Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 4, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417205251
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8417205251.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému M. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, o vymoženie sumy 319,49 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 10Er/666/2017 - 41 zo dňa 26. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorskú úrad Bratislava, sp. zn. EX 8289/17 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž

so sídlom v Bratislave zo dňa 28.09.2016 sp. zn. SRSAspA 13684/16. Uplatňovaný nárok oprávneného
bol založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, uzavretou medzi právnym predchodcom
oprávneného, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a povinným. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo
k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., súčasného oprávneného, ktorý
s dlžníkom uzavrel dňa 17.08.2015 Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach,
spolu s osobitnou Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku, opierajúc sa o.i. o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010 a príslušnú judikatúru
Súdneho dvora EÚ (C-243/08, C-240/98, C-40/08, C-168/05), po preskúmaní predloženého exekučného
titulu postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd vyhodnotil uzavretú zmluvu o
poskytnutí služieb ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi oprávneným, poskytovateľom

služby, a povinným, nepodnikateľom, vznikol spotrebiteľský vzťah. Formulárovú rozhodcovskú zmluvu
uzavretú zároveň s Dohodou o uznaní záväzku exekučný súd vyhodnotil ako zmluvu obsahujúcu
neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce vážnu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pričom zároveň nešlo o individuálne vyjednanú zmluvu. Podpísaná
formulárová rozhodcovská zmluva, ktorej obsah nemal povinný možnosť ovplyvniť, resp. ju nezavrieť,
znemožnila povinnej osobe možnosť voľby po primeranom odbornom poučení osobu konajúcou v

prospech oprávneného. Uzavretá rozhodcovská zmluva tak bola posúdená ako absolútne neplatný
právny úkon a povinný ňou nie je viazaný. Predložený rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom bez platne založenej právomoci konať tak nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Žiadosť o udelenie poverenia preto exekučný súd zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Poukázalnato,žeexekučnýsúdvecnesprávne
právne posúdil, keď uzavretú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poimplementácii Smernice rady 93/13/EHS do právneho poriadku Slovenskej republiky, s odkazom na §
53 ods. 4 písm. r/ OZ a ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní oprávnený pri
uzatváraní zmlúv rešpektuje všetky zákonom vymedzené pravidlá, rozhodcovské zmluvy sú uzatvárané

písomne na samostatnom dokumente, nezávisle od Dohody o uznaní záväzku, t.j. spotrebiteľ mal
bezpochyby možnosť uzavretie rozhodcovskej zmluvy odmietnuť, pričom zmluva nevylučuje možnosť
iniciovania konania na všeobecnom súde. Jej podpísanie je tak prejavom slobodnej vôle takúto zmluvu
uzavrieť. Navyše súd nesprávne uvádza v odôvodnení rozhodnutia, že bola uzavretá rozhodcovská
doložka, pričom v tomto prípade zmluvné strany mali uzavretú osobitnú rozhodcovskú zmluvu.

Citáciami odkázal tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/265/2015, 6CoE/17/2017,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/58/2017, 8CoE/39/2017, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 3M Cdo/11/2010. Zdôraznil, že obdobným postupom exekučného súdu
dochádza k neoprávnenému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov
právnej istoty, keďže sa oprávnenému znemožnilo uspokojiť svoju pohľadávku voči povinnému v
exekučnom konaní. Rozhodnutie exekučného súdu oprávnený považuje za arbitrárne bez primeraného

odôvodnenia.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), v súlade s § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku,

v znení Exekučného poriadku k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec
prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

4. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017,

povinný o.i. skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach exekučný súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý
rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri

zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom
dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre
taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučnému súdu
tak zákon umožňuje zamietnuť žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

ak postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
sozreteľomnaktorújenútenývýkonrozhodnutianeprípustný(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011, na ktoré odkázal tiež exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia).

5. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah právneho predchodcu

oprávneného a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto
správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

6. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného poukazuje o.i. na to, že exekučný
súd správne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, že medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy a nie rozhodcovskej doložky.

7. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v tejto veci má zásadný význam skutočnosť, že

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 17.08.2015 zároveň s Dohodou o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach nebola medzi oprávneným a povinným uzavretá platne, a teda
ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený
konať a rozhodovať. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú

zmluvu spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Rozhodcovská zmluva,
resp. akýkoľvek iný právny úkon, ak má byť považovaný za prejav zmluvnej autonómie strán, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podkladom pre vyslovenie záveru, že nejde o
individuálnevyjednanúrozhodcovskúzmluvu,jenepochybnejejforma.Ideotypovúformulárovúzmluvu,ktorá bola povinnému predložená zároveň s Dohodou o uznaní záväzku, bez zrejmej možnosti zmeny
jej obsahu, výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Charakteristickou črtou individuálne nevyjednanej zmluvy je skutočnosť, že bola dodávateľom vopred

formulovaná, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť rozhodcovskú zmluvu dojednať
individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. To je spravidla prípad typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si
ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ. Takýmto spôsobom predkladania zmlúv dochádza k zastieraniu iného
právneho úkonu, ak je spotrebiteľovi zároveň predložených viacero dokumentov na podpis. Takýto

postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je tak možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

8. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou

možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť pred uzavretím formulárovej
zmluvy obsah takéhoto zmluvného dojednania.

9. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu
sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva
nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva,
ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu,
navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento

záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM
Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka
nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v
mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice
Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv

je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred
určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola
táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni
judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle

generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce

podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. Odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad, právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal
orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky. Takýto

rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie
exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, pričom na splnenie tejto
podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v
tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku
zo dňa 28.09.2016 sp. zn. SRSAspA 13684/16 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti

vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú
dotknuté.

12. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne

žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

13. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.14. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).