Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/127/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121200133
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:7121200133.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SIBAZ, spol. s r.o.,
17. novembra 175/38, 075 01 Trebišov, IČO: 36 204 056, práv. zast. advokátkou JUDr. Danicou
Holováčovou, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Eiffage Construction Slovenská republika,
s.r.o., Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 35 740 655, práv. zast. advokátom JUDr. Michalom

Vagašom, Nová Rožňavská 136, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 27.924,53 EUR s prísl., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k.
22Cb/54/2021-259 zo dňa 7.6.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k.
22Cb/54/2021-259 zo dňa 7.6.2021 tak, že v časti označenia žalobcu má správne znieť:

.... SIBAZ, spol. s r.o.,...

KrajskýsúdvBratislaveuznesenieOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.22Cb/54/2021-259zodňa7.6.2021
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 7.1.2021 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

sumy 27.924,53 EUR s prísl. Podaním doručeným súdu dňa 4.6.2021 žiadal, aby súd zriadil na
pohľadávky žalovaného zo špecifikovaného bankového účtu žalovaného záložné právo za účelom
zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 27.924,53 EUR s prísl. z titulu nároku žalobcu na zaplatenie
faktúry č. vf2016/60 zo dňa 14.11.2016, úroku z omeškania, nároku spojeného s uplatnením pohľadávky
a trov konania formou zabezpečovacieho opatrenia. Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho
pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný má finančné ťažkosti (v roku 2020 bol v strate 1.130.487,-

EUR, tržby mal na úrovni 13.984,- EUR, celkové výnosy mal na najnižšej úrovni v histórii žalovaného v
sume 42.277,- EUR a tiež znižuje počet svojich zamestnancov).

2. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 2,3, § 344, § 324 ods. 1, §326
ods. 1, § 328 a § 329 C.s.p. a ustálil, že z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia
vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na

iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je
rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však
skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle C.s.p.
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude

ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia.Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho/predbežného
opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu
musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom

pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu,
že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie,
ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré
inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca neosvedčil, že sa
žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci

nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný bol v roku 2020 bol v strate nie je dôkazom, že dôkazom, že
žalovaný koná s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Ak žalovaný nedosahuje zisk
tak ako predtým, príp. dosahuje hospodársku stratu a znižuje počet zamestnancov, uvedené nemusí
bez ďalšieho odôvodňovať obavu, že exekúcia na jeho majetok bude neúspešná. Súd prvej inštancie
mal za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní
uviedol, že dňa 20.4.2016 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 2016/162010/F.1124/622 . Žalobca
za odvedené práce na základe zmluvy o dielo vyfakturoval sumu vo výške 27.924,53 EUR fa. č.
vf 2016/60 zo dňa 14.11.2016. Žalovaný uvedenú cenu diela žalobcovi nezaplatil. Hrozbu existencie

nemožnosti plnenia zo strany žalovaného odôvodnil žalobca tak, že nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia odôvodňujú ekonomické a finančné ťažkosti žalovaného. Žalovaný sa dlhodobo nachádza v
strate, ktorá každý rok narastá. Žalovaný je dlžníkom záložného veriteľa Eiffage Construction S.A.S. vo
výške pohľadávky 1.905,757,- EUR. Zároveň jeho krátkodobé záväzky sú vo výške 2,1 mil. EUR. Po
ďalšie treba uviesť, že výsledok jeho hospodárenia za uplynulé daňové obdobia je vo výške straty -6,1

mil. EUR. Jednou z nepoctivých obchodných stratégií žalovaného je dlhodobo neplniť svoje záväzky
veriteľom o čom svedčia minimálne 4 súdne spory žalobcu voči žalovanému v, ktorých sú vymáhané
pohľadávky vo výške 269.748,40,-EUR. obchodná praktika žalovaného v zámernom neplnení záväzkom
jeho veriteľov je veľmi častá o čom svedčí aj množstvo súdnych sporov voči žalovanému (Okresný
súd Bratislava II, sp.zn.: 42Cb/174/2017, 22Cb/202/2016, 22Cb/29/2016, 24Cb/324/2015, Krajský súd

Bratislava, sp.zn.: 1Cob/159/2019, 4Cob/185/2017, 1Cob/26/2018). Súd prvej inštancie zohľadňoval len
aktíva žalovaného, avšak jeho pasíva opomenul zohľadniť čo vyvoláva dojem majetnosti žalovaného
bez toho, aby sa súd bol seriózne zaoberal aj jeho výdavkami a záväzkami, ktoré boli súdu dokladované.
Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel odvolaniu v celom
rozsahu a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 4.6.2021.

4. Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovanývtomzmysle,žežalobcapodľajehonázorunesplnilzákonné
podmienky podľa ust. § 326 ods. 2, v znení § 344 C.s.p. a návrh neobsahuje všeobecné náležitosti
žaloby podľa § 132 C.s.p.. Žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Argumenty žalobcu
ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie sú okolnosti,

z existencie ktorých možno odvodiť záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených
faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločnosti žalovaného.
Záložné právo bolo zriadené resp. registrované v mesiaci január 2016, a teda žalobca v čase uzavretia
záväzku (zmluvy o dielo), ktorého sa žalovaná pohľadávka týka, vedel (mal vedieť - mohol vedieť), o
jeho existencii. Z povahy veci sa teda nemôže jednať o skutočnosť, hodnoverne osvedčujúcu obavu

z ohrozenia exekúcie. Zabezpečená pohľadávka bola už v roku 2018 zo strany žalovaného riadne
uhradená a predmetné záložné právo „ex lege“ zaniklo. Žalobca nárok žaluje v niekoľkých konaniach,
pričom práve tento postup evokuje špekulatívnosť na strane žalobcu, osobitne s ohľadom na vývoj v
týchto sporoch a teda aj dispozíciu v ďalšom postupe. Žalovanému nie je zrejmé, ako možno stotožniť
žalobcom tvrdenú „nepoctivú obchodnú stratégiu“ na strane žalovaného, s rozhodnutím žalobcu žalovať

nárok namiesto jednou, či dvoma žalobami, žalobami troma alebo štyrmi. Žalovaný zastáva názor, že
odvolanie žalobcu zo dňa 11.6.2021, nespĺňa predpoklady podľa ust. § 363 CSP, čo zakladá dôvod
na postup podľa ust. § 386 CSP, teda odmietnutie odvolania odvolacím súdom. Žalovaný zastáva
názor, že žalobca neosvedčil hodnovernosť nároku v jeho podstate, hodnovernosť nároku v tvrdenej
výške, a predovšetkým, neosvedčil ohrozenosť exekúcie. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť

napadnuté uznesenie ako vecne správne.

5. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.6. Odvolací súd zistil, že v záhlaví napadnutého uznesenia je nesprávne uvedený žalobca. Nesprávne
označenie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako chybu v písaní a preto napadnuté uznesenie opravil v

súlade s §224 CSP tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 1, CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1, CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1, CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 2, CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

Podľa § 343 ods. 1, CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť
podaného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, konštatuje správnosť skutkových a právnych
dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalovaný v súlade s § 325 ods. 1,
C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Zmyslom neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť

taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v
konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia

potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalovaného sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru,

že návrh nie je dôvodný. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo
vzťahu ku konaniu žalobcu a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že
tento postup môže u žalovaného vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená.
Samotná obava žalovaného môže byť len jeho subjektívna predstava ale bez osvedčenia konkrétnych
postupov a správania sa žalobcu, ktoré takúto obavu u žalovaného vyvolalo nie je možné považovať

podmienku prípadného ohrozenia exekúcia za splnenú. Podľa názoru odvolacieho súdu argumenty
žalobcu ako počet zamestnancov, obrat spoločnosti, kladný či záporný hospodársky výsledok, nie
sú okolnosti z ktorých možno odvodiť záver o ohrození exekúcie. Jedná sa o výsledok prirodzených
faktorov podnikateľského prostredia, relevantného trhu a interných rozhodnutí spoločnosti žalovaného.
Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia.

Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol
byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý
je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje
jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnychrozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie
žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku
a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd

napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods.
1, CSP v rozhodnutí ktorým sa konanie skončí.

11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.