Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 19, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316213854
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4316213854.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci návrhu matky T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX K. X, proti A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX X. G. L., Y. P., o určenie otcovstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
K. X, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11Pc/8/2016-311 zo dňa 10.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch IV., V., VI., VII. a VIII.,
týkajúcich sa určenia výživného, zročného výživného, náhrady trov konania navrhovateľky a náhrady

trov štátu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom určil, že A. M., nar. XX.XX.XXXX, je otcom
maloletého V. C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa matky T. C., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom II. súd dieťa zveril
do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. rozhodol, že dieťa sú oprávnení a povinní zastupovať a
spravovať jeho majetok obidvaja rodičia. Výrokom IV. súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého V. sumou 70 eur mesačne počnúc dňom 04.08.2016 vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca

vopred k rukám matky dieťaťa. Výrokom V. súd zaviazal otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od
04.08.2016 do 31.08.2020 v sume 3.423,23 eura k rukám matky dieťaťa do 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Výrokom VI. súd zaviazal A. M. zaplatiť matke náhradu trov konania v sume
165 eur do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. súd uložil povinnosť otcovi A. M.
zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 247,06 eura na účet Okresného súdu Levice číslo účtu A.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXXXX do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Napokon výrokom VIII. súd uložil povinnosť matke T. C. zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 82,06

€ na účet Okresného súdu Levice číslo účtu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXXXX
do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd určil, že
A. M., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého V. C., nar. XX.XX.XXXX z matky T. C., nar. XX.XX.XXXX.
Navrhla dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a A. M. stanoviť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v
sume 100 eur mesačne. Zároveň súd mal rozhodnúť o styku otca s maloletým raz do mesiaca za jej

prítomnosti a navyše v čase podľa osobitnej dohody s ňou. V návrhu uviedla, že so A. M. momentálne
spolu nežijú, ale žili spolu od januára 2014 do začiatku októbra 2014, kedy ona inú známosť nemala;
otcom dieťaťa je výlučne A. M., ktorý ju opustil začiatkom októbra 2014, aj keď vedel, že je tehotná.
Následne nejavil žiadny záujem ani o ňu a ani o syna. A. M. v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil,pretože s navrhovateľkou bol vo vzťahu od augusta 2013 do začiatku roka 2014. Po strate zamestnania
v decembri 2013 bol pre ňu už nepotrebný, lebo nemal príjem a nechcela mať s ním nič spoločné. Po
celú tú dobu, čo spolu žili, tvrdila, že užíva antikoncepciu. Potom problémy začal riešiť alkoholom a ona

úmyselne zneužívala jeho stav v opitosti. Nesúhlasil ani s jej návrhom na výživné, úpravu styku a ani s
náhradou súdnych trov konania. Navrhovateľka poprela jeho tvrdenia a uviedla, že s nikým iným okrem
neho intímny styk v rozhodnom období nemala, pričom antikoncepciu nebrala. O svojom tehotenstve
mu povedala, keď odchádzal pracovať na C., a on sa potešil. Následne sa však nevrátil, hoci ho o to
žiadala, a odpísal jej, že nechce mať nič spoločné s ňou a ani s malým. Od roku 2013 bývali spolu u jej

rodičov, a to aj v apríli aj máji 2014. Potom sa vrátil k rodičom, ale naďalej sa intímne stýkali, stretávali
sa mimo domu a intímne styky mali aj v čase, keď už bola tehotná, naposledy v októbri 2014.

3. Súd vypočul otca cestou dožiadaného Okresného súdu v X. G. L., v Y. P., kedy A. M. vypovedal, že s
návrhom nesúhlasí a že sa s matkou dieťaťa rozišiel druhý alebo tretí mesiac 2014. V čase rozchodu mu
neoznámila, že je tehotná, a teda on nie je otcom dieťaťa. V auguste 2013 pracoval v T. N., A..P..U.., L.,

do konca roka 2013; od januára 2014 bol asi pol roka na Úrade práce L., no nemal žiadny príjem. Mesiac
pracoval v N. v M.. V novembri 2014 on a jeho rodičia odišli do X. G. L., kde od roku 2015 pracuje v R.
A. X. G. L.. On dieťa nikdy nevidel a s matkou dieťaťa boli naposledy v kontakte, keď ešte žil na A.. Pri
ďalšom výsluchu na dožiadanom súde uviedol, že asi X rokov pracuje v M. R. ako P., zarába mesačne
19.000 - 20.000 Kč, iné príjmy nemá, je slobodný, nevlastní hodnotnejší majetok, žije so svojimi rodičmi,

pričom má priateľku, s ktorou čakajú dieťa a ktorá je na materskej dovolenke. Náklady má na bývanie
vo výške 5.000 Kč mesačne, čo prispieva svojím rodičom a sumou 2.000 Kč mesačne im prispieva na
chod domácnosti. Pracuje od roku XXXX v M., predtým mal len príležitostné brigády. Dňa XX.XX.XXXX
sa mu narodilo dieťa, V. M., a s jeho matkou už žijú v spoločnej domácnosti, takže výživné rozhodnutím
súdu určené nemá.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že dňa XX.XX.XXXX porodila
navrhovateľka mal. V. C., no v rodnom liste otec dieťaťa nie je uvedený. Pri pôrode ako otca matka
označila A. M., s ktorým v minulosti spolu žili a aj spolu bývali. Navrhovateľka uviedla, že bývali spolu
od roku 2013 u jej rodičov ešte aj v máji 2014, pričom intímne styky mali spolu aj neskôr, keď už bola

tehotná. A. M. však uviedol, že spolu žili až do januára, či februára 2014. Súd preto nariadil znalecké
dokazovanieznalcomzodborugenetiky,O..P..E.C.,V..,analýzouDNA,ktorýmalpoužitímmetódyDNA
zúčastnených osôb, navrhovateľky, mal. V. a A. M. určiť, či možno A. M. vylúčiť ako biologického otca
maloletého V. a ak nie, stanoviť percentuálnu hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva. A. M. žiadal
vykonať odber v blízkosti miesta jeho bydliska. Znalec požiadal o vykonanie čiastkového znaleckého

úkonu v J. a následne vypracoval písomný znalecký posudok zo dňa 14.01.2019, v ktorom znalec
uviedol, že vyšetril 16 genetických systémov nazývaných polymorfizmy typu STR a pri vyšetrení 16 STR
polymorfizmov prevažuje pravdepodobnosť vylúčenia takmer vždy 99 %. Otcovstvo sa v praxi pokladá
za jednoznačne vylúčené, ak ho vylučujú najmenej dva nezávislé systémy. Z výsledkov analýzy vyplýva,
že otcovstvo testovaného muža k mal. dieťaťu nemožno vylúčiť, pretože vo svojom genóme má vo

všetkých analyzovaných systémoch alelu, ktorú mal. dieťa zdedilo od svojho biologického otca, a na
základe toho biologické otcovstvo A. M. nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva
(po zaokrúhlení na siedmom desatinnom mieste) je W = 100 %; keďže hodnota tejto pravdepodobnosti
je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia (na otca) je vysoká, jeho biologické otcovstvo
treba pokladať za prakticky dokázané. Súd teda pri rozhodovaní vychádzal zo záverov tohto znaleckého

posudku, pričom znalec svoj záver zdôvodnil vzhľadom na výsledky vyšetrenia, použité metódy a
postupy, výsledky analýzy.

5. Pri rozhodovaní o návrhu súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 84, § 94 ods. 1, 2 Zákona o
rodine,podľaktoréhosazaotcapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,odktoréhoneprešlo

do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti. K určeniu otcovstva nedošlo súhlasným vyhlásením rodičov a matka navrhla určenie
otcovstva súdom. Podľa tvrdenia navrhovateľky v minulosti spolu žili od roku 2013 u jej rodičov, a to
ešte aj v apríli a máji 2014, kedy sa A. M. vrátil k svojim rodičom, ale naďalej sa spolu intímne stýkali
až do októbra 2014. Navrhovateľka uviedla, že s nikým iným okrem neho intímny styk v rozhodnom

období pre splodenie dieťaťa okrem A. M. nemala. A. M. na druhej strane tvrdil, že sa s matkou dieťaťa
rozišiel druhý alebo tretí mesiac 2014, pričom po celú dobu mali spolu pohlavné styky z jeho strany
nechránené a do X. G. L. odišiel bývať s rodičmi až v novembri 2014. Je zrejmé, že vzťahy boli intímne,
pričom obidvaja rozdielne uvádzali, kedy sa ich vzájomný vzťah skončil a kedy prestali spolu bývať.Súd prijal skutkový záver, že navrhovateľka a A. M. sa stýkali v dobe rozhodnej pre splodenie dieťaťa
a znaleckým posudkom analýzou DNA sa preukázalo, že otcovstvo A. M. k mal. V. nie je vylúčené a to
ani v jednom zo všetkých 16 analyzovaných genetických systémov, polymorfizmov typu STR, pretože

mal. V. má vo všetkých analyzovaných systémoch alelu, ktorú zdedil od svojho biologického otca, A. M.,
a tak ho vylúčiť nemožno, pričom biologické otcovstvo A. M. treba podľa znaleckého posudku pokladať
za prakticky dokázané. A. M. nepreukázal, že by jeho otcovstvo vylučovali zdravotné skutočnosti. Súd
preto rozhodol, že je otcom maloletého V..

6. V nadväznosti na určenie otcovstva súd prvej inštancie rozhodoval o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to s odkazom na ustanovenie § 36 ods. 1 prvej, druhej a
štvrtej vety, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1,2,4 prvej vety, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona
o rodine. Rodičia spolu nežijú a nedohodli sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností,
pričom maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pretože matka osobnú starostlivosť o dieťa
zabezpečuje od jeho narodenia a má predpoklady zabezpečovať ju aj naďalej. Otec sa na osobnej

starostlivosti dieťaťa nepodieľa a o dieťa sa nezaujíma. Súd prihliadol pri rozhodovaní aj na návrh
kolízneho opatrovníka zveriť dieťa matke, ktoré sú oprávnení a povinní zastupovať a spravovať jeho
majetok obidvaja rodičia. Pri určení vyživovacej povinnosti otca súd prihliadol na odôvodnené potreby
dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti oboch rodičov, a aj na to, že matka vzhľadom na vek dieťaťa
osobnou starostlivosťou o dieťa vyživovaciu povinnosť k nemu vyvažuje. Súd vyživovaciu povinnosť

otca stanovil na sumu 70 eur mesačne od 04.08.2016, t.j. odo dňa podania návrhu na súd.

7. Pri rozhodovaní súd prihliadol na to, že matka bola poberateľkou rodičovského príspevku do roku
XXXX a po skončení materskej dovolenky v B. XXXX dieťa prihlásila do M.C., ktorú dieťa navštevuje
približne od M. XXXX. Matka uviedla, že mesačne uhrádza pre dieťa do M.C. v K. 20 eur, v čom je

zahrnutá strava, poplatky, fond. Ona poberá od XX.XX.XXXX dávky v hmotnej núdzi, v súčasnosti
217,60 eura mesačne a rodinné prídavky na dieťa v súčasnosti 24,95 eura mesačne. Spolu s dieťaťom
bývavrodinnomdomevK.,ktoréhojevlastníčkouprávnymtitulomdedenia.Uviedla,žebývavrodinnom
dome aj s mladším bratom, ktorý je zamestnaný. Za elektrinu mesačne platí 56 eur, 14 eur mesačne platí
za vodu, 75,54 eura platí mesačne za A. a za internet mesačne platí 12,90 eura. Kúrenie zabezpečuje

drevom, ktoré kupuje. Je slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec dieťaťa je tiež slobodný,
avšak podľa jeho výpovede má priateľku, s ktorou nebýva, lebo býva so svojimi rodičmi. Vypovedal tiež,
že hodnotnejší majetok nevlastní, náklady na bývanie má 5.000 Kč mesačne a touto čiastkou prispieva
svojim rodičom; čiastku 2.000 Kč mesačne im prispieva na chod domácnosti. Uviedol, že od roku XXXX
pracuje v M.. Pri výsluchu dňa 31.08.2020 na dožiadanom súde otec dieťaťa uviedol, že sa mu dňa

XX.XX.XXXX narodil syn V. M., s jeho matkou už žije v spoločnej domácnosti a o syna sa starajú
spoločne.

8. Súd sa oboznámil s potvrdeniami o príjme otca v M. Q. (R.), A..P..U.., a zistil, že za mesiace júl
2016 - december 2016 jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 14.689 Kč, po prepočte 543,63 eura,

v roku 2017 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 16.290 Kč, t.j. po prepočte 637,95 eura, v roku
2018 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 20.297,50 Kč, t.j. po prepočte 789,05 eura, v roku 2019
bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 19.164,50 Kč, t.j. po prepočte 754,27 eura, v roku 2020, za
január - jún 2020 jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 20.562,50 Kč, t.j. po prepočte 768,98 eura.
Prihliadnuc na odôvodnené potreby mal. V. a schopnosti a možnosti rodičov súd považoval za primeranú

vyživovaciu povinnosť otca k mal. V. vo výške 70 eur mesačne od 04.08.2016. Otcovi dieťaťa pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi V., nar. XX.XX.XXXX, avšak od 04.08.2016, odkedy súd stanovil
vyživovaciu povinnosť k mal. V., sa podstatne zvýšil aj jeho priemerný čistý mesačný príjem zo sumy
14.689 Kč na sumu 19.164,50 Kč (za rok 2019) a zvýšili sa aj odôvodnené potreby mal. V. v súvislosti
s tým, že navštevuje M.C.. Súd preto nezmenil výšku vyživovacej povinnosti otca k mal. V. v súvislosti

s tým, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Výživné s poukazom na § 77 Zákona o rodine
súd priznal odo dňa začatia súdneho konania 04.08.2016 (odo dňa podania návrhu na súd), pretože
nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd stanovil výživné spätne už od narodenia dieťaťa.
Matka dieťaťa nepreukázala dôležitý dôvod, ktorý by jej bránil podať návrh na súd už skôr. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa, na ktorý by súd mal prihliadnuť pri stanovení začiatku vyživovacej povinnosti

skôr ako od 04.08.2016, nemožno považovať, že si matka dieťaťa myslela, že A. M. ide pracovať na
C. a že sa k nim vráti.9. Zročné výživné za obdobie od 04.08.2016 do 31.08.2020 súd vyčíslil sumou 3.423,23 eura. Za
uvedené obdobie mal otec dieťaťa zaplatiť výživné vo výške 3.423,23 eura (pomerne od 04.08.2016
do 31.08.2016 za 28 dní 63,23 eura a 48 mesiacov po 70 eur = 3.360 eur, t.j. celkove 3.423,23 eura),

avšak z toho nezaplatil žiadnu sumu. Súd preto stanovil otcovi dieťaťa povinnosť zročné výživné zaplatiť
k rukám matky do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku s poukazom na ustanovenie § 232 ods.
3 CSP, v zmysle ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku; súd však môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy a priemerný čistý
príjem otca 20.562,50 Kč, t.j. 768,98 eura, súd povolil otcovi zročné výživné zaplatiť v tejto dlhšej lehote.

10. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 57, § 58 a § 53 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa ktorého v konaní vo veciach
určenia rodičovstva a v konaní vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať. Navrhovateľka náhradu trov konania požadovala, pričom zaplatila preddavok na trovy

dôkazu, na znalecké dokazovanie v sume 165 eur. Z dôvodu, že mala v konaní úplný procesný úspech,
súd A. M. zaviazal, aby jej zaplatil náhradu trov konania v sume 165 eur, a to aj s prihliadnutím na to,
že on od začiatku zaujímal negatívny postoj k návrhu a nezmenil ho ani po tom, čo bol známy záver
znaleckého posudku, podľa ktorého jeho otcovstvo nie je možno vylúčiť a jeho biologické otcovstvo
treba pokladať za prakticky dokázané. Uznesením č. k. 11Pc/8/2016-207 zo dňa 15.07.2019 súd priznal

uvedenémuznalcoviodmenuvsume494,12eura,pričomnavrhovateľkaaA.M.bysamalinanákladoch
znalečnéhopodieľaťvpolovici,t.j.po247,06eura.Suma494,12eurabolakrytápreddavkomzaplateným
zo strany navrhovateľky vo výške 165 eur, avšak A. M. preddavok za trovy dôkazu nezaplatil. Štátu
vznikli trovy konania, ktoré platil a ktoré neboli pokryté preddavkom v sume 329,12 eura (494,12 eura
mínus 165 eur). Možno preto spravodlivo žiadať, aby v sume 329,12 eura nahradili navrhovateľka aj A.

M. trovy štátu, a to v sume 247,06 eura - A. M. a T. C. v sume 82,06 eura (zohľadniac, že sumu 165 eur
už ako preddavok zaplatila). Súd na zaplatenie náhrady trov štátu stanovil lehotu 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to vo výrokoch týkajúcich sa výšky
výživného, zročného výživného, o trovách štátu a trovách konania navrhovateľky. Uviedol, že jeho
výdavky sa navýšili v súvislosti s vyživovacou povinnosťou k mal. V., nar. XX.XX.XXXX, a so synom
a priateľkou, ktorá je na materskej dovolenke, bývajú v prenajatom byte. Za bývanie platí 11.000 Kč
+ 4.000 Kč na chod domácnosti + 3.000 Kč má pôžičku. Z toho dôvodu výška výživného 70 eur na

mal. V. nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a ani majetkovým pomerom. Výživné preto
žiadal znížiť na polovicu. Výška zročného výživného je pre neho likvidačná a do 6 mesiacov ju nemôže
zaplatiť. Zročné výživné by preto mohol vkladať formou sporenia na účet maloletého, ktorý mu založí a
po dovŕšení XX. roku by mal štart do života. Pri prepočítaní čistého príjmu súd urobil chybu, lebo takto
mu vyšiel vyšší príjem, než aký v skutočnosti je. Žiadal, aby súd preveril výdavky matky dieťaťa, ktoré

sú podľa neho zavádzajúce. Nesúhlasil ani s náhradou trov konania v sume 247,06 eura na účet súdu a
ani s náhradou trov konania matke v sume 165 eur. Z uvedených dôvodov žiadal uvedené skutočnosti
znovu prejednať a zmeniť.

12. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa odvoláva „voči všetkému, čo bolo uvedené v odvolaní“.

13. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez viazanosti
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným

vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV., V., VI., VII. a VIII. je vecne správny. Preto
tento rozsudok v uvedených výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok vo výrokoch I., II. a
III. týkajúcich sa určenia otcovstva, zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zastupovania a
spravovania majetku oboma rodičmi v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Odvolací

súd zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Na základe stotožnenia sa odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo veci samej, t. j určenia výživného a zročného výživného odvolací súd nepovažoval za relevantné

námietky otca čo do neprimeranosti výšky výživného a zročného výživného. Prvoradý je najlepší záujem
maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho riadny fyzický a psychický vývoj. V tomto prípade odvolací súd
konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v uvedených bodoch je vecne správne a je aj správne
odôvodnené s ohľadom na zistený skutkový stav a aj s odkazom na hmotnoprávne ustanovenia Zákona
o rodine. Toto rozhodnutie má oporu vo vykonanom dokazovaní a je aj v najlepšom záujme maloletého

dieťaťa, a to aj s prihliadnutím na súdom konštatované majetkové a osobné pomery matky a aj otca,
ktorému vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu pribudla až od XX.XX.XXXX.

16. Čo sa týka stanovenia výšky výživného, bolo potrebné vychádzať najmä z ustanovenia § 28 ods. 1
písm. a) Zákona o rodine, ktorý uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia

majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť
všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojho dieťaťa dokázali uspokojovať
všetky jeho základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Súd, ktorý
rozhoduje o určení výživného, vykonáva všetky právne významné a dostupné dôkazy a na ich základe
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť tak, aby bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2

CSP). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne poukázal na ustanovenie § 75 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného; na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

17. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti určeného
výživného je zrejmé, ako súd posudzoval schopnosti a možnosti rodičov počas celej doby od začatia
konania, a to aj s ohľadom na novú vyživovaciu povinnosť otca k dieťaťu narodenému v U. XXXX. Z

odôvodnenia rozsudku vyplýva, z akých príjmov rodičov súd pri určení výživného vychádzal, pričom
nemožno konštatovať, že si súd výšku príjmu otca v českých korunách prepočítal najskôr na slovenskú
korunu,ktoráužakomenovájednotkaneexistuje.Otecanivodvolaníneuviedol,akúvýškusvojhopríjmu
vlastne dosahuje a o koľko je nižšia oproti výške príjmu konštatovanej súdom. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o výživnom vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré uviedol aj v odôvodnení

svojho rozsudku. Odvolací súd teda rozhodujúc o odvolaní otca urobil záver, že rozsudok súdu prvej
inštancie sa v časti výroku o určení výživného opiera o vykonané dôkazy a nie je daný dôvod na
zmenu tohto rozsudku. V podrobnostiach v tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
prvoinštančného rozsudku.

18. Keďže s ohľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol súd prvej inštancie vecne
správne s tým, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. V. C. výživným v
stanovenejsumespoluajsozročnýmvýživnýmazároveňžeboldanýajdôvodnarozhodnutieonáhradu
trov konania navrhovateľky a štátu vynaložených na znalecké dokazovanie (pretože otec neuznal svoje
otcovstvo), odvolanie otca posúdil ako neopodstatnené a tento rozsudok v napadnutej časti vo veci

samej a aj vo výrokoch o trovách konania a trovách štátu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Tieto výroky
súd prvej inštancie správne odôvodnil, a tak odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
prvoinštančného rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a §

52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. V tomto štádiu konania navyše trovy
konania nikomu ani nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).