Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Patrik Števík
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/54/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121200133
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:7121200133.3
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: IBAZ, spol. s r.o., IČO: 36 204 056, 17. novembra
175/38, 075 01 Trebišov, zast. JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti
žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., IČO: 35 740 655, Hrachová 6, 821 05
Bratislava, zast. JUDr. Michal Vagaš, advokát, Nová Rožňavská 136, 831 04 Bratislava, o zaplatenie
27.924,53 eur s prísl. a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.01.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
27.924,53 eur s prísl. Podaním doručeným súdu dňa 04.06.2021 navrhol, aby súd zriadil na pohľadávky
žalovaného zo špecifikovaného bankového účtu žalovaného záložné právo za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu vo výške 27.924,53 eur s prísl. z titulu nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č.
vf. 2016/60 zo 14.11.2016, úroku z omeškania, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky a trov
konania formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky
bude ohrozená, keďže žalovaný má finančné ťažkosti (v roku 2020 bol v strate 1.130.487,- eur, tržby
mal na úrovni 13.984,- eur, celkové výnosy mal na najnižšej úrovni v histórii žalovaného 42.277,- eur a
tiež znižuje počet svojich zamestnancov).
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvanianároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)
5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný bol v roku 2020 bol v strate 1.130.487,-
eur, klesali mu tržby na úroveň 13.984,- eur, celkové výnosy na úroveň 42.277,- eur a tiež počet
zamestnancov, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku alebo zámerne koná s cieľom ohroziť
prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Žalobca tiež neosvedčil, že žalovaný vyvíja činnosť, ktorá
môže finančne poškodiť spoločnosť žalovaného, alebo žalobcu. Žalobca sa teda len domnieva, že
výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný má ekonomické a finančné problémy. Žalobca
svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť zákonným
dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný nedosahuje zisk tak ako predtým,
príp. dosahuje hospodársku stratu a znižuje počet zamestnancov, uvedené nemusí bez ďalšieho
odôvodňovať obavu, že exekúcia na jeho majetok bude neúspešná.
6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.