Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Martin Murgaš

Legislation area – Občianske právoPracovné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316214925
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316214925.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu a členov senátu JUDr. Martina Murgaša
JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: F. O., A.. XX. X. XXXX,
W. W.D. - F., adresa na doručovanie: W. XX, W., proti Ž.É.: X. F. F., Y..X.., G.: XX XXX XXX, P. A. XX/
a, W., zast. MGA Iuris, s.r.o., IČO:47 233 028, Pri Starej prachárni 10, Bratislava, o vyplatenie cieľovej
odmeny, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. júna 2018 č. k.
15Cpr/10/2016-106, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia cieľovej odmeny za rok 2007 vo výške 683,79 eur s prísl. O trovách konania súd
rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca so žalovaným dňa 3. 11. 2004
uzavrel pracovnú zmluvu. Žalovaný dňa 2. 11. 2007 doručil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru,
na základe ktorej sa mal pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončiť dňa 31. 1. 2008. Žalobca
podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11. 9. 2014
č. k. 9C/50/2008-376, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 7. 2016, určil, že predmetná výpoveď
je neplatná a že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Žalobca žiadosťou zo dňa 1.
8. 2016 žiadal od žalovaného vyplatenie cieľovej odmeny za rok 2007 vo výške základnej mzdy
dosiahnutej k 31. 12. 2007 a to na základe časti IV čl. 16 bod 8 Kolektívnej zmluvy platnej na rok
2007. Žalovaný listom zo dňa 10. 8. 2016 oznámil žalobcovi, že cieľovú odmenu mu nevyplatí z
dôvodu premlčania nároku. Žalobca argumentoval, že sa už dňa 2. 3. 2009 obrátil na žalovaného so
žiadosťou o vyplatenie cieľovej odmeny. Žalovaný v odpovedi na žiadosť žalobcu uviedol, že cieľovú
odmenu mu vyplatiť nemôže z dôvodu, že pracovný pomer netrval ku dňu 1. 8. 2008, čo je podmienka
nevyhnutná na vyplatenie odmeny. Žalovaný namietol premlčanie nároku. Tvrdil, že cieľová odmena
bola splatná dňa 10. 9. 2008, teda premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku uplynula dňom 11.
9. 2011. Skutočnosť, že na súde prebiehalo konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, žiadnym spôsobom nebránila žalobcovi v tom, aby uplatnil svoje právo na cieľovú
odmenu. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že predmetný nárok je premlčaný. Mal za

to, že až právoplatnosťou rozhodnutia určujúceho neplatnosť výpovede z pracovného pomeru je bez
pochýb zrejmé, že pracovný pomer trval aj ku dňu 1. 8. 2008. Podľa žalobcu sa predmetný nárok
stal žalovateľným až po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru, preto
nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu.

3. Z týchto zistení súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Skonštatoval, že námietka
premlčania uplatnená žalovaným je dôvodná. Splatnosť predmetného nároku žalobcu nastala dňom
10. 9. 2008. Dňa 11. 9. 2008 začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
v zmysle § 101 Obč. zák. a uplynula dňom 10. 9. 2011. Žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie
až dňa 7. 9. 2016, teda oneskorene - po márnom uplynutí premlčacej doby. Tá skutočnosť, že na
súde prebiehalo konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nemá podľa súdu prvej
inštancie žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby na uplatnenie práva na cieľovú odmenu. S poukazom
na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, alternatívne aby ho zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že splatnosť
ním požadovaného nároku na vyplatenie cieľovej odmeny nastala dňom 10. 9. 2008. Podľa žalobcu
nevyhnutnou podmienkou na vznik ním nároku na cieľovú odmenu bolo jeho zotrvanie v pracovnom
pomere u žalovaného ku dňu 1. 8. nasledujúceho kalendárneho roka, teda k 1. augustu 2008. Jeho
pracovný pomer u žalovaného skončil výpoveďou zo strany žalovaného, v zmysle ktorej jeho pracovný
pomer u žalovaného skončil ku dnu 31. 1. 2008. Poukázal na to, že písomne požiadal žalovaného o
vyplatenie tejto odmeny, pričom žalovaný mu oznámil, že mu nárok na cieľovú odmenu za rok 2007
nevznikol z dôvodu, že nebol u neho v pracovnom pomere ku dnu 1. 8. 2008. Ak mu teda vôbec
nevznikol nárok na cieľovú odmenu, nemožno prijať záver súdu prvej inštancie, že splatnosť cieľovej
odmeny nastala dňa 10. 9. 2008. Vzhľadom na to súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne určil
začiatok plynutia premlčacej doby (11. 9. 2008) a tým aj nesprávne určil, že premlčacia doba uplynula
dňom 11. 9. 2011. Na tomto pochybení súdu prvej inštancie nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na
základe právoplatnosti rozhodnutia určujúceho neplatnosť výpovede spätne získal status zamestnanca
žalovaného, pretože spätné získanie statusu zamestnanca bolo podmienene rozhodnutím súdu a
právoplatnosťou súdneho rozhodnutia (30. 7. 2016). Pokiaľ ide o názor súdu prvej inštancie, že mal
podať predmetnú žalobu už počas trvania sporu o určenie neplatnosti výpovede, žalobca namietol, že
nemožno po ňom spravodlivo požadovať' podanie žaloby na peňažné plnenie, ak plnenie má závisieť
od budúceho rozhodnutia iného súdu v inej veci a skutkový a právny stav v čase podania žaloby na
plnenie neosvedčuje oprávnenosť požadovať od žalovanej strany peňažné plnenie. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že konanie o žalobe o zaplatenie cieľovej odmeny by súd prerušil do právoplatnosti
skončenia konania o určenie neplatnosti výpovede. Prerušenie konania by totiž nezaručilo žalobcovi
úspech v konaní. Až právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti výpovede získal žalobca právnu istotu a
skutkový stav sa zmenil v prospech žalobcu. Žalobca právoplatnosťou rozsudku určujúceho neplatnosť
výpovede získal spätne status zamestnanca. Možno teda prijať záver, že žalobca bol v pracovnom
pomere so žalovaným aj k 1. 8. 2008. Tým je spätne splnená nevyhnutná podmienka na vznik nároku
žalobcu na cieľovú odmenu za rok 2007. Žalovaný neplatným právnym úkonom (neplatnou výpoveďou)
spôsobil žalobcovi škodu (nevyplatil cieľovú odmenu), ktorú je povinný žalobcovi nahradiť. Napokon
žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal rozporom námietky premlčania s
dobrými mravmi.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolanie
žalobcu považoval za nedôvodné. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že na základe neplatnej výpovede
došlo k zániku jeho pracovného pomeru u žalovaného a status zamestnanca u žalovaného „opätovne
získal“ až právoplatnosťou rozsudku určujúceho neplatnosť výpovede, v dôsledku čoho mu premlčacia
doba na uplatnenie nároku na cieľovú odmenu za rok 2007 mala začať plynúť až týmto dňom.
Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti výpovede nie je rozhodnutím konštitutívnym, ale deklaratórnym.
Takéto rozhodnutie nevytvára nový právny stav, ale iba deklaruje už existujúci právny stav. Preto takéto
rozhodnutie nemá žiadny vplyv na dobu, kedy vzniklo žalobcovi právo na cieľovú odmenu za rok 2007

a ani na splatnosť tohto nároku. Cieľová odmena v súlade s platnou a účinnou Kolektívnou zmluvou
žalovaného na roky 2008 až 2010 bola splatná dňa 10. 9. 2008, premlčacia doba na uplatnenie tohto
nároku preto začala plynúť dňa 11. 9. 2008, uplynula dňom 11. 9. 2011 (§ 1 ods. 4 Zák. práce, §
101, §101, § 122 Obč. zák.). Žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom nebránil v tom, aby svoj nárok
uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca od počiatku tvrdil, že výpoveď z pracovného
pomeru z 2. 11. 2007 je neplatná, túto skutočnosť oznámil žalovanému už listom zo 6. 2. 2008 a na súde
sa neplatnosti tejto výpovede domáhal žalobou doručenou súdu prvej inštancie 4. 3. 2008. Samotné
vznesenie námietky premlčania nemožno podľa žalovaného hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Žalobca žiadal vyplatenie cieľovej odmeny za rok 2007. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že cieľová odmena za rok 2007 bola splatná dňom 10. 9. 2008, 3 - ročná premlčacia
doba na uplatnenie tohto nároku začala žalobcovi plynúť dňa 11. 9. 2008 a uplynula dňom 10. 9. 2011.
Žalobca podal svoju žalobu na súd prvej inštancie až dňa 7. 9. 2016, teda zjavne oneskorene - po
márnom uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal, uplatnený nárok nebolo
možné žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 2 Zák. práce).
Skutočnosť, že na súde prebiehalo konanie o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby na uplatnenie práva na cieľovú odmenu. Ako správne
skonštatoval súd prvej inštancie, ak by žalobca podal žalobu o zaplatenie cieľovej odmeny do 11. 9.
2011, súd by v zmysle vtedy platného a účinného § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (§ 162 ods. 1 písm. a/
C.s.p.) takéto konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti výpovede.
V takom prípade by k premlčaniu predmetného nároku nedošlo.

9. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že rozsudok určujúci neplatnosť výpovede z pracovného pomeru
je deklaratórnym rozhodnutím, ktorým sa riešila otázka ďalšej existencie pracovného pomeru. Splatnosť
nároku na cieľovú odmenu nenastala až právoplatnosťou tohto rozsudku, teda dňom 30. 7. 2016,
ale omeškanie zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím termínu splatnosti
takéhoto nároku. Odvolací súd navyše pripomína, že nárok na vyplatenie cieľovej odmeny nie je nárokom
z neplatného skončenia pracovného pomeru. Je jedným zo mzdových nárokov zamestnanca, ktorý
zamestnancovi vzniká za podmienok uvedených v kolektívnej zmluve a v prípade jeho nevyplatenia
má zamestnanec možnosť domáhať sa jeho uspokojenia podaním žaloby na súde, ktorý preskúma
dôvodnosť takéhoto nároku.

10. Žalobca v odvolaní argumentoval (nepochybne v snahe vyhnúť sa nepriaznivým dôsledkom
premlčania nároku) tým, že v konaní uplatnil nárok na náhradu škody v podobe nevyplatenia
cieľovej odmeny za rok 2007, ktorá škoda mu mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného (neplatnej výpovede). K tomu odvolací súd uvádza, že ak by nevyplatenie cieľovej odmeny
malo byť škodou spôsobenou v dôsledku porušenia právnych povinností zo strany žalovaného ako
zamestnávateľa (§ 192 ods. 1 Zák. práce), išlo by o ušlý zisk na strane žalobcu a nie teda o skutočnú
škodu. V dôsledku nevyplatenia cieľovej odmeny totiž nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ale došlo
k tomu, že jeho majetok sa nezväčšil o majetkové hodnoty, o ktoré by sa zväčšil v prípade, ak by
mu zamestnávateľ nedal neplatnú výpoveď z pracovného pomeru. Zákonník práve však v ust. § 217
vychádza z princípu náhrady skutočnej škody a neumožňuje priznať zamestnancovi náhradu škody v
podobe ušlého zisku. Žalobe by preto nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by sa vec posudzovala
ako náhrada škody.

11. Čo sa týka námietky žalobcu, že námietka premlčania je v prejednávanej veci v rozpore s dobrými
mravmi, odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej vo všeobecnosti nie je vylúčené,
aby uplatnenie námietky premlčania mohlo byť považované za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
O takýto prípad však môže ísť iba celkom výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť len
taký výkon práva stranou v spore, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany sporu,
pričom vo vzťahu k námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania
(strana sporu) márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie
účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné

vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho
rozsah a dôvody, pre ktoré nebolo právo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V prípade žalobcu
nejde o prípad, v ktorom by súd prvej inštancie formalistickým postupom umožnil presadenie zrejmej
nespravodlivosti. Súd prvej inštancie naopak správne prihliadol na námietku premlčania a to vzhľadom
na to, že nárok žalobcu bol premlčaný v dôsledku jeho pasivity, prípadne neznalosti zákona.

12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.