Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200814
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200814.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa PhD. v právnej veci žalobcu C..
O. E., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XX, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, 811 05 Bratislava
proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, 080 01 Prešov o
preskúmanie zákonnosti postup a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. októbra 2019, č.: S/XXXX/XXX/
XXXXX na základe podanej správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. októbra 2019 č. S/XXXX/XXX/XXXXX a vec vracia

žalovanému na ďalšie konanie.

Priznáva žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 7 ods. 5 v nadväznosti na § 25 ods. 5 zákona č. 54/2019
Z.z. o ochrane oznamovateľov proti spoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku v znení neskorších predpisov vo veci žiadosti o udelenie
súhlasu žiadateľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, R Zdravotnícka
3525/305897 Poprad rozhodol tak, že súhlasí s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom/upozornenie
o závažnom porušení služobnej disciplíny voči chránenému oznamovateľovi-C.. O. E., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C..

2.Výrokrozhodnutiaodôvodnilžalovanýtým,žežiadateľpodľaustanovenia§7ods.2zákonač.54/2009

Z.z. dňa 24.05.2019 podal žiadosť o udelenie súhlasu s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom/
upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny voči chránenému oznamovateľovi-C.. O. E.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C.. Potrebu vykonať uvedený pracovnoprávny úkon/
upozornenie voči chránenému oznamovateľovi odôvodnil nasledovne.
Dňa 27.03.2019 bola regionálnou hygieničkou a generálnou tajomníčkou služobného úradu RÚVZ PP
C.. C. C. C. zadržaná zásielka z podateľne RÚVZ PP, ktorá bola spolu s ostatnými zásielkami pripravená
na odoslanie adresované R pre štátnu službu Bratislava. Listová zásielka bola zadržaná z dôvodu, že

RH si nebola vedomá toho, žeby podpisovala ešte jednu písomnosť adresovanú rade pre štátnu službu
a zásielka nebola evidovaná v registratúre úradu. GT dňa 29.03.2019 nariadila vedúcim oddelení, aby
zistiliusvojichzamestnancovanahlásili,ktotakútoobálkuadresovanúradeRpreštátnuslužbudoniesol
do podateľne na odoslanie dňa 27.03.2019. na výzvu generálnej tajomníčky všetci zamestnanci svojímpodpisom potvrdili, že nie sú odosielateľmi uvedenej obálky okrem C.. B. a C.. O. E.. C.. B. uviedla, že
zásielala list na vedomie Rade pre štátnu službu formát B6, list č. XXX/X/XXXX a C.. E. nepodpísal ani
jednu z možností. Dal obálku resp. nedal obálku do podateľne, nepodpísal ani jednu z možností dal, či

nedal obálku do podateľne a pred všetkými zamestnancami povedal, že nepotrebujem nič podpisovať.
Keďže na výzvu GT sa nik neprihlásil rozhodla písomnosť otvoriť za prítomnosti komisie a to nato
osobitne zriadenej. Komisia zo svojho zasadnutia z 03.04.2019, kedy bola uvedená zásielka otvorená
vyhotovila zápisnicu pod č. XXXX/X/XXXX, z ktorej vyplývajú skutočnosti:
- na zadržanej zásielke, ktorá pozostáva z dvoch písomností, žiadosť a podnet je uvedený ako

odosielateľ C.. O. E., C. XX a na týchto písomnostiach je vlastnoručne podpísaný. Na žiadnej z
týchto písomností nie je podpis štatutára ani pečiatka regionálneho úradu verejného zdravotníctva
Poprad. Aj napriek týmto skutočnostiam mala byť listová zásielka doručovaná pod gesciou regionálneho
úradu verejného zdravotníctva v Poprade. Na základe uvedených skutočností z predloženej zápisnice
došlo k vážnemu podozreniu z porušenia služobnej disciplíny preto GTSÚ v súlade s § 118 ods. 2 a
nasledujúcich ustanovení zákona č. 55/2017 zriadila dňa 10.04.2019 poradnú komisiu na preskúmanie

podozrenia z porušenia služobnej disciplíny a následne zaslala poradnej komisii oznámenie o podozrení
z porušenia služobnej disciplíny a požiadala o prešetrenie v zmysle zákona o štátnej službe.

3. Poradná komisia preverila viaceré rozhodujúce skutočnosti a dňa 22.05.2019 doručila regionálnej
hygieničke a generálnej tajomníčke služobného úradu Záznam o postupe a priebehu preskúmania

podozrenia z porušenie služobnej disciplíny spolu s odporúčacím stanoviskom. Pritom z uvedeného
záznamu vyplýva, že poradná komisia vyzvala listom z 12.04.2019 C.. O. E., aby sa k podnetu vyjadril
do 10 dní od doručenia výzvy. Tento sa v lehote vyjadril a doručil svoje vyjadrenie predsedovi poradnej
komisie C.. O. O. dňa 17.04.2019, ktoré zaslal aj mailom C.. C. B..
V uvedenom vyjadrení pre komisiu zo dňa 16.04.2019 C.. O. E. uviedol:,, že dňa 01.04.2019 v pondelok

som sa informoval na podateľni, či uvedená zásielka bola odoslaná. V ten istý deň som informoval
3 osoby z RÚVZ Poprad o tom, že som bol odosielateľ preverovaného listu. Nikto napriek vedomosti
vedenia o tejto skutočnosti ma z úradu nekontaktoval s cieľom zistenia akýchkoľvek informácií o obálke
a jej obsahu. Zo strany vedenia RÚVZ Poprad sa oficiálne pristúpilo 03.04.2019 k neodôvodnenému
bezprecedentnému a bez mojej prítomnosti a môjho súhlasu otvoreniu zásielky a k sprístupneniu

obsahu. Nie je mi známe akékoľvek porušenie nejakého vnútorného predpisu alebo zákonnej normy,
na základe ktorých by som mal byť ešte naviac disciplinárne riešený a vysvetľovať nezákonne získané
informácie z otvorenej obálky zriadenou poradnou komisiu C.. C. RH GT RÚVZ Poprad ku dňu
03.04.2019. V minulosti sa nikdy podobný incident nestal a nikdy sa neprešetroval akýkoľvek list určený
na odoslanie z nášho úradu. Som jediný z RÚVZ Poprad okrem vedenia úradu, ktorý som komunikoval s

Radou pre štátnu službu z toho logicky vyplývalo, kto je pravdepodobný odosielateľ. Na záver vyjadrenia
uviedol, podľa mojich vedomostí sa môže jednať o trestný čin podľa § 196-198 Trestného zákona.“

4. Zamestnávateľ ďalej uviedol, že dňa 03.05.2019 poradná komisia listom vyzvala C.. O. E., aby
doplnil svoje vyjadrenie k podnetu a uviedol, ktoré tri osoby z RÚVZ zo sídlom v Poprade informoval,

že je odosielateľom preverovaného listu adresovaného rade pre štátnu službu Bratislava. C.. E. sa v
určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nevyjadril a predsedovi poradnej komisie dňa 09.05.2019 v
popoludňajších hodinách na schodišti v budove RÚVZ ústne povedal, že sa vyjadrovať k výzve nebude.
Na základe vyššie uvedených skutočností poradná komisia konštatovala, že C.. E. je odosielateľom
uvedenej zásielky, pokúsil sa ju odoslať cestou úradnej pošty v menej RÚVZ Poprad a na finančné

náklady úradu.

5. Poradná komisia zároveň konštatovala nasledovné:
1. Vo vnútornom predpise VP-4/2016 Registratúrnom poriadku zo dňa 16.06.2016, účinnom od
01.07.2016, v čl. 12 Odosielanie zásielok, v bode 3 sa uvádza: Súkromná korešpondencia je z prepravy

s úradnými zásielkami vylúčená.
2. V Organizačnom poriadku OP-2/2010 zo dňa 30. júla 2010 v znení neskorších dodatkov v čl. 6
Podpisovanie písomností je uvedené: Všetky písomnosti odchádzajúce z úradu podpisuje regionálny
hygienik a generálny tajomník služobného úradu...(jednotlivé výnimky sú uvedené v tom istom
dokumente). Poradná komisia nemá vedomosť, že C.. O. E. mal osobitné poverenie od RH podpisovať

písomnosti odchádzajúce z RÚVZ so sídlom v Poprade.
3. V Pracovnom a služobnom poriadku PP-1/2015 účinnom od 01.07.2015 v článku 13 Porušenie
pracovnej disciplíny, v bode 1. Závažným porušením pracovnej disciplíny je najmä v bode g) Využívanie
zariadení, prostriedkov a prístrojov na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa.Na základe predložených dokladov a zistených skutočností komisia okrem iného konštatovala, že C.. O.
E. cestou úradnej pošty RÚVZ sa pokúsil odoslať súkromnú zásielku v mene RÚVZ Poprad bez súhlasu

a na finančné náklady zamestnávateľa pričom bol oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa
v rámci registratúrneho poriadku a mal by ich ako štátny zamestnanec poznať.
Záverom poradná komisia konštatovala závažné porušenie služobnej disciplíny zo strany štátneho
zamestnanca C.. O. E. podľa platného Pracovného a služobného poriadku č. 13 bod 1 písm. g/
využívanie zariadení, prostriedkov a prístrojov na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa. Taktiež

došlo k porušeniu a nerešpektovaniu vyššie uvedeného registratúrneho poriadku a organizačného
poriadku RO.
RH a GTSU sa stotožnila so záverom a s tvrdením poradnej komisie, že došlo zo strany C.. E. k
porušeniu vyššie uvedených vnútorných predpisov a k závažnému porušeniu služobnej disciplíny v
zmysle platného pracovného a služobného poriadku a z toho dôvodu zamestnávateľ žiada v tomto
prípade o udelenie súhlasu na predloženie upozornenia pre závažné porušenie služobnej disciplíny

chránenému oznamovateľovi a zamestnancovi RÚVZ Poprad C.. O. E., narodenému XX.XX.XXXX,
bytom C. XX.
Taktiež zdôrazni, že takýto úradný postup sa vzťahuje na každého zamestnanca RÚVZ Poprad a v
prípade výskytu by bol použitý aj pri zistení porušenia inými zamestnancami. Zároveň uviedol, že
navrhovaný pracovnoprávny úkon z týchto dôvodov nemal žiadnu súvislosť s oznámením chráneného

oznamovateľa.

6. Inšpektorát práce listom ,,informácia o správnom konaní zo dňa 26.06.2019“ informoval chráneného
zamestnanca-C.. O. E. o začatí správneho konania vo veci žiadosti o udelenie súhlasu s
navrhovaným pracovnoprávnym úkonom-upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny zo

strany zamestnávateľa RÚVZ Poprad. Predmetná informácia o začatí správneho konania bola doručená
08.07.2019 chránenému oznamovateľovi a C.. O. E. sa v lehote 7 dní od doručenia listu zo dňa
26.06.2019 t.j. do 15.07.2019 a ani do vypracovania tohto rozhodnutia k začatiu správneho konania
nevyjadril.
Žalovaný ďalej citoval ustanovenie § 7 ods. 5 zákona č. 55/2019 a konštatoval, že po preskúmaní

všetkých dokladov, ktoré má inšpektorát práce Prešov k I dispozícii a ktoré sú súčasťou spisu o
správnom konaní v tejto veci má zato, že môže vydať súhlas žiadateľovi na predloženie upozornenia
pre závažné porušenie služobnej disciplíny chránenému oznamovateľovi z dôvodu porušenia čl. 12 bod
3 VP-4/2016 Registratúrneho poriadku zo dňa 16.06.2016 čl. 6 OP 2/2010 Organizačného poriadku zo
dňa 30.07.2010, ale aj čl. 13 bod 1 písm. g/ Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015 účinného

od 01.07.2015.
Žiadateľ dostatočne preukázal Inšpektorátu práce Prešov, že v prípade predmetného upozornenia nie
je žiadna príčinná súvislosť medzi trestným oznámením chráneného oznamovateľa a navrhovaným
pracovnoprávnym úkonom a preto Inšpektorát práce Prešov nemá možnosť žiadosť zamietnuť. V tomto
prípade ide o oprávnenie zamestnávateľa vyžadovať od každého zamestnanca plnenie povinností

zamestnanca tak, ako to upravujú právne predpisy a interné predpisy zamestnávateľa, s ktorými bol
zamestnanec riadne oboznámený. Vzhľadom na vyššie uvedené a po dôkladnom zvážení všetkých
skutočností inšpektorát práce Prešov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

II.

Žalobné dôvody

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne, nezákonné z dôvodu, že

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a vo veci došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ďalej
v žalobe citoval príslušné ustanovenie § 18, § 3 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku. Argumentoval tým,

že správny poriadok síce neupravuje výslovne obsahové náležitosti oznámenia o začatí konania ako
procesného úkonu správneho orgánu, treba však vzhľadom na základné pravidlá správneho konania
vychádzať z toho, že oznámenie o začatí konania musí byť formulované tak, aby bolo zrejmé v akej veci
koná správny orgán a aký je právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie z úradnej povinnosti. Poukázalpritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžo/79/2016 z 18.01.2018 ako aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu ČR z 20.11.2003 spis. zn. 5A/73/2002.
Podľa žalobcu žalovaný upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci žiadosti o udelenie

súhlasu s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom-upozornenie o závažnom porušení služobnej
disciplíny listom 26.06.2019, pričom žalovaný žalobcovi v upovedomení bližšie neoznámil akým
konkrétnym konaním sa mal žalobca dopustiť porušenia služobnej disciplíny a v k upovedomeniu
ani nepriložil žiadosť zamestnávateľa. Žalobca tak nevedel aké konanie je jeho predmetom žiadosti
o vydanie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom, vzhľadom k tomu nevedel k akému konkrétnemu

svojmu konaniu sa má vyjadriť a preto na oznámenie nereagoval. Žalovaný týmto konaním žalobcovi
znemožnil relevantne sa vyjadriť k začatému správnemu konaniu, čím podľa žalobcu porušil procesné
práva žalobcu v takom rozsahu, že možno dôvodne pochybovať o úplnosti a objektívnosti skutkových
zistení a podklade pre rozhodnutie. Ďalej žalobca citoval príslušné ustanovenie § 7 ods. 5 zákona
č. 54/2019 a argumentoval tým, že má postavenie chráneného oznamovateľa na základe opatrenia
Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 09.12.2015 vzhľadom k tomu, že podal trestné oznámenie a

poskytol informácie vo veci stíhania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého
sa mali dopustiť zamestnanci regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade a ďalšie
osoby falšovaných výsledkov meraní hluku a chemických faktorov.

8. Podľa žalobcu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia len stručne konštatoval, že v prípade predmetného

upozornenia nie je žiadna príčinná súvislosť medzi trestným oznámením chráneného oznamovateľa
a navrhovaným pracovnoprávnym úkonom a preto žalovaný nemá možnosť žiadosť zamietnuť. S
takýmto odôvodnením rozhodnutia nemožno súhlasiť podľa žalobcu. Pokiaľ žalovaný rozhodol len na
základe vyjadrenia zamestnávateľa žalobcu, žalovanému musí byť jasné, že zamestnávateľ z vlastnej
vôle nebude tvrdiť, že navrhovaný pracovnoprávny úkon je v príčinnej súvislosti s podaným trestným

oznámením a vždy bude tvrdiť opak a preto sa žalovaný nemôže spoliehať výlučne len na vyjadrenie
zamestnávateľa. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, ale len
nekriticky prevzal tvrdenie zamestnávateľa pritom vyvstáva otázka prečo žalovaný neskúmal, čo bolo
obsahom zásielky, prečo nevypočul zamestnanca zamestnávateľa, aby zistil, či u zamestnávateľa bolo
alebo nebolo bežné, že písomnosti zamestnávateľa podpisujú aj iné osoby ako regionálny hygienik

alebo generálny sekretár, prečo žalovaný neskúmal, či vytýkané konanie nie je ostatným zamestnancom
vo všeobecnosti tolerované a je len problémom ako sa takého konania dopusti žalobca?. Len
zodpovedaním týchto otázok mohol žalovaný podľa žalobcu dospieť k záveru, či pracovnoprávny úkon
zamestnávateľa nie je v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca podal trestné oznámenie na zamestnancov
zamestnávateľa.Rozhodnutiežalovanéhoprejednávanejvecijeformalistické,nevychádzazospoľahlivo

zisteného stavu veci a popiera účel zákonnej úpravy. Pokiaľ má žalovaný a ostatné inšpektoráty práce
rozhodovať o súhlasoch s pracovnoprávnymi úkonmi vo vzťahu k oznamovateľom protispoločenskej
činnosti, takýmto formalistickým spôsobom, právna úprava ochrany oznamovateľov protispoločenskej
činnosti nemá prakticky význam.

9. Pre posúdenie závažnosti porušenia pracovnej disciplíny podľa žalobcu je dôležitá intenzita porušenia
pracovnej disciplíny, ktorá sa posudzuje podľa konkrétnych okolností porušenia pracovnej disciplíny.
Poukázal nato, že podľa judikatúry sa pri určovaní závažnosti prihliada na osobu zamestnanca, na
funkciu, ktorú zastáva, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru
zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na

dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na skutočnosť či vznikla škoda a v akom
rozsahu. V pracovnom poriadku resp. služobnom poriadku je možné vymedziť príklady, ktoré porušenia
pracovnej disciplíny sa môžu považovať za závažné za akej situácie a ktoré za menej závažné porušenia
pracovnej disciplíny. Ide o príkladné vymedzenie druhov porušenia pracovnej disciplíny, ktorým nie sú
viazané pri posudzovaní stupňa intenzity pretože vždy je potrebné zistiť konkrétne okolnosti porušenia

pracovnej disciplíny a ustálené zvyklosti u zamestnávateľa.

10. Žalovaný je účelom reálnej ochrany chráneného zamestnanca pri rozhodovaní o vymáhanie súhlasu
sa musí preskúmavať zákonnosť samotného pracovnoprávneho úkonu, táto povinnosť mu vyplýva zo
zákona č. 125/2006. V prípade žalobcu žalovaný vydal súhlas s upozornení o závažnom porušení

služobnej disciplíny, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé či sa žalovaný
zaoberal naplnením materiálnych predpokladov na vydanie predmetného upozornenia. V predmetnej
veci podľa názoru žalobcu neboli naplnené materiálne predpoklady na vydanie upozornenia o závažnom
porušení služobnej disciplíny. V prvom rade popiera žalobca, žeby porušil pracovnú disciplínu nakoľkona súkromné účely nevyužíva žiadne zariadenie, prostriedky alebo prístroje zamestnávateľa. Zároveň
uviedol, že v prípade, ak by aj došlo k údajnému využitiu prostriedkov zamestnávateľa odoslaním
listu, nemôže byť považované konanie za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko intenzita

údajného porušenia služobnej disciplíny aj vzhľadom k možnej výške škody (0,50 eur) nedosahuje
úrovne závažného porušenia služobnej disciplíny.

11. Vzhľadom na doteraz uvedené žalobca je presvedčený že žalovaný v konaní zásadným
spôsobom v konaní pochybil, keďže vo veci nevykonal žiadne dokazovanie, napadnuté rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko sa žalovaný v rozhodnutí právne
relevantným spôsobom nevyjadruje k naplneniu materiálnych podmienok na vydanie upozornenia o
závažnom porušení služobnej disciplíny. Zároveň podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne
posúdil, keď konštatoval, že navrhovaný pracovnoprávny úkon zamestnávateľa žalobcu nemá žiadnu
príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením teda trestným oznámením a posúdil, že žalobca sa
dopustil závažného porušenia služobnej disciplíny.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. K podanej správnej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 10.01.2020 vyjadril žalovaný,

ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a konštatoval, že
žalobcove tvrdenia sú účelové a zavádzajúce a navrhol krajskému súdu rozsudkom žalobu zamietnuť
s prihliadnutím na zistený a preukázaný skutkový stav a vyjadrenia inšpektorátu práce Prešov v
predmetnej veci. K nariadeniu pojednávania sa nevyjadril, správny súd mal zato, že z dôvodu
hospodárnosti po vyjadrení žalobcu, na nariadení pojednávania netrvá.

13. K podanému vyjadreniu žalovaného reagoval písomným podaním žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu z 20.02.2020 kde poukázal na ustanovenia § 21 a § 30 ods. 1 Správneho poriadku a
dôvodil tým, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že uskutočnil minimálne jedno ústne pojednávanie, na
ktorom vypočul vyššie uvedených svedkov pričom v rozpore s § 21 ods. 2 Správneho poriadku na ústne

pojednávanie neprizval žalobcu ako účastníka konania a tým mu znemožnil uplatňovať práva podľa §
33 ods. 1 Správneho poriadku, čím žalovaný opakovane zásadným spôsobom porušil procesné práva
žalobcu. Žalobca navrhol žalobe vyhovieť.

IV.

Závery správneho súdu

14. Správny súd preskúmal napadnutie rozhodnutia žalovaného, ako aj predložený administratívny spis
žalovaným v kópii a v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), oboznámil sa s uvedeným obsahom administratívneho spisu

žalovaného vyjadreniami strán a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

15. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.19. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
ustanovení SSP posudzuje, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v

súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými
právnymi predpismi, či bolo rozhodnutie dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, t.j. či prípadné procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

20. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva teda nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale

preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri
riešení konkrétnych otázok vymedzených návrhom na preskúmanie rozhodnutia rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

21. Podľa § 24 zákona č. 54/2019 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje správny poriadok

okrem konania o udelenie súhlasu úradu podľa § 7, konania o správnych deliktoch podľa § 19 a konania
o uložení poriadkovej pokuty podľa § 21.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie

v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému oznamovateľovi, na
ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny
vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas úradu sa nevyžaduje,
ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so
skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od

posúdenia zamestnávateľa.

23. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 54/2019 Z.z. úrad pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie
súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému
pracovnoprávnemu úkonu.

24. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 54/2019 Z.z. úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom
zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný
pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o
udelenie súhlasu zamietne.

25.Podľa§18ods.3Správnehoporiadkuozačatíkonaniasprávnyorgánupovedomívšetkýchznámych
účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

26. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

27. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej

súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

28. Podľa § 21 ods. 2 Správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých
účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety.Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky
neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

29.Podľa§22ods.1Správnehoporiadkuoústnychpodaniachaodôležitýchúkonochvkonaní,najmäo
vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny
orgán spíše zápisnicu.

30. Podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie

uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy
boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok
hlasovania.

31. Podľa § 22 ods. 3 Správneho poriadku, zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa
na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o

hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a
námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

32. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

33.ZrozhodnutiaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.7Sžo/79/2016zodňa18.januára2018vyplýva:„Najvyšší
súd poukazuje na to, že Správny poriadok síce neupravuje výslovne obsahové náležitosti oznámenia
(upovedomenia) o začatí konania ako procesného úkonu správneho orgánu. Treba však vzhľadom na

základné pravidlá správneho konania (napr. § 3 ods. 1, 2 Správneho poriadku) vychádzať z toho, že
oznámenie (upovedomenie) o začatí konania musí byť formulované tak, aby bolo zrejmé, v akej veci
koná správny orgán a aký je právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie z úradnej povinnosti. Ide o
odkaz na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré boli podľa názoru správneho orgánu porušené, a ktoré
zakladajú kompetenciu správneho orgánu vo veci rozhodovať, vec v ktorej sa koná a popis skutku, ktorý

je dôvodom pre začatie správneho konania“

34. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že oznámenie o začatí správneho
konania zo dňa 26.06.2019 obsahuje informáciu o tom, že sa začína konanie o udelenie súhlasu
s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom- upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny

žalobcom, a zároveň výzvu, že žalobca je oprávnený sa k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu
v lehote 7 dní od doručenia oznámenia vyjadriť a zároveň má právo na navrhnutie, resp. predloženie
dôkazov na preukázanie jeho tvrdení. V predmetnom oznámení však absentuje označenie skutku,
ktorý sa kladie žalobcovi za vinu a pre spáchanie ktorého má žalovaný vydať súhlas s vydaním
pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa žalobcu.

35. Následne z Úradného záznamu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 30.7.2019 je zrejmé, že žalovaný
vykonal dokazovanie výsluchom C.. C. C., C. za prítomnosti C.. S. S., C.. E. a C.. C. B., v ktorom táto
popísala skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu ako aj to, že zo strany žalobcu dochádza k neplneniu si
jeho služobných povinností a nerešpektovaniu pokynov jeho priamej nadriadenej C.. S. a spôsob obehu

písomnosti na RÚVZ Poprad. Uvedené tvrdenia sú spísané na úradnom zázname, ktorý je podpísaný I..
C. ako inšpektorkou práce a C.. E. ako vedúcou oddelenie pracovnoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na skutočnosť, že výsluch C.. C. nebol vykonaný v súlade s ustanovením § 21
Správneho poriadku na nariadenom ústnom pojednávaní, na ktoré mal byť žalobca ako účastník konania
predvolaný a mohol sa k nemu vyjadriť, resp. klásť vypočúvanej osobe otázky. Z úradného záznamu

vyplýva aj to, že žalobca sa zúčastnil tohto dokazovania, avšak následne vo vyjadrení k žalobe už
túto skutočnosť žalovaný netvrdí a žalobca to výslovne rozporuje, že by vedel o akýchkoľvek úkonoch
v konaní. Taktiež o výsluchu je potrebné spísať zápisnicu podľa § 22 Správneho poriadku, ktorá sa
podpisuje všetkými zúčastnenými osobami, teda ak by sa jej zúčastnil aj žalobca, mal byť na listine o
vykonanom úkone podpísaný.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal vedomosť o výsluchu a ani sa ho nezúčastnil. Na základe
uvedeného vyplýva z administratívneho spisu, že žalovaný rozhodol len na základe podkladov, ktoré
predložil zamestnávateľ žalobcu, pričom žalobcu o týchto podkladoch neupovedomil a taktiež sa dopustil
porušenia procesných predpisov, keď žalobcu nepredvolal na výsluch C.. C. dňa 30.7.2019. Následnepo uvedenom výsluchu už iba vydal rozhodnutie vo veci bez toho, aby postupoval podľa § 3 ods.
2 Správneho poriadku v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k
podkladom na vydanie rozhodnutia.

36.Podľasprávnehosúduvuvedenompostupežalovanéhojemožnékonštatovaťporušenieustanovení
o konaní pred organom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej, teda dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

37. Čo sa týka vady oznámenia o začatí správneho konania teda neoznačenia skutku, ktorým malo dôjsť
k závažnému porušeniu služobnej disciplíny správny súd je toho názoru, že uvedenej vady oznámenia
sa správny orgán dopustil.

38. Čo sa týka námietky žalobcu, ktorá spočívala v tom, že žalovaný neodôvodnil rozhodnutie v tom
smere, či žalovaný skúmal príčinnú súvislosť medzi trestným oznámením chráneného oznámenia a

navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa žalobcu, keďže z napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, či žalovaný skúmal, čo bolo obsahom zásielky, nevypočul zamestnancov zamestnávateľa,
aby zistil, či aj iní zamestnanci takto postupovali, avšak potrestaný bol len žalobca. Z ustanovenia § 7
ods. 5 zákona č. 54/2019 Z.z. vyplýva, že úrad udelí súhlas navrhovaným pracovnoprávnym úkonom
zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný

pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o
udelenie súhlasu zamietne.
V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že je potrebné uviesť, že zamestnávateľ žalobcu tvrdil v
administratívnom konaní, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny
z dôvodu, že cestou úradnej pošty RÚVZ sa pokúsil odoslať súkromnú zásielku v mene RÚVZ so

sídlom v Poprade bez súhlasu a na finančné náklady zamestnávateľa, pričom bol oboznámený s
vnútornými predpismi zamestnávateľa, z ktorých vyplýval zákaz takéhoto postupu, ako aj vyhodnotenie
využívania zariadení, prostriedkov a prístrojov na súkromné účely bez súhlasu zamestnávateľa za
závažné porušenie pracovnej disciplíny (čl. 12 bod 3 vnútorného predpisu VP-4/2016 Registratúrny
poriadok z 16.6.2016, čl. 6 Organizačného poriadku OP-2/2010 z 30.7.2010 a čl.13 bod 1 písm. g)

Pracovného a služobného poriadku PP-1/2015, účinného od 1.7.2015). Žalovaný taktiež tvrdil, že takýto
úradný postup sa vzťahuje na každého zamestnanca RÚVZ Poprad a v prípade výskytu by bol použitý
aj pri zistení porušenia inými zamestnancami, pričom nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením
chráneného oznamovateľa.

39. Z predložených dokladov zamestnávateľom žalobcu je zrejmé, že jeho vnútorné predpisy upravujú
konanie zamestnancov, ktoré je možné posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a zároveň
tvrdil, že uvedený postup uplatňuje na každého zamestnanca, pričom vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca sa v administratívnom konaní nevyjadril a nenamietal tie skutočnosti ako v správnej
žalobe, že sa jednalo o bežný postup zamestnancov, keď posielali súkromné zásielky prostredníctvom

podateľne zamestnávateľa, avšak žalobca bol za uvedený čin sankcionovaný z dôvodu jeho oznámenia
protispoločenskej činnosti, nemohol sa správny súd zaoberať uvedenými námietkami, nakoľko žalovaný
v čase rozhodovania nemal o týchto vyjadreniach žalobcu vedomosť a pre správny súd je relevantný
skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

40. Vzhľadom na to, že správny súd vyššie konštatoval podstatné porušenie ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, pre ktoré napadnuté rozhodnutie zrušil, bude právom žalobcu v
ďalšom administratívnom konaní tieto skutočnosti namietať podľa § 7 ods. 3 zákona č. 54/2019 Z.z.,
teda po doručení výzvy žalovaného na vyjadrenie sa k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu
zamestnávateľa žalobcu a následne, ak žalobca skutočnosti ním tvrdené v správnej žalobe, uvedie aj

žalovanému v administratívnom konaní, bude povinnosťou správneho orgánu sa s týmto v následnom
rozhodnutí vysporiadať.

41. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 54/2019 Z.z., úrad pred vydaním rozhodnutia
o žiadosti o udelenie súhlasu umožni chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k

navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. Čo sa týka uvedeného postupu podľa názoru správneho
súdu správny orgán porušil aj citované ustanovenie a pred vydaním samotného rozhodnutia žalovaného
takýmto spôsobom nepostupoval.Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje na inštitút súčinnosti v správnom poriadku ku ktorému sa
vyjadril už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo/112/2010 z 20. októbra 2010,
zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2013 pod č. 104:

I. Inštitút súčinnosti je upravený vo viacerých ustanoveniach zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 3 ods.2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú
jednotu práv a povinností.

II. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho

tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto
povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania.

III. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v
súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu
nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnymorgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia(§250ods.3O.s.p.).

42. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisií
postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného správneho orgánu
bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - žalobcom. Inštitút
súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a

vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať
dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu
orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti
podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť
vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení §

32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej
povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a
správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom
nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa
vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam

skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným
námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny
orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie
výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho,
aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a

teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom
konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.

43. Z obsahu administratívneho spisu súd mal v danej veci preukázané, že žalovaný žalobcovi oznámil

začatie správneho orgánu a správne ho vyzval na vyjadrenie sa k veci a na navrhnutie alebo predloženie
dôkazov s poučením o jeho procesných právach. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu bol príspevok vysielateľa - žalobcu, s ktorým sa žalovaný oboznámil na základe vlastnej
monitorovanej činnosti a vyjadrenie žalobcu vo veci možného porušenia jeho povinnosti ako vysielateľa
týkajúcej sa neobjektívnosti a nestrannosti predmetného príspevku. Žalobca sa v správnom konaní v

danej veci vyjadril, avšak neuplatnil svoje právo a nenavrhoval Rade vykonať žiadne dôkazy, ani sám
žiadne dôkazy nepredložil, resp. nevzniesol v konaní iné návrhy, žalovaný správny orgán z úradnej
povinnosti nevykonal ďalšie dôkazy. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že žalovaný správny orgán
postupovalvsúladesozákonnýmipredpismi,vovecizistilriadneskutkovýstavazoskutkovýchokolnostívyvodil správny právny názor. Nemožno vytýkať správnemu orgánu, že by sa v konaní dopustil takej
procesnej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy
§ 33 Správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváženia vôľou zákonodarcu bolo, aby sa

účastník správneho konania oboznámil s dôkazmi, ktoré by mali byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré
boli v správnom konaní vykonané správnym orgánom a s ktorými tento účastník nebol oboznámený. Zo
skutkových okolností v danej veci vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo skutkových
zistení, ktoré boli alebo mali byť účastníkovi správneho konania - žalobcovi dobre známe, pretože
podkladom pre rozhodnutie bol ním odvysielaný príspevok „V. m. v. f.“ v relácii vysielateľa N. dňa 29.

júna 2007 a vyjadrenie žalobcu. Žalovaný správny orgán v danej veci teda v správnom konaní umožnil
účastníkovi správneho konania sa vyjadriť k veci a navrhovať dôkazy, tento však v správnom konaní
nevyužilsvojeprávoažiadnenávrhyvkonanínevzniesol,žiadnedôkazynepredložilaanižiadnedôkazy
nenavrhoval vykonať, (koniec citácie z rozsudku NS SR).

44. Čo sa týka žalobnej námietky žalobcu spočívajúcej v tom, či má žalovaný posúdiť charakter konania

žalobcu, či sa jedná o závažné porušenie pracovnej disciplíny správny súd konštatuje, že podľa § 7 ods.
5 zákona č. 59/2019 Z.z. úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa
vočichránenémuoznamovateľovi,lenakzamestnávateľpreukáže,ženavrhovanýpracovnoprávnyúkon
nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne.
Vtejtosúvislostibudesprávnyorgánpovinnýposúdiť,čidošlokukonaniužalobcu,ktorépodľapredpisov

zamestnávateľa žalobcu predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny a či takéto konanie je
sankciované v príčinnej súvislosti s kvalifikovaným oznámením žalobcu, avšak je potrebné súhlasiť
s tvrdením žalovaného, že tento nie je oprávnený hodnotiť obsah a zákonnosť vnútorných predpisov
zamestnávateľa žalobcu, teda či konanie, ktoré je podľa vnútorných predpisov charakterizované ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny, je aj podľa názoru správneho orgánu závažným porušením

pracovnej disciplíny.

45.Konanieoudeleniesúhlasuspracovnoprávnymúkonomzamestnávateľachránenéhooznamovateľa
má za úlohu garantovať, že zamestnávateľ nebude oznamovateľa protispoločenskej činnosti postihovať
za takéto oznámenie, teda povinnosťou úradu je posúdiť, či medzi navrhovaným pracovnoprávnym

úkonom a kvalifikovaným oznámením, urobeným chráneným oznamovateľom, nie je príčinná súvislosť.
Z uvedeného vyplýva, že správny orgán sa musí zaoberať tým, či došlo ku konaniu, za ktoré má
byť chránený oznamovateľ postihnutý, či takéto konanie napĺňa podmienky stanovené pre vydanie
navrhovaného pracovnoprávneho úkonu a či k takémuto postupu zo strany zamestnávateľa dochádza
aj vo vzťahu k ostatným zamestnancom alebo len vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi. Na

zabezpečenie objektívnosti preukázania týchto skutočností je v zákone stanovená povinnosť správneho
orgánu umožniť chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa (§ 7 ods. 3 zákona č. 59/2019 Z.z.).

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd dospel
k záveru, že postup správneho orgánu nebol súladný so zákonom, skutkový stav zistený správnym

orgánom nebol dostatočne zdôvodnený v rozhodnutí, pričom v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný
nevysporiadal s všetkými skutočnosťami na to , aby mohol dospieť k záveru, že žalobca sa dopustil
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Tento záver žalovaného nevyplýva zo žiadnych skutočností,
ktoré sú obsahom administratívneho spisu.

47. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, správny súd dospel k
záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. g/
SSP ako aj podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e/ a § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, v ktorom je správny orgán s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 6 S.s.p. viazaný
právnym názorom súdu, ktorý je povinný rešpektovať. Ďalší postup správneho orgánu naznačil správny

súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu
trov konania voči žalovanému. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym
úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

49. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení

s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosť sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažobné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažobné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovatela alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/.