Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Cb/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416203025
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6416203025.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: Augustín Šipikal,
nar. 03.09.1956, bytom M. Chrásteka 503/6, 965 01 Žiar nad Hronom, podnikajúci pod obchodným
menom Augustín Šipikal - SLOVKONTAKT, s miestom podnikania Chrásteka 6/2, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 33 332 134, právne zastúpený: JUDr. Dušan Klimo, advokát so sídlom Sládkovičova
16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: ALTYS, spol. s r.o. so sídlom Kremnička 39, 974 00

Banská Bystrica, IČO: 31 620 540, právne zastúpený: JUDr. Lenka Rovňanová, advokátka so sídlom
Hurbanova 8, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 13.327,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 13.327,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol,
že so žalovaným uzavrel dňa 15.12.2002 zmluvu č. XXXXXX o zabezpečení ochrany majetku
pomocou strediska registrácie poplachov, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zodpovedať za škody
na majetku žalobcu v chránenom objekte. Dňa 18.12.2014 došlo k vlámaniu do objektu žalobcu
a napriek zabezpečovaciemu systému prevádzkovanému žalovaným okrem inej škody, došlo i k
odcudzeniu čiastky 13.327,- €. Napriek tomu, že žalobca orgánom činným v trestnom konaní označil i
predpokladanýchpáchateľovbolotrestnéstíhanieprerušenézdôvodu,žesanepodarilozistiťpáchateľa.

Orgány činné v trestnom konaní svoj záver ustálili i poukázaním na skutočnosť, že z kamerových
záznamov zabudovaných kamier žalovaným, nebolo možné rozoznať typ, ani evidenčné číslo vozidla
a ani tváre osôb, ktoré neboli maskované a ktoré krádež vykonali. Podľa vyjadrenia orgánu PZ, boli
tieto záznamy nekvalitné a nejasné. Rovnako zásah žalovaného po ohlásení signálu nebol zabezpečený
včas. Z predmetného vyjadrenia orgánov PZ je preukázané nesplnenie si povinnosti žalovaného zo
zmluvy a tým naplnenie zmluvnej povinnosti zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5.1.

2.OkresnýsúdŽiarnadHronomrozsudkomč.k.12Cb/12/2016-109zodňa20.04.2017žalobuzamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozhodnutieodôvodnil tým, že žalovaný neporušil žiadnu zákonnú, resp. zmluvnú povinnosť, nakoľko po prijatí
poplachového signálu vyslal pracovníkov na preverenie signálu a keď zistil, že došlo k narušeniu objektu
zistil, že je podozrenie zo spáchania trestného činu, kontaktoval políciu, a to v primeranom časovom

úseku (cca 2 minúty). Žalovaný tak postupoval v súlade so zákonom a zmluvou, teda žalovaný neporušil
žiadnu povinnosť a postupoval v súlade s ustanovením § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti.
Kameryboliužalobcuinštalovanédňa25.08.2006,pričomservisnázmluvač.XXXXXXXX,ktorúžalobca
spomína vo svojom vyjadrení sa nevzťahuje na kamerový systém, ale na poplachový systém, čo vyplýva
aj z tejto zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že mu prisľúbil v prípade potreby zásah políciou v Žiari

nad Hronom, tak sa stretol so žalovaným prvýkrát až v roku 2016 a teda nemohol mu nič sľúbiť. Žalobca
vedel o tom, že žalovaný má sídlo v Banskej Bystrici a bol s touto skutočnosťou uzrozumený. Taktiež
neboli preukázané skutočnosti, že žalobca bol uvedený žalovaným do omylu pri uzatváraní zmluvy, že
žalovaný mu mal tvrdiť, že je pripojený s príslušníkmi PZ v Žiari nad Hronom.

3. Žalobca vo veci podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že zmluva o zabezpečení

ochrany majetku zo dňa 15.12.2002 vôbec neupravuje konkrétnu citáciu ako má žalovaný postupovať po
prijatí poplachového signálu. Článok 3 bod 3.3 uvedené ustanovenie, že žalovaný zabezpečí po prijatí
poplachového signálu preverenie v rozsahu zákona č. 379/1997 Zb. a nasl., len odkazuje na tento zákon.
Konkrétnu povinnosť žalovanému určuje až článok 3 ods. 3.3 v dodatku č. 3 k zmluve o zabezpečení
ochrany majetku zo dňa 28.03.2006. Okresný súd sa týmto dodatkom vôbec nezaoberal a zameral sa

len na § 56 ods. 5 zák. č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, ktorý však v texte zmluvy nie je
uvedený ako taký, je z neho čerpaný len text. Z dodatku č. 3 čl. 3. ods. 3.3 k zmluve vyplýva žalovanému
povinnosť zabezpečiť okamžité preverenie signálu dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb
poverenýchvýkonomfyzickejochrany.Vprípadezisteniapodozreniaztrestnejčinnostivykonáopatrenia
na obmedzenie osobnej slobody osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu

alebo na chránené miesto a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru.
Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že bol povinný oznámiť bezodkladne podozrenie spáchania
trestnej činnosti príslušnému orgánu PZ, a to až po príchode na miesto, z ktorého bol poplach opakovane
hlásený ako „Pozor vlámanie“. Podľa jeho názoru v zmysle ustanovenia § 51 zák. č. 473/2005 Z. z. o
súkromnej bezpečnosti osoba poverená žalovaným prijímaním signálu na pulte bola povinná po prijatí

signálu o predpokladanej trestnej činnosti na chránenom mieste žalobcu počínať si tak, aby žiadnym
spôsobom nesťažila vyšetrovanie. V rámci tejto povinnosti bola táto osoba vykonávajúca činnosť pre
žalovaného povinná neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru PZ v Žiari nad Hronom, čo však
neurobila. Zmluvný vzťah žalobca uzavrel so žalovaným výhradne potom, ako bol žalovaným uistený, že
napriekvzdialenostijehosídla,žalovanýochranuzabezpečujeokamžitýmoznámenímpredpokladaného

narušenia objektu, a to najbližšiemu orgánu PZ.

4.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobcunavrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
potvrdil ako vecne správne. Uvádzal, že neuznáva výšku škody a jeho právny základ. Nestotožnil sa s
názorom žalobcu, že bol povinný oznámiť bezodkladne podozrenie trestnej činnosti príslušnému orgánu

PZ už pred príchodom na miesto, z ktorého bol poplach opakovane hlásený. V tomto prípade sa jednalo
o objekt žalobcu nachádzajúci sa v Žiari nad Hronom. Žalovaný po príchode do objektu žalobcu, po jeho
narušení, neodkladne oznámil uvedenú udalosť policajnému zboru cca do dvoch minút. Teda splnil si
svoju povinnosť vyplývajúcu mu z dodatku č. 3 k zmluve, ako aj z ustanovenia § 51 zák. č. 473/2005
Z. z. o súkromnej bezpečnosti.

5.KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.41Cob/90/2018-151zodňa27.02.2019zrušilrozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/12/2016 - 109 zo dňa 20.04.2017 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení uviedol, že po vrátení veci súd prvej inštancie

vec znova prejedná s tým, že v ďalšom rozhodnutí bude povinný sa vysporiadať so znením článku 3
bod 3.3 dodatku č. 3 k zmluve č. 202052 o zabezpečení ochrany majetku pomocou strediska registrácie
poplachov zo dňa 28.03.2006 so znením ustanovenia § 51 zák. č. 473/2005 Z. z.. V novom rozhodnutí
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).8. Podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti), tento zákon

upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, a výkon štátneho dozoru Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a kontroly Policajným zborom v oblasti súkromnej
bezpečnosti.

9. Podľa § 38 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby,

jej zmeny, dodatky a zrušenie musia mať písomnú formu, 26) inak sú neplatné. Zmluvu o poskytovaní
bezpečnostnej služby, jej zmeny, dodatky a zrušenie je prevádzkovateľ povinný uschovávať v sídle alebo
v mieste činnosti počas jej plnenia a najmenej päť rokov po skončení zmluvného plnenia.

10. Podľa § 51 zákona o súkromnej bezpečnosti, na mieste, o ktorom sa predpokladá, že bol na
ňom spáchaný trestný čin, na mieste, kde došlo k dopravnej nehode, prevádzkovej nehode (havárii),

k pracovnému úrazu alebo k inej mimoriadnej udalosti, na mieste, kde bola usmrtená osoba alebo
došlo k ublíženiu na zdraví, ako aj na mieste, kde bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný
prostriedok, je osoba poverená výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva
povinná počínať si tak, aby žiadnym spôsobom nesťažila vyšetrovanie, najmä
a) chrániť stopy pred zničením, poškodením alebo odstránením,

b) zamedziť prístupu nepovolaných osôb na takéto miesto,
c) zabrániť vnášaniu alebo vynášaniu predmetov z takého miesta,
d) neodkladne ohlásiť udalosť najbližšiemu útvaru Policajného zboru,
e) zamedziť ďalším škodlivým následkom udalosti.

11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o súkromnej bezpečnosti, prevádzkovateľ strážnej služby je povinný
a) plniť povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo
uložené rozhodnutiami a opatreniami ministerstva alebo krajského riaditeľstva,
b) dbať na ochranu osobnosti, ochranu osobných údajov v informačných systémoch, dobrú povesť
právnických osôb a ochranu obchodného tajomstva,

c) viesť samostatnú evidenciu osôb poverených výkonom fyzickej ochrany,
d) viesť evidenciu služieb podľa jednotlivých chránených objektov a činností podľa odseku 5,
e) viesť evidenciu zásahov uvedených v písmene f) a v § 50 ods. 4 písm. f), g) a i),
f) neodkladne oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru vykonanie každého zásahu pri
výkone fyzickej ochrany, pri ktorom bola použitá strelná zbraň alebo vecný bezpečnostný prostriedok

alebo pri ktorom došlo k zraneniu alebo k usmrteniu osoby, alebo k obmedzeniu osobnej slobody osoby,
31)
g) zabezpečiť spracovanie záznamu o zásahu uvedenom v písmene f) a v § 50 ods. 4 písm. f), g) a i);
záznam o zásahu vyhotoví a vlastnoručne podpíše zasahujúca osoba,
h) viesť inšpekčnú knihu dozoru.

12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti, prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý
prevádzkuje zariadenie poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia, vyhodnocuje narušenie
chráneného objektu alebo chráneného miesta alebo ktorý prevádzkuje iný systém slúžiaci na ochranu
majetku a osoby, je povinný zabezpečiť okamžité preverenie signálu najmenej dvomi odborne

spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom kamerového
systému. V prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vykoná opatrenia na obmedzenie osobnej
slobody osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu alebo na chránené
miesto a vec neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru.

13. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.15. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.12.2002
uzavretázmluvač.202052ozabezpečeníochranymajetkupomocoustrediskaregistráciepoplachovtak

ako to vyžaduje ustanovenie § 38 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o súkromnej bezpečnosti, v písomnej
forme. Predmetom tejto zmluvy bola ochrana objektu formou vyhodnocovania stavu poplachového
systému na hlásenie narušenia (PSN) resp. zabezpečovacieho systému (ZS) chráneného objektu
technického stavu PSN resp. ZS, počnúc od 15.12.2002 na ul. SNP 129 Žiar nad Hronom. Dodatkom č. 3
kzmluve č.202052zodňa28.03.2006sažalobcaakoobjednávateľažalovanýakovykonávateľ

dohodli okrem iného, v bode 3.3 na povinnosti žalovaného zabezpečiť okamžité preverenie signálu
dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany. V prípade
zistenia podozrenia z trestnej činnosti vykoná žalovaný opatrenia na obmedzenie osobnej slobody
osoby, zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do chráneného objektu alebo na chránené miesto a vec
neodkladne oznámi miestne príslušnému útvaru Policajného zboru.

16. Zo záznamu o zásahu zo dňa 19.12.2014 (č. l. 26) vyplýva, že miestom zásahu bol objekt žalobcu
v Žiari nad Hronom s tým, že dôvodom bol príchod signálu o narušení objektu. Zásahová jednotka
prišla k objektu o 00:40 hod. a po skontrolovaní objektu zistila narušenie tohto objektu. O 00:42 hod.
kontaktovali políciu, ktorá prišla do objektu o 00:45 hod.. Narušenie objektu bolo signalizované o 00:11
hod.. Zásahová jednotka po príchode do objektu zistila, že v objekte je vytrhnutá mreža a rozbitá

sklenená výplň. Pri objekte sa nachádzalo aj služobné auto firmy žalobcu, ktoré malo taktiež rozbité
čelné sklo. Z uvedeného vyplýva, že od narušenia objektu oznámené signalizáciou o 00:11 hod. sa
zásahová jednotka do objektu dostavila po cca 30 minútach výjazdom z Banskej Bystrice do Žiaru nad
Hronom, pričom hneď po zistení narušenia objektu cca o dve minúty kontaktovala políciu.

17. Z protokolu o odovzdaní kamerového monitorovacieho systému (PTV) (č. l. 27) vyplýva, že žalovaný
dodal žalobcovi kamery spolu s príslušenstvom, a to dňa 25.08.2006 s tým, že žalobca vyhlásil, že
systém spĺňa požiadavky objednávateľa.

18. Z predložených faktúr vyplývalo, že žalobca uhrádzal platby žalovanému za monitorovanie objektu,

ako aj za služby na základe servisnej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej dňa 23.01.2008.

19.Nazákladežiadostižalobcuzodňa31.05.2019adresovanejMinisterstvuvnútraSlovenskejrepubliky
Bratislava, žalovaný súdu doručil podanie - odpoveď MV SR, prezídium policajného zboru, Úrad
súkromných bezpečnostných služieb Bratislava zo dňa 17.06.2019 k postupu pri plnení povinností

u prevádzkovateľa strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému podľa § 56
ods. 1 a § 51 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti. Úrad súkromných bezpečnostných služieb
PPZ Bratislava, ktorý plní úlohy vyplývajúce pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zo zákona
o súkromnej bezpečnosti uviedol, že „prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie
poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia má povinnosť signál preveriť tak, ako je uvedené

v predmetnom ustanovení a následne v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vec neodkladne
oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru (č. l. 168). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
si splnil svoje povinnosti v zmysle uvedeného oznámenia MV SR, teda dve minúty po príchode do
objektu žalobcu a zistenia podozrenia z trestnej činnosti v objekte neodkladne oznámil takéto narušenie
príslušnému útvaru PZ.

20. Z podania KR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 06.05.2019 (č. l. 196) súd zistil, že KR PZ v minulosti
uložilo sankciu právnickej osobe, ktorá bola prevádzkovateľom bezpečnostnej služby v súvislosti s
porušením ustanovenia § 56 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb
v oblasti súkromnej bezpečnosti a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď

sankcia bola uložená za porušenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, ktorý prevádzkoval zariadenie
poplachového systému alebo časť takéhoto zariadenia, vyhodnocoval narušenie chráneného objektu
alebo chráneného miesta alebo ktorý prevádzkoval iný systém slúžiaci na ochranu majetku a osoby a
bol povinný zabezpečiť okamžité preverenie signálu dostatočným počtom odborne spôsobilých osôb
poverených výkonom fyzickej ochrany, ktorý toto v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona

nevykonal a vec priamo bez okamžitého preverenia signálu oznámil Policajnému zboru. Z tohto vyplýva,
že žalovaný by bol sankcionovaný, keby nepostupoval v tomto konkrétnom prípade tak, že by bez
okamžitéhoprevereniasignálunamiestesamom,oznámilpolicajnémuzborunarušenieobjektužalobcu.21. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ v Žiari nad Hronom, Obvodné oddelenie PZ Žiar nad
Hronom ČVS:ORP-1022/ZH-ZH-2014 súd zistil, že žalobca v rámci svojho výsluchu dňa 07.01.2015
vyčíslil škodu, ktorá mu vznikla ako majiteľovi a konateľovi firmy Augustín Šipikal - SLOVKONTAKT, a to

odcudzenímfinančnejhotovosti13.000,-€ahodnotybezpečnostnejskrinky80,-€.Tedaodcudzenímmu
bola spôsobená škoda vo výške 13.080,- €. Z trestného spisu ďalej vyplýva, že k žiadnemu meritórnemu
rozhodnutiu vo veci samej, ktoré by v rámci skutkového základu hovorilo o nejakej škode, ku dňu
rozhodnutiu v trestnom konaní nedošlo. Žalobca pri vzniku škody poukázal na procesné rozhodnutia
príslušného Obvodného rozhodnutia PZ Žiar nad Hronom, ktorými bolo začaté trestné stíhanie a

uznesenie zo dňa 14.05.2015, na základe ktorého bolo trestné stíhanie za prečin Krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a) v súbehu s prečinom Poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči
určitej osobe. Jednalo sa o skutok, ktorý sa mal stať v čase od 16:30 hod. dňa 18.12.2014 do 01:00
hod. dňa 19.12.2014 v areáli bývalej STS na ul. SNP č. 129 v Žiari nad Hronom vo firme žalobcu.
Predmetné rozhodnutie o začatí trestného stíhania zo dňa 19.12.2014 OR PZ, Obvodného oddelenia PZ

Žiar nad Hronom o tom že bol spáchaný prečin krádeže a prečin poškodzovanie cudzej veci neznámym
páchateľom, nerieši rozsah a výšku škody. V civilnom sporovom konaní je súd viazaný len rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin (§ 193 CSP), teda kto a aký trestný čin spáchal.
Neznamená to, že v civilnom sporovom konaní je súd viazaný odôvodnením takéhoto rozhodnutia alebo,
že je viazaný dokazovaním vykonaným v trestnom konaní, resp., že je povinný z neho vychádzať. V

civilnom sporovom konaní súd totiž vychádza len z dôkazov strán sporu, pričom súd rozhodne, ktorý
z týchto dôkazov vykoná a okrem dôkazu, ktorý vyplýva z verejných registrov a záznamov, iné dôkazy
bez návrhu nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Keďže doposiaľ nebolo vydané žiadne také rozhodnutie, že
bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nemôže súd prihliadať na výsledky vykonaného dokazovania
v trestnom konaní, v rámci ktorého žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody, a to ani v civilnom

sporovom konaní.

22. Náhrada škody podľa § 373 Obchodného zákonníka je viazaná na existenciu záväzku, vychádzajúc
zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia. Nárok na náhradu škody je dôsledkom porušenia
zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, najmä zo zmluvy. Pre priznanie nároku na náhradu

škody je potrebné preukázať porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu (protiprávny úkon), vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Uvedené predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu majú objektívnu povahu. Žalovaná strana sa môže od zodpovednosti
oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich
zodpovednosť s poukazom na ustanovenie § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka. Znaky všetkých troch

podmienok zodpovednosti musí preukázať poškodený. Žalovaný preukazuje okolnosti vylučujúce jeho
zodpovednosť s tým, že ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu.

23. V konaní nebolo sporné, že dňa 15.12.2002 došlo medzi žalobcom ako objednávateľom a
žalovanýmakovykonávateľomkuzatvoreniuzmluvyozabezpečeníochranymajetkupomocoustrediska

registrácie poplachov č. 202052 v znení dodatkov, ktorej predmetom bola povinnosť žalovaného
vykonávať chránenie objektu formou vyhodnocovania stavu poplachového systému na hlásenie
narušenia (PSN), resp. zabezpečovacieho systému (ZS) a vyhodnocovanie narušenia chráneného
objektu prostredníctvom strediska registra poplachov (SRP) v objekte na ul. SNP č. 129, Žiar nad
Hronom. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že OR PZ v Žiari nad Hronom, Obvodné oddelenie PZ

Žiar nad Hronom uznesením zo dňa 19.12.2014, ČVS:ORP-1022/ZH-ZH-2014 začal trestní stíhanie pre
prečin krádeže, ku ktorej došlo dňa 18.12.2014 v čase od 16:30 hod. do 01:00 hod. dňa 19.12.2014, v
objekte žalobcu. Trestné stíhanie za prečin krádeže, v ktorom žalobca vyčíslil škodu vo výške 13.327,56
€ z titulu krádeže finančnej hotovosti, je prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

24. Žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 13.327,- €, a to odcudzením
finančnej hotovosti s trezorom z jeho kancelárie, ktorá škoda mu vznikla porušením zmluvnej povinnosti
pri ochrane majetku žalovaným, a to nedodržaním povinnosti žalovaného neodkladne ohlásiť udalosť
najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhrady škody

z titulu porušenia povinnosti žalovaného ako vykonávateľa zo zmluvy o zabezpečení ochrany majetku
pomocou strediska registrácie poplachov a dodatku č. 3 k zmluve, keď podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
porušil povinnosti vyplývajúce pre neho z článku 3 bod 3.3 zmluvy, a to konkrétnej povinnosti žalovaného
určenej v článku 3 bodu 3.3 dodatku č. 3 k zmluve č. 202052 zo dňa 28.03.2006. Keďže základnýmzákonným predpokladom zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon žalovaného, je preto povinnosťou
žalobcu v konaní preukázať, ktorú konkrétnu povinnosť zo záväzkového vzťahu žalovaný porušil, teda
bolo povinnosťou žalobcu uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa porušenia

zmluvných povinností žalovaným a súčasne označiť dôkazy na preukázanie týchto skutkových tvrdení,
ako aj preukázanie výšky škody.

25. V konaní žalobca poukázal na konkrétne povinnosti, ktoré žalovanému vyplývali zo zmluvy o ochrane
majetku v znení dodatku č. 3 k zmluve bodu článku 3 bodu 3.3, § 51 písm. d) zákona č. 473/2005

Z. z. o súkromnej bezpečnosti, ako aj § 56 ods. 5 citovaného zákona, t.j. že žalovaný porušil svoje
povinnosti, keď neodkladne neohlásil najbližšiemu útvaru Policajného zboru udalosť narušenie objektu
žalobcu. Súd je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu škody, žalovaný takéto svoje povinnosti porušil. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal aj
bez akéhokoľvek preverenia signálu narušenie objektu oznámiť Policajnému zboru, žalovaný v konaní
vyvrátilpísomnýmstanoviskomMVSRzodňa17.06.2019(č.l.168),ktorépotvrdzujesprávnosťpostupu

žalovaného pri výkone zásahu v objekte žalobcu. Správnosť postupu žalovaného pri výkone zásahu
v objekte žalobcu potvrdzuje aj písomné stanovisko KR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 06.05.2019 (č.
l. 196). Z týchto vyjadrení, ako aj zo znenia § 51 a § 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti
vyplýva, že prevádzkovateľ strážnej služby, ktorý prevádzkuje zariadenie poplachového systému
alebo časť takéhoto zariadenia je povinný zabezpečiť najprv okamžité preverenie signálu najmenej

dvomi odborne spôsobilými osobami poverenými výkonom fyzickej ochrany alebo prostredníctvom
kamerového systému. Až v prípade zistenia podozrenia z trestnej činnosti vec neodkladne je povinný
oznámiť miestne príslušnému útvaru Policajného zboru (§ 56 ods. 5 zákona o súkromnej bezpečnosti).
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neporušil dohodnuté znenie v dodatku č. 3 čl. 3 bod 3.3 k zmluve
o zabezpečení ochrany majetku, ako aj znenie ustanovenia § 51 zákona o súkromnej bezpečnosti

tým, že po oznámení signalizácie o narušení objektu žalobcu najprv preveril narušenie objektu dvomi
odborne spôsobilými osobami a až následne po zistení podozrenia z trestnej činnosti vec neodkladne
oznámil miestne príslušnému útvaru Policajného zboru. Pri porovnaní dodatku č.3 k zmluve č. 202052
o zabezpečení ochrany majetku čl. 3 bod 3.3 so znením ustanovenia § 1 zákona č.473/2005 Z. z. bolo
zistené, že v dodatku boli upravené povinnosti vykonávateľa s totožným znením ustanovenia § 56 ods.

5 zákona o súkromnej bezpečnosti, i keď v zásade v obchodných vzťahoch platí zmluvná voľnosť, teda
účastníci dodatku si mohli tieto povinnosti upraviť zrozumiteľnejšie, kedy a akým spôsobom je povinný
vykonávateľ vec neodkladne oznámiť miestnemu príslušnému útvaru PZ v prípade zistenia podozrenia
z trestnej činnosti. Posúdenie, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti bolo možné v tomto prípade len na
mieste samom, čo bezodkladne žalovaný urobil výjazdom poverených pracovníkov z Banskej Bystrice

do Žiaru nad Hronom. Podľa názoru súdu i s poukazom na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, ako
aj Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica žalovaný neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto
dodatku a taktiež ani neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 51 písm. d) zákona o
súkromnej bezpečnosti, keď preukázateľne neodkladne ohlásil udalosť najbližšiemu útvaru Policajného
zboru, a to cca 2 minúty po zistení podozrenia z trestnej činnosti na mieste samom. Obchodnoprávny

vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval dlhšiu dobu, žalobca mal vedomosť o tom za aký časový úsek
sa žalovaný presunie zo sídla žalovaného do sídla žalobcu, čo trvá cca 30 minút. Žalobca i napriek
tomu si v dodatku nespresnil iné podmienky oznámenia signalizácie narušenia objektu žalovaným. Pri
porovnaní ustanovenia § 51 zákona o súkromnej bezpečnosti s dodatkom č. 3 k zmluve čl. 3, bod
3.3 súd uvádza, že výklad k jednotlivým ustanoveniam § 51 a § 56 zákona o súkromnej bezpečnosti

(§ 56 ods. 5 citovaný v dodatku č. 3) vyložilo Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 17.06.2019 (č. l.
168) a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici listom zo dňa 06.05.2019(č. l. 196).
Priamu povinnosť pri prevádzke PCO upravuje znenie § 56 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že
prevádzkovateľ je povinný signál o narušení v prvom rade najprv preveriť a až v druhom rade následne
oznámiť príslušnému útvaru PZ.

26. Žalobca naviac nepreukázal ani vznik skutočnej škody a preto nemohla byť daná ani príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a škodou. Dôkazná povinnosť v tomto prípade
zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - žalobcu.
Ďalšie dokazovanie za účelom preukázania výšky škody nenavrhol i napriek tomu, že žalovaný

uplatnenú výšku škody a jej právny základ v civilnom sporovom konaní neuznáva.

27. Keďže žalobca dôkazné bremeno na uplatnený nárok neuniesol, súd na návrh právneho zástupcu
žalobcu nevykonal dôkaz výsluchom svedka, označeného žalobcom, U. W.. Vzhľadom k vyššieuvedenému, žalobca nepreukázal naplnenie predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody podľa
§ 373 Obchodného zákonníka a preto jeho nárok nebolo možné priznať. Z vyššie uvedeného súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní
úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %. O
trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, a to v rozsahu

100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom
odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie.