Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 24, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011219
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114011219.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a Ing. Miloslav Lipovský

a Mária Kramárová, prísediaci, v trestnej veci proti obžalovanému W. W. Y., nar. XX.XX.XXXX v B.,
A. republika, občanovi D. republiky, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom
súde Trnava dňa 24. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: W.W.Y.,nar.XX.XX.XXXXvB.,A.republika,občanD.republiky,trvalebytomZ.,Y.L.X/XA

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trnava sp.zn. 1 Pv 786/13/2207-86 zo dňa 11.06.2014 pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

po tom, ako si v období od presne nezisteného času a na presne neustálenom mieste neoprávnene
zadovážil balíček prelepený čiernou lepiacou páskou, ktorý obsahoval plastové vrecko s tlakovým
uzáveromsobsahommetamfetamínuohmotnosti96,82g(96820mg)aopriemernejkoncentrácii72,3%
hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 70001 mg absolútneho metamfetamínu,
tento prechovával pri sebe až do 03.50 hod. dňa 19.09.2013, kedy bola u neho na základe Príkazu
vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave v zmysle § 102 ods.
1 Trestného poriadku vykonaná osobná prehliadka, po tom, ako bol dňa 19.09.2013 v čase o 01.30

hod. na diaľničnom odpočívadle S. pri A. obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Národnej
protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru z dôvodu podozrenia
držby omamných a psychotropných látok, kedy v čase obmedzenia osobnej slobody uviedol, že má
pri sebe drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. Skupiny psychotropných látok,
podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave
uvedené množstvo metamfetamínu možno považovať za 1750-7000 obvykle jednorazových dávok

drogy, čo podľa vyčíslenia hodnoty uvedeného množstva psychotropnej látky, ktoré vykonala Národná
kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru, predstavuje pri približnej cene 7,- Eur až 12,- Eur za
jednu dávku metamfetamínu (pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Trnavskom kraji v treťom štvrťroku
2013) hodnotu celkovo 12.250,- Eur až 84.000,- Eur a pri približnej cene 30,- Eur až 55, Eur za jeden
gram metamfetamínu (pri predaji v Trnavskom kraji v treťom štvrťroku 2013) predpokladaná hodnota
predstavuje 2.904,60,- Eur až 5.325,10,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/45/2014 zo dňa 02.04.2015 bol obžalovaný uznaný
vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods.2písm.e)Trestnéhozákona,začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere10(desať)rokov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného
uloženia ochranného dohľadu na 2 (dva) roky. (čl. 446-452)

Pokiaľideoskutkovýstavzistenýsúdomprvéhostupňapredzrušenímjehoprvéhorozsudku nazáklade

vykonaného dokazovania, tento bol zistený nasledovne:

Príslušníci policajného zboru - špecialisti Národnej protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej agentúry
Prezídia Policajného zboru na základe poznatkov z operatívno-pátracej činnosti získali informácie o tom,
že obžalovaný mal na čerpacej stanici S. pri A. prechovávať väčšie množstvo drogy a to metamfetamínu

- pervitínu. Obžalovaný bol okrem výpovedí príslušníkov policajného zboru usvedčovaný aj listinnými
dôkazmi, najmä zápisnicou o vykonaní osobnej prehliadky obžalovaného, pri ktorej bol zaistený
balíček prelepený čiernou lepiacou páskou, ktorý obsahoval plastové vrecko s tlakovým uzáverom
s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 96,82 g o priemernej koncentrácii 72,3 % hmotnostného
(vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 70.001 mg absolútneho metamfetamínu a odbornými

vyjadreniami vypracovanými znalcami Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, z ktorých bolo
zistené, že zo zaisteného balíčku metamfetamínu u obžalovaného by bolo možné vyrobiť 1.750-7.000
obvykle jednorazových dávok drogy, čo podľa vyčíslenia hodnoty uvedeného množstva psychotropnej
látky, predstavuje pri približnej cene 7,- Eur až 12,- Eur za jednu dávku metamfetamínu hodnotu celkovo
12.250,- Eur až 84.000,- Eur a pri približnej cene 30,- Eur až 55,- Eur za jeden gram metamfetamínu

(pri predaji v Trnavskom kraji v treťom štvrťroku 2013) predpokladaná hodnota predstavuje 2.904,60,-
Eur až 5.325,10 Eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný ako trestne zodpovedný
subjekt svojim úmyselným konaním po objektívnej ako i subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu

obzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaprekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. l písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného
zákona. Obžalovaný bol zadržaný príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky NAKA, ktorí vykonali
služobný zákrok voči obžalovanému na základe operatívnej informácie, ktorá podliehala operatívno-
pátracej činnosti v zmysle ustanovení § 38a zákona o policajnom zbore č. 171/1993 Z. z .. Obžalovaný

bol príslušníkmi policajného zboru vyzvaný, aby v zmysle § 18 zákona o policajnom zbore č.
171/1993 Z. z. preukázal svoju totožnosť. Na základe príkazu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v Trnave bola v zmysle § 102 ods. l Trestného poriadku vykonaná osobná
prehliadka, po tom, ako bol dňa 19.09.2013 v čase 01.30 hodine na diaľničnom odpočívadle S. pri
A. obmedzený na osobnej slobode príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia Policajného zboru z dôvodu podozrenia držby omamných a psychotropných látok,
ktorým obžalovaný uviedol, že má pri sebe drogy, pričom podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov metamfetamín je zaradený
do II. skupiny psychotropných látok.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ďalej vyvodil záver, že nie je logická skutočnosť
spočívajúca v príchode obžalovaného z F. kvôli dvom dávkam metamfetamínu pre osobnú spotrebu
jeho drogovo závislej priateľky. Vykonaným dokazovaním tiež bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného,
v ktorom poukazoval na nevedomosť týkajúcu sa objemového množstva látok nachádzajúcich sa v
balíku, čo je logicky vyvrátené veľkosťou predmetného balíka, v ktorom a nachádzali drogy. Vo vzťahu k

osobe I. či I., na ktorú obžalovaný poukazoval pri svojej obrane v snahe objasnenia skutku obžalovaný
nespolupracoval, osobu nekonkretizoval za účelom zistenia jej totožnosti, taktiež zámerne neuviedol
heslá PIN kódu do mobilného telefónu, ktorými by pomohol policajným orgánom k zisteniu totožnosti
I.. Na základe vykonaných znaleckých posudkov bola tiež preukázaná prítomnosť stôp metamfetamínu
na rukách obžalovaného, čo preukazuje skutočnosť, že obžalovaný sa dostal do bezprostredného styku

so zadržanou dávkou drog.Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 3To/68/2015 zo dňa
22.09.2015 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c)

Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. (čl. 497-499)

Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal na argumentáciu obhajoby, že obžalovaný bol vylákaný do
pasce ako i na obhajcom doložené časti výpovedí I. D. a L. D. v inej trestnej veci, ktorý vypovedali v

zhode s obranou obžalovaného a poukazovali na skutočnosť, že išlo o políciou vyprovokovanú akciu.
Krajský súd v Trnave preto dospel k záveru, že existujú dôvodné pochybnosti o správnosti zisteného
skutkovéhostavuažejepotrebnévykonaťvšetkydostupnédôkazynapreverenieobranyobžalovaného.
Odvolací súd preto súdu prvého stupňa uložil povinnosť (i) vypočuť v procesnom postavení svedkov I. D.
a L. D. na všetky okolnosti skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, ďalej na okolnosti zadržania
obžalovaného a spoluprácu svedkov s políciou, (ii) zistiť stav trestného konania voči I. D., (iii) zistiť, akým

spôsobom bolo vybavené podanie I. D. voči príslušníkom polície D. L. a L. B. a (iv) opätovne sa zaoberať
vyhodnotením zákonnosti jednotlivých úkonov polície, ktoré predchádzali zadržaniu obžalovaného ako
aj úkonov v súvislosti s jeho zadržaním a odovzdaním veci.

Súd na základe pokynu odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Ad výsluch I. D.

Svedkyňa I. D. sa na predvolanie na hlavné pojednávanie nedostavila, jej predvedenie nebolo úspešné,
a preto súd využil ustanovenie § 88 Trestného poriadku a nariadil obmedzenie jej osobnej slobody
za účelom jej výsluchu. Na základe tohto postupu bola svedkyňa predsedom senátu vypočutá dňa
17.05.2019 (čl. 832-836), pričom jej bol oznámený termín hlavného pojednávania, na ktoré sa dostavila

a bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní.

Svedkyňa I. D. vypovedala, že spolupracovala s políciou, konkrétne s mjr. L.. L. B. a mjr. Mgr. D. L., ktorí
mali záujem najmä o osoby cudzincov a chceli niekoho zadržať, potvrdila svoje postavenie informátora
polície, pričom k tomuto v nadväznosti na oboznámené uznesenie MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ ČVS: SKIS-240/OISZ-V-2015 zo dňa
20.08.2015 doplnila, že nemá logiku, aby spolupracovala s políciou dobrovoľne a predhadzovala svojich
odberateľov polícii. Urobiť oznámenie na svedkov mjr. D. L. a mjr. Mgr. L. B. svedkyni poradili príslušníci
PZ, ktorí ju zadržali v jej trestnej veci prejednávanej pred Okresným súdom Dunajská Streda a toto
oznámenie jej spísal jej obhajca JUDr. R. R. a vec bola medializovaná aj v časopise Plus 7 dní. Svedkyňa

potvrdila, že obžalovaný občas chodieval do Bratislavy za účelom kúpy drog, avšak vždy išlo o množstvo
max. do 10 kubíkov v hodnote do 400,- Eur, o čom aj menovaných príslušníkov informovala, týmto sa
to však zdalo málo a chceli, aby bol obžalovaný zadržaný s väčším množstvom drog. Svedkyňa ďalej
vypovedala, že jej vtedajší priateľ L. D. bol pre obžalovaného vo F. a tohto priviezol na ČS v S. na diaľnici
D1vsmerezQ.doA.,pričomtotomiestevybralipríslušníciPZ.Kspoluprácispolíciousvedkyňauviedla,

že sa jej polícia vyhrážala väzením, pričom príslušníci PZ jej sľubovali ochranu za to, že s nimi bude
spolupracovať. Drogy pre obžalovaného svedkyňa zabezpečila prostredníctvom svojho dodávateľa,
dostala ich zabalené v ponožke, v ktorej bol sáčik s drogami a bola tam aj váha a možno aj striekačka,
pričom malo ísť o množstvo najmenej 50 gramov a tieto za múrik na parkovisku na ČS umiestnil v jej
prítomnosti dodávateľ svedkyne. Svedkyňa na mieste čakala v služobnom aute príslušníkov PZ, pričom

na príchod obžalovaného s jej priateľom čakali dosť dlho. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaného
presvedčila o potrebe prísť do A. s odôvodnením, že v Q. už nebýva. Keď sa obžalovaný dostavil
na miesto, svedkyňa mu povedala, že drog je viacej a obžalovaný si musí odvážiť, koľko potrebuje,
pričom mu oznámila miesto, kde sú drogy uložené s tým, že jej zaplatí za množstvo, ktoré si zoberie,
pričom v tom čase svedkyňa pervitín predávala za 40,- Eur za jeden kubík - t.j. jeden dielik v striekačke.

Obžalovaný nebol nutnosťou odvážiť si drogy zaskočený, ale divil sa, prečo to má takto robiť, pretože
tento spôsob predaja drog medzi svedkyňou a obžalovaným bol neobvyklý, nakoľko v predchádzajúcich
prípadoch svedkyňa obžalovanému drogy predala v sáčkoch alebo striekačkách. Svedkyňa potvrdila, že
služobný zákrok - zadržanie obžalovaného vykonali svedkovia mjr. Mgr. L. B. a mjr. Mgr. D. L., ktorí s ňoučakali v služobnom aute. Po príchode obžalovaného na miesto sa s ním svedkyňa stretla na parkovisku
mimo dosahu kamier na ČS, čo bola požiadavka príslušníkov PZ. Svedkyňa uviedla, že jej vtedajší druh
L. D. o všetkom vedel. K časovým súvislostiam predchádzajúcim zadržaniu obžalovaného svedkyňa

vypovedala, že o tejto akcii policajti vedeli 2-3 mesiace vopred a vedeli, že obžalovaný si chodí ku
svedkyni kupovať drogy, pričom so skutočnosti, že príde v poslednom prípade na Slovensko vedeli celý
deň vopred a tento konkrétny deň označili príslušníci PZ, pretože svedkyňa s obžalovaným počas dňa
priebežne komunikovala a komunikáciu priebežne oznamovala aj príslušníkom PZ. Boli to príslušníci PZ,
ktorí svedkyni povedali, aby obžalovaného nechala 2-3 krát drogy kúpiť s tým, že následne ho zadržia.

Svedkyňa uviedla, že to bola ona, ktorá v poslednom prípade iniciovala kúpu drog, avšak zároveň
doplnila, že obžalovaný kúpu drog nikdy neodmietol, pričom obžalovaný si drogy kupoval pre seba a
svoju priateľku a svedkyňa predpokladá, že aj do svojho podniku, v ktorom v tom čase pracoval. Na
otázku, prečo by si niekto z Viedne chodil drogy kupovať na Slovensko svedkyňa uviedla, že drogy boli
na Slovensku lacnejšie. Svedkyňa tiež vypovedala k prípadu svedka M. S., pričom potvrdila skutočnosti
predchádzajúce zadržaniu tohto svedka zhodne s tým, ako vypovedal tento svedok. (čl. 848-851)

Skutočnosti uvádzané I. D. v konaní pred Okresným súdom Trnava pritom korešpondujú aj s jej
výpoveďami v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.zn. 4T/176/2015,
a to konkrétne s obsahom Zápisnice o výsluchu menovanej v procesnom postavení obvinenej zo dňa
03.07.2015, kde vypovedala o nútenej spolupráci s príslušníkmi PZ (čl. 15-18 pripojeného spisu), ďalej

s obsahom Zápisnice o výsluchu menovanej v procesnom postavení obvinenej zo dňa 02.07.2015,
kde vypovedala o nútenej spolupráci s príslušníkmi PZ a ako príklad uviedla osobu M. S., ktorého
polícii „dohodila“ (čl. 76-85 pripojeného spisu) a tiež s obsahom Zápisnice o výsluchu menovanej v
procesnom postavení obvinenej zo dňa 04.08.2015, kde vypovedala o vyprovokovanej akcii týkajúcej
sa obžalovaného, pričom označila aj svojho vtedajšieho druha L. D. ako osobu, ktorý by potvrdil ňou

uvádzané skutočnosti (čl. 86-96 pripojeného spisu).

Ad výsluch L. D. a ďalších svedkov

Svedok L. D. vypovedal, že I. D. ho poslala do Viedne po obžalovaného, pričom svedok sa obžalovaného
a aj jeho priateľku priviezol na Slovensko. Po ceste sa zastavili v Bratislave, kde k nim do auta pristúpila
I. D. a tá povedala, že majú ísť do A.. Svedok oboch priviezol na parkovisko pri čerpacej stanici pri S.,
kde I. D. s obžalovaným vystúpili, niekam odišli, pričom za chvíľu sa I. D. vrátila k autu sama a svedkovi

povedala, že obžalovaného zadržali policajti a svedok nevidel, že by I. D. po návrate k autu mala pri
sebe nejaký väčší obnos peňazí. Na otázku obžalovaného pripustil, že s odstupom času sa môže mýliť
a po I. D. sa po ceste do A. nemuseli zastaviť. Svedkovi I. D. povedala, že na ňu policajti tlačili a musela
pre obžalovaného pripraviť väčšie množstvo drogy. Svedok potvrdil, že I. D. bola dílerkou drog ako i to,
že obžalovaný si na Slovensko prišiel po pervitín možno za 50-100,- Eur, určite nie za viac. K spolupráci

I. D. s políciou svedok uviedol, že táto spolupracovala s NAKA, pričom polícia na ňu tlačila, že keď
nebude spolupracovať, pôjde do väzenia, pričom takto mala I. D. spolupracovať s políciou pri viacerých
prípadoch.Svedoknevidelslužobnýzákrokpolícievočiobžalovanému,atedakjehozadržaniusabližšie
vyjadriť nevedel. Svedok potvrdil, že po zaparkovaní auta na parkovisku pri ČS mu I. D. telefonovala,
aby preparkoval inam, avšak k dôvodu prečo ho o to žiadala sa vyjadriť nevedel. (čl. 801-803)

Svedok M. S. vypovedal, že má vedomosť o tom, že I. D. bola dílerkou drog, tieto predávala a dávala
ľudí zatvárať, aby mohla ďalej predávať a mať voľný priestor, pričom ju chránili svedkovia mjr. Mgr. L.
B. a mjr. Mgr. D. L.. Svedok s I. D. spolupracoval, avšak potom, ako sa dozvedel o jej spolupráci s
políciou túto spoluprácu ukončil. Následne sa však ulakomil na jej vyššiu ponuku za dodávku pervitínu.

I. D. ho požiadala o zabezpečenie pervitínu, tento jej svedok išiel priviezť, avšak I. D. ho SMS správou
navigovala späť domov, že sa po drogy zastaví nejaký jej známy, namiesto ktorého svedka pred domom
čakali „kukláči“. Svedok má vedomosť o prípade obžalovaného len z časopisu Plus 7 dní. (čl. 804-805)

Skutočnosti uvádzané svedkami L. D. a M. S. pred Okresným súdom Trnava korešpondujú s ich

výpoveďami v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp.zn. 4T/176/2015,
a to konkrétne s obsahom Zápisnice o výsluchu svedka M. S. zo dňa 29.04.2015, kde tento svedok
vypovedal o spolupráci I. D. s políciou ako aj o tom, akým spôsobom ho menovaná „podhodila“ polícii (čl.
108-112 pripojeného spisu), ďalej s obsahom Zápisnice o výsluchu svedka M. S. zo dňa 08.09.2015, kdetentosvedokzopakovalsvojupredchádzajúcuvýpoveď(čl.146-151pripojenéhospisu),ďalejsobsahom
Zápisnice o výsluchu svedka L. D. zo dňa 04.09.2015, kde sa tento svedok vyjadroval k okolnostiam
prípadu obžalovaného, jeho príchodu na územie SR a jeho následnému zadržaniu ako i k spolupráci I.

D. s políciou (čl. 138-142 pripojeného spisu).

Na tomto mieste súd uvádza, že v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Dunajská Streda
pod sp.zn. 4T/176/2015 vypovedal v procesnom postavení svedka aj obžalovaný, pričom obsah jeho
výpovedí korešponduje s jeho obranou v konaní vedenom pred Okresným súdom Trnava, a to konkrétne

Zápisnica o výsluchu svedka W. W. Y. zo dňa 27.04.2015 (čl. 102-107 pripojeného spisu) a Zápisnica o
výsluchu svedka W. W. Y. zo dňa 01.12.2015 (čl. 198-203 pripojeného spisu)

Ad trestné konanie voči I. D.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 4T/176/2015 vyplynulo, že I. D., nar.
17.09.1978 bola rozsudkom menovaného súdu sp.zn. 4T/176/2015 zo dňa 10.06.2016 uznaná vinnou
zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, za čo jej

bol uložený okrem iného trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky s podmienečným odkladom jeho
výkonu a určením skúšobnej doby 5 (päť) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu. Podstata
skutku I. D. spočívala v tom, že od presne nezistenej doby roku 2014 do 02.00 hod. dňa 01.07.2015
si zadovážila pervitín (metamfetamín) za účelom jeho ďalšej distribúcie konečným spotrebiteľom, ktorý
neoprávnene prechovávala u seba ako aj na ďalších nestotožnených miestach.

Ad podanie I. D. na príslušníkov PZ

Pokiaľ ide o podanie I. D. ohľadne podozrenia zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona na príslušníkov PZ p. mjr. D. L. a p. mjr. L. B. z uznesenia MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ ČVS: SKIS-240/OISZ-V-2015 zo dňa
20.08.2015 vyplynulo, že podanie I. D. bolo podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Z odôvodnenia predmetného uznesenia ďalej vyplynulo, že I. D. spolupracovala s menovanými
príslušníkmi PZ a bola vedená ako informátor, pričom z komunikácie medzi I. D. a príslušníkmi PZ
na sociálnej sieti N. vyplynulo, že stretnutia vyvolávala najmä I. D., pričom táto podávala informácie o
osobách, vozidlách, telefónnych číslach a objektoch a zo samotnej komunikácie je zrejmé, že I. D. sama

vyvíjala úsilie o podávaní informácií. Vyšetrovateľ PZ poukázal na skutočnosť, že I. D. informácie o tom,
že mala byť príslušníkmi PZ nútená k spolupráci pod hrozbou jej uväznenia uvádzala ako obranu proti
svojmu zadržaniu pri drogovej trestnej činnosti. Tvrdenia I. D. tak ostali v polohe tvrdení proti tvrdeniam
príslušníkov PZ, ktorí zhodne uvádzali, že I. D. do spolupráce s políciou nikdy nenútili. Vyšetrovanie teda
neprinieslo zistenie takých skutočností, ktoré tvrdila resp. uvádzala I. D., z čoho bolo potom preukázané,

že príslušníci PZ konali v zmysle zákona. (čl. 643-645)

Ad zákonnosť zadržania obžalovaného

Súd po zrušení rozsudku odvolacím súdom opätovne vypočul príslušníkov PZ, ktorí zadržali
obžalovaného, pričom z ich výpovedí vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Svedok mjr. Mgr. L. B. vypovedal, že služobný zákrok bol vykonaný na čerpacej stanici P. na diaľnici D1

na základe operatívnej informácie získanej asi 1-2 hod. pre zákrokom, že na túto ČS má prísť občan
D. republiky, ktorý má mať pri sebe drogy. Na ČS bol vykonaný služobný zákrok, ktorý vykonali mjr. L..
L. Karas spolu s mjr. Mgr. D. L. a ďalšími dvoma kolegami potom, ako spozorovali osobu podozrivého,
ktorý sa podobal na obžalovaného, pričom v tejto súvislosti doplnil, že zasahujúci príslušníci PZ malik dispozícii fotografiu obžalovaného ad D. kolegov, pričom totožnosť obžalovaného zisťovali už pred
rokom, nakoľko informácie o obžalovanom mali už skôr, len nevedeli, či na územie SR chodí kupovať
alebo predávať drogy. Obžalovaný bo zadržaný v zadnej časti parkoviska pri ČS a pri zadržaní bol

dotazovaný kto je a čo má pri sebe, pričom sa vyjadril, že má pri sebe „drogen“. Akonáhle príslušníci
zistili, že hovorí po nemecky, zistili jeho totožnosť a eskortovali ho na Okresné riaditeľstvo PZ, kde si
ho prevzal vyšetrovateľ. O osobe I. D. svedok uviedol, že táto bola v operatívnom záujme národnej
protidrogovej jednotky a medzičasom bola aj odsúdená za drogovú trestnú činnosť. Svedok poprel,
že by I. D. bola pri zákroku zadržania obžalovaného a poprel aj to, že by I. D. spolu s kolegom mjr.

D. L. priviezol v služobnom motorovom vozidle na ČS pred zákrokom zadržania. Svedok sa nevedel
vyjadriť, ako sa obžalovaný dopravil na ČS a potvrdil, že na mieste zadržania sa nenachádzalo žiadne
vozidlo s ev. číslami D. republiky. Na návrh obhajcu bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka
zo dňa 14.11.2013, kde svedok vypovedal o okolnostiach priebehu zadržania, pričom z jeho výsluchu v
prípravnom konaní vyplynulo, že obžalovaného sa výslovne na drogy spýtal kolega svedka - mjr. L.. D.
L., teda že obžalovaný sám o drogách nehovoril. (čl. 110-111) Svedok rozpor vysvetlil tak, že obžalovaný

na otázku „was ist das“ odpovedal, že „drogen“. (čl. 795-798)

Svedok mjr. L.. D. L. vypovedal v podstate zhodne ako svedok mjr. L.. L. B. a potvrdil, že o páchaní
trestnej činnosti obžalovaného mali príslušníci operatívy vedomosť asi jeden a pol roka pred zadržaním
obžalovaného a doplnil, že obžalovaný mal pri sebe aj váhu na váženie drog. Obžalovaný si mal na

Slovensku drogy zadovažovať, následne ich prevážať do D. a tam distribuovať. Svedok sa ďalej vyjadril,
že v čase zadržania mali príslušníci PZ pri sebe všetky poučenia aj v nemeckom jazyku a potvrdil, že
obžalovaného sa pri zadržaní pýtali, či má pri sebe drogy, na čo obžalovaný reagoval kladne. Svedok
sa nevedel vyjadriť k tomu, ako sa obžalovaný dostal z D. na ČS. (čl. 798-800)

Keďže obaja príslušníci PZ sa v rámci svojich výsluchov odvolali na povinnosť zachovávať mlčanlivosť
o utajovaných skutočnostiach, súd na základe návrhu prokurátora požiadal p. ministerku vnútra SR
o oslobodenie menovaných svedkov od povinnosti zachovávať mlčanlivosť (poz. podľa zákona č.
215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností ako i podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore), pričom títo svoje výpovede doplnili o nasledovné skutočnosti:

Svedok mjr. L.. L. B. vypovedal, že informátorom v tomto prípade bola aj I. D., ktorá operatíve poskytla
informácie o osobe obžalovaného vrátane telefónneho čísla a potvrdila, že chodieva na Slovensko
za účelom obchodovania s drogami, ktoré následne predáva na diskotékach vo F.. I. D. operatíve
poskytla informácie na prelome rokov 2011-2012, pričom príslušníci PZ za účelom stotožnenia osoby

obžalovaného žiadali kolegov z D. republiky o pomoc a takto došlo aj k stotožneniu osoby obžalovaného.
Pokiaľ ide o operatívnu informáciu, na základe ktorej došlo k zadržaniu obžalovaného, túto operatíve
poskytol p. B., ktorý bol drogovo závislou osobou, pohyboval sa v drogovom prostredí mesta P. a ktorý
je toho času už po smrti. K časovým súvislostiam svedok uviedol, že operatívnu informáciu od p. B.
dostali buď ráno alebo poobede, pričom svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, odkiaľ p. B. pozná osobu

obžalovaného. Svedok zároveň potvrdil, že p. B. nebol vedený ako informátor polície a nevedel sa
vyjadriť k tomu, prečo by p. B. mal políciu upozorňovať na obžalovaného. Svedok opakovane poprel, že
by sa pred zadržaním obžalovaného I. D. nachádzala v služobnom vozidle polície. (čl. 871-872)

Svedok mjr. L.. D. L. vypovedal zhodne so svedkom mjr. L.. L. B. a súdu predložil svoj pracovný zošit, do

ktoréhosivinkriminovanomobdobíznačilinformácieodosôbspolupracujúcichspolíciou,pričomvtomto
zošite má uvedené meno „W.“ s telefónnym číslom tejto osoby ako aj kópiu informácie od rakúskych
kolegov s osobnými údajmi obžalovaného a fotografiami tváre obžalovaného spredu a z oboch profilov.
Svedok potvrdil, že informácie o osobe obžalovaného operatíve poskytla I. D.. Svedok ďalej uviedol, že
operatívne informácie o obžalovanom dostali veľmi krátko pred zadržaním obžalovaného, max. jednu

hodinu. (čl. 872-873)

Z kópie pracovného zošita predloženej svedkom mjr. L.. D. L. vyplynulo, že v tejto je uvedené meno „W.“
s troma tel. číslami a poznámkou „A. v D.“. (čl. 885)

Z kópie informácie o obžalovanom, ktorú operatíve predložil rakúska strana vyplynulo, že táto informácia
je zo dňa 16.01.2012, obsahuje osobné údaje obžalovaného a tri jeho fotografie, a to z čelného pohľadu
a z oboch profilov. (čl. 884)Ďalšie dokazovanie po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa

Zo Zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody obžalovaného vyplynulo, že tento bol zadržaný
dňa 19.09.2013 podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, pričom jeho osobná sloboda bola obmedzená na
diaľničnom odpočívadle S. na diaľnici D1 o 01.30 hod.. U obžalovaného bola podľa § 99 ods. 4 a § 102

ods. 4 Trestného poriadku vykonaná osobná prehliadka, ktorú vykonali svedkovia mjr. L.. L. B. a mjr. L..
D. L., pričom pri prehliadke bola nájdená hotovosť vo výške 438,72 Eur. (čl. 18)

Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp.zn. 0Tp/88/2013 zo dňa 21.09.2013 vyplynulo, že obžalovaný
bol vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku so započítaním
od 19.09.2013 od 01.30 hod.. (čl. 26-28)

ZoZápisniceovykonaníosobnejprehliadkyvyplynulo,žetátobolavykonanádňa19.09.2013nazáklade
príkazu vyšetrovateľa zo dňa 19.09.2013, pričom pri jej vykonávaní obžalovaný uviedol, že má priateľku,
ktorá je závislá na drogách, pričom obžalovaný chodí 1 alebo 2x za týždeň pre „piko“ od osoby menom
I., pričom takto chodí asi jeden mesiac. Obžalovaný po výzve vydal dve veci, jednu zabalenú v čiernej

ponožke a druhú v sivom vrecku, pričom sa vyjadril, že nevie, čo v nich je. Pri osobnej prehliadke
obžalovaného bol prítomný aj tlmočník. (čl. 140-141)

Zo Zápisnice o vydaní veci vyplynulo, že obžalovaný dňa 29.10.2013 na základe výzvy podľa § 89 ods. 1
Trestnéhoporiadkudobrovoľnevydaldotykovýtelefónzn.SamsungsoSIMkartou,pričompredvydaním

veci bol poučený o jeho práve neprispievať ničím k svojmu obvineniu, a teda aj o jeho práve odoprieť
vydanie veci. (čl. 142-143)

Z príkazu Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/68/2015 zo dňa 22.09.2015 a z hlásenia zmien ÚVTOS
a ÚVV Leopoldov zo dňa 22.09.2015 vyplynulo, že obžalovaný bol z väzby prepustený dňa 22.09.2015.

(čl. 482, čl. 490)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento na území SR doposiaľ nebol súdne trestaný.
(čl. 870)

Súd na hlavnom pojednávaní stranám predložil postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného poriadku aj
veci, ktoré obžalovaný vydal pri jeho osobnej prehliadne, a to mobilný dotykový telefón čiernej farby zn.
Samsung, čiernu ponožku zn. Tommy Hillfigger so zvyškom čierneho plastového obalu a s prázdnym
plastovým vreckom s tlakovým uzáverom a šedé puzdro na zips obsahujúce 3 prázdne zatavené
plastové striekačky o objeme 2 ml a čiernu digitálnu váhu zn. DIPSE PSN. (čl. 874)

Odôvodnenie výroku oslobodenia spod obžaloby

Doplnením dokazovania v zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo preukázané, že I. D. bola informátorom
polície, čo dokazuje nielen jej výpoveď a výpoveď L. D., ale aj výpoveď svedkov mjr. L.. L. B. a mjr.
L.. D. L., ktorí ako príslušníci PZ jej postavenie informátora polície potvrdili. I. D. bola dílerkou drog, čo
vyplýva nielen z jej výpovede, ale aj výpovede svedkov L. D. a M. S., pričom túto skutočnosť potvrdzuje
aj rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 4T/176/2015 zo dňa 10.06.2016. I. D. teda drogy

predávala a mohla drogy predať aj obžalovanému.

Súd sa zaoberal aj otázkou vierohodnosti I. D. ako osoby s kriminálnou minulosťou, pričom dospel
k záveru, že jej výpoveď je nutné v podstatných okolnostiach týkajúcich sa prejednávaného prípadu
považovať za vierohodnú. Súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že obrana obžalovaného v

celom priebehu konania bola konzistentná a nemenná v tom, že si na Slovensko prišiel zadovážiť drogu
- pervitín, avšak nie v takom množstve, aké vydal po jeho zadržaní, pričom túto si mal zadovažovať
aj v predchádzajúcich prípadoch od osoby menom I., ktorá bola v priebehu hlavného pojednávania
stotožnená ako I. D.. Obžalovaný takto vypovedal dňa 21.09.2013 (čl. 29-31) ako aj dňa 29.10.2013 (čl.28-33), pričom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2014 sa predmetných výpovedí pridržal
(čl. 336). Súd bral pritom do úvahy možnosť, že obrana obžalovaného môže byť len účelová a vopred
pripravená pre prípad, že by ho s pervitínom zadržali, čo sa napokon aj stalo. Prípad obžalovaného

je však špecifický v tom, že obžalovaný sa nesnažil brániť len všeobecným poukazom na jeho záujem
zadovážiť si menšie množstvo drogy, ale aj označil osobu, ktorá mu mala drogy zadovážiť a takáto osoba
- I. D. skutočnosti uvádzané obžalovaným aj potvrdila.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že I. D. o prípade obžalovaného vypovedala v jej

trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede v procesnom postavení obvinenej nezávisle
od osoby obžalovaného a jej výpoveď korešponduje tak s výpoveďou obžalovaného ako aj s výpoveďou
L. D., ktorý vypovedal k tomu, ako sa obžalovaný dňa 19.09.2013 dostal na parkovisko pri ČS na diaľnici
D1 pri S.. Na tomto mieste pritom súd podotýka, že v čase výpovedí I. D. v jej trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Dunajská Streda bol obžalovaný stále vo väzbe, a preto pravdepodobnosť, že sa I. D.
s obžalovaným dohodli na rovnakých výpovediach je minimálna, ak nie nulová.

Súd navyše nezistil žiadnu možnosť resp. spôsob, akým by sa I. D. dozvedela o takých podrobnostiach
prípadu obžalovaného (t.j. ako sa dostal na Slovensko, kde bol zadržaný, čo dobrovoľne vydal atď.), t.j.
odkiaľ by mohla mať informácie, ktoré by mal mať len obžalovaný a orgány činné v trestnom konaní, z
čoho potom vyvodil záver, že na prejednávanom prípade musela byť aj osobne zainteresovaná.

Vierohodnosť výpovede I. D. pritom nespochybňuje ani uznesenie MV SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej
služby, Úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ ČVS: SKIS-240/OISZ-V-2015 zo dňa
20.08.2015, pretože to len konštatuje existenciu dvoch protichodných tvrdení, a to tvrdenia I. D. o jej
spolupráci s príslušníkmi PZ pod nátlakom - hrozbou väzenia a tvrdenia príslušníkov PZ, ktorí tvrdenia

I. D. popierajú. Pokiaľ aj inšpekcii bola predložená facebooková komunikácia medzi I. D. a príslušníkmi
PZ, potom v tejto hľadať pokyny príslušníkov PZ adresované I. D. smerujúce k „predhodeniu“ nejakej
osoby polícii sa javí byť naivné, pretože takéto pokyny by sa nikdy neobjavili vo forme, po ktorej by
ostala nejaká stopa.

Svedkovia mjr. L.. L. B. a mjr. L.. D. L. potvrdili, že prvotné informácie o obžalovanom získali práve
od I. D., ktorá ich na osobu obžalovaného upozornila ešte na prelome rokov 2011 až 2012, čo
tiež potvrdzuje vierohodnosť tvrdení tejto svedkyne. Označení svedkovia vedeli, že obžalovaný si na
SlovenskuzabezpečujeuI.D.drogy,pretožeimtotátopovedalaadokoncaimposkytlaajtelefónnečíslo
na obžalovaného, čo potvrdili obaja svedkovia a čo bolo potvrdené aj pracovným zošitom predloženým

svedkom mjr. L.. D. L. na hlavnom pojednávaní, kde sú meno obžalovaného a aj jeho telefonický kontakt
skutočne uvedené. Svedkovia mjr. L.. L. B. a mjr. L.. D. L. navyše poznali aj osobné údaje obžalovaného
ako aj jeho podobizeň, a to minimálne od 16.01.2012, kedy získali informácie o obžalovanom od kolegov
z Rakúskej republiky. Pôvodné tvrdenia týchto svedkov o operatívnej informácii získanej v krátkom
časovom predstihu, že obžalovaný sa bude dňa 19.09.2013 nachádzať na parkovisku pri ČS S. sa

tak javia ako nevierohodné nehovoriac o tom, že osoba akéhosi pána B., od ktorého táto operatívna
informácia mala pochádzať a ktorý má byť navyše už po smrti, vierohodnosť ich výpovedí nepodporuje,
skôr spochybňuje.

Podľa § 38a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (1) Operatívno-pátracia činnosť

je systém spravidla utajených, spravodajských opatrení vykonávaných Policajným zborom na účely
predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej
páchateľov, zabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených
objektov, zabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému
svedkovi, ochrany štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (1) Prostriedkami operatívno-
pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a
dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, 18a) kriminálne spravodajstvo, používanie krycích
dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného

zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci.

Podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo
2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestnéhooznámenia,akhotrebadoplniť.Trestnéstíhaniesazačnevydanímuznesenia.Akhrozínebezpečenstvo
z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného
úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného

stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného
stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi
najneskôr do 48 hodín.

Podľa § 199 ods. 2 Trestného poriadku (2) Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o

skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

Súd zastáva názor, že aplikácia ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore prichádzala
do úvahy len do tej doby, pokým Policajný zbor nezískal informácie o trestnej činnosti aspoň v takom
rozsahu, aby bolo možné začať trestné stíhanie podľa Trestného poriadku. Ako však bolo vykonaným
dokazovaním preukázané, príslušníci PZ o konkrétnej trestnej činnosti a navyše aj o tom, kto túto trestnú

činnosť pácha mali najneskôr 16.01.2012, kedy od rakúskych kolegov získali informácie, umožňujúce
im stotožnenie osoby „W.“ s osobou obžalovaného. Svedkovia mjr. L.. L. B. a mjr. L.. D. L. teda vedeli,
že niekto na území SR pácha drogovú trestnú činnosť (zadovažuje si drogy), vedeli od koho si drogy
zadovažuje (I. D.) a že touto osobou je práve obžalovaný, o ktorom dokonca aj vedeli, ako vyzerá.

V danom prípade preto podľa názoru súdu malo byť podľa ustanovenia § 199 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a všetky ďalšie úkony mali byť vykonávané podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, najmä podľa jeho V. hlavy - Zabezpečovanie informácií. Pokiaľ sa
tak v prípade obžalovaného nestalo a vykonaným dokazovaní má súd za preukázané že nie, potom
zadržanie obžalovaného na parkovisku pri ČS S. na diaľnici D1 nemôže byť v súlade so zákonom,

pričom zaoberať sa tým, či a ako bol obžalovaný pri obmedzení jeho osobnej slobody poučovaný a či
vydanie veci po jeho zadržaní bolo v súlade so zákonom je bezpredmetné. Na tomto mieste sa preto súd
obmedzí len na konštatovanie, že ak by zadržanie obžalovaného malo byť v súlade so zákonom, potom
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný pri osobnej prehliadke vydal pervitín v súlade s
Trestným poriadkom a tento úkon ako taký (nezohľadňujúc udalosti, ktoré mu predchádzali) zákonu

neodporuje a rovnako tak neodporuje zákonu ani vydanie mobilného telefónu obžalovaným na základe
výzvy podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku.

Pri posudzovaní prípadu obžalovaného celkom logicky vyvstala otázka, že ak obžalovaný páchal trestnú
činnosť, prečo ho neuznať vinným aspoň zo spáchania trestného činu - zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona, keď je jasné, že tento si pervitín zadovážil a až do jeho
zadržania ho aj prechovával.

Priodpovedinauvedenúotázkujepotrebnésavenovaťjudikatúrepojednávajúcejopolicajnejprovokácii

a záverom z nej vyplývajúcim, pričom základným východiskom je, že obžalovaný si od I. D. zadovažoval
drogy - pervitín, a teda páchal drogovú trestnú činnosť, pričom k jej páchaniu ho nikto nenavádzal a ani
nenútil. Pokiaľ však orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť obžalovaného chceli dokumentovať,
potom tak mali robiť spôsobom, aby trestnú činnosť obžalovaného žiadnym spôsobom neovplyvňovali.

Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 4185/16 zo dňa 19. marca 2018 (pozn. - voľný
preklad) ústavnoprávnu relevanciu nadobúdajú až také postupy policajných orgánov, ktoré prekračujú
únosnú mieru aktivity, ktorá je daná na jednej strane jej cieľom - prispieť k odhaleniu páchateľa trestného
činu resp. dokázať trestnú činnosť a na druhej strane požiadavkou, aby sa policajné orgány aktívne
samy nepodieľali na jej iniciovaní, podnecovaní či rozvíjaní. Ide o to, aby konanie príslušného policajta

(prípadne aj súkromnej osoby riadenej či inštruovanej políciou), hoci nutne predstavuje jeden z dieľčích
elementov celkového priebehu udalostí, nebolo stotožniteľné ako určujúci či podstatný prvok trestného
činu. (pozn. - predmetné rozhodnutie sa týkalo použitia agenta)

Ďalej podľa rozhodnutia ESĽP č. 18757/06 zo dňa 04.11.2010 (Bannikov proti Rusku) je treba odlišovať

na jednej strane vyprovokovanie trestného činu a na strane druhej použitie legitímnych utajovaných
techník v priebehu vyšetrovania trestných činov, pretože použitie týchto techník nemôže samo o sebe
znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, avšak musí byť udržované v jasných medziach práve
s ohľadom na nebezpečie policajnej provokácie.Dôležitý prvok pasivity policajných orgánov pri prebiehajúcej trestnej činnosti, aby nedošlo k
podnecovaniu ku spáchaniu trestného činu závažnejšieho či vo väčšom rozsahu, než páchateľ sám

zamýšľal, ESĽP zdôraznil tiež v rozhodnutí vo veci Y. proti Chorvátsku č. 47074/12 zo dňa 23.11.2017.

PodľarozhodnutiaESĽPvoveciA.protiPortugalsku(rozsudokzodňa09.06.1998,č.25839/94)konanie
policajtov prekročilo hranicu činnosti tajných agentov, keď sa neobmedzili na čisté pasívne sledovanie
trestnej činnosti p. A. de K., ale vyvíjali na neho vplyv za účelom iniciovania trestného činu. Agenti

vyprovokovali trestný čin, pretože nič nenaznačuje, že trestný čin by bol spáchaný aj bez ich intervencie.
ESĽP tak dospel k záveru, že konanie policajtov prekročilo medze činnosti infiltrovaných agentov a
vyprovokovalo trestný čin.

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19.09.2012 sp.zn. 5Tdo/58/2012 rozlišuje medzi policajnou
provokáciou, za ktorú považuje zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie

spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala a skrytou reakciou polície,
za ktorú považuje sledovanie zistenia skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa
trestného činu, zabezpečenie dôkazov o jeho trestnoprávne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v
jeho pokračovaní a minimalizácia spôsobených škôd.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp.zn. III. ÚS 597/99 zo dňa 22.06.2000 konštatoval,
že je neprípustným, ak sa konanie štátu stáva súčasťou skutkového deja, celej postupnosti úkonov, z
ktorých sa trestná činnosť skladá, teda je neprípustný taký zásah štátu do skutkového deja, ktorý vo
svojejkomplexnostitvorítrestnýčinresp.takýpodielštátunakonaníosoby,ktoréhodôsledkomjetrestná
kvalifikácia tohto konania.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hoci si obžalovaný od I. D. zadovažoval pervitín, toto
zadovažovanie nebolo nijako pravidelné či vopred dohodnuté keď uvážime, že prvotná informácia o
existencii obžalovaného od I. D. poskytnutá príslušníkom PZ sa datuje na prelom rokov 2011 a 2012
a podľa vyjadrenia I. D. si obžalovaný takto od svedkyne pervitín zadovážil celkom 5-10 krát. Za tejto

situácie potom nemožno prijať záver, že obžalovaný rozhodnutie spáchať trestný čin - zadovážiť si
pervitín - prijal sám ešte predtým, ako mu I. D. tento ponúkla v poslednom prípade a keby aj áno,
určite nemal záujem o také množstvo pervitínu, s akým bol zadržaný, čomu nasvedčuje nielen jeho
výpoveď a výpoveď I. D., ale i skutočnosť, že mal pri zadržaní pri sebe len cca 400,- Eur, pričom hodnota
zadržaného množstva pervitínu na čiernom trhu bola podstatne vyššia, a to minimálne cca 2.900,- Eur

(podľa obžaloby).

Dôležitou skutočnosťou je v tomto prípade i fakt, že iniciatívu na spáchanie trestného činu prevzali
príslušníci PZ, ktorí žiadali I. D., aby drogy obžalovanému ponúkla predpokladajúc, že tento ich
neodmietne, avšak príslušníci PZ nenechali dej plynúť bez zásahu a nielenže drogy obžalovanému

„ponúkli“ cestou I. D., ale trvali tiež na tom, aby ich množstvo bolo najmenej 50g, pričom o skutočnom
množstve drogy obžalovaný nemal vedieť. Takáto ingerencia príslušníkov PZ do skutkového deja je
neprípustná a podľa názoru súdu presahuje rámec skrytej reakcie polície a dostáva sa do sféry policajnej
provokácie. Pokiaľ je tento záver súdu správny a súd je presvedčený že áno, potom obžalovaného nie
je možné uznať vinným ani v časti jeho konania, t.j. aplikujúc nižšiu právnu kvalifikáciu predpokladajúc,

že ak by policajnej provokácie nebolo, zadovážil by si „len“ 1-2 kubíky pervitínu.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citované ustanovenie sa aplikuje v prípade, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je
uvedený v obžalobe. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd ustálil, že v danom prípade bol skutok
vyprovokovaný políciou, teda išlo o policajnú provokáciu a nie len o skrytú reakciu polície na inak trestné
konanie obžalovaného, a teda o skutku nie je možné konštatovať, že sa stal.

Pokiaľ ide o veci vydané resp. zaistené v trestnom konaní, o týchto súd rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnom skončení konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.