Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/218/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205953
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1319205953.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobkyne: R. S., F..
XX.XX.XXXX, T. S. C. Č.. XX, XXX XX T., zastúp.: Advokátska kancelária Mgr. Karol Vlasák s.r.o.,
so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 52 683 729, proti žalovanému: SOLIDITA - centrum
ekonomického poradenstva, spol. s r.o., so sídlom Kukučínova 28, 831 03 Bratislava, IČO: 17 312 710,

zastúp.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47
232 765, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III č. k. 23Cb/236/2019 - 114 zo dňa 30.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/236/2019 - 114 zo dňa
30.09.2020 v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadna zo sporových strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I), vrátil žalobkyni súdny
poplatok za žalobu v sume 92,80 eur (výrok II) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti predmetného rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III).

2. Súd prvej inštancie uvedené rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 08.09.2020 vzala žalobu
v celom rozsahu späť s odôvodnením, že sporové strany uzavreli po podaní žaloby na súd vzájomnú
dohodu. S poukazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) bolo preto konanie zastavené,

a to bez súhlasu žalovanej strany sporu, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania.
Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že ich priznal žalovanému ako
protistrane, ktorá zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. procesne nezavinila.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v časti výroku o náhrade trov konania v zákonnej
lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že dôvodom na späťvzatie žaloby bola skutočnosť, že po jej podaní na
súd prvej inštancie došlo po niekoľkých rokovaniach medzi sporovými stranami k dohode a následne
k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu, na základe ktorej bol obchodný podiel žalobkyne
v žalovanej spoločnosti prevedený na spoločníka JUDr. PhDr. Mariana Rána, a to za dohodnutú cenu,

ktorej suma je násobne vyššia ako nominálna hodnota, ako navrhoval štatutárny zástupca žalovanej
spoločnosti pred podaním žaloby na súd prvej inštancie, ktorá skutočnosť je zároveň aj deklarovanáv samotnej žalobe. Podpisom predmetnej zmluvy došlo k výraznej zmene postoja štatutára žalovanej
spoločnosti, ktorá eliminovala pôvodný právny titul žaloby, a teda jeho konaním došlo po podaní žaloby
na súd prvej inštancie k zmene podmienok vo vzájomných vzťahoch sporových strán. Žalobkyňa má s

poukazom na uvedené skutočnosti za to, že uzavretím dohody, znenie ktorej bolo následne premietnuté
do zmluvy o prevode obchodného podielu, odpadol dôvod žaloby, čo vyústilo do jej späťvzatia. Súčasne
tak zanikol aj nárok žalovanej strany sporu na trovy konania po jeho zastavení, nakoľko dôvodom pre
zastavenie konania nebolo procesné zavinenie výhradne na žalujúcej strane, ale spoločné konanie
oboch sporových strán. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie v prípade rozhodovania o nároku

na náhradu trov konania nepostupoval správne, preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania zmenil tak,
že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania neprizná.

5. Žalovaná strana sporu sa k odvolaniu žalobkyne nijakým spôsobom nevyjadrila.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s
dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť
a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez
meritórneho rozhodnutia (§ 145 C.s.p.). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne
ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za
akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú

legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného
vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do
značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť,
uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu
oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia

podľa § 256 ods. 1 C.s.p. preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu
na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí
žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon
späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno
bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný

svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá
u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za
stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť
do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil,
nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané

čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím.
Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle,

ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav
vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo
dňa 15.08.2018).

10. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že uvedené sporové konanie bolo zastavené

podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne, a to podaním, doručeným
súdu prvej inštancie dňa 08.09.2020. Z danej skutočnosti v spojení so zásadou procesného zavinenia
zároveň vychádzal aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, kedy mal za to,
že keďže žalobkyňa nedôvodne podaným späťvzatím žaloby procesne zavinila zastavenie konania(nakoľko znenie dohody sporových strán, na ktorú žalobkyňa poukazovala, nepriložila), nárok na
náhradu trov konania prináleží žalovanej strane sporu (§ 256 ods. 1 C.s.p). Odvolací súd sa však
s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a námietky žalobkyne považuje za opodstatnené, a to

jednak z dôvodu, že obe sporové strany - žalobkyňa v samotnom späťvzatí žaloby a žalovaný v podaní,
doručenomsúduprvejinštanciedňa10.09.2020,kdezároveňvyslovilsúhlasspredmetnýmdispozičným
úkonomspäťvzatia-výslovnežiadali,abynároknanáhradutrovkonanianebolpriznanýžiadnejsporovej
strane a zároveň aj z dôvodu, ako uviedla sama žalobkyňa v odvolaní, dohoda sporových strán, znenie
ktorej sa následne premietlo do zmluvy o prevode obchodného podielu, spôsobilo odpadnutie predmetu

sporu a dôvodnosť žaloby, a to preukázateľne spoločným konaním oboch sporových strán. Následkom
predmetnej skutočnosti tak došlo k zániku účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného, čo je možné
zistiť aj z voľne dostupného výpisu z obchodného registra žalovaného (oddiel: Sro, vložka č. 798/B), z
ktorého vyplýva, že žalobkyňa dňom 09.09.2020 už ďalej nie je spoločníkom v spoločnosti žalovaného,
preto názor súdu prvej inštancie o následku nepreukázania v späťvzatí žaloby tvrdených skutočností
rozhodujúcich aj pre určenie procesného zavinenia zastavenia sporového konania, nie je správny.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd postupujúc v súlade s ustanovením § 388
C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov
konania nepriznal.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V predmetnom odvolacom konaní bola síce úspešná žalujúca strana sporu,
avšak s ohľadom na skutočnosť, že účelom žalobkyňou podaného odvolania bolo dosiahnutie zmeny
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podľa výslovnej žiadosti
oboch sporových strán (že žiadnej z nich nebude nárok na náhradu trov konania priznaný, viď ods.

10 odôvodnenia) a žalobkyňa si zároveň v odvolacom konaní voči žalovanej strane sporu ani žiadne
trovy neuplatnila, odvolací súd žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v danom
prípade nepriznal.

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).