Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 20, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200792
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018200792.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu JALLA s.r.o., so sídlom Vojkovce
4, 053 61 Vojkovce, IČO: 47 565 471, zastúpeného JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou so sídlom
kancelárie v Košiciach, Stará Prešovská 10, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom
v Košiciach, Masarykova 10 o preskúmanie zákonnosti postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného č.: PO/
BEZ/2018/4821 O-382/2018 zo dňa 13.07.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/4821 O-382/2018 zo dňa 13.07.2018 ako
odvolacíorgánpodľa§6ods.1písm.b),§21ods.3zákonač.125/2006Z.z.oinšpekciipráceaozmene
a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o inšpekcii práce“) rozhodol vo veci
odvolania zo dňa 11.06.2018 účastníka konania JALLA s.r.o., Vojkovce 4, Vojkovce proti rozhodnutiu
Inšpektorátu práce Košice č.: 107/18/O zo dňa 21.05.2018 (v ďalšom texte aj „rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa,“ resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“), ktorým správny orgán na

základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu 5.000
EUR za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona
o inšpekcii práce, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) tak, že odvolanie
účastníka konania zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.

2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v dňoch 27.01.2018 a
29.01.2018 u účastníka konania (ktorý v tomto súdnom preskúmavacom konaní vystupuje v procesnom
postavení žalobcu), bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pri výkone ktorej bolo zistené, že žalobca dňa
27.01.2018 o 14:30 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb Y. Q. a J. Y., ktorí vykonávali kopačské
práce na pracovisku stavby I. V., W.. L. XX, V. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu, t.j. zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Uvedené bolo zachytené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-26-38-2.4/P-A28-18 zo dňa
29.01.2018, ktorého obsah bol prerokovaný dňa 26.02.2018 s konateľom žalobcu Y.. R. S., ktorý ku
všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole uviedol: „Internývzťah medzi Y. Q. a J. Y. je, že mi boli zaviazaní tým, že som im pomohol doviezť drevo na zimu. Firme
Jalla s.r.o. sa takáto vec stala prvýkrát, čo aj ľutuje“.

3. Na základe týchto skutočností príslušný inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal
správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, oznámenie o začatí správneho konania
bolo účastníkovi konania doručené dňa 23.04.2018, ku ktorému sa účastník konania vyjadril listom
doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 29.03.2018. Následne bolo vydané prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu č.: 107/18/O zo dňa 21.05.2018, ktorým bola uložená pokuta vo výške
5.000EURzavyššieuvedenéporušeniepríslušnýchustanovenízákonaonelegálnejprácianelegálnom
zamestnávaní.

4. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobcom podané v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že:

„.......napadnuté rozhodnutie trpí hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi vadami. Účastník konania
poukázal na závažnú skutočnosť, ktorou je tá, že protokol č.: IKO-26-38-2.4/P- A28-18 zo dňa 29.
01. 2018 neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle požiadaviek § 14 ods. 1 zákona
o inšpekcii práce, čo spôsobuje jeho nezákonnosť. Účastník konania ďalej uviedol, že už vo svojom
vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania žiadal o vykonanie dokazovania správneho deliktu

na ústnom pojednávaní, pričom uviedol, že podľa jeho názoru si povaha veci vyžadovala nariadiť ústne
pojednávanie. Účastník konania namietal tiež nezrozumiteľnosť protokolu v časti opatrenia, pričom
uviedol aj podrobne, v čom videl nezrozumiteľnosť protokolu v časti opatrenia. Ďalej namietal, že
prvostupňový správny orgán si k správnemu konaniu zabezpečoval množstvo podkladov, tieto podklady
potom uviedol do rozhodnutia, ako aj ich obsahy, pričom ani jeden z týchto podkladov nevykonal v

správnom konaní ako dôkaz. Z rozhodnutia nie je tiež zrejmé ani odôvodnenie, ktoré by odôvodňovalo,
z akých dôvodov nepotreboval správny orgán vykonať obsah videozáznamu aj s účastníkom konania.
Účastník konania ďalej namietal aj nedostatočne zistený skutkový stav ako je opísaný v protokole.
Tiež uviedol, že spôsob, akým správny orgán zabezpečil dôkazy o znakoch závislej práce, považuje
účastník konania za nedostatočný a nezákonný. Účastník konania má za to, že napadnuté rozhodnutie

bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj
dôsledkom toho, že správny orgán sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Je toho
názoru, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy,
pričom v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nezdôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri
uložení pokuty. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za príliš formalistické a nedostatočné s nesprávnym

právnym posúdením. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné
a požiadal o zrušenie rozhodnutia č. k.: 107/18/O zo dňa 21. 05. 2018 v celom rozsahu, pre jeho
nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôkazov a dôvodov.“

5. V preskúmavanom rozhodnutí ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal,

že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúce v tom, že účastník konania dňa 27.01.2018
o 14:30 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb Y. Q. a J. Y., ktorí vykonávali kopačské práce na
pracovisku stavby I. V., W.Y.. L. XX, V. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu - Zákonníka práce. Na jednotlivé odvolacie námietky žalovaný reagoval argumentáciou, že

postup pri prerokovaní protokolu bol v súlade so zákonom o inšpekcii práce s tým, že je nemožné, aby
už vypracovanie protokolu obsahovalo vyjadrenie zamestnávateľa k nemu, ako aj stanovisko inšpektora
práce k tomuto vyjadreniu. Zdôraznil, že účastník konania vo svojom vyjadrení k protokolu nespochybnil
skutkové zistenia, ani ich právne posúdenie, naopak potvrdil skutkový stav. Z tohto dôvodu stanovisko
inšpektora práce k vyjadreniu zamestnávateľa nie je nutné. K argumentácii účastníka konania, že podľa

jeho názoru si povaha veci vyžadovala nariadiť ústne pojednávanie, žalovaný poukázal na znenie §
21 zákona č. 71/1967 Zb. - Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, s tým, že nariadenie
ústneho pojednávania je výlučne na úvahe správneho orgánu a v danej veci ho nebolo potrebné
uskutočniť, pretože povaha veci si to nevyžadovala. Inšpektorátom práce zistené dôkazy poskytli
dostatočnú oporu záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom z videozáznamu, ktorý

bol vyhotovený pri výkone inšpekcie práce, je zrejmé, že osoby boli pred spísaním zápisnice riadne
poučené, ako aj to, že na nich nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Konateľ spoločnosti vypovedal v prítomnosti
privolaného príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. Skutočnosti, ktoré sú zachytené v
zápisnici, uviedli kontrolované osoby dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivejinformácie. Zamestnanci v rámci výkonu inšpekcie práce, ktorá nie je správnym konaním, ale jej postup
je upravený v zákone o inšpekcii práce, nemajú postavenie svedkov ale podávajú iba informácie v rámci
inšpekciepráce.Podľatohtozákonajekaždáosobapovinnázdôvodniťsvojuprítomnosťnapracoviskua

nemá možnosť odmietnuť výpoveď. To isté platí aj o zamestnávateľovi, ktorý je povinný poskytnúť všetky
informácie potrebné pre výkon inšpekcie práce. K časti odvolania, v ktorom účastník konania namietal
nezrozumiteľnosť protokolu vo vzťahu k prijatým opatreniam, žalovaný uviedol, že táto časť protokolu je
vypracovanávsúladesozákonomoinšpekciipráce.Inšpektorprácenemôžeuložiťkonkrétneopatrenia,
nakoľko je na zamestnávateľovi, ako bude ďalej postupovať. Zamestnávateľ môže prestať využívať

závislú prácu nelegálne zamestnávaných osôb, môže uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah, resp. nájsť
iné riešenie v súlade so zákonom. V prípade nelegálneho zamestnávania je situácia špecifická v tom, že
inšpektor práce nemôže navrhnúť konkrétne riešenia uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, pretože v súlade
s princípom zmluvnej voľnosti a slobody nie je možné prinútiť zamestnanca, aby takýto vzťah uzatvoril.
Žalovaný konštatoval, že účastník konania v rámci podaného opravného prostriedku voči rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke

spochybnili,prípadnevyvrátilizistenéporušeniepovinnostianaviacúčastníkkonaniaaninespochybňuje
skutkovýstavtak,akobolzistenýauvedenývprotokole.Dospelpretokzáveru,žeprvostupňovýsprávny
orgán pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a
z relevantných listinných dôkazov, a preto dospel aj k zákonným záverom, ktoré sa premietli v rámci
správneho trestania do uložení sankcie za porušenie zákonom stanovených povinností.

6. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že pri určovaní výšky
pokuty prihliadal správny orgán prvého stupňa na všetky kritéria, ktoré vyplývajú z § 19 ods. 2 písm.
a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Zdôraznil, že pri ukladaní pokuty sa musí správny
orgán riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je povinný pristúpiť k uloženiu sankcie z úradnej

povinnosti ihneď po tom, ako bolo zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Z
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je evidentné, že inšpektorát práce uložením
pokuty vo výške 5.000 EUR sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sž - oKs/56/2006 : „...musí mať silu odradiť
od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.

Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne
správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti
protiprávnehokonaniaajehonásledkom,nevyhnutnetedamusívsebeobsahovaťajrepresívnuzložku.“
Zdôraznil, že pri naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania,
príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce striktne stanovujú povinnosť uložiť sankciu v minimálnej

sume 2.000 EUR a v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne
najmenej 5.000 EUR, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie
tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. V danom prípade správny orgán prvého stupňa,
vzhľadom na nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, stanovil sankciu na dolnej hranici
zákonom stanoveného rozpätia a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k takto

uloženej sankcií obsahuje úplné a vyčerpávajúce odôvodnenie výšky uloženej pokuty.

7. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe doručenej správnemu súdu elektronicky prostredníctvom
portálu e-žaloby dňa 31.08.2018 žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil

nárok na úplnú náhradu trov súdneho konania. V žalobe tvrdil, že označené rozhodnutia sú porušením
ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho
štátu, pretože ani žalovaný ani inšpektorát práce nepostupovali podľa príslušných článkov Ústavy
Slovenskej republiky, svojim postupom porušili viaceré ustanovenia relevantných zákonov, a to za
situácie, že postupom žalovaného bola porušená zásada materiálnej pravdy v správnom konaní

a rozhodnutia administratívneho orgánu boli vydané bez vykonaného dokazovania z dôkazných
prostriedkov a ani o jednom úkone nebola spísaná zápisnica. Uvedené žalobca v správnej žalobe
špecifikoval tak, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, vo vyjadrení k oznámeniu o
začatí správneho konania zo dňa 24.04.2018, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa poukazoval na závažnú skutočnosť spočívajúcu v tom, že podal správnu žalobu o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - protokolu č. IKO- 26-38-2.4/P-A28-18 zo dňa 29.01.2018 ako
kľúčového podkladu pre správne konanie, čím sa začalo konanie o dôležitej predbežnej otázke, ktoré v
tej dobe nebolo ukončené a predbežná otázka tak nebola vyriešená. Z týchto dôvodov preto účastník
konania opakovane žiadal správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaného o vydanie rozhodnutia oprerušení správneho konania až do vyriešenia tejto predbežnej otázky. Žaloba o preskúmanie protokolu
bola podaná na Krajský súd v Košiciach dňa 15.03.2018, kde je vedená pod sp. zn. 8S/20/2018.
Žalovaný sa s touto námietkou v preskúmavanom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal a

ani neodôvodnil, z akých dôvodov nepotreboval predmetnú závažnú námietku žalobcu preskúmať a
odôvodniť, čím podľa žalobcu porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo žalobcu
na riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň vyslovil názor, že za danej situácie bolo
nevyhnutné prerušiť správne konanie vo veci správneho trestania, pretože vo veci preskúmania
protokolu je podstatným, či kľúčový podklad pre správne konanie (t.j. vyššie označený protokol) je

zákonný alebo nezákonný a či môže slúžiť ako zákonný dôkaz aj pre prípadné správne konanie v
danej veci. Vo vzťahu k namietanej nezákonnosti označeného protokolu žalobca uviedol, že aj keď v
samotnom odvolaní neuviedol konkrétne, ktoré zákonné náležitosti daný protokol neobsahuje, žalovaný
musí poznať právo a zákony, ktoré sám dozoruje tak, aby mohol preskúmať protokol po stránke jeho
zákonných, ako aj ďalších potrebných náležitostí, resp. či vyjadrenie v protokole zaznamenané rukou
osoby, ktorá toto vyjadrenie mala podať, aj v skutočnosti písala a či toto vyjadrenie aj podpísala a

až potom môže hodnotiť ostatné jeho náležitostí aj jeho obsah. Uvedené však žalovaný nevykonal a
tak len odobril závažnú vadu inšpektorátu, ktorá podľa žalobcu spôsobuje nezákonnosť protokolu a
vzhľadom ku skutočnosti, že ide o kľúčový dôkaz v správnom konaní aj nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia o uložení sankcie. Ďalej namietal, že vyjadrenie zamestnávateľa nepísal konateľ žalobcu
a toto vyjadrenie ani konateľom žalobcu nie je podpísané a ani inou osobou oprávnenou konať

za žalobcu. Žalobca je toho názoru, že vyjadrenie zamestnávateľa v protokole písal sám inšpektor
práce, o čom svedčí aj forma ukončenia tohto vyjadrenia: „...čo aj ľutuje….“ Zároveň namietal aj
nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť podkladov pre rozhodnutie (protokolov o výsledku inšpekcie
práce označených rovnakým číslom a rovnakým dátumom, s rôznymi obsahmi), ako aj nesprávny a
nezákonný postup inšpektora práce. Nesúhlasil s názorom žalovaného na danú odvolaciu námietku,

pretože podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktoré je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené

alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. Je
teda zrejmé, že inšpektor práce môže vypracovať len jeden protokol, ktorý má povinnosť prerokovať so
zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom. Je preto zrejmé, že inšpektor práce nemá zákonnú povinnosť ani možnosť

zaslať spolu s výzvou na prerokovanie protokolu aj protokol. Zo spisu účastníka konania však vyplýva,
že inšpektor práce vypracoval dva protokoly o výsledku inšpekcie práce s uvedením toho istého č.
IKO-26-38-2.4/P-A28-18, A116 zo dňa 29.01.2018, pričom prvý protokol, v ktorom je uvedený záver, že:
„… k skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto protokolu sa má štatutárny zástupca, resp. splnomocnený
zástupcamožnosťvyjadriťvlehotepiatichdníoddoručeniatohtoprotokolu.Zároveňjepovinnýnavrhnúť

a priložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu dôkazy, ktoré sa mu známe. Ak
sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží iné dôkazy, ako boli predložené pri výkone inšpekcie práce,
tzn., že si je vedomý toho, že všetky skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole sú pravdivé a nemá
už žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole…“
Druhý protokol s rovnakým číslom, ako aj rovnakým datovaním uvádza v závere, že: „…obsah tohto

protokolu bol prerokovaný dňa 26.02.2018. Vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku všetkým zisteným
skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole: Interný vzťah medzi Y.W.
Q. a J. Y. je, že mi boli zaviazaní tým, že sa im pomohol doviezť drevo na zimu. Firme JALLA s.r.o. sa
takáto vec stala prvýkrát, čo aj ľutuje….“ Žalobca namietal, že existujú dva protokoly s dvoma rôznymi
závermi, a nie je zrejmé, aby druhým protokolom bol prvý protokol zrušený, preto mal za to, že nie je ani

zrejmé, ktorý protokol inšpektorát práce použil na rozhodnutie, čo má za následok nepreskúmateľnosť
samotného preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca zároveň namietal, že v rozhodnutí sa uvedenými
skutočnosťami žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal a neuviedol, prečo nepovažoval za potrebné
odôvodniť existenciu dvoch protokolov v administratívnom spise s rôznym obsahom.
8. Zároveň ako ďalší žalobný dôvod žalobca uviedol nenariadenie ústneho pojednávania a nevykonanie

potrebných dôkazov, čo odôvodnil tým, že podľa jeho názoru nariadenie ústneho pojednávania nie je
výlučne na úvahe správneho orgánu a vo veci bolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, pretože
povaha veci si to vyžaduje. Uvedené dal do súvisu s tým, že z vyjadrenia k oznámeniu o začatí
správneho konania vyplýva, že žalobca nesúhlasil so zápisnicami o podaní informácie, najmä s ichobsahmi a spôsobom ako boli zabezpečené, že nepoznal otázky, ktoré boli kladené menovaným
osobám a poukazoval na to, že tak isto týmto svedkom nemohol klásť žiadne otázky. Žalobca navrhoval
vykonanie dôkazov a namietal aj dôveryhodnosť dôkazov vykonaných a zabezpečených inšpektorátom.

Namietal preto nesprávnosť záverov správneho orgánu o tom, že v danej veci nebolo potrebné nariadiť
pojednávanie, pretože v tomto prípade nejde len o dokumentačné dokazovanie správnych deliktov,
ktoré by boli spáchané už pred samotnou kontrolou správnym orgánom, teda by išlo iba o dokazovanie
len listinnými dôkazmi. Preskúmavaná vec je odlišná v tom, že aparát žalovaného svojim verbálnym
aj neverbálnym konaním a správaním priamo ovplyvňoval rozsah a obsah správneho deliktu (napr.

je len na inšpektorovi práce, čo uvedie do protokolu, sám inšpektor práce vypočúva osoby pred
správnym konaním a tieto výsluchy potom používa na dôkazy v rozhodnutí bez toho, aby aj žalobca
mal možnosť tieto osoby vypočuť, inšpektor práce nepoučuje vypočúvané osoby o ich právach pred
ich vypočúvaním, neuvedie do protokolu opis podstatných náležitostí, žalovaný sa spolieha len na
subjektívne názory jeho aparátu, v správnom konaní došlo k rozporom vo vyjadreniach žalobcu a
inšpektora práce, žalobca v správnom konaní namietal zistenia inšpektorov, že sa nezakladajú na

správnych skutkových základoch, že vyjadrenia menovaných osôb neboli získané zákonným spôsobom
a tieto rozpory sa dali odstrániť jedine predložením materiálnych dôkazov a výsluchom menovaných
osôb aj inšpektorov, nie iba tvrdením inšpektorov, ktoré je zaznamenané na papieri - v protokole). Naviac
žalobca sa podľa jeho vyjadrenia o obsahu videozáznamu dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia.
O tomto videozázname sa však v spise administratívneho orgánu nenachádza žiadna zápisnica, a z

obsahu spisu ani nevyplýva, aby videozáznam bol so žalobcom v správnom konaní preskúmaný. Podľa
názoru žalobcu ide o porušenie jeho práva na obhajobu a riadny proces, ak sa o dôkazoch dozvedá až
zo samotného rozhodnutia správneho orgánu. Za takejto situácie mu bolo odopreté aj právo vyjadriť sa
k dôkazom, ktoré správny orgán použil až pri vydaní rozhodnutia.

9. Žalobca v správnej žalobe namietal aj spôsob, akým boli zabezpečené prvotné informácie od osôb
prítomných na pracovisku, keď uviedol, že v tomto prípade išlo o výsluch svedkov, a aj keď pred
obvinením žalobcu, takýto výsluch administratívne orgány použili ako dôkaz na rozhodnutie, ktorým
bol žalobca potrestaný. Žalobca však nemal žiadnu možnosť týchto svedkov vypočuť a vôbec sa
nedozvedel, akým spôsobom inšpektor práce s osobami, ktoré svedčili v jeho neprospech, zaobchádzal.

Podľa žalobcu preto bolo hrubo porušené jeho právo klásť svedkom otázky, ktoré konanie aj podľa
platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a judikatúry všeobecných súdov je v rozpore s
platným právom. Za závažné porušenie práv žalobcu na obhajobu a riadne a dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia a právo na riadny proces považoval žalobca, že sa žiadnym spôsobom nedozvedel z
rozhodnutia žalovaného, z akých dôvodov odvolací orgán nepotreboval preskúmať žalobnú námietku

týkajúcu sa nezákonnosti zápisníc o podaní informácie ako kľúčových dôkazov k vydaniu rozhodnutia z
dôvodu, že neboli získané a hlavne vykonané zákonným spôsobom. Za takejto situácie preto žalobca
považoval za pochybenie žalovaného, že v správnom konaní využil ako dôkazný prostriedok zápisnicu
o podaní informácie v priebehu kontroly bez toho, aby vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie.

10. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že v priebehu konania pred správnym orgánom neboli
preukázané všetky znaky závislej práce tak, aby vo výroku preskúmavaného rozhodnutia mohlo byť
konštatované, že žalobca využíval závislú prácu menovaných osôb J. Y. a Y. Q.. Podľa žalobcu
administratívny orgán sa len domnieva, že dokázal všetky znaky závislej práce, ale podľa žalobcu
nedokázal ani jeden znak závislej práce, tak, aby tento nebol spochybniteľný a hlavne nedokázal

ani ich kumulatívnosť. Tieto znaky zisťoval správny orgán len z ústnych vyjadrení fyzických osôb a
žalobca tieto vyjadrenia poprel. Žalovaný sa nevysporiadal s vyjadrením J. Y., pričom z jeho vyjadrenia
nie je zrejmé, ktorá osoba mu dala pokyn na vykonávanie prác, v mene koho pracoval, kto mu bol
nadriadený a komu bol podriadený. Žalovaný vôbec nezisťoval a ani nedokázal dôležitý znak závislej
práce, ktorou je práca v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podľa názoru žalobcu nie každá

práca je závislou prácou, a ak žalovaný neskúmal vykonávanie práce v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom, tak nemôže ísť o závislú prácu. J. Y. napr. ani neuviedol odkedy pracoval, len sám
inšpektorprácedozápisniceuviedol,žeprácemalvykonávaťod9:00hod.,lenzatýmúčelom,abymohol
do protokolu uviesť dobu nelegálnej práce, pričom je zrejmé, že inšpektor práce začal výkon kontroly až
o 14:30 hod.. Žalovaný ani inšpektorát práce neuviedol ani jeden dôkaz, že žalobca mal byť účastníkom

právnych vzťahov s objednávateľom prác a žalovaný ani neuviedol, kto mal byť objednávateľom týchto
prác. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť protokolu, a to najmä vo vzťahu k nezrozumiteľnosti
opatrení uložených v protokole, pretože z protokolu nevyplýva, aké opatrenia na nápravu má prijať
žalobca na odstránenie vytýkaného porušenia predpisov a ich príčin. Z protokolu nevyplýva, ktoréprávne predpisy mal žalobca porušiť a ani neuvádza z akých príčin. Zároveň žalobca považoval uložené
opatrenia za nevykonateľné, nespĺňajúce požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti požadovanej pre
výrok rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spočíva v tom, že na dodržanie príslušného ustanovenia právnych

predpisov nie je možné prijať žiadne opatrenia. Podľa názoru žalobcu uložené opatrenia v protokole sú
v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

11. Napokon, ako v poradí poslednú žalobnú námietku žalobca uviedol nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia žalovaného, čo odôvodnil tým, že toto rozhodnutie bolo vypracované na základe

nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa
nevysporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťami.Vznikápretopochybnosťotom,čiprvostupňový
správny orgán aj žalovaný v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodli na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a či podľa § 3 ods. 1 správny orgán splnil svoju povinnosť
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a skutočne za týmto účelom obstaral potrebné podklady
pre rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nepresvedčilo žalobcu o správnosti postupu

správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, a tak neposilnilo dôveru v správnosť rozhodovania,
aby prijaté rozhodnutie viedlo žalobcu k dobrovoľnému plneniu povinnosti. Žalobca vytýkal žalovanému
aj nepresvedčivosť odôvodnenia jeho rozhodnutia.

12. V závere podanej správnej žaloby sa žalobca odvolal na zásadu „in dubio pro reo,“ teda v prípade,

ak sa vyskytli vo vykonaní dôkazov značné a dôvodné pochybnosti, správny orgán je povinný rozhodnúť
v prospech žalobcu.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.11.2018 navrhol, aby správny súd po vykonanom
dokazovaní správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. K žalobným námietkam žalobcu

uviedol nasledovné:
„Žalovaný má za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo
strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. Postup pri prerokovaní protokolu bol v
súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce). Žalovaný poukazuje na zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok), podľa ktorého správny
orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania
vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného
zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Správny orgán konanie neprerušil z dôvodu, že za predbežnú otázku nemožno považovať námietky,
ktoré uviedol žalobca vo vzťahu k formálnemu vypracovaniu protokolu. Žalovaný poukazuje na to, že
správny delikt je v protokole popísaný jasne a zrozumiteľne. V protokole je jednoznačne uvedené, akého
konania sa žalobca dopustil, akým spôsobom, v akom čase a ktorý právny predpis, resp. povinnosť
uloženúzákonomsvojímkonanímporušil.Navyšežalobcavosvojomvyjadreníkprotokolunespochybnil

skutkové zistenia, ani ich právne posúdenie, naopak, potvrdil skutkový stav. K námietkam obsiahnutým v
žalobnom návrhu žalovaný uvádza, že inšpektor práce vypracoval protokol, ktorý spolu s výzvou na jeho
prerokovanie odoslal zamestnávateľovi - žalobcovi. Zamestnávateľ má možnosť vyjadriť sa písomne,
alebo prerokovať protokol osobne. Ak dôjde k osobnému prerokovaniu, protokol sa doplní záverečnou
časťou, kde je miesto na vyjadrenie zamestnávateľa a podpis. Protokol, ktorý bol odoslaný žalobcovi

bol prerokovaný dňa 26. 02. 2018. Je pritom nemožné, aby už vypracovanie protokolu obsahovalo
vyjadrenie zamestnávateľa k nemu, ako aj stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu. Žalovaný
pritom poukazuje na to, že žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu nespochybnil skutkové zistenia, ani
ich právne posúdenie, naopak, potvrdil skutkový stav. Žalobca poskytol nasledovné vyjadrenie: „Interný
vzťah medzi Y. Q.Á.M. a J. Y. je, že mi boli zaviazaní tým, že som im pomohol doviesť drevo na zimu.

Firme JALLA s.r.o. takáto vec sa stala prvýkrát, čo aj ľutuje." Z toho dôvodu nebolo stanovisko inšpektora
práce k vyjadreniu žalobcu nutné. Zároveň poukazuje na to, že protokol, ktorý bol odoslaný žalobcovi a
ktorý bol prerokovaný, je obsahovo zhodný, líši sa len v závere, kde je doplnené, ako je uvedené vyššie.
K námietke žalobcu, že povaha danej veci si priam vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania a
dokazovanie veci v správnom konaní a že sa nemohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k dôkazom

(kamerový záznam), ktoré správny orgán použil až pri vydaní rozhodnutia, žalovaný uvádza: Podľa ust.
§ 21 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä
ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. stavebný zákon, zákon
o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách). Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučnena úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie,
nakoľko povaha veci si to nevyžadovala. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že o existencii
videozáznamu sa dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, nakoľko existencia videozáznamu je

uvedená na strane 2 protokolu, ktorý žalobca podpísal. Pri samotnom prerokovaní protokolu mal žalobca
k dispozícii celý spis, vrátane videozáznamu a mal možnosť vyjadriť sa ku ktorejkoľvek jeho časti a
tiež si zhotoviť kópie z ktorejkoľvek časti. Z videozáznamu je zrejmé, že kontrolované osoby boli pred
spísanímzápisniceriadnepoučené,akoajto,ženanenebolvyvíjanýžiadnynátlak.Naopak,boltopráve
zamestnávateľ, ktorý mal tendenciu zasahovať do výpovedí kontrolovaných osôb, z toho dôvodu bol k

výkonu inšpekcie práce privolaný príslušník Policajného zboru, v prítomnosti ktorého aj zamestnávateľ
vypovedal.
Kargumentáciižalobcu,vktorejnamietalnezrozumiteľnosťprotokoluvčastiopatrenia,žalovanýuvádza,
že časť opatrenia je vypracovaná v súlade so zákonom o inšpekcii práce. V tejto súvislosti žalovaný
uvádza, že inšpektor práce nemôže uložiť konkrétne opatrenia, nakoľko je na zamestnávateľovi, ako
bude ďalej postupovať. Zamestnávateľ môže prestať využívať závislú prácu nelegálne zamestnávaných

osôb, môže uzatvoriť s nimi pracovnoprávny vzťah, resp. nájsť iné riešenie v súlade so zákonom. V
prípade nelegálneho zamestnávania je situácia špecifická v tom, že inšpektor práce nemôže navrhnúť
konkrétne riešenie uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, nakoľko je zmluvná sloboda a nie je možné prinútiť
zamestnanca, aby takýto vzťah uzatvoril. Je to iné ako v prípade iných porušení predpisov, napr.
v prípade nevyplatenia mzdy, stravného a pod., kde je možné uložiť zamestnávateľovi konkrétnu

povinnosť, pričom tento názor je podopretý aj rozhodnutím súdov v danej veci.
K námietke žalobcu, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a zadokumentovaný, pričom žalovaný
nedokázal všetky znaky závislej práce, žalovaný uvádza: Prvostupňový správny orgán jasne a
zrozumiteľne popísal, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil, akým spôsobom, v akom čase
a ktorý právny predpis svojim konaním porušil. Žalovaný ďalej uvádza, že práce, ktoré vykonávali

kontrolované osoby, mali charakter závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Pomocné
výkopové práce, ktoré vykonávali dotknuté osoby je možné vykonávať iba podľa pokynov a vo vzťahu
nadriadenosti a podriadenosti, nakoľko tu nejde o samostatné zhotovenie diela, obstaranie veci a pod.
V tomto vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prácu prideľuje a druhá ako tá, ktorá prácu musí
vykonať. Z tohto hľadiska má zároveň postavenie strany nadriadenej a druhá strana (zamestnanec)

má postavenie strany podriadenej. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom
postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa,
ktorého účelom je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval, čo, kedy, kde
a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom.
Osobným výkonom práce je skutočnosť, že zamestnanec sám pracoval, vykonával prácu (plní normy,

odovzdával výsledky práce). Je nespochybniteľné, že zamestnanci vykonávali prácu osobne. Navyše
aj zo samotných zápisníc o podaní informácie jednoznačne vyplýva, že to bol zamestnávateľ, ktorý
ukladalpokynyzamestnancomaktorýbolvčasepríchoduinšpektorovprácepriamoprítomnýnamieste,
kde zamestnanci vykonávali prácu. Zamestnanci pracovali v mene zamestnávateľa, nakoľko on bol
účastníkom právnych vzťahoch s objednávateľom prác, práca sa vykonávala na jeho pracovisku. O

výkon závislej práce pre zamestnávateľa pôjde aj vtedy, ak je výsledok výkonu práce priamo určený
tretej osobe a za výsledok práce nesie právnu zodpovednosť zamestnávateľ, čiže práca sa realizuje v
mene zamestnávateľa. Predmetná podmienka bola v danom prípade splnená, čo vyplýva z vyjadrenia
manažéra stavby N. L., ktorý v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Páni Y. E. Q. robia pre spoločnosť
JALLA s.r.o.. Robia pomocné výkopové práce" a tiež z videozáznamu je zrejmé, že konateľ Y.. R.

Č.G. uviedol, že obaja kontrolovaní zamestnanci prišli na jeho podnet a pracujú pre žalobcu. Žalovaný
poukazuje na to, že výkon pomocných prác je možný iba v určenom čase, nakoľko sú závislé od
hlavných prác, pritom však nie je nevyhnutné, aby zamestnávateľ konkrétne rozvrhol pracovný čas v
súlade s § 85 ods. 8 Zákonníka práce. Žalovaný poukazuje aj na to, že zo zhotoveného videozáznamu
vyhotoveného pri výkone inšpekcie práce je zrejmé, že v čase príchodu inšpektorov práce, obaja

zamestnanci realizovali výkopové práce, a to v prítomnosti zamestnávateľa. V práci pokračovali aj počas
vykonávania kontroly. Pokiaľ ide o dobu trvania nelegálneho zamestnávania, tá bola stanovená na
základe výpovedí zamestnancov, aj žalobcu. Je nespochybniteľné, že uvedené osoby vykonávali prácu
v čase kontroly. Z ich výpovedí, ale aj z výpovede zamestnávateľa priamo na mieste, je zrejmé, že prácu
vykonávali počas dlhšieho časového úseku. Jasne uviedli, akú prácu vykonávajú, ako aj čas, od kedy ju

vykonávajú. Skutočnosť, do kedy ju mali vykonávať, je irelevantná, nakoľko pokuta sa ukladá za skutok,
ktorý sa už stal, nie za jeho predpokladané pokračovanie.V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho
trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli
dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.

V závere žalovaný uvádza, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní
správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby
chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená
sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za
ktorý mu následne bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne,

dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležíte
a dostatočne vysporiadal.“

14. Žalobca v replike zo dňa 04.01.2018 s vyjadrením žalovaného nesúhlasil a trval na dôvodoch
podanej správnej žaloby. Poukázal aj na tú dôležitú skutočnosť, že podľa jeho názoru žalovaný v
rovnakých prípadoch nepostupuje rovnako, čo odôvodnil nasledovne:

„Žalovaný svojím rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/58060-564/2018 zo dňa 12.12.2018 zrušil rozhodnutie
Inšpektorátu práce Košice č.: 188/18/0 zo dňa 30.09.2018 (ide o prípad žalobcu len v inej veci,
pričom ide o to isté porušenie toho istého zákona a rovnaký stav) a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia na 4. strane 4. odsek a nasl. žalovaný uvádza, že:
„… Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu

má Národný inšpektorát práce s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
nedostatočnéavrozporesobsahomspisuasprávnekonanie,ktorépredchádzalovydaniunapadnutého
rozhodnutia má vady, nakoľko účastníkovi konania boli v správnom konaní upreté jeho procesné práva.
Z obsahu vyjadrenia k začatiu správneho konania, ktoré účastník konania doručil prvostupňovému

správnemu orgánu dňa 09.08.2018 vyplýva žiadosť účastníka konania, aby bol v správnom konaní
oboznámený so všetkými dôkazmi a podkladmi, ako aj s ich obsahom. Ako však vyplýva z odvolacieho
spisu správny orgán na túto žiadosť v priebehu správneho konania na prvom stupni nereagoval a v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s touto požiadavkou účastníka konania nijako nevysporiadal.
Je potrebné uviesť, že procesné právo účastníka konania nahliadať do spisov ustanovené v § 23

ods. 1 správneho poriadku sa uplatňuje voči správnemu orgánu a spravidla priamo na správnom
orgáne osobným nahliadnutím do originálneho spisu, pričom správny poriadok nevylučuje zaslať
kópie požadovaných výpisov zo spisu, a to nielen v listinnej forme, ale aj vo forme fotokópií, CD
alebo DVD médií a pod., účastníkovi konania za úhradu. Právo nahliadať do spisov sa síce realizuje
spravidla osobným nahliadnutím, avšak formu sprístupnenia spisu je potrebné vykladať extenzívne tak,

aby nedochádzalo k upretiu predmetného procesného práva. Umožniť účastníkovi konania realizovať
procesné právo podľa § 23 správneho poriadku nadväzuje na jeho ďalšie procesné práva, ktoré mu
priznáva správny poriadok, pretože účelom využitia tohto procesné práva je predovšetkým prispieť k
získaniuprehľaduovšetkýchdoterajšíchprocesnýchúkonochsprávnehoorgánuvrátanezaobstaraných
dôkazov a podkladov tak, aby účastník konania mohol na to reagovať, najmä navrhovať dôkazy a

doplnenie podkladov a vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, ak jeho podkladom a spôsobu jeho zistenia
(ust.§33správnehoporiadku)…“Žeprocesnéprávažalobcuboliporušené,žalovanýuvádzaajvzávere
predmetného rozhodnutia PO/BEZ/2018/5806 0-564/2018 zo dňa 12.12.2018. Je zrejmé, že v jednom
prípade žalovaný poskytuje a priznáva procesné práva účastníka konania - žalobcu v správnom konaní
a v druhom - identickom prípade, procesné práva toho istého účastníka konania zamieta“.

15. V ďalšom je argumentácia žalobcu z repliky totožná so žalobnými dôvodmi uplatnenými v správnej
žalobe, so zdôraznením skutočnosti, že podľa jeho názoru administratívny orgán v danej veci nedokázal
znaky závislej práce, prinajmenšom u J. Y..

16. Žalovaný sa k replike žalobcu duplikou nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu zo dňa 13.02.2019
na procesný postup podľa § 106 ods. 2 Správneho súdneho poriadku spolu s potrebným poučením mu
boli doručené dňa 13.02.2019.

17. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho

poriadku (SSP), rozhodujúc o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP),
po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a oboznámení sa s úplnými administratívnymi spismi konajúcich správnych orgánov, ako
aj obsahom právoplatného rozsudku správneho súdu vo veci súdneho prieskumu protokolu z inšpekciepráce, ktorý tvoril podklad pre rozhodnutie správneho orgánu vo veci uloženia sankcie za zistené
porušenie zákona na úseku nelegálneho zamestnávania, na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
20.05.2020 dospel k záveru o nedôvodnosti uplatnených žalobných dôvodov, preto žalobu podľa § 190

SSP zamietol.

18. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

19. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba
pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba, fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 3. Fyzická osoba nesmie
nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

22. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur
do 200.000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacej fyzických osôb súčasne, najmenej
5.000 eur.

23. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pri ukladaní pokuty podľa ods. 1, 2 zohľadňuje jej
preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä:
a/ závažnosť zistenia porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov,
b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) 1. bodu,

d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

24. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu, ktorý s konečnou platnosťou uložil žalobcovi pokutu za porušenie § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
v celkovej sume 5.000 Eur, t.j. v dolnej hranici kvalifikovaného zákonného rozpätia za nelegálne
zamestnávanie dvoch osôb súčasne.

25. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov, konkrétne Protokolu č.: IKO-26-38-2.4/P-
A28-18, A116 zo dňa 29.01.2018 vypracovaného v súlade s § 7 ods. 3 písm. a/ v nadväznosti na
§ 13 ods. 2, a § 14 ods. 1, 2 až 4 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že Inšpektorát práce Košice
vykonal v dňoch 27.01.2018 a 29.01.2018 v subjekte JALLA s.r.o., Vojkovce 4, Vojkovce, stavba I. V.,
W. L. XX inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa

príslušných ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rámci tejto inšpekcie práce
dňa 27.01.2018 o 14:30 hod. bola vykonaná kontrola osôb, ktoré vykonávali práce na kontrolovanom
pracovisku, a to 1/ J. Y., bytom Q. XX, V., bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu a 2/ Y. Q.,Q. XX, V., bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. J. Y. v zápisnici o podaní informácie uviedol:
„Robím dnes od 8:00 hod. Kopeme, pomáhame kamarátovi Jánovi, priezvisko neviem. Neviem pre akú
firmu. Nemám podpísanú dohodu ani pracovnú zmluvu. Náradie mi dal šéf. On mi hovorí, čo máme

robiť. Dostanem 15,00 - 16,00 EUR.“ Y. Q. v zápisnici o podaní informácie uviedol: „Robím od dnes od
12:00 hod.. Dohodol som sa s kamarátom R. Č., že mu prídem zadarmo pomôcť. Čistím výkop po bagri.
Nemám nič podpísané, zadarmo som prišiel pomôcť kamarátovi. On mi hovorí, čo robiť, prišiel za nami,
aby sme prišli pomôcť vyčistiť.“ Konateľ kontrolovaného subjektu Y.. R. Č. v zápisnici o podaní informácie
uviedol: „J. Y. E. Y.. Q. mi prišli dobrovoľne pomôcť. Vykonávajú upratovanie. Iba dnes od 12:00 hod.

Nemajú nič podpísané. Prišli tu dobrovoľne, nie ako zamestnanci, ešte sme sa nedohodli na odmene.
Ja som prišiel od 12:00 hod. pán Y. tu už bol.“ N. L., manažér stavby v zápisnici o podaní informácie
uviedol: „Páni Y. E. Q. robia pre spoločnosť JALLA, s.r.o.. Robia pomocné výkopové práce.“ Na základe
vyššie uvedených skutočností v časti B/ označeného protokolu boli uvedené zistené nedostatky, a to, že
zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 27.01.2018 o 14:30 hod. využíva
závislú prácu fyzických osôb Y. Q. E. J. Y., ktorí vykonávali kopačské práce na pracovisku stavby I.

V., W. L. XX, V. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona
č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nelegálne
zamestnávanie bolo zistené dňa 27.01.2018 o 14:30 hod. a inšpekciou práce nebola preukázaná

dohodnutá odmena. Doba trvania nelegálneho zamestnávania bolo od 27.01.2018 od 12:00 hod. u
Y. Q. a od 27.01.2018 od 9:00 hod. u J.G. Y.. V súvislosti s týmto nelegálnym zamestnávaním boli
inšpektorátom práce uložené opatrenia smerujúce k odstráneniu zistených nedostatkov uvedených v
bodoch B1 a B2 v lehote troch dní po prevzatí protokolu. Obsah tohto protokolu bol prerokovaný dňa
26.02.2018, vyjadrenie kontrolovaného subjektu ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom,

ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole: „Interný vzťah medzi Y. Q. E. J. Y. je, že mi boli zaviazaní
tým, že som im pomohol doviezť drevo na zimu. Firme JALLA, s.r.o. sa takáto vec stala prvýkrát, čo
aj ľutuje.“ Uvedený protokol je podpísaný konateľom žalobcu Y.. R. Č., ako aj príslušným inšpektorom
práce.

26. Predmetný protokol č.: IKO-26-38-2.4/P-A28-18, A116 zo dňa 29.01.2018 bol predmetom
samostatného súdneho prieskumu na základe správnej žaloby podanej žalobcom dňa 15.03.2018 v
konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/20/2018, v ktorej veci bolo rozhodnuté
dňa 30.05.2019 tak, že správny súd rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania. Rozsudok správneho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2019 a proti

tomuto rozsudku kasačná sťažnosť podaná nebola.

27.Správnysúdsaprirozhodovanívtejtoveciopreskúmanierozhodnutiažalovaného,akoajsprávneho
orgánu prvého stupňa vo veci správneho trestania o uložení sankcie (pokuty) za špecifikovaný správny
delikt v celom rozsahu odvoláva na závery vyplývajúce z predmetného rozsudku Krajského súdu v

Košiciach zo dňa 30.05.2019 sp. zn. 8S/20/2018, v odôvodnení ktorého sa konštatuje :
„20. K tomu, že žalobca namieta nezrozumiteľnosť a nejasnosť a to vo vzťahu k protokolu, ako podkladu
pre začatie administratívneho konania súd odkazuje na vyjadrenie manažéra stavby, podľa ktorého sa
vyjadril, že Y. E. Q. sa podieľajú na výkopových prácach a tak žalobca síce namieta, ale neuvádza
prečo je potom protokol nepreskúmateľný. Nezrozumiteľnosť protokolu, žalobca nedôvodne videl i v

nariadeníinšpektorovodstrániťnedostatkyauloženípovinnostiprijaťopatrenianaodstráneniezistených
nedostatkov, ktoré sú všeobecné a neurčité a tak v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru /protokol mal
byť písomným dokumentom prejednaným žalobcom, čo dostatočne vysvetľuje žalovaný/.

21. K otázke prerušenia konania vyjadril žalovaný názor, že nie je dôvod, lebo protokol je jasným

dokumentom zrozumiteľne formulujúcim závery a je podkladom pre začatie administratívneho konania
vyvodenia z administratívnej zodpovednosti. S týmto správny súd nesúhlasí. Za tejto situácie možno
konštatovať, že posudzovanie samotného protokolu, v zmysle zákona o kontrolnej činnosti je zvyčajne
predmetom predbežnej otázky pri prieskume rozhodnutí o vyvodení administratívnej zodpovednosti.
Správnysúdkonštatuje,žeichprieskum,niejevylúčenýsamostatnesodkazomna§3 ods.(1)písm.c/§

7 , §177 a nasl. (1) SSP Správneho súdneho poriadku a ustanovení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.22. Správny súd pripomína, že žalovaný si osvojil skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa o
tom, že kontrolované osoby boli vo vzťahu k podriadenosti k zamestnávateľovi, bola zistená nelegálna
práca a nelegálne zamestnávanie a bez ohľadu záver o existencii závislej práce žalovaný tvrdí, že

výkopové práce možno vykonávať len podľa pokynov a vzťah podriadenosti vo vzťahu k zamestnávateľ
a zamestnanec je daný tým, že len zamestnávateľ určuje kvalitatívne a kvantitatívne parametre tejto
činnosti. /Vyplýva to z prednesov oboch kontrolovaných osôb/.

23. Vo vzťahu k dvom zamestnancom ich prednesy boli zapísané v protokole, ktorý bol prejednaný

so štatutárnym zástupcom, ktorý charakterizoval spôsob zamestnávania. Nebol založený na základe
dohody o pracovnej činnosti, ale reciprocity pomoci od občanov za benefity ním poskytnuté. Žalobca
nevyvrátil pochybnosti, nepredložil žiadne dôkazy, že vyčítané nedostatky protokolu nemajú žiadne
vecné argumenty, sú založené na a tvrdení o neprejednaní protokolu a o existencii dvoch protokolov
a o nepodpísaní protokolu. Hlavný argument o neexistencii závislej práce u dvoch kontrolovaných
osôb neformuluje celkom jasne a tvrdí, že nešlo o závislú prácu ani o nelegálnu prácu a nelegálne

zamestnávanie, hoci bola vykonávaná v prospech kontrolovaného subjektu. Obsah odôvodenia tohto
rozhodnutia preukazuje podľa správneho súdu, že oboznámené zistenia z administratívneho spisu i
pripojeného súdneho spisu poukazujú na opak. Preto žalobná námietka nie je dôvodná.

24. Žalobný dôvod o nedostatočne a neobjektívne zistenom skutkovom stave podľa správneho súdu

neobstojí, lebo v protokole uvedené zistenia kontrolovaného zamestnávateľa podľa § 13 ods. 2 zákona
č. 125/2006 Z. z. boli uvedené v protokole. Ak protokol obsahuje uvedenie mena kontrolóra a aj
vyjadrenie zamestnávateľa, ale nevyjadruje skutočnosti v protokole stanovisko inšpektora, protokolu
nemožno vytknúť záver uvedený v protokole , potvrdený zamestnancami a kontrolovanými osobami, ako
i štatutárnym zástupcom žalobcu. So žalobnou námietkou, že nariadené opatrenia a uložená povinnosť

uvedené v protokole nemôžu pôsobiť preventívne, že sú nezrozumiteľné a neurčité preto správny súd
nesúhlasí. Tento žalobný dôvod nie je možné akceptovať.

25. Zo žaloby podľa súdu nevyplýva, či protokol, ktorý je priložený k žalobe je pokladaný za druhý
protokol alebo za prvý protokol. Prvý protokol nemal byť prejednaný, druhý protokol mal byť prejednaný.

Ide o nezrozumiteľné, čo nenachádza odraz ani v obsahu príloh správnej žaloby, ani v administratívnom
spise. Žalobca tak nedôvodne tvrdí, že boli vypracované dva protokoly pod tým istým číslom a druhý z
protokolov obsahuje záver, že 26.02.2018 bol protokol prejednaný. Protokol ako písomný dokument bol
vypracovaný, prejednaný a zápisnica o prejednaní je súčasťou administratívneho spisu.

26. Pokiaľ žalobca namieta, že protokol neobsahuje správne a konkrétne údaje o nelegálnej práce,
správny orgán prvého stupňa, aj žalovaný vysvetľuje, že protokol o výsledku kontrolnej činnosti sa stal
základom administratívnych rozhodnutí preskúmavaných súdom v konaní pod sp. zn. 6S/103/2018.
Z administratívneho spisu pripojeného ku konaniu 6S/103/2018, bolo zistené rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa č. 107/18/0 z 21.05.2018, ktorým Inšpektorát práce Košice uložil žalobcovi pokutu

5.000 eur. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie žalovaného 13.07.2018, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.05.2018 a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa. Obe rozhodnutia vychádzajú zo záverov kontrolnej činnosti vykonanie
InšpektorátompráceKošiceazisteníonelegálnejprácianelegálnomzamestnávaní,ktorýbolzachytený
do protokolu o vykonanej kontrole. Správny súd konštatuje, že závery tohto bodu nie sú základom pre

rozhodovanie súdu o predmete súdneho prieskumu, sú konštatovaním zisteného správnym súdom.

27. V administratívnom spise sa nachádza výzva z 29.01.2018 ktorú prevzal žalobca 31.01.2018 na
prerokovanie protokolu označeného č. IKO-26-38-2.4/P-A28-18. Z administratívneho spisu vyplýva, že
protokol pre účely konania podstatný, bol dôvodom pre začatie správneho konania, ktoré bolo oznámené

29.03.2018 listom žalobcovi, ktoré prevzal 23.04.2018. V administratívnom spise je i samotný protokol,
ktorý sa zhoduje s protokolom, ktorý pripojil žalobca k žalobnému návrhu „v právnej veci 8S/20/2018“.

28. V administratívnom spise súd zistil zo zápisnice o podaní informácie od R. Č., ktorý uvádza, že mu
J. Y. E. Q. prišli pomôcť, vykonávajú práce dnes od 12.00 hod. práce a nemajú nič podpísané, prišli

dobrovoľne, nedohodli sa ešte na odmene. Zápisnica je podpísaná a na nej sú uvedené mená K.. Y. I.
a T.. K. T.. V administratívnom spise sa ďalej nachádza aj zápisnica o podaní informácie manažérom
stavby N. L., ktorý povedal pre účely zápisnice Inšpektorátu práce, že 24.01. o 15.00 hod. k veci a
uviedol, že Y. E. Q. pracujú pre spoločnosť JALLA a robia výkopové práce. Ďalej sa v administratívnomspise nachádzajú vyjadrenia samotných kontrolovaných osôb, Q. Y. 24.01.2018 o 14.55 hod. k veci
uviedol, že robí dnes od 12.00, dohodol sa s Č., že mu príde pomôcť čistiť výkop po bagri, nemá nič
podpísané, prišiel pomôcť kamarátovi, ktorý ho požiadal o pomoc. Kontrolovaný J. Y. 24.01.2018 o 14.50

hod. uviedol, že dnes od 08.00 „kopeme, pomáhame kamarátovi Jánovi“, priezvisko neviem, ani firmu
neviem, „nemám ani dohodu, ani pracovnú zmluvu“, kamarát mi bol šéf a on mi hovoril čo mám robiť.
„Dostanem 15 až 16 eur“. Podpísaný je J. Y..

29.Správnysúdsvojezáveryopieraoobsahadministratívnehospisu,zktoréhovyplýva,žezamestnanci

nemali dohodu, žiadny vzťah podľa Zákonníka práce, a jeden z nich potvrdil, že robili za odplatu. To,
že robili pre spoločnosť žalobcu potvrdil majster zo stavby pán N. L.. V administratívnom spise sa
nachádza jeden protokol z 29.01.2018 a vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania
zo 29.03.2018, v ktorom opisuje, že išlo o stav zistený výkonom kontrolnej činnosti o nelegálnom
zamestnávaní, kedy mal využívať prácu fyzických osôb menom Y. Q. E. J. Y. na stavbe I. T. V., čo je
popísané aj v protokole z 29.01.2018.

30. Správny súd teda konštatuje, že žalobca nedôvodne uvádza, že kontrolný orgán neobjektívne zistil
skutkový stav a protokol sa zakladá na formálnom konštatovaní bez vecného podloženia, že nie je
zdokumentovaný. Práce boli vykonávané v pracovnom čase, konštatoval to N. L., manažér stavby,
ktorý uviedol, že Y. E. Q. robia pre spoločnosť JALLA. Preto námietky námietky žalobcu nie sú podľa

správneho súdu dôvodné.

31. Preskúmavaný protokol je preskúmateľný a preukazuje naplnenia znakov závislej práce v čase
kontroly. V opatrení protokolu bola uložená povinnosť žalobcovi, ktorý zamestnával kontrolované osoby.
Žalobcom tvrdený rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je nedôvodné. Protokol môže byť podkladom pre rozhodnutie o
vyvodení administratívnej zodpovednosti v celom rozsahu, v zmysle § 3 ods. (1) písm. c/ § 7 , §177
a nasl.(1 )SSP Správneho súdneho poriadku a ustanovení , najmä podľa § 14 zákona č 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bez ohľadu a už existujúci stav vyvodenia

administratívnej zodpovednosti. Z administratívneho spisu žalovaného k spisu 6S/103/2018 pripojeného
do konania o posudzovanom protokole o výkone kontroly činnosti žalobca tvrdí, že je spôsobilým a
samostatným predmetom súdneho prieskumu. V predmetnej veci išlo o preskúmavanie zákonnosti
opatrenia, protokolu o výsledku kontrolnej činnosti, ktorý a v kontexte s úpravou právnej teórie, robí
záver o zisteniach a ukladá povinnosti za porušenie povinnosti uložených zákonom. Prihliadnuc k vyššie

uvedeným záverom správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a
dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce postupoval
v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním rozhodnutí v súčinnosti s účastníkom
administratívnehokonania(žalobcom),apretoprotokolakovýsledokkontrolnejčinnostitrebapovažovať
za zákonný.

32. Správny súd zhodne ako žalovaný konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti
jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že zamestnanci nemali uzavretú žiadnu dohodu o pracovnej
činnosti, ani pracovnú zmluvu. Na druhej strane uvedené osoby uviedli, že pracujú za odmenu a pretože
ide o informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez

možnosti konzultovať odpovede, možno dôvodne predpokladať, že sú pravdivé. Pracovná zmluva,
Dohoda o pracovnej činnosti oboch zamestnancov by zakladala povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa
prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods.
1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu

činnosti zamestnanca.

33. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti
ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce
spadajúcej pod právny režim § 1 ods. 2 Zákonníka práce („Závislá práca je práca vykonávaná

vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom“.). Zákonník práce je normou lex specialis a pri úprave pracovnoprávnych vzťahovvychádzajúc predovšetkým z ustanovenia § 1 ods. 2 občianskeho zákonníka, v širšom právnom kontexte
sa ukladajú odvodové povinností zamestnávateľovi vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

34. Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, že vychádzajúc z konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa so
zásadnýmižalobnýminámietkami,pričomniejenutné,abynakaždúžalobnúnámietkuboladanásúdom
podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné,
tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03, III. ÚS 209/2004, III.ÚS 260/06 a ďalšie).“

28. Správny súd zhodne so závermi súdneho preskúmavacieho konania vo veci vedenej pod sp. zn.
8S/20/2018 konštatuje, že jednotlivé dôkazy vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu vo vzájomnej
súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že osoby prítomné na pracovisku žalobcu v čase
inšpekcie práce nemali uzatvorenú žiadnu dohodu o výkone práce a ani pracovnú zmluvu, uviedli,
že pracujú za odmenu a pretože ide o informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce

priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, možno dôvodne predpokladať, že sú
pravdivé. Z uvedených skutočností, preto aj podľa názoru správneho súdu možno jednoznačne vyvodiť
záver, že žalobca sa v čase inšpekcie práce dopustil vytýkaného nelegálneho zamestnávania dvoch
osôb súčasne.

29. K jednotlivým námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe, správny súd poukazuje na to,
že časť z týchto námietok je totožná s námietkami, ktoré boli uplatnené v súdnom preskúmavacom
konaní vedenom pod sp. zn. 8S/20/2018, na ktoré správny súd dal jednoznačnú odpoveď v odôvodnení
rozsudku, ktoré je citované vyššie, a to bez toho, aby proti tomuto rozsudku o preskúmaní opatrenia
správneho orgánu prvého stupňa - označeného protokolu bola podaná kasačná sťažnosť. Správny súd

preto v plnom rozsahu vychádzal zo záverov tohto rozsudku a poukazuje na obsah jeho odôvodnenia,
z ktorého vyplýva, že protokol je preskúmateľný a jednoznačne preukazuje naplnenie znakov závislej
práce v čase kontroly. V opatrení protokolu boli uložené povinnosti žalobcovi, a protokol ako výsledok
kontrolnej činnosti je potrebné považovať za súladný so zákonom. Správny súd sa v tomto rozhodnutí
vysporiadal aj s námietkou žalobcu o neobjektívnom zistení skutkového stavu, a tvrdením, že závery

protokolu sa zakladajú na formálnom konštatovaní bez vecného podloženia a túto námietku správny súd
uznal za nedôvodnú. Z obsahu rozsudku vyplýva aj odpoveď na otázku vo vzťahu k namietaným rôznym
verziám toho istého protokolu, keď súd uzatvára, že protokol ako písomný dokument bol vypracovaný,
prejednaný a tento je aj súčasťou administratívneho spisu.

30. Vzhľadom na situáciu, že správny súd už rozhodol vo veci preskúmania protokolu právoplatným
rozsudkom,akoneopodstatnenousajavíajnámietkasmerujúcaknutnostiprerušeniakonaniavzhľadom
na prebiehajúce súdne konanie vedené pod sp. zn. 8S/20/2018, ktorého predmetom bolo preskúmanie
označeného protokolu o inšpekcii práce, pretože toto konanie už bolo právoplatne ukončené rozsudkom
správneho súdu, ktorým žaloba bola zamietnutá.

31. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj námietku žalobcu vo vzťahu k nutnosti nariadiť ústne
pojednávanie v danej veci, ako aj v tom, že sa nemohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k dôkazom
(kamerový záznam), ktoré správny orgán použil pri vydávaní rozhodnutia, pretože v zmysle ustanovenie
§ 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä

ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. stavebný zákon, zákon
o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách a pod.). V zmysle vyššie uvedeného, nariadenie
ústneho pojednávania je výlučne na úvahe správneho orgánu po posúdení existujúcej dôkaznej situácie.
Ústne pojednávanie je tak potrebné nariadiť iba v prípade, ak to povaha veci vyžaduje a ústnym
pojednávaním by sa prispelo k podrobnejšiemu objasneniu skutkových okolností potrebných pre prijatie

právneho záveru. V danej veci však takáto situácia nenastala, pretože prvotnými informáciami zistenými
pri výkone inšpekcie práce bol aj podľa názoru správneho súdu dostatočne zistený skutkový stav, ktorý
odôvodňoval prijatie záveru o nelegálnom zamestnaní dvoch osôb súčasne, ktoré boli prítomné na
pracovisku a so žalobcom nemali založený pracovnoprávny vzťah vo forme dohody o výkone práce,
dohody o pracovnej činnosti, resp. pracovnej zmluvy. Správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť,

že z protokolu o výkone inšpekcie práce jednoznačne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie je aj
videozáznam a štatutárny zástupca žalobcu bol oboznámený s obsahom tohto protokolu, protokol s ním
bol prejednaný a tento protokol aj vlastnoručne podpísal. Uvedené preto vylučuje záver žalobcu, že o
predmetnom videozázname nemal vedomosť a nemal možnosť sa vyjadriť ku tomuto videozáznamu.32. Vo vzťahu k námietke, ktorú žalobca špecifikoval v replike, a to, že žalovaný v obdobných prípadoch
nepostupuje rovnako, pričom poukazoval na závery žalovaného vyplývajúce z jeho rozhodnutia č. PO/

BEZ/2018/5806 O-564/2018 zo dňa 03.09.2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa č. 188/18/0 zo dňa 03.09.2018, v ktorom žalovaný konštatoval porušenie procesných
ustanovení v konaní pred správnym orgánom, správny súd poukazuje na to, že uvedené veci nie sú
totožné (aj napriek tomu, že žalobca tvrdí, že ide o rozhodnutie v rovnakom prípade, ale za iné obdobie
nelegálneho zamestnávania iných osôb), pretože vo veci, ktorá je predmetom súdneho prieskume v

tomto konaní z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú rovnaké skutočnosti týkajúce sa uplatnenia
práv žalobcu v priebehu správneho konania, najmä v súvislosti s tým, aby účastník konania už v štádiu
výkonu inšpekcie práce namietal, že ho správny orgán neoboznámil s videozáznamom vykonaným
pri inšpekcii. Správny súd ďalej poukazuje na to, že po opätovnom rozhodnutí správneho orgánu
prvého stupňa a žalobcom podanom odvolaní, žalovaný v danej veci rozhodol rozhodnutím č. PO/
BEZ/2018/5806, O-202/2019, ktorým odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o uložení pokuty vo výške

8.000EURzanelegálnezamestnávaniedvochosôbsúčasnezamietol(skutkovýstavbolkonštatovanýv
Protokole z inšpekcie práce č.: IKO-128-59-2.4/P-18 zo dňa 10.05.2018). Na základe žalobcom podanej
správnej žaloby bolo rozhodnutie žalovaného podrobené súdnemu prieskumu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8S/76/2019, v ktorom Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 25.03.2021 zamietol.

33. V danom prípade preto podľa názoru súdu v priebehu konania pred správnym orgánom bolo
preukázané, že zo strany žalobcu nesporne došlo k spáchaniu správneho deliktu uvedeného v
rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, za čo
žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená sankcia v kvalifikovanej výške 5.000 EUR za nelegálne
zamestnávanie dvoch osôb súčasne.

34. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností, správny súd zdôrazňuje,
že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ
je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo k porušeniu zákonných povinností, a to bez ohľadu na
to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Zamestnávateľ administratívnu

zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne (v dôsledku nedostatočnej vedomosti
zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho zamestnancov alebo aj iných okolnosti.
Vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto nepodstatné, z akých dôvodov alebo za
akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností, rozhodujúce je preukázanie porušenia týchto
povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za preukázané porušenie nemôže zbaviť.

35. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán
dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19
ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a to na dolnej hranici kvalifikovanej sadzby. Samotné uloženie pokuty za

správny delikt, ktorého sa dopustil žalobca vzhľadom na jeho objektívnu zodpovednosť, je obligatórne,
s tým, že výška pokuty bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia, zohľadňujúc pritom všetky
zákonné kritéria a uložená sankcia plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.

36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch

stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
akoajzákonaoinšpekciipráce,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§190Správnehosúdnehoporiadku
zamietol.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP tak, že účastníkom

nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech a preto
nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

38. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.