Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304121128
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4304121128.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: G.. Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. X., o vymoženie sumy 204,20
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20.
novembra 2013, č. k. 9Er/626/2004-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I., II. a III., ktorými zamietol návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol o trovách exekúcie tak, že
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Szabóovej trovy exekúcie vo
výške 90,26 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným
titulom je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej, č. N 936/2004, NZ
60193/2004 zo dňa 23.07.2004. Dňa 12.01.2005 súd udelil súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej

(predtým Baňarovej) poverenie na vykonanie exekúcie č. 5402 026379*. Dňa 25.05.2009 požiadal
oprávnený o zmenu súdneho exekútora. S poukazom na ust. § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 238
ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) dospel k záveru, že exekúcia v predmetnej veci je vedená
na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorej skutkovým a právnym základom je zmluva o

úvere č. 4091438, uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 30.10.2003. Splnomocnenie obsiahnuté
v zmluve o úvere za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom.
Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej
zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je

zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť
voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. S poukazom na to, že sa v
predmetnej exekúcií vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej vykonávaní, súd rozhodol v súlade
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju z uvedeného
dôvodu zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, § 27a, § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995

Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi odmenu za vyúčtovanie trov exekúcie (20 min.) a zaslanie exekučného spisu (10min.), pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené na exekúciu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi
odmenu za vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 12 x 15 min. a vypracovanie exekučného príkazu
12 x 20 min. ale za každý úkon priznal odmenu iba jeden krát. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy

exekúcie v sume 90,26 eur vrátane 20 % DPH pozostávajúce z hodinovej odmeny za 2 hodiny x 6,64
eur, paušálnej odmeny 8 x 3,32 eur a náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 35,38 eur.
Súd rozhodol vo veci po vrátení veci Krajským súdom v Nitre uznesením č.k. 25CoE/61/2012-50 zo
dňa 21.05.2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 9Er/626/2004-36 zo dňa
05.01.2011 a vec mu bola vrátená na nové konanie v dôsledku odvolania oprávneného.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadol včas podaným odvolaním oprávnený, ktorý navrhol uznesenie
v celom rozsahu zrušiť. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s

výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a
zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže
ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne
vymedzuje,kedyjenotárpovinnýodmietnuťvykonaniepožadovanéhoúkonu.Právnyporiadokformuluje
obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo

extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu
do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie
exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov
v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval,
že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu

so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami
exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny

procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť
obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v
konaní,vktorombolexekučnýtitulvydaný,nemôžeexekučnýsúdnaprávaťprípadnéchybyanedostatky

exekučného titulu. Ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby
všeobecný súd postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a
druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor

s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru,
že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto

dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol
na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť.
Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia,
ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom

postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v
ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo

nie je zmluvným ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal
notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle
ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvynestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocenstvo,keďžebolnazákladeplnomocenstvaoprávnenýuznaťdlhvoformenotárskejzápisnice.

V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od
vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové
právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Oprávnený žiadal, aby odvolací
súd konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie
v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v tomto znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré

aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K odvolaniu oprávneného podal písomné vyjadrenie súdny exekútor. Vyjadril názor, že súd po
preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezamietol žiadosť o udelenie poverenia

a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, teda nezistil žiadny rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 28. 09.
2004 požiadal súdnu exekútorkuMgr. Katarínu Sabóovú, predtým Baňarovú, so sídlom Exekútorského
úradu v Dunajskej Strede, o vykonanie exekúcie voči povinnej. Za exekučný titul označil notársku

zápisnicuč.N936/2004,NZ60193/2004,spísanúdňa23.07.2004notárkouJUDr.JarmilouKováčovou,
v ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci od Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý bol
splnomocnený na zastupovanie na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 30.
10. 2003, uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 204,21eur (6.152,-Sk) vrátane úroku z
omeškania vo výške 0,25 % denne od 21. 02. 2004 do zaplatenia. Súd vydal súdnemu exekútorovi

Mgr. Kataríne Sabóovej, predtým Baňarovej poverenie na vykonanie exekúcie dňa 12.01.2005.
Podaním zo dňa 18.05.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k.
9Er/626/2004-36 zo dňa 05.01.2011, ktorým zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
zastavil exekučné konanie. Zároveň uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne

Szabóovej, predtým Baňarovej trovy exekúcie vo výške 310,76 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania oprávneného uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
25CoE/61/2012-50 zo dňa 21.05.2012 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodujehonepreskúmateľnostianesprávnehoprávnehoposúdenia,keďvytkolsúduprvéhostupňa,že
sa nezaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie udelené JUDr. Tomášovi Kušnírovi v

zmluve o úvere a jeho obsah je platným právnym úkonom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Odvolací súd v danej právnej veci zistil, že návrhy oprávneného na prerušenie exekučného konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP z dôvodu podania návrhu na konanie o súlade v odvolaní

definovaných ustanovení právnych predpisov Ústavnému súdu SR a predloženia oprávneným vyššie
uvedených prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebné ako nedôvodné
zamietnuť. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom
poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého

nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že ustanovenie §
109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru,
že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad
komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinnývyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu
dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v
určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený

obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný
výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu
a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1 Cdo 60/2013 zo dňa 13. marca 2013). Posúdenie predmetných otázok oprávneného a
ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho

výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie
je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd taktiež uvádza na margo návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného
poriadkuexekučnékonanienemožnoprerušiť,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Takýmtoosobitným
zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a nie Občiansky

súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251
ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.
Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní
znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec alebo nie sú
upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie
nevylučuje. Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v

ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný
súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia,
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných

súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie
zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,
schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu

pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.
2 Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky

materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje

súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkovprávneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica
nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a

nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie
je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle §
134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by

odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu sa zaoberal právne relevantnou
skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi

oprávneným a povinnou dňa 30. 10. 2003, a ktoré následne prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci
za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva
v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na

skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že
s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš
Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec
spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.

V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom,
že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenému,
ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je

neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom,
na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého
stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď
predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Záverom odvolací súd uvádza, že nerozhodol o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého
stupňa v časti náhrady trov exekúcie a to s poukazom na ustanovenia § 58 Exekučného poriadku z

dôvodu, že v danej právnej veci napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník
a vo veci odvolania v časti trov konania rozhodne sudca súdu prvého stupňa.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podľa mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovuje inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013,

to neplatí ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

Z uvedeného vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa
prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní, vykonávanom podľa Exekučného poriadku, je teda
prípustné odvolanie len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne umožňuje a pripúšťa. Proti rozhodnutiu
o trovách konania nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že ak vyšší súdny úradník rozhodol o trovách exekúcie dňa 20. 11.

2013, proti tomuto uzneseniu nie je zo zákona prípustné odvolanie, rozhodnutie sa zo zákona zrušuje a
opätovne musí rozhodnúť sudca s konečnou platnosťou. Proti jeho rozhodnutiu odvolanie prípustné nie
je. Odvolací súd preto o odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie nerozhodoval.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.