Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200243
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0019200243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr.

Borisa Brondoša a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne Mgr. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/X, XXX XX Z., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému SVB - Embyt 3, so sídlom Saleziánov 4,071 01
Michalovce, IČO: 42 100 810, zastúpenému JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, Nám. osloboditeľov
25, 071 01 Michalovce, o vyslovenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 8. októbra 2019, č. k. 12C/1/2019-70

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 100% trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom vo veci samej zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyslovenie neplatnosti
zhromaždenia vlastníkov bytov a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorú žalobkyňa skutkovo vystavala na
tvrdení, že dňa 12.12.2018 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome súp. č. XXXX na ulici K. X v Z., ktorého sa žalobkyňa ako výlučná vlastníčka bytu č.
XX v predmetnom bytovom dome zúčastnila, pričom toto zhromaždenie bolo zvolané v rozpore s ust.
§ 14a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ďalej nebol odsúhlasený
program schôdze a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, nebola zvolená volebná,
návrhová a mandátová komisia, zo zhromaždenia nebolo prijaté ani zverejnené žiadne uznesenie,
v rozpore so zákonom bola schválená aj odmena predsedovi a členom rady, na schválenie ktorej
sa vyžadovalo 36 hlasov, pričom hlasovania sa zúčastnilo len 31 osôb. Preto sa ako prehlasovaná

vlastníčka bytu v súlade s § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
obrátila na súd, aby v tejto veci rozhodol a určil, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových
priestorov konané dňa 12.12.2018 je neplatné.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel bezo zvyšku z takto žalobkyňou tvrdeného
skutkového stavu, pričom na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 14a ods.
2, 5, 6 a 8, § 14b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom

znení, z ktorých vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby, keďže ustanovenie § 137 písm. d) CSP dáva
možnosť domáhať sa žalobou vyslovenia neplatnosti konkrétneho právneho úkonu alebo neplatnosti
konania, ktoré je podobné právnemu úkonu. V danom prípade sa však žalobkyňa domáhala vyslovenia
neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako celku s odkazom na § 14a ods.8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie mal teda za
to, keďže žalobkyňa svojou žalobou nenapadá platnosť konkrétneho právneho úkonu, že predmetná
žaloba nemá oporu v žalobkyňou označenom hmotnoprávnom ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o

vlastníctve bytov a nebytových priestorov a preto sa nemožno domáhať vyslovenia jeho neplatnosti
ako celku. Ďalším dôvodom pre nevyhovenie žalobe bol podľa názoru súdu prvej inštancie nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.
predpokladá, že na strane žalovaných mali byť osoby tých vlastníkov bytov, ktorí hlasovali v prospech
prijatého rozhodnutia napadnutého žalobou. Napokon rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie

odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalovaného v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobkyňa namietala, že hoci poukázala na konkrétne
porušenia zákona č. 182/1993 Z.z. zo strany žalovaného pri zvolávaní zhromaždenia, jeho priebehu,
oznámenia o jeho výsledku a pod., súd prvej inštancie sa nimi nezaoberal, nevykonal v tomto smere

žalobkyňou navrhované dôkazy preukazujúce formálne (procesné) aj vecné (obsahové) nedostatky
zvolania a priebehu zhromaždenia a prijatých rozhodnutí, pričom sa v odôvodnení rozsudku obmedzil
iba na konštatovanie, že predmetná žaloba nemá oporu v žalobkyňou označenom hmotnoprávnom
ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z., keďže sa podľa súdu prvej inštancie nemožno domáhať vyslovenia
neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov ako celku, s čím žalobkyňa nesúhlasí aj z dôvodu, že

z ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. nevyplýva, ako má byť správne formulovaný
petit žaloby a teda že nedostatok právnej úpravy v tomto smere nemôže mať za následok stratu
možnosti dotknutého vlastníka bytu domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, teda žalobkyňa
v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal ňou navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobkyňa v odvolaní ďalej

polemizovala so záverom prvoinštančného súdu o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného v konaní.
V tejto otázke zastávala opačný názor, podľa nej v danom prípade nejde o spor medzi jednotlivými
vlastníkmi bytov, ale o spor medzi vlastníkom bytu a orgánmi spoločenstva, pričom na jeho podporu
v podstatnom zopakovala svoju argumentáciu uvedenú vo svojom vyjadrení z 29.4.2019. Svojimi
odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nevykonal žalobkyňou navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie
veci, žalobkyňa podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. e) a h) C.s.p.. V odvolaní odvolateľkou formálne citované ďalšie odvolacie dôvody podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. a) a b) C.s.p. neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami,
ktoré by poukazovali na nedostatok podmienok konania a na nesprávny procesný postup súdu, a

tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľom materiálne,
a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver
vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle
ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím
bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon

odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu,
vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich
vymedzenímvodvolaní,apretonainépochybeniasúduprvejinštancie,ktorébymohlibyťvsúladesust.
§ 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať

nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková,J.,Tomašovič,M.,akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,1269s).

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné(§§355až358C.s.p.), beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.),vrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.

1 písm. e) a h) C.s.p. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p..7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa

odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne
správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty
žalobkyne v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

8. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto
postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý

mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak
aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený
skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o
právach a povinnostiach strán.

9. Súd prvej inštancie na zistený a daný skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil
a aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právachapovinnostiachstránsporu,načomničnemeniaaniskutočnostiuvedenévodvolanížalobkyne.

10. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolila predmetom odvolacieho prieskumu

správnosť posúdenia otázky formulácie žalobného návrhu a vecnej legitimácie žalovaného. Jej odlišné
nazeranienatútootázkujevystavanénapresvedčení,žezustanovenia§14aods.8zákonač.182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej „cit. zák.“) nevyplýva, ako má byť správne
formulovaný petit žaloby, a preto nedostatok právnej úpravy nemôže brániť vlastníkovi bytu domáhať sa
ochrany svojich práv cestou súdu resp., že v danom prípade nejde o spor medzi jednotlivými vlastníkmi

bytov, ale o spor medzi vlastníkom bytu a orgánmi spoločenstva. Táto jej predstava, ale nie je správna.

11. Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov SVB -Embyt 3, ktoré sa konalo dňa 12.12.2018, teda nie neplatnosť jeho
konkrétnych rozhodnutí, resp. uznesení. V konaní nebolo sporné, že na predmetnom zhromaždení

nebolo prijaté ani zverejnené žiadne rozhodnutie.

12. Právna norma obsiahnutá v ustanovení § 14a ods. 8 cit. zák. predstavuje jediný zákonný prostriedok
právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania
o určitej otázke prehlasovaní alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť alebo ak sa

nedosiahlapotrebnáväčšinahlasovnaprijatiekonkrétnehorozhodnutia.Právnymprostriedkomochrany
týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom ustanovených lehotách, ktoré sú pre určité
kategórie vlastníkov odlišné.

13.Pripodrobnomvýkladepredmetnéhoustanoveniajepotrebnénajmävecneodlíšiťskutkovépodstaty,

resp. situácie, v ktorých je možné zo strany vlastníka podať tento osobitný druh žaloby na súde. Zároveň
je dôležité určiť aj okruh aktívne legitimovaných osôb na uplatnenie tohto špeciálneho prostriedku
právnej ochrany, ktorý je upravený len v cit. zák. Právo podať žalobu na súde podľa interpretovanej
právnej normy nemajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ale len niektorí z vlastníkov,
ak samozrejme nejde o prípad rovnosti hlasov alebo nedosiahnutia potrebnej väčšiny hlasov pri

hlasovaniach.

14. Z uvedenej dikcie i gramatického výkladu tejto právnej normy (§ 14a ods. 8 cit. zák.) je zrejmé,
že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. V dôsledku toho a contrario
platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi

(zhromaždení) vlastníkov, ktorá prijala predmetné uznesenie, hoci o nej boli riadne a včas informovaní,
ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia (k tomu pozri rozhodnutie
NS ČR, sp.zn. 22Cdo 1812/2001). Použitím argumentu per eliminationem potom nevyhnutne platí, že
oprávnenie podať žalobu nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze (zhromaždenia) síce zúčastnili, ale okonkrétnej otázke, ktorá má byť napadnutá žalobou nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania. Z povahy
veci vyplýva, že títo vlastníci ani dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo a tak nemohli byť logicky
ani prehlasovaní. Oprávnenie podať žalobu nemá ani správca za predpokladu, že nie je vlastníkom

bytu alebo nebytového priestoru v dome. Tieto právne závery podporuje aj judikatúra súdov (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 13Co 109/2007 z 23.10.2007 alebo rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co 172/2009 z 29.6.2009).

15. Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie je okruh oprávnených osôb na prvý pohľad stanovený celkom

jasne. Vždy môže ísť len o vlastníka bytu či nebytového priestoru v dome, ktorého práva či právom
chránené záujmy boli rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení
podľa jeho názoru nejakým spôsobom dotknuté.

16. Pokiaľ ide o určenie pasívnej vecnej legitimácie, má odvolací súd za to, že žalovaný označený žalobe
nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu strán (subjektov) konania.

17. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna legitimácia), a subjekt na opačnej
procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna legitimácia). Posúdenie,
či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je

súčasťou právneho posúdenia veci.

18. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o
ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

19.Vecnálegitimáciavovšeobecnostivyjadrujepostavenieúčastníkakonaniavhmotnoprávnomvzťahu
(niekedyajvprocesnoprávnomvzťahu),ktorévkonečnomdôsledkuvediekúspechualeboneúspechuv
konaní. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo
pasívnej (na strane žalovaného) je vždy bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby. Vo všeobecnosti
pasívna vecná legitimácia prislúcha osobe, ktorá je žalobcom označená za nositeľa určitej subjektívnej

hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom sporu a ktorej zodpovedá hmotnoprávne oprávnenie
žalobcu, ktorého sa voči pasívne legitimovanej osobe domáha.

20. V posudzovanej veci žalobkyňa uplatnila právo podľa § 14a ods. 8 cit. zák., preto vecnú legitimáciu
strán konania bolo potrebné posudzovať podľa tohto hmotnoprávneho predpisu. Legitimácia žalobkyne

je daná v tomto konaní jej postavením prehlasovaného vlastníka bytu na zhromaždení vlastníkov bytov
dňa 12.12.2018. Legitimácia žalovanej strany však nie je daná, lebo žalobkyňou označený subjekt
konania na tejto strane nezodpovedá ust. citovaného zákona.

21. Podľa § 13 ods. 1 cit. zák., s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené

spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo
alebo iné spoločné práva k pozemku.22. Podľa § 14 ods. 1 cit. zák. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré
sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových

priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.

23. Vo vzťahu k predmetu konania preskúmavanej veci, povaha ktorého je daná ust. § 14a ods. 8 cit.
zák., so zreteľom na vyššie cit. zákonné ustanovenia v spojení aj s ust. § 10 cit. zák., má odvolací súd
za to, keďže zhromaždenie, ktoré je orgánom spoločenstva, tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových

priestorov, že prípadné rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov z 12.12.2018 sa dotýkajú všetkých
vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome (porovnaj znenie § 14 ods. 2 cit. zák., podľa ktorého
na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie). Vzhľadom
na charakter hmotnoprávneho vzťahu predmetného sporu (§ 14a ods. 8 cit. zák.) ide o tzv. nútené
nerozlučné procesné spoločenstvo, preto pasívna vecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov
v bytovom dome (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS

194/2012, z 12. 4. 2012, podľa ktorého názoru je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a
závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté
príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne
je toto ich rozhodnutie realizované /v danom prípade správcom - žalovanou/. V prípade rozhodnutia súdu

o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia
prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a
vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a
nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome).

24. Spoločenstvo síce združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
ide však o samostatný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú
procesnú spôsobilosť. Ide teda vždy o subjekt odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na

schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a do rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním
sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi, alebo prejavom vôle pri
písomnom hlasovaní, a len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore (pozri napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 5Co 195/2013, z 9. 9. 2014, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1 Co
148/2014, z 19. 11. 2014, rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23 Co 693/2014, z 1. 2. 2016).

25. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu
zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

26. Pokiaľ žalobkyňa označila za žalovaného správcu bytového domu, ktorým je spoločenstvo vlastníkov
bytovanebytovýchpriestorovvdome,jejpostupnebolsprávny.Uvedenéspoločenstvovykonávasprávu
bytového domu, zabezpečuje výkon uznesení prijatých na schôdzi vlastníkmi bytov, ale nezodpovedá
za obsah takýchto platných rozhodnutí vlastníkov bytov. Aj podľa názoru prezentovaného v odbornej
literatúre v konaní podľa ustanovenia § 14 ods. 4 cit zákona (teraz § 14a ods. 8) je potrebné žalovať

všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri akejkoľvek skutkovej podstate vymedzenej
týmto ustanovením a to bez ohľadu na to, či výkon správy realizuje spoločenstvo vlastníkov alebo
správca (pozri. Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J., Zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2012, 912 s.). Ak sa žalobkyňa domáha (hoci nesprávne)
neplatnosti zhromaždenia ako celku, ktoré tvoria a na ktorom prejavujú svoju vôľu jednotliví vlastníci

bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, nejde a nemôže ísť o spor medzi
prehlasovaným vlastníkom bytu a spoločenstvom.

27.Ztohtodôvodumusíbyťžalobapodanápodľaust.§14aods.8cit.zák.smerujúcavočispoločenstvu,
ktoré realizuje výkon správy súdom nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Ako odvolací súd uviedol vyššie, tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení
prijatých na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na
schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust.§ 14a ods. 8 cit. zákona, lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t.j. vyplývajú z nich práva a
povinnosti.

28. Pokiaľ ide o posúdenie otázky správnej formulácie žalobného návrhu, je potrebné súhlasiť so
žalobkyňou, že ustanovenie § 14a ods. 8 cit. zák. ponecháva skladbu a formuláciu petitu na vôli
žalobkyne. Z povahy veci vyplýva, že ním môže byť určenie, či rozhodnutie bolo prijaté vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov, teda či platí, zaväzuje vlastníkov alebo nie, prípadne či je neplatné (pri
rozhodovaní súdov dochádza k posúdeniu, či boli dodržané zákonné a zmluvné ustanovenia vzťahujúce

sanaprijatiedanéhorozhodnutia).Ideourčujúcerozhodnutiesúdupodľaosobitnéhozákonaaniepodľa
ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. a preto sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Procesný nárok (určenie neplatnosti zhromaždenia ako celku), ktorý učinila žalobkyňa predmetom tohto
konania, je však uplatnený nesprávne. Podľa názoru odvolacieho súdu musí prehlasovaný vlastník
napadnúť určovacou žalobou podľa § 137 písm. d) C.s.p. v nadväznosti na ust. § 14a ods. 8 cit.
zák. konkrétny výsledok hlasovania, ktorým sa navonok prejavila vôľa jednotlivých vlastníkov bytov

a nebytových priestorov prítomných na zhromaždení a nie zhromaždenie, ktoré je tvorené všetkými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ako celok.

29. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie nevykonal
žalobkyňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktorou uplatnila odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., odvolací súd konštatuje, že nedostatok vecnej legitimácie
je vždy a bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, teda vo veci nie je potrebné, účelné a ani
hospodárne vykonávať ďalšie stranou navrhované dokazovanie, pokiaľ súd z doposiaľ vykonaných
dôkazov zistí, že niektorá zo strán nie je vecne legitimovaná v spore. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
8.10.2019 navyše odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil listinné dôkazy

predložené žalobkyňou v spore na č.l. 4 až 23 spisu, pričom právny zástupca žalobkyne nenavrhoval
doplnenie dokazovania.

30.Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilprocesnýmpostupom
podľa ust. 387 ods. 2 C.s.p., a to v napadnutom zamietavom výroku, aj v závislom výroku o trovách

konania (§ 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.), majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu
žalovaného v spore.

31. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

33. V odvolacom konaní mal žalovaný plný procesný úspech, a preto mu v súlade s citovaným ust. §

255 ods. 1 C.s.p. vzniklo právo na 100% náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).