Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/109/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118210358
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4118210358.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu : Granvia Operation, a.s.,
IČO: 36 863 840, so sídlom Černyševského 26, 851 01 Bratislava - Petržalka, zastúpený AZ LEGAL,
s.r.o. IČO: 47 239 026, so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s.,
IČO: 00 653 501, so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava - Petržalka, zastúpený PRK Partners
s.r.o. advokátska kancelária IČO: 35 978 643 so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o
zaplatenie sumy 5.142,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra, č.k. 25C/101/2018 - 477 zo dňa 9. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Nitre (ďalej „prvoinštančný súd“) v záhlaví označeným (v poradí druhým) rozsudkom
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom ušlého zisku sumu 5.142,11 eura s 5% úrokom z omeškania
zo sumy 4.995,92 eura od 13.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 146,19 eura od 16.11.2018 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi voči žalovanej priznal podľa §255 ods. 1 CSP a

262 ods. 1 CSP plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 427
ods, 1, 2 , § 442, § 788 ods. 1, § 822 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b) a d) , § 15 ods. 1
zák. zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, § 373, § 374 ods. 1, § 379, § 381 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 7 ods. 1, § 9 ods. 5
zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
1.2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca a spoločnosť Granvia a.s., so sídlom Pri trati
25A, Bratislava (koncesionár) dňa 27. 08. 2009 uzatvorili Zmluvu o prevádzke a údržbe k projektu

Rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce - Banská Bystrica - Severný obchvat. Žalobca sa v
Zmluve zaviazal poskytovať služby prevádzkovateľa s prevádzkou rýchlostnej cesty R1 Pribina, ktorú
spravuje Granvia a.s.na základe koncesnej zmluvy uzatvorenej so SR (verejný obstarávateľ). Štát platí
koncesionárovi odmenu za dostupnosť, ktorú kráti v prípade obmedzenej dostupnosti. Každú okolnosť
obmedzujúcu dostupnosť oznamuje koncesionár verejnému obstarávateľovi - štátu, cestou Ministerstva
dopravy SR. Analogicky je dojednaný zmluvný vzťah Granvie a.s. a žalobcu Zmluvou o prevádzke a
údržbe a žalobcovi je vyplácaná odmena za dostupnosť.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 07.09.2016 došlo na rýchlostnej ceste R1
Pribina k dopravnej nehode vozidlom zmluvne poisteným u žalovaného. Žalobca v zmysle Zmluvy o
prevádzkeaúdržbeodstraňovalnásledkynehodynavozovke.Listomzodňa05.10.2016siužalovaného
uplatnil náhradu škody a ušlého zisku. Žalovaný žalobcovi uhradil iba skutočnú škodu, náhradu ušléhozisku v sume 4.995,92 eura odmietol s odôvodnením, že nejde o nárok z ušlého zisku. Dňa 02.09.2018
došlo k ďalšej nehode spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného, žalobca za odstránenie následkov
dopravnej nehody - opravu zvodidiel si listom zo dňa 06.10.2018 u žalovaného uplatnil náhradu škody

a ušlého zisku v sume 1.412,17 eura. Žalovaný neuhradil ušlý zisk v sume 146,19 eura.
1.4.Súdprvejinštanciepodoplnenídokazovaniapreskúmavanýmrozsudkomžalobeopätovne vyhovel.
Právnu argumentáciu založil na názore, že sporný nárok je ušlý zisk žalobcu a ide o jeho priamy nárok,
nie odvodený od nároku koncesionára. Vyslovil, že medzi koncesionárom a žalobcom nejde o nárok z
ušlého zisku; podľa zmluvy medzi verejným obstarávateľom a koncesionárom vzniká právo na odmenu

za dostupnosť ciest R1 všetkých pruhov, vrátane krajnice. Priechodnosť je iný pojem v uvedenom
zmluvnom vzťahu. Podľa výkonnostnej normy VN1 odsek 1.1 časť 3 príloha 7 koncesnej zmluvy ( č.l.
431 spisu) všetky cesty budú nepretržite dostupné pre premávku, dvadsaťštyri hodín denne, 365 resp.
366 dní v roku. Dostupnosť podľa zmluvného dojednania verejného obstarávateľa a koncesionára je
definovaná v prílohe č. 11 koncesnej zmluvy a znamená v kontexte pruhu, núdzového pruhu alebo
časti núdzového pruhu, že je plne k dispozícii na používanie podľa výkonnostného štandardu. Rovnaká

je úprava medzi koncesionárom a žalobcom. Koncesionár delegoval zmluvou o prevádzke a údržbe
službu a údržbu na žalobcu. Žalobca sa v čl. 2.2 zaviazal, že prevezme a splní všetky povinnosti podľa
koncesnejzmluvy.Žalobcaniejeplatenýzapriechodnosť,alezadostupnosť.Podľabodu11.2.2.Zmluvy
o prevádzke musí prevádzkovateľ zabezpečovať služby tak, aby sa zabezpečil aspoň jeden prejazdný
jazdný pruh. Prevádzkovateľ čo najskôr reaguje na nehody, či iné núdzové stavy, minimalizuje problémy

vpremávke,podieľasanaodstraňovanínehody.Podľabodu24.4.2Zmluvyoprevádzkesakrátiodmena
za dostupnosť v rozsahu, ako ju kráti verejný obstarávateľ na základe Koncesnej zmluvy.
1.6. Súd ďalej uviedol, že žalobcovi nebola vyplatená žalovanú sumu a teda v dôsledku škodových
udalostí nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Ak by išlo o ušlý zisk koncesionára, bol
by si ho v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatňoval. Nevzhliadol dôvod na aplikáciu

Obchodného zákonníka, pretože ohľadne ušlého zisku išlo výhradne o právo žalobcu. K vzniku ušlého
zisku dochádza, keď žalobca nemá z titulu dopravnej nehody vyplatený plánovaný príjem. Je prirodzené,
že škodca, alebo poisťovňa nemá možnosť výšku ušlého zisku ovplyvniť, tak ako namietal žalovaný. Zisk
totiž neurčuje škodca ani poisťovňa, ale ide o podnikateľský výsledok subjektu. Žalobca ho podrobne
špecifikoval a jeho výpočet žalovaný hodnoverne nespochybnil. Osobitné predpisy o cestnej premávke

a pozemných komunikáciách podľa názoru súdu s nárokom nesúviseli a žalobca si ani podľa nich nárok
neuplatňoval., pričom dodal, že v nich chýbajúca úprava ušlého zisku neznamená, že nárok nevzniká
v prípade poistnej udalosti. Medzi ušlým ziskom a konaním škodcu je tak príčinná súvislosť, pričom na
základe poistnej zmluvy je za poisteného škodcu povinná plniť poisťovňa - žalovaný. Dopravné nehody
boli porušením právnych povinností, čo vyplýva priamo zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a

podľa súdu to nie je sporné. Súd nárok posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, pretože medzi
škodcom a poškodeným nebol obchodnoprávny vzťah. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal preukázanú
tým, že mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel poistených u žalovaného. Kvôli
odstraňovaniu následkov nehôd zo dňa 07.09.2016 a 02.09.2018 došlo k obmedzeniu prevádzky
na rýchlostnej ceste R1 uzatvorením jedného jazdného pruhu a núdzového pruhu a k obmedzeniu

dostupnosti. V zmysle zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca a GRANVIA, a.s. mala byť vyplácaná žalobcovi
mesačná odmena za poskytovanie služieb, ktorá bola znížená v dôsledku vyššie uvedenej skutočnosti
(obmedzenie prejazdu rýchlostnej cesty ) o sumu 5.142,11 eura ( 4.995,92 eura a 146,19 eura). S
poukazom na ust. § 4 ods.2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. súd uzavrel, že základ nároku žalobcu
bol preukázaný, vyplýva zo zákona o PZP a Občianskeho zákonníka a bol v príčinnej súvislosti. Na

potvrdenie správnosti svojich argumentov poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci vedenej na OS
Nitra sp. zn. 23Cb/33/2016, keď rozsudkom zo dňa 02.11.2016 v spojení s rozsudkom KS v Nitre
sp. zn. 15Cob/159/2017-923 zo dňa 10.07.2018 bolo žalobe vyhovené. V oboch prípadoch žalobca
vyzval žalovaného na plnenie, preto mu súd po tom, ako písomne žalovaného vyzval na plnenie priznal
žalobcoviúrokzomeškaniavzmysle§517O.z.anariadeniavlády87/1995Z.z.tak,akoje špecifikované

vo výroku rozhodnutia.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala nesprávne skutkové
zistenia,nesprávneprávneposúdenieveci,nesprávnyprocesnýpostupsúduprvejinštancieaporušenie

práva na spravodlivý proces. Za podstatnú považovala odpoveď na otázku, či možno krátenie plnenia za
dostupnosť núdzového pruhu rýchlostnej cesty R1 považovať za ušlý zisk. Podľa nej úlohou žalobcu v
zmysle bodu 11.2.2 Zmluvy o prevádzke a údržbe bolo zabezpečiť priechodnosť len jedného jazdného
pruhu v oboch smeroch, čo dodržala. Dohoda podľa normy VN1 o platobnom mechanizme závislom odreálnej dostupnosti všetkých ciest predstavuje len spôsob výpočtu odmeny žalobcu, neznamená, že
krátená odmena je jej ušlý zisk. Zmluvu interpretuje tak, že jej účelom bolo zabezpečiť čo najväčšiu
dostupnosť a bezpečnosť s tým, že žaloba má nárok na plnenie za čas, kedy bola rýchlostná cesta

R1 dostupná. Výkonnostná norma VN1 tak stanovuje prípad, kedy žalobca dostane plnú platbu za
dostupnosť. Táto je však závislá od okolností, ktorých pravidelnosť výskytu vopred nevie odhadnúť. Ide o
jeho podnikateľské riziko. Mechanizmus krátenia platieb za dostupnosť predstavuje iba spôsob výpočtu
zrážky, nie ušlý zisk. Vytkla okresnému súdu, že sa nevysporiadal s otázkou, či v prípade krátenia
platieb za dostupnosť nešlo len o zmluvne stanovený spôsob výpočtu dohodnutej odmeny žalobcu v

rámci svojho podnikateľského rizika, s ktorým rizikom bol uzrozumený. Podľa jej názoru žalobca nikdy
ani nepredpokladal, že mu bude zisk vyplatený vo výške 100% platby za dostupnosť definovaný v
Koncesnej zmluve, resp. v Zmluve o prevádzke a údržbe. Naopak počítal s tým, že platby budú krátené,
keďže bude dochádzať k dopravným nehodám. Preto má za to, že pri uzatváraní zmluvy kalkuloval s
týmto rizikom. Poukázala na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 29.4.2010,
v ktorom uviedol, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku

škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí
dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného
prínosu (výnosu). Túto definíciu podľa odvolateľky prebral aj okresný súd, ale sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tým, že podmienkou definície ušlého zisku je, že ho je možné očakávať za pravidelného
behu vecí. Žalobca preto za pravidelného behu okolností nikdy pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemohol predpokladať, že mu budú patriť platby za dostupnosť v plnej výške.

2.2. Zotrvala na názore, že ustanovenie výkonnostnej normy VN1 Koncesnej zmluvy a aj Zmluvy o
prevádzke a údržbe sú v prípade výkladu povinnosti žalobcu zabezpečiť 24-hodinovú prejazdnosť
všetkých pruhov vrátane krajnice 365 dní v roku v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné,

keďže ide o dojednané plnenie, ktoré je nemožné. Táto nemožnosť spočíva v objektívnej nemožnosti
žalobcu zabezpečiť nepretržitú 24-hodinovú prejazdnosť všetkých pruhov, vrátane krajnice 365 dní v
roku.
2.3. Namietala tiež nepreukázanie výšky ušlého zisku žalobcom a nesúhlasila so záverom súdu prvej
inštancie, že hodnoverne nespochybnila tento nárok. Poukázala na svoje písomné vyjadrenia v konaní

pred súdom prvej inštancie, že žalobca pri vstupoch k formálnemu výpočtu údajného nároku, ktorého
materiálnu opodstatnenosť a oprávnenosť nepreukázal. Podľa jej názoru platba za dostupnosť nie je
upravená v žiadnych právnych predpisoch a jeho primeranosť nevyplýva zo súdnej ani obchodnej praxe.
Odvolávanie sa znenie zmlúv, do ktorých ona nemôže zasiahnuť, nie je relevantným argumentom
odôvodňujúcim existenciu primeranosti výšky údajného ušlého zisku.

2.4. Podľa názoru žalovanej za vznik údajného ušlého zisku si zodpovedá žalobca, pretože ak by konal s
náležitou starostlivosťou, musel vedieť, že na rýchlostnej ceste bude dochádzať k dopravným nehodám
a napriek tomu v Zmluve o prevádzke a údržbe dohodol krátenie plnenia v prípade obmedzenia
prejazdnosti jazdného pruhu. Poukázala na ust. § 415, 420 ods. 1, § 441 Obč. zákonníka a § 196 ods.
5 Obch. zákonníka. Uviedla, že je všeobecne známe, že odstavením pruhu za účelom odstraňovania

následkov dopravných nehôd nedochádza k vzniku nároku na ušlý zisk v prípade ostatných komunikácií,
ktoré sú v správe štátu a škodové udalosti a následné odstavenie pruhu rýchlostnej cesty R1 za účelom
odstránenia ich následkov bez iného neviedli ku kráteniu platby za dostupnosť. Vyslovila názor, že
hlavnou príčinou vzniku ušlého zisku, ak vôbec nejaký vznikol, je práve existencia koncesnej zmluvy a
zmluvy o prevádzke a údržbe a ich platobný mechanizmus, nie škodné udalosti vyvolané poistencami

žalovanej.
2.5. V ďalšej časti odvolania s poukazom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu mala za to, že
posúdenie otázky ušlého zisku bolo dôležité aj z dôvodu, že v zmysle § 379 Obchodného zákonníka
explicitne nemožno hradiť nepredvídateľnú škodu. Na túto otázku ale rozsudok súdu prvej inštancie
odpoveď nedáva. Nepredvídateľnosť škody bolo nevyhnutné posúdiť v nadväznosti na Zmluvu o

prevádzke a údržbe škodcu. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že ide o škodu nepredvídateľnú, keď
uvádza, že pri vstupe do zmluvného vzťahu nepočítal s tým, že by mal prichádzať o plnenie, ak by
vykonával opravy vozovky po dopravných nehodách, za ktoré nesú zodpovednosť tretie osoby a tiež
vyjadrenie, že v prípade dopravných nehôd ide o neplánované udalosti a teda zrážky za nedostupnosť
nemohli byť kalkulované do ceny služieb. V oboch prípadoch sa javí, že takýto výklad žalobcu smeruje

k záveru, že v prípade dopravných nehôd, ktoré nie sú oslobodenými udalosťami, ide o nepredvídateľnú
škodu, ktorú nemožno v zmysle Obchodného zákonníka hradiť. Nepredvídateľnosť vzniku škody je
potrebné posudzovať aj s ohľadom na osobu škodcu, ktorý podľa nej nemôže predvídať, že v prípadedopravnejnehodyanevyhnutnostiodstraňovaniajejnásledkovbudezozákonapovinný hradiťžalobkyni
ušlý zisk len z dôvodu, že k nehode došlo na úseku, ktorý je udržiavaný v rámci PPP projektu.
2.6. Vyslovila názor o rozpore nároku s princípom právnej istoty, pretože pri výkone svojej poisťovacej

činnosti a stanovení poistného vychádza z vopred známeho rozsahu poistenia, ktorého nároky v prípade
ich vzniku sa z neho budú hradiť. Výnimkou nie je ani prípad poistenia v zmysle zákona o PZP. Z tohto
zákona vyplýva síce, že hradí ušlý zisk, ale žalobkyňou uplatňovaný nárok nie je ušlým ziskom a pri
výpočte výšky poistného nepredpokladala, že v budúcnosti dôjde k uplatňovaniu nárokov s PZP na
náhradu ušlého zisku, ktorý by mal vznikať v dôsledku nedostupnosti cestných pruhov pri odstraňovaní

následkov škodovej udalosti.
2.7. Namietala rozpor nároku s dobrými mravmi z dôvodu, že nemohla vstúpiť do jednaní o ňom.
Dohodnutie zjavne nevýhodnej zmluvnej povinnosti zabezpečiť nemožnú 100%-nú dostupnosť všetkých
jazdných pruhov 24 hodín denne, 7 dní v týždni a uplatňovanie ušlého zisku z tohto titulu je bez
zákonného predpokladu pre výpočet jeho primeranosti, preto nemôže požívať právnu ochranu.
2.8. Poukázala na porušenie prevenčnej povinnosti žalobcom, s ktorou už v konaní vznesenou

námietkou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Porušenie tejto povinnosti spočíva v tom, že žalobca
vykonal opravu rýchlostnej cesty v časovom období s vyšším koeficientom, čím došlo k väčšiemu
kráteniu platby za dostupnosť. Opravy sa uskutočnili s časovým odstupom, čím žalobca niekoľko krát
zväčšil rozsah škody, keď údržbu resp. opravu nevykonal hospodárne t.j. v období kedy by došlo k čo
najnižšiemu kráteniu platby za dostupnosť.

2.9. Na záver namietala priznanie úroku z omeškania s poukazom na § 11 ods. 6, 7 a 8 Zákona
o PZP. Uviedla. že vznik škodovej udalosti jej bol oznámený 27.9.2016, nárok na náhradu ušlého
zisku si uplatnil žalobca listom 5.10.2016. O výsledku šetrenia bol informovaný 12.1.2017. Žalobca
podklady na riadne prešetrenie škodovej udalosti neskoro t.j. až 12.10.2016. Teda žalobca odovzdal
podklady na riadne šetrenie škodovej udalosti až 12.10.2016, odkedy začala plynúť lehota 3 mesiacov.

Vznik druhej škodovej udalosti jej bol oznámený 4.9.2018, nárok si žalobca uplatnil dňa 9.10.2018 a
ona ho informovala o výsledku šetrenia listom 16.11.2018. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 35/2017. V súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Nitra sp. zn.
23Cd/33/2016 a Krajského súdu v Nitre, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal, uviedla, že
samotná existencia iného rozhodnutia všeobecného súdu nemôže byť dôvodom, ktorý by potvrdzoval

správnosťprávnehonázorusúduspoukazomnato,žeprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany
v danom prípade boli odlišné.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K ušlému zisku uviedol, že už pri vstupe
do zmluvného vzťahu s koncesionárom počítal s výskytom dopravných nehôd, nepočítal ale so

stratou plnenia za vykonávanie opráv vozovky po dopravných nehodách, za ktoré nesú zodpovednosť
tretie subjekty, keď navyše každý prevádzkovateľ motorového vozidla je povinný uzatvoriť zmluvu o
PZP. Jedná sa o ušlý zisk, pretože nebyť uzávierky jazdného pruhu v dôsledku škodovej udalosti,
s koncesionárom by mali nárok na odmenu krátenú verejným obstarávateľom. Očakávaný zisk bol
zmluvne dohodnutý tak, ako bola vyčíslená strata na ňom. Poukázal na rozhodnutia NS ČR sp.

zn. 25Cdo/540/2004 a sp. zn. 25Cdo/1085/2006, v ktorých súd v podstate zhodne konštatoval, že pri
určovanívýškyušléhoziskujepotrebnévychádzaťzkonkrétnejsituácie, tedazoskutočneočakávaného
zisku z uzavretého obchodu ak keď by bol zisk vyšší ako obvyklý. Argument o čiastočnej neplatnosti
Koncesnej zmluvy - výkonnostnej normy VN1 považoval za novotu v odvolacom konaní. Ani on a ani
koncesionár sa nezaviazali na nemožné plnenia, ale z predloženej zmluvnej dokumentácie vyplýva, že

koncesionár dostane odmenu len za tie služby (dostupnosti), ktoré skutočne poskytne v mesiaci a v
rozsahu, v akom boli skutočne poskytnuté. U koncesionára nenastane situácia, že ak je hoci len časť
jazdného pruhu nedostupná, nedochádza k žiadnej platbe za dostupnosť, nedochádza k platbe len za
daný úsek v závislosti od dĺžky a trvania uzávery.

3.2. Nesúhlasil s tvrdením, že nepreukázal výšku ušlého zisku, nakoľko v podaní zo dňa 28.1.2019 a
prílohách podrobne opísal spôsob, akým dochádza k vzniku škody, predložil dôkazy o mieste a čase
dopravnej nehody, presný vzorec výpočtu žalovanej sumy s výpismi centra monitorovania dopravy a
prílohami k zmluve. Naopak, žalovaná nepredložila dôkazy, ktorými by vyvrátila jeho tvrdenia a dôkazy,
preto ak nevyužila svoje právo nemôže byť na jeho ťarchu vzhľadom na zásadu koncentrácie súdneho

konania. Nesúhlasil s názorom, že zavinil vznik ušlého zisku uzatvorením nevýhodnej zmluvy. Dohodol
si plnenie závislé na reálnom poskytnutí danej služby. Takáto dohoda s ohľadom spôsobu odmeny je
spravodlivá a v obchodnom styku bežná a v súlade so zákonom.3.3. Nestotožnil sa ani s názorom žalovanej, že hlavnou príčinou vzniku škody je existencia Koncesnej
zmluvy a Zmluvy o prevádzke a údržbe, potom by ušlý zisk, ako forma škody, stratil opodstatnenie v
právnej úprave. Ak dochádza na strane nejakého subjektu k ušlému zisku, jeho výška je takmer vždy

závislá práve od existencie zmluvného vzťahu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
25Cdo/965/99, podľa ktorého sa ušlým ziskom rozumie akákoľvek strata na zárobku či odmenách, ktoré
je možné odškodniť, ak škoda spôsobená na veci znemožnila poškodenému vykonávať činnosť vedúcu
k dosiahnutiu prospechu, ktorý mu podľa zmluvy prináleží. Nepochybne je medzi dopravnou nehodou a
ušlým ziskom neprerušený a izolovaný vzťah príčiny a následku. Dopravná nehoda je v časovej i vecnej

súvislosti so vznikom škody, nakoľko je priamou príčinou straty očakávaného zisku na strane žalobcu.
3.4. Namietal správnosť názoru žalovanej o rozpore jeho argumentácie k predvídateľnosti škody v
kontexte Zmluvy o prevádzke a údržbe. V tejto súvislosti poukázal na § 379 Obchodného zákonníka, aj
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo/2001/99, v ktorom konštatuje, že za nepredvídateľnosť škody je
potrebné považovať takú škodu, ktorej vznik nemohla táto osoba predvídať s prihliadnutím ku všetkým
skutočnostiam, ktoré poznala alebo mala pri obvyklej starostlivosti poznať v dobe vzniku záväzkového

vzťahu a právom sa domnievala, že z porušenia povinnosti, ktorého sa dopustila taká škoda vzniknúť
nemôže. Dodal, že v čase uzavretia Zmluvy o prevádzke a údržbe s koncesionárom bol oboznámený
s obsahom koncesnej zmluvy, ktorá do rozsahu poskytnutých služieb ako je odmeňovanie presne
zodpovedá obsahu koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva článok 24.4 a 24.5, že koncesionár si môže
oproti nároku žalobcu na poplatok započítať akékoľvek priame a preukázateľné náklady alebo výdavky

uplatnené voči koncesionárovi tretími stranami, ako i výdavky a zrážky na základe koncesnej zmluvy.
Takouto zrážkou je i zrážka od verejného obstarávateľa za dostupnosť. Skutočnosť, že výška jeho
odmeny bude závislá od jeho výkonu, čo sa týka dostupnosti pruhov ako i skutočnosť, že v prípade
ak dôjde k uzávierke akejkoľvek časti dôjde k zníženiu očakávaného zisku koncesionára od verejného
obstarávateľa, ktorú škodu si následne uplatní voči nemu, boli mu známe v čase uzavretia zmluvy s

koncesionárom. Ide teda jednoznačne o škodu predvídateľnú, avšak ako už uviedol, počítal aj s tým,
že v prípade ak vykoná opravy vozovky po dopravných nehodách, za ktoré nesú zodpovednosť tretie
osoby, budú tieto druhy škôd povinné hradiť práve tretie osoby prostredníctvom ich poisťovne.
3.5. K porušeniu prevenčnej povinnosti uviedol, že výška škody bola predmetom dokazovania pred
súdom prvej inštancie a žalovaná nevyužila právo túto namietať, preto v zmysle koncentrácie súdneho

konania a § 366 CSP v odvolacom konaní na ňu nemožno prihliadať. Zároveň poukázal na to, že pri
vykonávaní opravy je viazaný postupom a lehotami uvedenými v koncesnej zmluve a jej prílohách, podľa
ktorýchajpostupoval,vopačnomprípadebymuhrozilasankciavovýške5pokutovýchbodovzahodinu.
Dodal, že postupoval v oboch prípadoch s cieľom eliminovať výšku škody a na tieto skutočnosti v konaní
pred súdom prvej inštancie predložil listiny.

3.6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento žalovaná nerozporovala, preto v zmysle zásady koncentrácie
aj v tomto prípade by odvolací súd na túto odvolaciu námietku nemal prihliadať. Zotrval však na svojom
predchádzajúcom písomnom stanovisku v tom, že § 11 ods. 7 PZP určuje len začiatok omeškania,
poisťovateľ sa nemôže svojim jednostranným úkonom (rozhodnutím o tom, že nejde o druh škody, ktorú

by bol povinný odškodniť) zbaviť povinnosti platiť úroky z omeškania.
4. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na dôvodoch odvolania. Nesúhlasila s názorom žalobcu,
že v novom rozsudku sa súd dostatočne vysporiadal s posúdením aktívnej vecnej legitimácie a
doplnil relevantný výklad ušlého zisku, že skúmal dostatočne príčinnú súvislosti medzi konaním a jeho
následkom. Odôvodnenie nového rozsudku, rovnako tak aj pôvodného je nedostatočné, pretože sa súd

odmietol zaoberať a riadne vysporiadať s jej podstatnými námietkami. Odôvodnenie aktívnej legitimácie
súdom prvej inštancie je nedostatočné, nejedná sa o ušlý zisk, preto žalobcovi nesvedčí aktívna vecná
legitimácia. Poukázala na vyjadrenie žalobcu odvolávajúce sa na odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom
súd prvej inštancie uviedol, že ušlý zisk je priamym nárokom žalobcu, ktorý nie je odvodený od
nároku koncesionára práve z dôvodu, ako vyplýva z bodu 31 rozsudku, že medzi koncesionárom

a žalobcom nejde o nárok z ušlého zisku. V bode 12 uznesenia pritom odvolací súd uviedol, že
sankcia, ktorá má postihnúť žalobcu, sa musí odvíjať od existencie nároku t.j. sankcia medzi verejným
obstarávateľom a Granviou a.s., v opačnom prípade by išlo len o zmluvný nárok vyplývajúci zo
zmluvy medzi koncesionárom a žalobcom, ktorý pre absenciu príčinnej súvislosti nezakladal nárok
z povinného zmluvného poistenia. Súd prvej inštancie však tvrdí, že údajný nárok žalobkyne nie je

odvodený od nároku koncesionára, t.j. sankcia, ktorá poskytuje žalobkyňu tak nesúvisí s existenciou
nároku na krátenie platby za dostupnosť dohodnutou medzi verejným obstarávateľom a koncesionárom.
Toto tvrdenie potom v zmysle názoru odvolacieho súdu znamená, že neexistuje príčinná súvislosť.
Medzi nárokom koncesionára a verejným obstarávateľom a nárokom žalobcu a koncesionára maloby ísť len o zmluvný nárok vyplývajúci zo zmluvy o prevádzke, ktorý nezakladá nárok z titulu PZP z
dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti. Nesúhlasila s názorom, že žalobca preukázal výšku ušlého
zisku, pretože len predkladanie rozsiahlej dokumentácie neznamená jej preukázanie. Navyše, žalobca

predkladá výpočet platby za dostupnosť, nie výpočet ušlého zisku. Ak výška údajného ušlého zisku
je upravená o zmluve o prevádzke a údržbe len zdôrazňuje to, že hlavnou príčinou vzniku nároku
na krátenie platby je existencia zmluvného vzťahu medzi koncesionárom a žalobcom. Pokiaľ ide o
namietaný úrok z omeškania, na tento rozpor poukázala už v odvolaní z 10.6.2019 aj v novom odvolaní
ale súd sa ani v jednom rozsudku s jej argumentáciou nevysporiadal.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385
ods.1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 384 ods.1 CSP), s následným
verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je

dôvodné.
6. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci,
nesprávny procesný postup súdom prvej inštancie a s ním súvisiace porušenie práva na spravodlivý
proces.

6.2. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.
6.3. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
6.4. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a

záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle
citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených

procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne
uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

7. V danej veci z hľadiska odvolacích námietok žalovanej je podstatné posúdiť, či sporný nárok je ušlým
ziskom žalobcu za krátenie jeho odmeny koncesionárom za nedostupnosť jazdného pruhu. Tvrdil, že
podľa Zmluvy s koncesionárom nemal nárok na vyplatenie dohodnutej odmeny a rovnaké krátenie
plnenia za dostupnosť mal dohodnuté v Koncesnej zmluve aj koncesionár s verejným obstarávateľom.
Žalovaná nesúhlasila s názorom, že ide o ušlý zisk tvrdiac, že žaloba mal v zmysle bodu 11.2.2 Zmluvy o

prevádzke a údržbe zabezpečiť priechodnosť len jedného jazdného pruhu v oboch smeroch, čo dodržal,
ževymedzenímtzv.oslobodenýchudalostí,zaktoréjeplatbazadostupnosťpatríajnapriekneexistencie
absolútnej dostupnosti musel rátať s tým, že v dôsledku iných udalostí (dopravných nehôd a pod. ) mubude vyplácaná krátená platba za dostupnosť, že sa jedná o podnikateľské riziko žalobcu s dohodnutým
mechanizmom krátenia platieb za dostupnosť.
8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že pre právne posúdenie danej veci je podstatné

zodpovedať otázku existencie zodpovednosti žalovanej za ujmu, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto
konaní domáha. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/167/2019 - 397 zo dňa 7.
11. 2019 vyslovil právny názor o nutnosti posúdenia aktívnej vecnej legitimáciou žalobcu v kontexte
nielen zmluvných vzťahov žalobcu a koncesionára a zmluvného vzťahu verejného obstarávateľa a
koncesionára ale aj posúdenie, či žalovaný nárok je možné považovať za ušlý zisk žalobcu.

Za nedostatočné a nepreskúmateľné považoval závery súdu prvej inštancie, že ide o ušlý zisk
žalobcu len s odôvodením, že ho neurčuje vyhláška o doprave, ale zmluvné dojednania obchodných
vzťahov žalobcu, keďže takéto úvahy súdu neobsahovali skutkovú ani právnu argumentáciu pre záver,
že ide o ujmu, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k takému
rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, ktoré by bolo možné - ak by nedošlo k škodovej udalosti -
dôvodné očakávať s ohľadom na pravidelný beh/chod udalostí. Pre absenciu záverov súdu o existencii

príčinnej súvislosti medzi konaním a vzniknutou škodou, splnenie ktorej podmienky namietal žalovaný,
odvolací súd upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na potrebu posúdenia existencie aj tejto zložky
zodpovednostného právneho vzťahu.
9. Súd prvej inštancie sa priklonil k názoru žalobcu, že sporný nárok je jeho ušlým ziskom, pričom ale
právny názor založil len na konštatovaní, že ide výlučne o jeho nárok (priamy), ktorý nie je odvodený od

nároku koncesionára, pretože žalobca nemal z titulu dopravnej nehody vyplatený plánovaný príjem ako
odmenu za dostupnosť, teda v dôsledku škodových udalostí nedošlo k rozmnoženiu jeho majetkových
hodnôt a ak by išlo o ušlý zisk koncesionára, uplatňoval by si ho sám v zmysle zákona o povinnom
zmluvnom poistení . Takéto úvahy súdu neobsahujú žiadnu právnu argumentáciu a na ňu nadväzujúce
riadne a presvedčivé zdôvodnenie záverov o ušlom zisku. Rovnako nepreskúmateľné sú aj závery o

existencii príčinnej súvislosti odvodenej z poistných udalostí ako aj aktívnej legitimácii žalobcu, pretože
z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a prijatí právnych záverov.
10. Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý
zisk. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá

predstavujemajetkovéhodnoty,ktoréjepotrebnévynaložiťnato,abysaobnovilpôvodnýstav(napríklad
poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie
následkov spojených so vznikom škody) . Ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku
poškodeného,alestratouvýnosu,zisku,nerozmnoženiamajetkupoškodeného,ktorébolomožné,nebyť
škodovej udalosti, dôvodne očakávať vzhľadom na pravidelný priebeh vecí (napr. na povahu prevádzky).

10.2. Občiansky zákonník vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť
splnené, aby bolo možné domáhať sa nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišuje štyri
predpoklady: porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu spôsobil.
11. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b), d) cit. zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému škody vzniknuté poškodením, zničením, odcudzením alebo

stratou veci, uplatnené a preukázané nároky na náhradu ušlého zisku.
13. V konaní nebolo sporné, že žalobca si v Zmluve s koncesionárom dohodli povinnosti označené
ako Služby prevádzky a údržby uvedené v prílohe č. 6 a prílohe č. 2 - zabezpečiť každodennú
prevádzku, bežnú údržbu a využívanie projektovej cestnej komunikácie podľa požiadaviek Koncesnej
zmluvy. Služby prevádzky a údržby zahŕňali najmä služby riadenia dopravy (1.1 - 1.8.), bežnú údržbu

a pravidelné kontroly (2.1 - 2.4) a zimnú údržbu (3.) a podporné služby vedenia (4). Služby riadenia
dopravy spočívali vo vykonaní všetkých potrebných krokov pre prevádzku a údržbu Projektovej cestnej
komunikácie takým spôsobom, aby okrem iných zaistili nepretržitú a bezpečnú prevádzku a údržbu
Projektovej cestnej komunikácie na 24-hodinovej báze a aby v každom smere bol nepretržite k
dispozícii pre prepravu minimálne jeden jazdný pruh. Rovnaké povinnosti a rovnaké sankcie za

nedodržanie zmluvných dojednaní boli obsahom Koncesionárskej zmluvy medzi koncesionárom a
verejným obstarávateľom. Zmluva o prevádzke v dojednaniach o povinnostiach žalobcu a sankciách
kopírovala Koncesnú zmluvu s tou výnimkou, že Koncesionár podľa Zmluvy uzatvorenej so žalobcom
mal právo uplatniť voči nemu zrážku, ktorú mu podľa dohody v Koncesnej zmluve neuhradilverejný obstarávateľ ako platbu za dostupnosť rýchlostnej cesty R l. Žalobca tvrdí, že koncesionárom
nevyplatená platba za nedostupnosť rýchlostnej cesty R1 je jeho ušlým ziskom a ide o nárok vyplývajúci
z ust. § 4 ods. 2 písm. d) zákona.

14. Ušlý zisk konštantná judikatúra súdov definuje ako ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom
na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného
(úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu

veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne, t.j.
dokladovateľným spôsobom očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku
konania škodcu (škodnej udalosti). Musí ísť o reálny, nie hypotetický zisk.
15. Jedným z predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420
ods. 1 Obč. zákonníka je protiprávny úkon fyzickej osoby. Úkon je protiprávny, ak došlo k porušeniu
právnej povinnosti. Ide najmä o porušenie (i obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov,

iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (interné smernice, bezpečnostné predpisy, stanovy a
pod.), povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. Porušením právnej povinnosti
má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne
konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym
predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané,

rovnako tak vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako
príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin.
16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie porušenie povinnosti poistencov žalovanej odvodil od
poistných udalostí, pričom nevysvetlil, akú ( zákonnú, prípadne inú ) povinnosť poistenci žalovanej v
súvislosti s uplatňovaným nárokom porušili. Mylná je úvaha, že dopravná nehoda zavinená poistencom

žalovanej zakladá povinnosť žalovanej odškodňovať všetky nároky, vzniknuté v súvislosti s dopravnou
nehodou. Pre nárok na poistné plnenie je rozhodujúci rozsah zodpovednosti osoby, za ktorú má
poisťovateľ plniť a rozsah plnenia potom môže byť modifikovaný v § 5 zák. č. 381/201 Z.z. Musí
byť teda v prvom rade zistené a posúdené, či a v akom rozsahu osoba s poistením zodpovednosti
zodpovedá poškodenému podľa Občianskeho zákonníka za ujmu a odtiaľ sa potom odvíja priamy nárok

poškodeného voči poisťovateľovi. Poistné plnenie poskytované z poistenia zodpovednosti za prevádzku
motorových vozidiel však nie je neobmedzené a nehradia sa z neho všetky ujmy, ktoré poškodenému
v dôsledku škodovej udalosti vznikli, ale len nároky taxatívne v zákone uvedené, ak nie sú vylúčené.
Rozsah nárokov v zákone uvedených sa automaticky nerovná rozsahu plnenia, ku ktorému je povinný
vodič alebo prevádzkovateľ z titulu náhrady škody. Ak zákon č. 381/2001 Z.z., prípadne iný zákon určitý

druh nároku výslovne nestanoví, je jeho náhrada z poistenia zodpovednosti vylúčená.
17. Keďže sa žalobca domáha náhrady nevyplatenej platby za nedostupnosť rýchlostnej cesty R1,
odpoveď na otázku, či a akú povinnosť poistenci žalovanej porušili, je potrebné naviazať/odvodiť z
takto vymedzeného nároku. Inými slovami, zodpovednosť poistenca za obmedzenie dostupnosti je daná
v prípade, ak právny predpis, prípadne zmluva, vodičovi motorového vozidla ukladá povinnosť hradiť

škodu, akzavinínedostupnosť(uzávierku)cesty. Odvolacísúdzastávanázor,žetátopovinnosťnemôže
vzniknúť len ako dôsledok zmluvného vzťahu tretích osôb, v danom prípade koncesionára a žalobcu.
Takúto povinnosť vodičovi motorového vozidla povinne zmluvne poisteného neukladá ani zákon o
PZP, ani Občiansky zákonník a ani zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Ten v ust. § 9
ods. 5 má úpravu, podľa ktorej pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí

alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného
stavu (skutočnú škodu), pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Nevyplatená náhrada žalobcu za nedostupnosť nie je takým nákladom, ktorý by mal ten, kto poškodí
diaľnicu hradiť. Len zmluvné dojednanie o krátení úhrad za nedostupnosť - uzávierku, nemôže

rozširovať povinnosti vodiča motorového vozidla hradiť ďalšie náklady, teda ani žalobcovi nevyplatenú
odmenu za nedostupnosť, pretože náhrada je v cit. ustanovení zákona viazaná výslovne len na
náklady súvisiace s odstraňovaním poškodenia komunikácie a jej uvedením do pôvodného stavu (napr.
za frézovanie, asfaltovanie komunikácie, maľovanie pruhov a pod.). Zmluvná sankcia zaťažujúca
žalobcu preto nie je nárokom, ktorý by mal byť odškodnený podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 381/2001

Z.z. Poistenec žalovanej sa v súvislosti s uplatneným nárokom nedopustil žiadneho protiprávneho
konania, preto nie je splnená podmienka definujúca ušlý zisk ako ujmu, ktorú mohol poškodený pri
pravidelnom behu vecí, nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, dôvodne očakávať
ako zväčšenie svojho majetku.18. Okrem toho majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho
k určitému zisku sa odškodňuje len za predpokladu, že k nej došlo v príčinnej súvislosti s protiprávnym
konaním škodcu; ani táto podmienka však v danej veci nebola splnená. Kauzálny nexus, t.j. vzťah

príčinnej súvislosti, sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktoréhojedenjav(príčina)vyvolávadruhýjav(následok).Odvolacísúdnezdieľanázoržalobcu,žemedzi
dopravnou nehodou a ušlým ziskom je neprerušený a izolovaný vzťah príčiny a následku a dopravná
nehodajevčasovejivecnejsúvislostisovznikomškody,nakoľkojepriamoupríčinoustratyočakávaného
zisku na strane žalobcu a ani s názorom súdu prvej inštancie, že existencia príčinnej súvislosti je

preukázaná tým, že došlo k poistným udalostiam.
18.2. Podľa bodu 24.4. Zmluvy si koncesionár môže proti žalobcovi uplatniť/započítať akékoľvek
priame a preukázateľné výdavky alebo náklady uplatnené tretími stranami, zrážky uplatnené
verejným obstarávateľom voči koncesionárovi podľa Koncesnej zmluvy, vrátane platby za dostupnosť.
Koncesionár si voči žalobcovi uplatnil zrážku, ktorú mu podľa dohody v Koncesnej zmluve neuhradil
verejný obstarávateľ ako platbu za dostupnosť rýchlostnej cesty Rl. Žalovaný nárok žalobca zdôvodňuje

nevyplatením zmluvnej odmeny za nedostupnosť rýchlostnej cesty. V tejto súvislosti nie je podstatné, či
išlo o dôvodné krátenie, alebo či je nárok opodstatnený s ohľadom na uzáveru jedného alebo oboch
pruhov, prípadne krajnice, ako uvádza žalovaná. Podstatné je, že krátenie (aj tejto - alebo akejkoľvek)
odmeny si žalobca dohodol v zmluve s koncesionárom, čo napokon sám uvádza vo svojej argumentácii;
tvrdí, že v čase uzatvárania zmluvy si bol vedomý, že bude dochádzať k situáciám, keď nebude možné

zabezpečiť 100% dostupnosť rýchlostnej cesty aj kvôli dopravným nehodám, ale nepočítal s tým, že
nebude mať túto koncesionárom krátenú odmenu uhradenú z PZP. Odvolací súd s prihliadnutím na
zistený skutkový stav dospel k záveru, že príčinou straty očakávaného príjmu/zisku žalobcu nie je
poistná udalosť - dopravná nehoda, ale výlučne zmluvné dojedanie žalobcu s koncesionárom, že v
prípade nedostupnosti mu bude odmena krátená. Týmto dojednaním sa žalobca vedome vzdal nároku

na odmenu, preto medzi škodou žalobcu a porušením povinnosti poistencom žalovaného nie je vzťah
príčinnej súvislosti.
19. Odvolací súd sa oboznámil aj s odkazovaným rozhodnutím Okresného súdu Nitra č.k.
23Cb/2016-866zodňa02.11.2016aKrajskéhosúduvNitre č.k.15Cob/159/2017-923zodňa10.7.2018,
v ktorom súdy posudzovali a priznali totožnému žalobcovi nárok uplatnený na obdobných skutkových

tvrdeniach. V predmetnom konaní ale obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že ide o nárok z titulu
zmluvnej pokuty a nie ušlého zisku, preto závery súdov oboch inštancií sú pre danú vec nie právne
významné.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil
a žalobu zamietol, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

21. V konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov celého konania ( prvoinštančného
a odvolacieho ) v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. O výške náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).