ponukové inzeráty, uverejnené na internete. Ponuky slúžia znalcovi pri výpočte k orientácii, na akej

úrovni sa pohybujú trhové hodnoty v danej lokalite a v danom čase. Ponuky ceny pozemkov určujú limity
trhových cien, t. j. tieto sa pohybujú od 39, 17 EUR/m2 do 62,80 EUR/m2. Pripomienka neobjektívnosti,
v ďalšej časti je úplne mylná. Ním stanovená všeobecná hodnota pozemkov v ZP bola na úrovni 32,20
EUR/m2, t. j. pod úroveň minimálnej cenovej ponuky. Podľa oceňovacieho predpisu, výber vhodnej
metódy vykoná znalec. Lokalita bola dokladovaná v ZP, že ide o lokalitu na výstavbu rodinných domov,
i keď je to zrejmé po tvaro - miestnej obhliadke, i podľa územného plánu regiónu. Podľa územného

plánu obce sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, citoval „pozemky a objekty s funkciou bývania“. V
znaleckom posudku pri výpočte je použitý príslušný koeficient pre danú funkciu vo výške 1,30 - plochy
obytných území - obytná poloha. Priemerný koeficient je presne v bode 3.1.1 popísaný. Sú popísané
dva zdroje na určenie priemerného koeficientu polohovej diferenciácie. Koeficient doporučený ÚSI ŽU
v Žiline bol stanovený pri tvorbe počítačového programu v roku 2005, veľmi ťažko môže vystihovať

súčasnú cenu nehnuteľností. Modifikovaný priemerný koeficient bol doporučený v publikácii z roku
2012. Modifikácia metódy polohovej diferenciácie metodiky pre III. triedu - pre ostatné obce, bytové
budovy je 0,20 - 0,50. Zvolený priemerný koeficient polohovej diferenciácie na úrovni 0,525 je objektívny
a je zdôvodnený vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu, typ nehnuteľnosti, kvalitu použitých
stavebných materiálov, dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite. Volil dovolenú východiskovú hodnotu

pozemku, ním stanovená výsledná jednotková všeobecná hodnota pozemku je pod úroveň minimálnej
ponuky trhových cien.
11. Dňa 18.11.2019 doručila žalobkyňa súdu späťvzatie žaloby a žiadala konanie zastaviť. Žalovaný
so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Prvoinštančný súd uviedol, že došlo k späťvzatiu žaloby a to po
tom ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.11.2019

bolo odročené na termín 11.12.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku, žalovaný so zastavením konania
nesúhlasil. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže
sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu žalobou domáhať tohto usporiadania
prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní z časového hľadiska skôr, stáva sa v
sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia nie je determinovaná hmotným právom, pretože

za rovnakých okolností sa mohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek
iný účastník právneho vzťahu, je tomu tak aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva s poukazom na ustanovenie § 142 OZ, a preto žalovaný musí udeliť výslovne súhlas
so späťvzatím žaloby. Prezentované dôvody nesúhlasu žalovaného sú bez právneho významu, pretože
ak žalovaný súhlas so späťvzatím žaloby neudelí, tak ako je tomu v prejednávanej veci, súd späťvzatie

žaloby nepripustí s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 CSP.
12. Prvoinštančný súd uviedol, že podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých
osôb k určitej veci, vyjadrený určenou výškou podielov. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva
sa vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo
spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní.

Akkdohodenedôjde,zrušíavyporiadapodielovéspoluvlastníctvosúd.Jednotlivéspôsobyvyporiadania
podielového spoluvlastníctva upravuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne ustanovuje aj ich poradie,
ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne
rozdelenie medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet
sporu vlastníctva je reálne deliteľný. Ak reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, druhý

spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu
jednémualeboviacerýmspoluvlastníkom,prihliadasanaúčelnévyužitieveci,aleajnanásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
13. Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný

dom, a k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo:
1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny
odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX. Spoluvlastníckypodiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje podiel 2/3 k celku a spoluvlastnícky
podiel žalovaného predstavuje podiel 1/3 k celku. Nepochybné v konaní je, že medzi spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností pretrvávajú nezhody, v podielovom spoluvlastníctve zotrvať nechcú, no

k mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo.
Na základe týchto zistení možno potom dospieť k záveru, že žaloba na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bola podaná dôvodne. Reálna deľba predmetných nehnuteľností nie je možná, netvrdila
to ani žalobkyňa, ani žalovaný. Reálne rozdelenie stavby je síce možné, ale museli by vzniknúť na
základe stavebných úprav samostatné budovy /R 108/1967/. Nie je prípustné delenie podľa poschodí /

horizontálne delenie/, ale len vertikálne delenie a to tak, že vznikne samostatná vec. Okrem toho,
spoluvlastníci by sa museli vysloviť, že sú ochotní vynaložiť náklady na rozdelenie veci, ak by žiadny zo
spoluvlastníkov nebol ochotný nič vynaložiť na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by
byť stavba považovaná za nedeliteľnú /R 45/1991/. Preto v danej veci pripadá do úvahy druhý spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázanie celej veci za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd preto zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov

konania k nehnuteľnostiam a mal za to, že najideálnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva bude
prikázať nehnuteľnosti stavby so súpisným číslom 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom,
a súčasne sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na parcele
registra „C“, parcelné číslo: 1543/11 vo výmere 308 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
na parcele registra „C“, parcelné číslo: 1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedené

Okresným úradom X. C., katastrálny odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované
na LV č. XXX do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá takto o nehnuteľnostiach aj navrhovala v
petite žaloby rozhodnúť, žalovaný s takýmto návrhom súhlasil a okrem toho žalobkyňa má podiel na
nehnuteľnostiach väčší ako žalovaný a to jej podiel predstavuje 2/3-iny k celku a podiel žalovaného je
1/3-ina k celku.

14. Z uvedeného prikázania nehnuteľností však vyplýva pre žalobkyňu povinnosť vyplatiť žalovaného,
súd uložil žalobkyni na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť
žalovanému sumu 26.1667,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je hodnota
jeho spoluvlastníckeho podielu podľa znaleckého posudku číslo 83/2019 vypracovaného Ing. Petrom
Martiškom. Primeranou náhradou je cena obvyklá v danom čase a mieste a v čase rozhodovanie súdu /

napr. 22Cdo/1676/2002/. K dôvodom, prečo súd vychádzal z toho znaleckého posudku súd uvádza
nasledovné argumenty. Žalobkyňa v žalobe vychádzala čo sa týka všeobecnej hodnoty nehnuteľností zo
znaleckého posudku znalca Ing. Mariána Vyparinu, ten však vypracoval znalecký posudok 29.10.2014
pre účely dedičského konania. Žalobkyni muselo byť zrejmé, že súd pri rozhodovaní vo veci nebude
môcť vychádzať zo znaleckého posudku z roku 2014, je všeobecne známe, že hodnota nehnuteľností

sa mení v závislosti od času a miesta a päť rokov starý znalecký posudok nemôže byť podkladom pre
rozhodnutie súdu ohľadne všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. V žalobe žalobkyňa nenavrhla vykonať
dokazovanie na zistenie aktuálnej všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
15. Poukázal na § 132 ods. 1 CSP s tým, že žalobca je povinný už v žalobe označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd pritom rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Procesné

ustanovenia CSP kladú zvýšený dôraz na procesnú aktivitu strán konania, čoho dôsledkom je
obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné strany. Citované
ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní t. j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov v kontradiktórnom občianskom súdnom konaní
leží zásadne na stranách konania. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.

Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Okrem toho v CSP je ustanovenie § 153 CSP,
ktorý hovorí o sudcovskej koncentrácii konania, podľa názoru súdu mala žalobkyňa podať návrh na
znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľností už v žalobe, dokonca jej
nič nebránilo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok a predložiť ho súdu spolu so žalobou, súd
nevidel dôvod na to, aby dal vo veci vypracovať nový znalecký posudok tak ako navrhla žalobkyňa

vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktorý predložil súkromný znalecký posudok
Ing. Martišku, pretože nepovažoval za hospodárne opakovane vykonávať znalecké dokazovanie, tu
súd poukazuje na ustanovenie § 209 CSP v tom zmysle, že súkromný znalecký posudok znalca Ing.
Martišku, keďže obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckéhoposudku,jedôkazom,akobyišlooznaleckýposudoksúdomustanovenéhoznalca.Súdnávrhžalobkyne
na doplnenie dokazovania ustanovením znalca za účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností
zamietol, jednak z dôvodu, že takýto návrh nebol podaný včas a jednak z dôvodu, že vo veci už bol

vypracovaný znalecký posudok, ku ktorému žalobkyňa podala námietky, tie boli znalcovi predložené
a znalec sa s námietkami žalobkyne vysporiadal a vyjadril sa k nim tak ako je popísané v bode 4.
tohto v zistenom skutkovom stave. Na ďalšie vyjadrenie žalobkyne, ktoré bolo súdu predložené na
pojednávaní dňa 13.11.2019 súd neprihliadal, nakoľko žalobkyňa ho nepredložila včas a vyžadovalo by
to nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu s poukazom na ustanovenie §

153 ods. 2 CSP. Znalecký posudok Ing. Martišku súd považoval za hodnoverný a spôsobilý podklad pre
rozhodnutie vo veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že sama žalobkyňa listom zo dňa 24.10.2018
navrhla žalovanému, aby odkúpil jej spoluvlastnícky podiel za 73.332 eur, to potom znamená, že podľa
jej názoru je hodnota nehnuteľností 109.998 eur a hodnota podielu žalovaného 36.666 eur, potom si
sama musela byť vedomá tohto, že hodnota nehnuteľností nemôže byť taká akú uvádzala v žalobe a
cena podľa znalca Ing. Martišku, sa potom javí ako objektívna a reálna, pretože všeobecná hodnota

nehnuteľností podľa jeho znaleckého posudku ku dňu 8.5.2019 je suma zaokrúhlene 82.000 eur, potom
hodnotavyporiadavanýchnehnuteľnostíbezgaráže,ktoránebolapredmetomžaloby,jesuma78.500,42
eura /82.000 eur - 3.499,58 eura = 78.500,42 eura/, potom hodnota 1/3 k celku je suma 26.166,67 eura.
Čo sa týka vyjadrenia žalobkyne, že sama svojpomocne rekonštruovala terasu a sama sa podieľala na
prevádzke domu, k tomu neboli predložené žiadne dôkazy, ani nebolo navrhnuté dokazovanie v tomto

smere, nebol uplatnený žiadny konkrétny nárok žalobkyne voči žalovanému. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje

zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, ktorý so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, súhlasil aj s prikázaním nehnuteľností
žalobkyni a žalobe tak ako navrhovala žalobkyňa vyhovené nebolo ohľadne vyplatenia podielu zo
zrušeného spoluvlastníctva, a súd mal za to, že žalobkyňa vo väčšej miere spôsobila to, že k dohode
ohľadnezrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvanedošlo,pretožeopakovanemenilasvoje

vlastné návrhy na vyporiadanie, ako aj spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
čo vyplýva z komunikácie medzi stranami sporu, dokonca doručila súdu aj späťvzatie žaloby a žiadala
konanie zastaviť k čomu došlo až v priebehu konania po vykonanom dokazovaní a po vyslovení
predbežného právneho posúdenia veci súdom. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na
náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani

dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom
na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na
náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
17. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa vo výrokoch I., II. III. a V.
(formálne označené napadnuté výroky III. IV. a V.), žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uviedla, že súd neuskutočnil predbežné prejednanie sporu, v ktorom by uviedol svoj predbežný
názor. Rozporuplné konanie sudcu pretože na jednej strane nevykonal predbežné prejednanie sporu,
a teda nevyužil inštitút, účelom ktorého je zefektívnenie a zrýchlenie konania, pričom má súčasne
slúžiť i na zabránenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí, na strane druhej vlak súd nepripustil

žalobkyňou navrhovaný dôkaz predložený na pojednávaní dňa 13.11.2019, a to práve s odvolaním sa
na hospodárnosť konania. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že tak ako uvádzame nižšie súd nestanovil
žalovanej pri žiadnom zo svojich procesných úkonov akúkoľvek lehotu na vyjadrenie sa.

18. Žalobkyňa od prvej chvíle po oboznámení sa so Znaleckým posudkom Ing. Peter Martiška

kvalifikovane namietala tento znalecký posudok a uvádzala konkrétne rozpory medzi stavom
nehnuteľnosti podľa vypracovaného znaleckého posudku a medzi skutočným stavom nehnuteľnosti.
Znalec Ing. Martiška sa nevysporiadal so všetkými pripomienkami, ktoré boli podané vo vyjadrení
žalobkyne zo dňa 23.09.2019 súd pochybil v tom, že toto vyjadrenie znalca to dňa 28.09.2019
akceptoval ako dostatočný dôkaz. Vyjadrenia podané Ing. Martiškom nie sú odborne prijateľné, sú

značne svojvoľné, vykazujú známky arbitrárnosti a nemajú oporu v odborných publikáciách, na ktorí
sa znalec síce odvoláva, avšak pri stanovovaní výšky koeficientov a vzorcov pre výpočet všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti tieto v konečnom výpočte absolútne nezohľadňuje.19. Znalec mal právo resp. povinnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s ním, a teda oboznámiť sa so
skutočnosťami tvrdenými oboma stranami sporu, čím by bola zabezpečená nestrannosť vypracovaného
znaleckého posudku. Znalec tak však z nám neznámych dôvodov neurobil. Žalobkyňa ako väčšinová

spoluvlastníčkabolaosobou,ktorávedelaznalcoviposkytnúťoverenéinformácietýkajúcesaaktuálneho
stavu nehnuteľnosti. Uviedla tiež, že o udržiavanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu sa
podieľala výlučne žalobkyňa po dobu posledných 5 rokov.
20. Žalobkyňa ďalej prvoinštančnému súdu vyčítala, že zamietol žiadosť žalovanej o vykonanie
opakovaného znaleckého dokazovania v súlade s ustanovením § 207 CSP zo dňa 23.09.2019 za

účelom zistenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa od počiatku
konania namietala a vecne a kvalifikovane rozporovala posudok znalca Martišku. Súd počas celého
priebehu konania žalobkyňu ani v jednom prípade nevyzval na vyjadrenie k podaniam žalovaného a
teda žiadnym spôsobom časovo neohraničil prípustnosť uplatňovania prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany. Na základe vyššie uvedeného mala za to, že nemohlo dôjsť k porušeniu zásady
hospodárnosti, pretože ani pri jednom zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania nebola zo strany

žalobkyne zmeškaná akákoľvek lehota.
21. Žalobkyňa ďalej v odvolaní poukazovala na zásadné rozdiely medzi znaleckým posudkom znalca
Martišku a znaleckým posudkom zo dňa 20.12.2019 znalca Ing. Ľuboša Fusku. Ako prílohu k odvolaniu
žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 1/2020 zo dňa 3.1.2019 vypracovaný znalcom Ing. Ľubošom
Fuskom.

22. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že Civilné sporové konanie nie je ovládané
princípom tzv. legálneho poriadku, podľa ktorého by jednotlivé fázy konania obligatórne nasledovali
v predpísanom poradí. Preto je i predbežné prejednanie sporu konštruované ako fakultatívna fáza
sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností konkrétnej prejednávanej veci. Nariadenie
predbežnéhoprejednaniasporujenamiestepredovšetkýmtam,kdeskutkováaprávnazložitosťprípadu,

ako aj výsledok procesného postupu podľa § 167 CSP umožňujú súdu ustáliť, že predbežné prejednanie
sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na procesnú efektívnosť ďalšieho postupu v
konaní. Nenariadenie predbežného prejednania sporu a nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou
sporu z dôvodu uplatnenia základného princípu zakotveného v čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu
sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom

hospodárnosti, sú dve rozdielne veci. Žalobkyňa svoje vyjadrenie zo dňa 13.11.2019 (podanie žalobkyne
označené ako: „VEC: Vyjadrenie Žalobcu k Vyjadreniu znalca Ing. Peter Martiška zo dňa 28.9.2019
a predloženie fotodokumentácie“ predložené súdu s prílohami o rozsahu niekoľko desiatok strán až
na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 13.11.2019) nepredložila včas. Preto pokiaľ súd prvej
inštancie využil možnosť uplatnenia sankcie zakotvenej v ust. § 153 ods. 2 CSP pre prípad nesplnenia

povinnosti uloženej v § 153 ods. 1 CSP stranou sporu a na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 13.11.2019
neprihliadol, nepriznal mu procesnoprávne účinky, tak postupoval v súlade s CSP a v takomto postupe
súdu nemožno zistiť porušenie procesných práv žalobkyne.
23. Uviedol, že znalec Ing. Peter Martiška vo svojom podaní označenom ako: „Vyjadrenie k vyjadreniu
k Znaleckému posudku zo dňa 8.5.2019“ zo dňa 28.9.2019 kvalifikovane a relevantne vyvrátil všetky

podstatné námietky žalobkyne, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom vyššie uvádzanom vyjadrení zo
dňa 23.9.2019 doručenom súdu dňa 25.9.2019. Vzhľadom k tomu neobstojí tvrdenie žalobkyne, že
znalec sa nevysporiadal so všetkými pripomienkami obsiahnutými v jej vyjadrení a že súd pochybil,
pokiaľ vyjadrenie znalca zo dňa 28.9.2019 akceptoval ako dostatočný dôkaz. Znalec Ing. Peter
Martiška nevedel o tom, že žalobkyňa podala v predmetnej veci žalobu na súd. O podaní žaloby zo

strany žalobkyne sa dozvedel až dňa 29.5.2019 (deň doručenia listu právneho zástupcu žalobkyne z
27.5.2019), pričom tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Petra Martišku, tento bol vyhotovený už
dňa 8.5.2019, a preto ani ja, ani mnou o vyhotovenie znaleckého posudku požiadaný znalec Ing. Peter
Martiška sme nevedeli o tom, že v predmetnej veci prebieha súdne konanie.
24. V predmetnej veci, tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd rozhodol na základe

zisteného skutkového stavu, ktorý spoľahlivo zistil z dôkazov, ktoré v predmetnej veci vykonal, súd
prvej inštancie skutkový stav v danej veci zistil procesným postupom podľa CSP. Súd taktiež riadne
odôvodnil svoje rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy a z akého dôvodu nevykonal. Súd prvej inštancie z
vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia, v neposlednom rade súd z dôkazu vykonaného
znaleckým posudkom Ing. Petra Martišku správne stanovil hodnotu nehnuteľností, ku ktorým zrušil

podielové spoluvlastníctvo a správne stanovil sumu, ktorú zaviazal žalobkyňu zaplatiť na vyrovnanie
podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva jemu žalovanému. Pokiaľ ide o Znalecký posudok
č. 1/2020 znalca Ing. Ľuboša Fusku zo dňa 3.1.2020, na tento dôkaz nemôže odvolací súd prihliadať,
pretože tento dôkaz nebol navrhnutý a predložený včas, žalobkyňa požiadala znalca o vyhotovenieuvedeného znaleckého posudku tak, ako to z toho posudku vyplýva, až dňa 16.12.2019, teda po
skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie, dokonca až po vyhlásení napadnutého rozsudku.
V závere poukázal na ponuku 2 portálu Nehnuteľnosti.sk z dnešného dňa, z ktorého je zrejmé, že

podstatne starší dom (dom z roku 1940) ako je dom, ktorý je predmetom tohto konania (začiatok užívania
v roku 1972) sa v Topoľčiankach predáva za cenu 79 000 eur, ktorá skutočnosť taktiež nasvedčuje na
účelovosť a najmä na nesprávnosť znaleckého posudku Ing. Ľuboša Fusku.

25. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrvala na už uvedenom.

26. K uvedenému sa vyjadril žalovaný, ktorý zopakoval podľa jeho názoru žalobkyňou neodpovedané
rozhodujúce otázky, resp. argumenty.

27. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že

spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

28. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

30. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctvo

k nehnuteľnostiam: stavba so súpisným číslom: 723, druh stavby: 10, popis stavby: Rodinný dom, a
k pozemkom evidovaným na parcele registra „C“, parcelné číslo 1543/11 vo výmere 308 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a pozemok evidovaný na parcele registra „C“, parcelné číslo:
1543/43 vo výmere 348 m2, druh pozemku: záhrada, vedeným Okresným úradom X. C., katastrálny
odbor pre okres X. C., obec P., katastrálne územie P., evidované na LV č. XXX tak, aby boli prikázané

do jej výlučného vlastníctva a aby jej bola uložená povinnosť na vyrovnanie podielu zaplatiť žalovanému
sumu 14.053,78 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že sú spolu so žalovaným
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to žalobkyňa v podiele 2/3-iny a žalovaný v podiele 1/3-ina.

31. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna. Preskúmaním
veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňou v
odvolanínamietanýchskutočnostíjesprávneskutkovoaprávnezdôvodnenéazodpovedápožiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

32. Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

33. Podľa § 168 ods. 1 CSP, ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné

prejednanie sporu.

34. Účelom a cieľom predbežného prejednania sporu je ujasnenie predmetu sporu a vydiskutovanie
si procesných možností, vrátane možnosti ukončiť spor zmierlivým spôsobom. Predbežné prejednaniesporu konštruovane ako fakultatívna fáza sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností
konkrétnej prejednávanej veci. Predbežné prejednanie sporu bude namieste predovšetkým tam, kde
skutková a právna zložitosť prípadu, ako aj výsledok procesného postupu podľa § 167 umožňujú

súdu ustáliť, že predbežné prejednanie sporu bude mať svoj procesný význam so zreteľom na
procesnú efektívnosť ďalšieho postupu v konaní. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
639 s.).

35. Odvolací súd vo vzťahu k jednotlivým výčitkám žalobkyne v odvolaní poukazuje na skutočnosť,
že predbežné prejednanie sporu nie je nevyhnutnou „fázou“ súdneho konania, preto nebolo možné
konštatovať porušenie práv žalobkyne na spravodlivý proces tým, že súd výslovne nerealizoval
predbežné prejednanie sporu. Obdobný rozsah procesných práv mohla a mala žalobkyňa realizovať v
tomto súdnom konaní bez ohľadu na predbežné prejednanie sporu.

36. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

37. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

38. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

39. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

40. Z pohľadu potrebne zisťovaného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že spravodlivo
„nachádzajúci“ skutkový stav sa potýka s problematikou vyvažovania miery dokazovania zisteného
skutkového stavu na jednej strane a skutočným stavom (objektívnou pravdou), ktoré sa môžu a nemusia
zhodovať. Sporový civilný proces je založený na potrebe zistenia skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP).
Dostatočnosť hľadania pravdy je determinovaná potrebou napĺňať potreby právnej istoty účinne. V

procese hľadania (potrebnej) pravdy sa civilného sporového procesu zúčastňujú súd, strany konania
a iné zúčastnené osoby. V prípade súdu ide v základnej rovine zisťovaných skutočností o činnosť
prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu.
41. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1),
že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak

povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ
svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých
mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí „ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 697 s.).
42. Odvolací súd uvádza, že kardinálnym problémom tohto konania z pohľadu žalobkyne bola
otázka dokazovania a výčitiek žalobkyne, že prvoinštančný súd nezistil výšku hodnoty vyporiadavanej
nehnuteľnosti správne. Stále platí, že ten kto niečo tvrdí a je v jeho záujme tvrdenú skutočnosť

preukázať, musí uniesť dôkazné bremeno. Z pohľadu zisťovania skutkového stavu nie je pre súd v
kontradiktórnom spore rozhodujúce, ktorá zo strán je pôvodcom dôkazného prostriedku (prostriedku
procesného útoku a obrany) na dokázanie tvrdenej skutočnosti. Jedinými kritériami sú relevancia,
zákonnosť a hodnovernosť. Hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti je skutočnosťou, ktorej preukázanie
je v záujme oboch strán sporu, pričom je treba prihliadnuť na koncepciu civilného procesu, kedy sa

má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157 ods. 1 CSP). Ak má súd v čase vyhlasovania
dostatočne zistený skutkový stav a tento v rámci hodnotenia dôkazov možno označiť za správny, je
vylúčené a je v rozpore so zásadou zákonnosti a hospodárnosti, vykonávať dokazovanie navyše.

43. Cieľom zákonne vykonaného dokazovania je formálna pravda. Formálnou pravdou sa rozumie, že

súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí
dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu,
v akom mu ho predostrú strany sporu svojimi tvrdeniami a dôkazmi v prípade spornosti tvrdenýchskutočností. Dôraz sa kladie na zodpovednosť strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej
iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

44. Okrem iných teda možno označiť zásadu hospodárnosti konania (§ 157 ods. 1 CSP) a zásadu
zisťovania skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP) za vedúce idey civilného sporového procesu, ktoré
majú za cieľ medzi stranami sporu právnu istotou účinne (zákonne a včas). Uvedené znamená, že
pokiaľ súd vyhodnotí, že v tej ktorej fáze dokazovania považuje spornú skutočnosť za preukázanú a
tento záver vyplynul zo správneho hodnotenia dôkazov, potom je naplnený aj cieľ, ktorým je zistenie

skutkového stavu, na základe ktorého môže subsumpciou právnych predpisov o spore rozhodnúť. Nie
je teda potrebné dokazovať tú istú skutočnosť ďalšími dôkazmi, pokiaľ súd správne „dostatočnosť“
dokazovania zistil.

45. V tomto prípade, tak ako už bolo spomenuté žalobkyňa poukazovala na tvrdenú skutočnosť o
hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Vyparinu z roku 2014,

čo vyhodnotil prvoinštančný súd ako nepoužiteľný dôkaz. Odvolací súd len dodáva, že taký dôkazný
prostriedok nemal kvalitu presvedčivého dôkazu, hoci išlo o zákonný a relevantný dôkazný prostriedok.
Jednoznačne je treba dať za pravdu prvoinštančnému súdu v tom, že znalecký posudok z roku 2014
nemohol byť podkladom pre súdne rozhodovanie v roku 2019 (to platí aj vo vzťahu ku dňu podania
žaloby), pretože bol „starý“. V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 6/92 z 26. marca 1992, vychádzajúc z ktorého možno dospieť k
záveru, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou sporu) nie je postupom, ktorým súd
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.

46. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na

návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

47. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný

posudok.
48. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

49. Podľa § 209 ods. 2 CSP, ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má

všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

50. Koncepcia dokazovania, ktorá počíta s obidvoma dôkaznými prostriedkami sleduje hospodárnosť

konania, a to ako z časového hľadiska, tak aj z hľadiska nákladov konania. Z tohto dôvodu zákonodarca
priorizuje odborné vyjadrenie, ak nie sú splnené predpoklady na nariadenie znaleckého dokazovania.
Znalecké dokazovanie sa preferuje až pri posúdení zložitých odborných otázok, keď odborné vyjadrenie
nepostačuje. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 761-762 s.).

51. Odvolací súd teda konštatuje, že tam kde je potrebné zistenie skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Vo všeobecnosti teda možno konštatovať, že pre rozhodnutie
voveci,niejenevyhnutné,abyskutočnostipotrebnéprerozhodnutieboliposudzovanéznalcomtam,kde

pre zistenie skutkového stavu postačuje odborné vyjadrenie. V obdobných prípadoch by podľa názoru
odvolacieho súdu postačovalo odborné vyjadrenie ako zdroj informácií o hodnote nehnuteľnosti.

52. V tomto prípade bol prvoinštančný súd vychádzal zo súkromného znaleckého posudku Ing. Martišku.
V konaní bolo predložené vyjadrenie žalovaného spolu s odkazom na znalecký posudok Ing. Martišku

č. 83/2019 zo dňa 8.5.2019, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vypriadavanej nehnuteľnosti vo výške 82
000 eur. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 23.9.2019 vyplynulo, že namietala závery znaleckého posudku
Ing. Martišku a v závere navrhol odročenie pojednávania konaného dňa 30.9.2019 z dôvodu, že bez
opakovane vykonaného znaleckého dokazovania a bez nového riadneho znaleckého posudku by podľajej názoru bolo súdne pojednávanie zmarené. Prvoinštančný súd neakceptoval návrh na odročenie
pojednávania.

53. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2019 prvoinštančný súd vykonal predbežné posúdenie sporu
(§ 181 ods. 2 CSP) s tým, že zamietol návrh na doplnenie dokazovania a z významu tohto oznámenia
súdu bolo možné zistiť, že predložený súkromný znalecký posudok Ing. Martiška spolu s písomným
vyjadrením považoval prvoinštančný súd v danej fáze a aj pre rozhodnutie v konaní za dostatočný
podklad zisťovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, hoci žalobkyňa navrhovala ďalšie znalecké

dokazovanie. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančný súd konštatoval nedôvodnosť
ďalšieho dokazovania a oneskorenosť uplatnenia takého prostriedku procesného útoku. K uvedenému
odvolací súd len konštatuje, že pre dovolací súd bol rozhodujúcim dôvodom to, že ďalšie dokazovanie
nebolo na mieste, pretože z iného dôkazu bolo možné hodnoverne a presvedčivo skutkový stav zistiť
(§ 215 ods. 1 CSP).

54. Skutkový stav, konkrétne o výške hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností priblížil dôkazným
prostriedkom žalovaný a to tým, že predložil znalecký posudok Ing. Martišku. K uvedenému
znaleckému posudku z hľadiska relevancie, zákonnosti a hodnovernosti odvolací súd odkazuje na
argumentáciu prvoinštančného súdu s tým, že tento dôkaz bol výsledkom znaleckej činnosti v zozname
znalcov zapísaného znalca, ktorý má svoju znaleckú zodpovednosť. Odvolací súd považuje uvedený

znalecký posudok za hodnoverný dôkaz, ktorý sa vysporiadal so zisťovanou skutočnosťou (hodnota
vyporiadavanej nehnuteľnosti) presvedčivo. Znalec sa presvedčivo vyjadril aj k námietkam žalobkyne.
Odvolací súd nesúhlasí s výčitkou žalobkyne, že znalec mal povinnosť nahliadnuť do súdneho spisu
pred podaním znaleckého posudku. Takú povinnosť by mal obligatórne len vtedy, ak by súčasťou spisu
boli inak nedosiahnuteľné listiny alebo iné podklady, ktoré by pre znaleckú činnosť boli nevyhnutné.

V tomto prípade išlo súkromný znalecký posudok, ktorý zákon považuje v zmysle § 209 ods. 2 CSP
za znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Z tohto znaleckého posudku prvoinštančný súd
vychádzal správne. V závere tejto časti odvolací súd poukazuje na tvrdenia o investíciách, ktoré mala
realizovať žalobkyňa do vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu
riadne v konaní v rámci širšieho vyporiadania nielen nepreukázala, ale ani neuplatnila (pozri Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/148/2017 zo dňa 21. 11. 2018).

55. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom a žalobkyňou predloženému znaleckému posudku č. 1/2020 Ing.
Fusku odvolací súd uvádza, že v skoršom konaní žalobkyňa navrhla nové znalecké dokazovanie podľa
§ 207 CSP, čo konštatovala žalobkyňa aj vo svojom odvolaní (č. l. 206), pričom z obsahu odvolania sa

nedá jednoznačne povedať, že by odvolateľka v rámci procesnej „vôle“ uplatňovala v odvolacom konaní
novotu (§ 366 CSP). Aj v prípade, že by tomu tak bolo odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo dokazovanie skončené a z obsahu odvolania ani z logických úvah nebolo možné
dospieť k záveru, že takýto dôkaz je prípustnou novotou v zmysle § 366 písm. d/ CSP.

56. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, vrátane náhrady trov prvoinštančného
konania.

57. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému voči žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

58. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).