Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/193/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419202806
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8419202806.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľa: I. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y., t.č. bytom O. XX, XXX XX I., proti manželke: S.
C., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX Y., v konaní o určenie manželského
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 1Pc/43/2019-19 zo

dňa 11.9.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd zaviazal manželku prispievať na
jeho výživu od 1,- euro do 500,- eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 25.8.2020 mu bolo doručené podanie
navrhovateľa, ktorým súdu oznámil, že nemá záujem pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn.
1Pc/43/2019, svoj návrh zobral späť a žiadal súd, aby konanie zastavil. So zastavením konania súhlasila

aj manželka. S poukazom na § 29 ods. 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) súd konštatoval, že súhlas ďalších účastníkov so
späťvzatímnávrhuniejeobligatórny,pretovzhľadomnacharakterpredmetukonanianesúhlasostatných
účastníkov konania so späťvzatím súd neskúmal a konanie na základe dispozitívneho úkonu manžela
v celom rozsahu zastavil.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 29 ods. 1, 3 CMP.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 57, § 58 a § 52 CMP tak, že žiadnemu z
účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci
neuplatnili.

III. Obsah odvolania navrhovateľa6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby sa
konanie nezastavilo, ale pokračovalo sa v konaní a bolo mu buď priznané alebo zamietnuté výživné

na manžela na čas do rozvodu. Namietal, že súdne konanie bolo zastavené z dôvodu uvedenia do
omylu sudcom súdu prvej inštancie na súdnom pojednávaní, kde mu bolo sudcom navrhnuté, aby
napísal späťvzatie návrhu na začatie konania. Uviedol, že poberá dávku v hmotnej núdzi. Namietal, že
nevedel, že možnosť poberania dávky v hmotnej núdzi je možné len na základe toho, že mu manželka
neprispieva na jeho výživu a táto mu bude priznaná, len ak si požiada o manželské výživné na súde.

Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok mu bola poskytnutá informácia, že nesmie zobrať
na návrh na začatie konania späť, ale v konaní má byť rozhodnuté buď o priznaní alebo nepriznaní
manželského výživného. Z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania bol vyzvaný úradom práce na
vrátenie celej dávky v hmotnej núdzi spolu s príplatkami, čo predstavuje okolo 1.000,- eur. Uviedol, že
s manželkou je rozvedený, má dlžoby niekoľko tisíc eur, hrozia mu exekúcie, nie je schopný splácať
dlhy, trpí depresiami a panickou úzkostnou poruchou, nie je schopný zvládať stres a záťaž. Z tohto

dôvodu požiadal o invalidný dôchodok. Má vyživovaciu povinnosť na 4 deti, ktorá predstavuje 120,- eur
mesačne. Okrem toho má výdavky s ubytovaním a stravou. Ako svedka žiadal vypočuť bývalú manželku,
zapisovateľku a zodpovednú pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, ktorá má na
starosti jeho prípad. Namietal, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok ho uviedol do omylu
tým, že ho neinformoval o procesných právnych podmienkach poberania dávky v hmotnej núdzi, sudca

ho uviedol do omylu tým, že si neoveril celú právnu situáciu, chýbali mu informácie na celkové správne
právne posúdenie celej veci. Súd teda nesprávnym procesným spôsobom znemožnil navrhovateľovi
uskutočňovať si jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v spojení s ust. § 2 ods. 1
CMP preskúmal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario,

pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a následné právne posúdenie
veci, v tomto smere sa Krajský súd v Prešove v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie

správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti.

9.Zospisovéhomateriáluvyplýva,ženavrhovateľsavpredmetnomkonanídomáhalvýživnéhozostrany
manželky v sume od 1,- euro do 500,- eur mesačne. Následne z podania navrhovateľa zo dňa 25.8.2020
vyplýva, že navrhovateľ nemá záujem pokračovať v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn.

1Pc/43/2019, návrh berie späť a žiada, aby súd konanie zastavil. V uvedenom podaní vyjadrila súhlas so
zastavením konania manželka navrhovateľa. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie bolo konanie
zastavené a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

10. Podľa § 95 ods. 1 CMP, ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel
so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

11. Späťvzatie návrhu je jednostranným procesným dispozičným úkonom účastníka, ktorého účinky
nastávajú momentom, kedy je doručený súdu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.

20Cdo/1211/99). Ak navrhovateľ po začatí konania urobí voči súdu uvedený dispozičný procesný úkon
(späťvzatie návrhu), nie je možné účinky tohto úkonu zmeniť (t.j. späťvzatie návrhu nemožno účinne
odvolať) a súd musí konanie podľa ust. § 29 ods. 1 CMP (v sporových konaniach podľa ust. § 145 CSP)
zastaviť, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nevyslovil nesúhlas (§ 95 ods. 1 CMP).

12. Z obsahu spisu (č.l. 18) je nesporné, že navrhovateľ podaním svoj návrh na začatie konania zobral
späť a žiadal, aby súd konanie vedené na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 1Pc/43/2019 zastavil.
Z obsahu tohto podania nevznikli absolútne žiadne pochybnosti, že ide jednoznačne o späťvzatie
predmetného návrhu o určenie manželského výživného na čas do rozvodu manželstva. Ako vyplýva zvyššie uvedeného, účinky tohto jednostranného procesného dispozičného úkonu navrhovateľa nastali
momentom jeho doručenia prvoinštančného súdu. Za tejto procesnej situácie a za stavu, keď manželka
navrhovateľa nevyslovila nesúhlas so späťvzatím návrhu, nemal prvoinštančný súd inú možnosť, ako

konanie podľa ust. § 29 ods. 1 s použitím § 95 ods. 1 CMP zastaviť.

13. Odvolací súd preto uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

14. Odvolací súd zároveň konštatuje, že návrh navrhovateľa, v ktorom de facto žiadal, aby sa na jeho
späťvzatie návrhu neprihliadalo a v konaní sa ďalej pokračovalo (podanie, ktoré by bolo možné nazvať
i ako „späťvzatie späťvzatia návrhu“) je z vyššie uvedených dôvodov z procesnoprávneho hľadiska
irelevantné.

15. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom účastníka voči súdu,

ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Súd
nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré navrhovateľ svoj návrh na začatie konania berie späť. Ak
navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999). Každý procesný úkon je nutné
posudzovaťpodľatoho,akobolnavonokprejavený,tedaniepodľatoho,čimedziprejavenýmprocesným
úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súlad. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo

procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na procesný úkon a jeho účinnosť žiaden
vplyv (R ČR 11/2006).

16. Podanie navrhovateľa na č.l. 18 spisu nevzbudzuje žiadne pochybnosti o prejavenej vôli
navrhovateľa, aby sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo.

17. Ust. § 29 CMP rešpektuje právo navrhovateľa disponovať s návrhom, čo znamená, že ho môže
za konania vziať aj späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu,
aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Nárok, ktorý si navrhovateľ v návrhu uplatnil,
avšak späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre

späťvzatie návrhu, teda nezakladá prekážku veci rozhodnutej. Ak navrhovateľ zobral svoj návrh späť,
toto späťvzatie nemožno odvolať. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd uznesením konanie zastaví.
Úprava späťvzatia návrhu v mimosporových konaniach má komplexný charakter, preto sa neaplikujú
ustanovenia § 144 až 146 CSP. Súd konanie v prípade späťvzatia návrhu nezastaví, ak ide o také
konanie, ktoré sa síce začalo na návrh, ale zákon pripúšťa, aby sa začalo aj bez návrhu; súd konanie

nezastaví vtedy, ak s ohľadom na charakter konania, záujem účastníkov, resp. aj závery doteraz
vykonaného dokazovania, je súd toho názoru, že je potrebné v konaní pokračovať (prejav osobitných
funkcií mimosporového konania), rovnako ako v sporovom konaní, súd nezastaví ani mimosporové
konanie vtedy, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, a teda
má záujem na tom, aby súd vec autoritatívne rozhodol v merite. Dôkazné bremeno existencie týchto

vážnych dôvodov nesie účastník, ktorý so späťvzatím nesúhlasí. Inak povedané, tieto vážne dôvody
musí preukázať. Čo sa týka vymedzenia pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba
vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho
úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie ohľad na
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné

dôsledky zastavenia konania z právneho hľadiska a faktického stavu vzťahu medzi účastníkmi a dopad
na postavenie účastníkov, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov
(NS SR sp.zn. 4Cdo/136/2010).

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádza odvolací súd z ust. § 52 CMP, preto

rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).