Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202804
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415202804.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Vajnorskej č. 100/A, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul.
Martinčekovej č. 13, proti povinnému: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v X. Q., na ul. Q. č. XX, o

vymoženie sumy 1.250,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 03.04.2017 č.k. 7Er 189/2015-20 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Podľa dojednania obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvné strany sa dohodli,
že prípadné spory vzniknuté z platobného styku alebo obchodov v zmysle zákona o bankách budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní prostredníctvom rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka,

na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa,
aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako každá neprijateľná
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto dobrým
mravom odporuje. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných podmienok,
ktoré právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch

uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len formulárovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné
podmienky, ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Za neprijateľné sa považovalo i miesto rozhodcovského konania, ktoré
môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia jeho práv. Dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou

podmienkou, nakoľko povinný sa v porovnaní s právnym predchodcom oprávneného nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah.

3. Keďže rozhodcovský súd v danej veci odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej podmienky, ktorá

ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neplatná, súd prvej inštanciepodľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené.
Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podľa
ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz
výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský

rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust.§ 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.). Podľa ust. § 227
CSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného
rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednať znova. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy o úvere v ust.§ 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Právny predchodca oprávneného si túto svoju zákonnú povinnosť
splnil. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez
akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú nerešpektujúc princíp zmluvnej
slobody. Oporu takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej

judikatúre, ktorá výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné
bez dôkladného skúmania skutkového stavu. Zároveň sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným
právnym názorom, ktoré majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako
nezdôvodnil tento odlišný postup. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym

záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto
vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému
právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu Rady 93/13/EHS.

Tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Do úvahy nemožno brať ani judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca
sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách
nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Postupom

exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek právny úkon ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak
nahrádza pasivitu povinného. Práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinnosti a nie
jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitli na prahu exekúcie. Exekučný súd
svojim postupom znemožňuje uplatniť oprávnenému právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky

sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvekpochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

8. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil
len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciuustanovenia§53Občianskehozákonníkapriposudzovaní
neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase
uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento

predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky
zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo
ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

9.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéustanovenie§853ods.1Občianskehozákonníka,podľaktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z
uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri spotrebiteľských
zmluvách neuvedených v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica

Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej prebratiu došlo novelou
Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004, čo je zrejmé
z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Táto novela Občianskeho zákonníka zakotvila do nášho
súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.

10. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory so zmluvy mali riešiť výlučne v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm.
r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto

zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, ak túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula
alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Na iné vyhodnotenie
takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky

zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

13. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo
zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť

neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vzniklialebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek

rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

14. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,

ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

15. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o
objektívnosti rozhodovacieho procesu, nakoľko o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a
rozhodcovským súdnym procesom v zmluve niet ani zmienky.

16. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie musí byť zamietnutá.

17.Aktedavrozhodcovskomkonaníbolavecprejednanánazákladeabsolútneneplatnejrozhodcovskej
zmluvy, exekučný titul v tomto konaní vydaný nemožno považovať za súladný so zákonom.

18. Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o nemožnosti preskúmať súlad exekučného titulu tvoreného

rozhodcovským rozsudkom s hmotným právom a o právnej neistote vyvolanej prekážkou právoplatne
rozsúdenej veci je potrebné dodať, že k týmto tvrdeniam už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný
súd SR vo svojom uznesení zo dňa 24.2.2011 č.k. IV.US55/11 - 19. V odôvodnení tohto rozhodnutia
poukázal nato, že ak Exekučný poriadok v ustanovení §44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu
exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo

zákonom procesnoprávneho charakteru ), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z
hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nie len z procesného hľadiska. Za
neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy o úvere v dôsledku
zastavenia exekúcie so strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému
domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho

na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle úverovej zmluvy. Tieto závery ÚS SR sú plne akceptovateľné
tiež v prejednávanej veci.

19. Ohľadne tvrdenia o povinnosti právneho predchodcu oprávneného podľa ust.§ 93b ods. 1 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľne návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy k tomu už bolo vyslovené stanovisko Najvyšším súdom SR v uznesení vydaným vo veci
2MCdo/1/2012 dňa 31. 01. 2013. V tomto uznesení, v ktorom sa zamietlo mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora bolo zdôraznené, že ani ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje

možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto
nepostupoval, resp. takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu naexekúciu, rozhodcovská doložka bola správne vyhodnotená ako neprijateľná. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).