Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 2, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215094
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119215094.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov: v 1. rade N. D.,
T.. XX.XX.XXXX, H. S. XX, XXX XX S., v 2. M. T. H., T.. XX.X.XXXX, H. N. XX, XXX XX N., v 3. rade
R. G., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: Grazer
Wechselseitige Versicherung AG, so sídlom A-8011 Graz, Herrengasse 18-20, Rakúska republika,

právne zastúpený: Pavel Horovčák, Advokátska kancelária so sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice, o
zaplatenie sumy 45.000 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 5.000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 5.000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

III. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 5.000 EUR, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

V. p r i z n á v ažalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 % z prisúdených istín jednotlivým žalobcom s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 01.10.2019 navrhli žalobcovia, aby súd uložil, žalovanému zaplatiť
každému z nich sumu 15.000 EUR z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj nahradiť trovy konania.
V rámci žaloby žalobcovia poukázali na to, že z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (4Cdo/4/2018)
vyplýva, že následok, ktorý vodič mikrobusu spôsobil by v prípade, ak by bol ostal nažive, bol posúdený

ako trestný čin. Taktiež poukázali na to, že v danom prípade je daná pasívna legitimácia žalovaného,
keďže v čase dopravnej nehody bol poisťovateľom motorového vozidla B. D., J.: S. XXX S. (Rakúska
republika). Žalobcovia uviedli, že náhrada škody formou nemajetkovej ujmy je v rámci judikatúry už
jednoznačnevyriešenávprospechzáveruotom,žepoisťovateľjetútoujmupovinnýuhradiťzpovinného
zmluvného poistenia. Z odôvodnenia žaloby ďalej vyplýva, že dňa 14.10.2017 o 3:42 hod. došlo na
hlavnej ceste č. Mlynská I/9 v smere od Novák na Horné Vestenice k dopravnej nehode, keď vodič

motorového vozidla B. D., J.: S. XXX S. (Rakúska republika) z nezistených príčin, zrejme z dôvodu
nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla, týmto prešiel do protismeru a narazil do protiidúcehovozidla - kamiónu I. U., J.: XMX XXX (Česká republika), v dôsledku čoho došlo okrem iného aj k
rozsiahlym zraneniam Z. U., T.. XX.XX.XXXX, ktorým následne v nemocnici podľahla.
Zo žaloby taktiež vyplýva, aký vzťah mali žalobcovia k nebohej. Žalobca v 1. rade poukázal, že nebohá

bola od neho o 6 rokov staršia, teda v detstve akoby mu bola opatrovateľkou, pomáhala mu s učením,
domácimi úlohami, proste so všetkým. Žalobca v 1. rade svoje problémy riešil prednostne so svojou
nebohou sestrou. Často ju navštevoval a aj on jej, resp. ich matke pomáhal v rámci vykonávania tzv.
mužských prác. Rovnako aj žalobkyne v 2. a 3. rade poukázali na to, že ich vzťah k nebohej bol
veľmi dobrý, boli si veľmi blízke, navštevovali sa. Keď žalobkyni v 2. rade zomrel manžel, nebohá jej

bola oporou, pomáhala im. Pomáhala jej túto stratu prekonať. V súvislosti s výškou nároku žalobcovia
poukázali na to, že intenzita ich vzťahu k nebohej bola veľmi vysoká, a to aj keď už nebývali v spoločnej
domácnosti, pretože sa vzájomne navštevovali, pomáhali si, podporovali sa. Žalobcovia ďalej poukázali
navekpozostalej,ktorámalavčasesmrtinecelých49rokov,bolaplnáživota,tedabolreálnypredpoklad,
že vzájomný intenzívny vzťah bude pokračovať ešte dlhé roky. Zo žaloby vyplýva, že žalobca v 1. rade
a žalobkyňa v 2. rade neboli hmotne závislí na nebohej, a táto finančne vypomáhala iba žalobkyni v

3. rade. Zároveň poukázali na to, že im v podstate doposiaľ nebola poskytnutá iná satisfakcia, a to aj
vzhľadom na to, že vinník dopravnej nehody zomrel, a teda vo vzťahu k nemu nebol vydaný žiaden
odsudzujúci rozsudok.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 20.12.2019 k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru

žalovanénárokyniesúkrytézákonnýmpoistením(povinnýmzmluvnýmpoistením),pretoztohtodôvodu
navrhuje žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že v spore nie je pasívne legitimovaný s poukazom na to,
že zo zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, ktoré nároky sú kryté týmto poistením, a keďže
tam nemajetková ujma nepatrí, vznáša námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného.

3. Žalobca v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že nebohá sestra bola od neho o
6 rokov staršia a v podstate sa o neho často starala, keďže rodičia chodili do práce, pričom tým ale
nechce povedať, že by sa o neho nestarali aj staršie sestry, ale najviac bol práve s nebohou sestrou.
Uviedol, že nebohá bola akoby riadiaci orgán, a to nie len vo vzťahu k nemu, ale aj vo všeobecnosti,
doma v podstate všetko organizovala a riadila. Uviedol, že je ťažké vyjadriť sa k takejto strate a nedá

sa to nahradiť žiadnymi peniazmi. Poukázal na to, že keď bol menší, sestra dohliadala na jeho učenie,
resp. sa s ním učila, aj hrala. Keď bol už starší, brala ho napr. aj na zábavy. Uviedol, že keď mal 21 rokov
oženil sa a odsťahoval sa do Obce Dubovica, avšak keď potrebovali pomoc s deťmi, tak sestra bola stále
ochotná postrážiť ich. Uviedol, že aj keď sa odsťahoval, tak často chodil k sestre a k mame, pretože im
tam chýbala chlapská ruka. Keď pracoval na turnusy, tak 10 dní robil a 10 dní bol doma, pričom z toho

možno aj 5 dní bol pri mame a pri sestre, čo mu aj manželka vyčítala. Každoročne pripravoval drevo
na zimu, resp. robil aj ďalšie práce okolo domu. Zároveň uviedol, že keď sa dozvedel, čo sa vlastne
stalo, tak ihneď išiel do nemocnice do Bojníc, pričom keď sestru zbadal, tak pohľad bol na ňu úbohý,
bolo strašné, ako vyzerala.

4. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že je najstaršia so súrodencov, pričom keď sa nebohá sestra narodila,
mala 8 rokov, teda dá sa povedať, že sa o ňu starala, učila sa s ňou, vodila ju do škôlky, vyberala ju zo
škôlky a dá sa povedať, že ako deti boli celý čas spolu až do roku 1982, keď sa vydala. Uviedla, že ako
súrodenci robili všetko spolu, teda jednak práce v domácnosti, ale aj sa spolu hrali. Keď sa vydala, tak
ešte 2 roky bývala doma, potom asi 2 - 3 roky u svokrovcov a neskôr 10 rokov v Stropkove, pričom keď

nebohá sestra pracovala v Stropkove, preto vtedy boli spolu dá sa povedať každý deň. Rovnako uviedla,
že jej sestra pomáhala s deťmi, keďže má 4 deti a nebohá sestra je im aj krstnou mamou. Uviedla, že
uvedené obdobie bolo pre ňu veľmi ťažké, pretože na Veľkú noc jej zomrel manžel, v októbri sestra a o
3 mesiace na to mama. Vyjadrila sa, že k takejto situácii je vôbec ťažké sa nejako vyjadrovať, uviedla,
že keď pozerá správy a sú tam nejaké dopravné nehody, tak sa skoro vždy rozplače. V súvislosti so

smrťou svojho manžela uviedla, že práve nebohá sestra jej vtedy najviac pomohla a podporovala ju,
pričom vtedy sa veľa rozprávali.

5. Žalobkyňa v 3. rade vypovedala, že všetky 3 sestry vyrastali spolu, a keďže im otec skoro zomrel,
museli doma pomáhať mame. Uviedla, že boli spolu do času, kým sa nevydala najstaršia sestra, resp.

ona, čo ale neznamenalo, že sa spolu nestretávali, keďže aj ona chodila často k mame a k nebohej
sestre. Uviedla, že nebohá sestra jej často pomáhala s deťmi, ale zároveň jej vypomohla aj finančne.
Vypovedala, že v čase nehody boli obidve v Rakúsku, keďže aj ona pracovala ako opatrovateľka a volali
si ešte do poslednej minúty, pričom sestra hovor ukončila s tým, že už pre nich prišiel šofér. Uviedla, žehneď ráno zistila, že bola vážna nehoda, preto najprv kontaktovala políciu v Rakúsku, neskôr zistila, že
šofér bol z Michaloviec, preto volala aj tam, ale konkrétne sa jej to potvrdilo až, keď volala do nemocnice
do Bojníc, kde aj brat hneď išiel, pričom jej vravel, že sestra vyzerá strašne. Poukázala na to, že to má

stále v srdci a nedá sa to vymazať. Uviedla, že s ňou bola častejšie, ako so staršou sestrou, pričom
nebohá jej často pomáhala s deťmi, nikdy jej to neodmietla.

6. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prievidza zo dňa 19.07.2018 vyplýva, že trestné stíhanie
vo veci prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorý spáchal

I. H., bolo zastavené, pretože trestné stíhanie je neprípustné. Z odôvodnenia tohto uznesenia okrem
iného vyplýva, že príčinou dopravnej nehody bol nesprávny spôsob a technika jazdy vodiča I. H. v tom,
že nejazdil pri pravom okraji vozovky vo svojom jazdnom pruhu, prešiel do ľavého pruhu, čím vodičovi
návesovej súpravy vytvoril náhlu prekážku, následkom čoho došlo k ich zrážke.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení (ďalej len zákon o PZP), tento zákon

upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len
"kancelária").
Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky
úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného
dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému

poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

9. V súvislosti s námietkou neexistencie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, súd poukazuje na to, že
existuje množstvo rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, z ktorých vyplýva, že žalovaný ako poisťovateľ

je pasívne legitimovaný aj v spore o náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že náhrada tejto ujmy spadá pod
režim povinného zmluvného poistenia. V tomto ohľade súd poukazuje, napr. na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 9 Co 6/2017, ktoré bolo vydané v tomto senáte (sp. zn. 14C/298/2014), ktorý v
rámci svojho rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že:„V konaní nebolo sporné, že poistný vzťah medzi osobou, ktorá zavinila dopravnú nehodu a žalovaným
v čase vzniku dopravnej nehody existoval, išlo o poistný vzťah z titulu povinného zmluvného poistenia
podľa zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ si preto žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanému, uplatnili si ho

voči subjektu, ktorý vo vzťahu k žalobcom bol pasívne legitimovaný.
Otázka zodpovednosti žalovaných za vzniknutú nemajetkovú ujmu bola, na rozdiel od rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/168/2009, judikovaná Súdnym dvorom Európskej
únie, a to rozsudkom vo veci Haasová C-22/12 a vo veci Drozdovs C-277/12. Rozsudkami bola riešená
prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove týkajúca sa len náhrady nemajetkovej ujmy v

súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa týchto rozsudkov pod
pojmom ujma na zdraví je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ak jej náhrada vyplýva zo zodpovednosti
poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená
zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú traumu. Súdny dvor dospel k
záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť, patrí aj nemajetková
ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Keďže zodpovednosť osoby,

ktorá spôsobila dopravnú nehodu, vozidlo ktorého bolo poistené u žalovaného, vyplýva z ust. § 11 a
§ 13 Občianskeho zákonníka a táto zodpovednosť vznikla na základe dopravnej nehody, potom platí,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v

spore vo veci samej. S rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie je možné v celom rozsahu súhlasiť
a vykladať povinnosť žalovaného plniť vo vzťahu k žalobcom eurokomformne.

10. Súd v tejto súvislosti poukazuje príkladmo, napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/259/2019, z ktorého okrem iného vyplýva:

„Je pravdou, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 Cdo 168/2009 dospel k záveru, že povinnosť
poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 301/2012 založil najvyšší súd tiež (o. i.) na závere o nedostatku
pasívnej legitimácie poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. Na totožných

záveroch spočívalo aj jeho rozhodnutie sp. zn. 8 Cdo 219/2016, v ktorom zotrval na tom, že
povinné zmluvné poistenie upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. nekryje ujmu spôsobenú zásahom do
osobnostných práv pozostalých po obeti dopravnej nehody. Na druhej strane je však tiež pravdou, že
najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 MCdo 1/2016 pri riešení predmetných otázok zaujal opačné právne
závery.Nietpochýb,žerozhodovaciapraxdovolaciehosúdu„bola“vistomčasovomrozmedzírozdielna.

Tento stav už však nepretrvával v čase, v ktorom žalovaná 1/ podala dovolanie.
V zmysle záverov rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu konaného 9. októbra 2018,
ktoré vyústilo do prijatia judikátu R 61/2018, „škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj
nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne

legitimovaná“. Závermi tohto rokovania občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo dosiahnuté
názorové zjednotenie dovolacích senátov v predmetnej problematike, čím zároveň došlo k ustáleniu
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Možno preto uzavrieť, že o žalovanou 1/ nastolených dovolacích
otázkach „bolo“ síce senátmi dovolacieho súdu pôvodne rozhodované rozdielne, avšak v čase podania
jej dovolania už neplatilo, že tieto otázky „sú“ riešené rozdielne. Prípustnosť jej dovolania preto z § 421

ods. 1 písm. c/ CSP nemožno vyvodiť.
Dovolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na to, že žalovaná 1/ už podala dovolania vo
viacerých skutkovo a právne obdobných sporoch. Z obsahu skorších rozhodnutí najvyššieho súdu (2
Cdo 41/2018, 2 Cdo 52/2018, 2 Cdo 131/2018, 3 Cdo 24/2018, 4 Cdo 91/2018, 6 Cdo 207/2017, 6 Cdo
226/2017) mala možnosť oboznámiť sa s tým, že dovolací súd právne otázky (týkajúce sa všetkých ňou

uvedených okruhov), ktoré nastolila aj v tomto prípade, posudzuje už jednotne, v súlade s právnymi
závermi, na ktorých spočíva judikát R 61/2018.“

11. V predmetnej veci nebolo sporné, že nebohý vodič I. H. viedol motorové vozidlo, na ktoré bola so
žalovaným uzavretá poistná zmluva z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, pričom pri vedení tohto motorového vozidla došlo k dopravnej nehode, v dôsledku
ktorej došlo k následnej smrti Z. U., T.. XX.XX.XXXX, čím bolo neoprávnene zasiahnuté do súkromia
žalobcov chráneného na základe ustanovenia § 11 OZ. Súčasťou súkromia je samozrejme aj rodinný
život zahrňujúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámcinapĺňať vlastnú osobnosť. Zásahy do rodinných vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako
zásahy do rodinného života.

12. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že medzi žalobcami a nebohou existovali sociálne,
morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom
porušením práva na jej život došlo k neoprávnenému zásahu do práv na súkromie žalobcov. Právo na
súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
najmä v oblasti citovej tak, aby sa fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne

narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život
súkromnej osoby.

13. Pri posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal z nepochybnej skutočnosti, že už samotná strata
blízkeho človeka znamená pre pozostalých, a to hlavne najbližšiu rodinu, značnú ujmu, teda v zmysle
§ 13 OZ, zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom v tomto prípade, tak ako vo väčšine takýchto

prípadov, nie je dostatočné morálne zadosťučinenie (napr. vo forme ospravedlnenia sa žalobcom, resp.
odsúdenia vodiča v trestnom konaní, čo v danom prípade ani nie je možné, keďže pri dopravnej nehode
zomrel aj vodič, ktorý túto nehodu zapríčinil.) a je na mieste poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch a v takomto prípade súd prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

14. Z výsluchu žalobcov jednoznačne vyplynulo, že intenzita vzťahov žalobcov, v pozitívnom slova
zmysle s nebohou poškodenou bola silná, ako je to v podstate bežné v riadne fungujúcich rodinách.
Z vyjadrení všetkých žalobcov jednoznačne vyplynulo, že smrť ich blízkej osoby bola neočakávaná
a nedá sa žiadnym spôsobom reparovať a už to, podľa názoru súdu, jednoznačne preukazuje

závažnosť vzniknutej ujmy, čo teda zároveň odôvodňuje právo žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcami a ich
nebohou sestrou boli veľmi dobré. Už od detstva a aj následne, keď žalobcovia mali vlastné rodiny
sa často navštevovali, pomáhali si, pričom keďže nebohá bola slobodná a nemala vlastnú rodinu, tak
často pomáhala svojim súrodencom ohľadom starostlivosti s ich deťmi, pričom tieto im v prípade ich

neprítomnosti postrážila a žalobkyni v 3. rade niekedy vypomohla aj finančne. Všetci žalobcovia vyjadrili
taktiež vďačnosť v súvislosti s tým, že nebohá sa starala o ich mamu, s ktorou aj bývala v spoločnej
domácnosti. Poukázali na to, že nebohá bola akoby vodcovskou osobnosťou. Práve ona organizovala
rodinné stretnutia, pričom v súčasnosti sa už ako súrodenci stretávajú oveľa menej. V čase nehody
nebohá mala tesne pred dovŕšením 49 roku veku, a teda bol skutočne reálny predpoklad, že by so

žalobcami, ako svojimi súrodencami mohla prežiť ešte relatívne dlhé sociálne kontakty, ktorých intenzita,
ako už bolo povedané bola do toho času vysoká.

15. Súd poukazuje na to, že účelom tejto náhrady nie je reparácia celej nemajetkovej ujmy, ale výhradne
iba zmiernenie jej následkov. Za dôležité súd považuje aj rozlíšenie blízkosti príbuzenského vzťahu,

pričom má za to, že je rozdiel, pokiaľ dôjde k úmrtiu manžela, manželky, resp. ich detí, v porovnaní s
úmrtím súrodenca. V prejednávanej veci je nepochybné, že nebohá nebola vydatá, bola bezdetná, a
teda že vzhľadom na túto svoju situáciu mohla o to intenzívnejšie pomáhať svojim súrodencom, resp.
ich deťom. Na druhej strane je nepochybné, že všetci žalobcovia majú svoje rodiny a deti a je zrejmé, že
pokiaľ už mali svoje rodiny, intenzita vzťahov medzi súrodencami je vo všeobecnosti už na inej (nižšej)

úrovni, aj keď je možné, že aj po založení vlastných rodín môže byť intenzita vzťahov medzi súrodencami
na relatívne vysokej úrovni.

16. Súd vzhľadom na kontinuitu svojho rozhodovania, keď pri strate manžela, manželky, resp. dieťaťa
vychádzal zo sumy cca 10.000 EUR, v danom prípade priznal všetkým so žalobcov sumu 5.000 EUR,

pričom aj keď je nepochybné, že intenzita vzťahov u všetkých žalobcov nebola samozrejme na úplne
totožnej úrovni, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohá pomáhala všetkým súrodencom v
podstate rovnako, hlavne so starostlivosťou o deti a jediným rozdielom bola príležitostná finančná
výpomoc žalobkyni v 3. rade, čo však ale súd nepovažoval za tak zásadné, aby mal z tohto dôvodu znížiť
náhradu voči ostatným dvom žalobcom, keďže intenzita vzťahu všetkých žalobcov k ich nebohej sestre

bola v zásade rovnaká. Súd má za to, že takto priznaná výška náhrady spĺňa kritérium primeranosti a
spravodlivosti a je podľa názoru súdu dostatočnou satisfakciou vo vzťahu k žalobcom.17. V súvislosti s výškou priznanej náhrady existuje množstvo súdnych rozhodnutí a určitým merítkom
pri stanovení tejto výšky môže byť napr. aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade
Kontrová c/a Slovenská republika, na základe ktorého bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma

25.000 EUR za to, že nekonaním štátnych orgánov bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv usmrtením
jej oboch maloletých detí, pričom v danom prípade došlo k absolútnemu rozvráteniu jej rodinného života,
keďže boli usmrtené obe jej dcéry a sťažovateľka iné deti nemala.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom aj keď

boli žalobcovia v matematickom vyjadrení pomerne neúspešnejší, rozhodnutie záviselo od úvahy súd,
preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, avšak nie so
žalovanej sumy, ale iba z prisúdených istín.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).