Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 13, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119296365
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6119296365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785
199, zastúpeného spoločnosťou ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23,
500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 01435400, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Námestie sv. Egídia
42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. U.
XX/XX, XXX XX F., zastúpenému Občianskym združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914

01 Trenčianska Teplá, IČO: 51147688, o zaplatenie sumy 6.081,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9Csp/98/2019-216 zo dňa 09.03.2020 v
spojení s opravným uznesením č. k. 9Csp/98/2019-233 zo dňa 09.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 6.081,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.771,60 eura od

23.04.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 1 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
a § 255, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Opravným uznesením č. k. 9Csp/98/2019-233 zo dňa 09.03.2020 súd s odkazom na ustanovenie
§ 224 CSP opravil I. výrok rozsudku opravným uznesením č. k. 9Csp/98/2019-216 zo dňa 09.03.2020
tak, že jeho časť správne znie: „... spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.771,69
eur ...“, namiesto nesprávnej sumy „5.771,60 eura“.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.07.2019
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6.081,53 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe,

že právny predchodca žalobcu, G. Q. P., J..P.., I.: XXXXXXXX, so sídlom v Q., ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom G. V. úvere č. XXXX XXXX XXSU,
predmetom ktorého bolo zo strany veriteľa poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru v sume
6.119 eur s tým, že peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na bežný úverový účet, ktorýmal žalovaný vedený v banke. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 96 mesačných splátkach vo výške
94,32 eura, splatných vždy k 8. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná prvý kalendárny mesiac
nasledujúci po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzavretá, t.j. 08.05.2016, a posledná splátka bola splatná

97 mesiacov po uzavretí zmluvy, t.j. 08.04.2024. Žalovaný sa zaviazal uhradiť zmluvný úrok, ktorý
bol dohodnutý v zmluve vo výške 10,45 % p. a. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť z
úveru, činila 9.054,72 eura. Žalovaný však nehradil splátky úveru riadne a včas, preto veriteľ uplatnil
svoje právo vyplývajúce zo zmluvy tak, že mu dňa 10.02.2017 zaslal výzvu na splneniu dlhu, v ktorej ho
súčasne upozornil ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný. Žalovaný sa prvýkrát dostal do

omeškania so splátkou splatnou dňa 09.08.2016, a tak ku dňu zosplatnenia bol viac ako 3 mesiace v
omeškaní. Na tom základe potom veriteľ vyhlásil úver listom zo dňa 22.03.2017, doručeným žalovanému
dňa 12.04.2017, za predčasne splatný. Mimoriadna splatnosť úveru nastala 10. kalendárny deň odo dňa
doručenia zosplatnenia, t. j. 22.04.2017. Žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi celkove 858,07 eura.
A teda ku dňu zosplatnenia bol povinný uhradiť zvyšok dlhu v sume 6.167,35 eura, ktorá pozostáva
z istiny úveru 5.857,51 eura, riadneho úroku počítaného ku dňu zosplatnenia v sume 308,33 eura a

úrokov z omeškania počítaných ku dňu zosplatnenia vo výške 1,51 eura; poplatky činili 0 eur. Na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2018 došlo s účinnosťou ku dňu 20.12.2018 k postúpeniu
pohľadávky zo Zmluvy o úvere zo spoločnosti G. Q. P., J..P.., na žalobcu. Žalovanému bola zmena
v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 20.12.2018. Právny predchodca žalobcu napočítal ku dňu
postúpenia zmluvný úrok na 1.353,50 eura a úrok z omeškania 98,34 eura. Žalobca sa rozhodol uplatniť

iba zmluvný úrok a poplatky len vo výške, ktorá vyplýva zo samotného zosplatnenia úveru t. j. zmluvný
úrok len vo výške 308,33 eura bez poplatkov, pričom úrok z omeškania požadoval v kapitalizovanej
výške vyplývajúcej zo zosplatnenia, ktorý bol napočítaný od prvého dňa omeškania do zosplatnenia vo
výške 1,51 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia
do zaplatenia.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní (ďalej len „upomínací súd“) vydal dňa 06.06.2019
platobný rozkaz pod č. k. 9Up/641/2019, podľa ktorého zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy do 15 dní s tým, že môže v tej istej lehote podať odpor s odôvodnením na súde, ktorý vydal
platobnýrozkaz.Žalovanývzákonnejlehotepodalodporsodôvodnením,kdenamietalsamotnúúverovú

zmluvu, u ktorej ide o formulárovú predtlačenú typovú zmluvu a túto mu veriteľ predložil na podpis
nakoncipovanú tak, že nezabezpečila rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, pričom on
nemohol ovplyvniť obsah zmluvy a musel ju podpísať v celku. Namietal absenciu povinných zmluvných
náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Tvrdil, že v zmluve chýba údaj o výške splatnosti istiny, úrokov a

poplatkov, vyžadovaný ustanovením § 9 ods. 2 písm. l) zákona. Navyše veriteľ použil nekalé obchodné
praktiky, lebo ho neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, nekonal s
náležitou odbornou starostlivosťou a použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu. Namietal
splácanie úveru, ktoré nebolo dojednané určite a zrozumiteľne, keďže v zmluve bolo dohodnuté v článku
IV., že má splatiť úver v 96 mesačných splátkach, pričom 1. až 96. splátka vrátane bola stanovená

bankou ako jedna suma vo výške 94,32 eura. Poplatky považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
lebo ide o finančné záväzky spotrebiteľa z plnenia. Zabezpečenie v zmluve považoval za dojednané v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi, pokiaľ išlo o Rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o zrážkach zo
mzdy. Žiadal preto zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu a žalobu odmietnuť.

5. Upomínací súd výzvou zo dňa 23.07.2019 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy
vyjadril k odporu žalovaného. Žalobca vo vyjadrení navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde.
Uviedol, že v poslednej vete čl. IV. ods. 1 zmluvy bola jednoznačne vymedzená doba trvania zmluvy o
úvere 97 mesiacov. Čo sa týka výšky, počtu, frekvencie a termínov splátok úveru, poukázal na článok
IV. ods. 1 zmluvy, kde bol uvedený počet mesačných splátok 96, ktoré boli rozpísané tak, že 1. splátka

bola splatná 08.05.2016, 2.-95. splátka bola splatná k 08. dňu v mesiaci a posledná 96. splátka bola
splatná 08.04.2024. Zároveň v zmluve bola uvedená predpokladaná doba trvania zmluvy 97 mesiacov,
keďže bola uzatvorená XX.XX.XXXX, t. j. mesiac pred splatnosťou prvej splátky. Z týchto dôvodov bolo
dostatočné určenie konkrétnej výšky, frekvencie, počtu a termínov jednotlivých splátok ako aj termínu,
výške a splatnosti prvej i poslednej splátky. V zmluve bol uvedený deň v mesiaci vždy 8., celkový počet

splátok 97, konečná termín splatnosti 08.04.2024, číselne jednoznačne vyjadrené sumy 97 x 94,32
eura. K RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) uviedol, že ku dňu podpisu zmluvy banka oznámila
klientovi v zmysle čl. I. ods. 3 1. vety zmluvy výšku priemernej hodnoty RPMN, ktorá bola platná ku dňu
podpisu zmluvy a zverejnená bola podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spôsob výpočtuoznámila banka klientovi na osobitnom tlačive označenom ako „Informácia o ročnej percentuálnej miere
nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov“, ktorý bol odovzdaný klientovi
banky spolu pri podpise zmluvy so „Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere“.

K rozpisu splátok na úroky a istinu sa žalobca odvolal na Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/2015 W. K. P. zo dňa XX.XX.XXXX, kde poukázal na článok 10. ods. 2 písm. i) a
článok 10. odsek 3 Smernice 2008/48/ES, z ktorých vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ
povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy poskytnúť mu výpis vo forme amortizačnej
tabuľky. Mal za to, že Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme

amortizačnej tabuľky. Čo sa týka poplatkov, nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, navyše poplatky
si žalobou ani neuplatnil. Pohľadávka nebola uplatnená pred rozhodcom a nedošlo ani k uplatneniu
dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere bola výsledkom dohody medzi veriteľom a žalovaným ako
spotrebiteľom.Jebežnoupraxou,žezmluvysúuzatváranénapobočkáchbánkpodohodesklientom,po
zakomponovaní jeho návrhu a vybratí produktu, ktorý banková inštitúcia ponúka, a táto prax vyžadovala
mať aj predpripravené zmluvy o úvere, aby bolo možné ich pripraviť a včas predložiť klientovi na podpis.

Spotrebiteľ mal pred uzatvorením zmluvy o úvere vždy dostatok času na to, aby sa zoznámil s obsahom
zmluvyoúvereakotakýmaabyzvážilvýhodnosťtakejtozmluvy.Zároveňspotrebiteľnebolnijakonútený
k podpísaniu zmluvy. Upomínací súd potom dňa 29.07.2019 postúpil vec miestne a vecne príslušnému
súdu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. a CSP v platnom znení.

6. Žalovaný vzniesol potom aj námietku premlčania, ktorú žalobca nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný
neuhradil pôvodnému veriteľovi splátky riadne a včas, a preto dňa 10.02.2017 zaslal žalovanému výzvu
na zaplatenie, kde ho upozornil na možnosť vyhlásenia úveru za splatný. Žalovaný sa prvýkrát dostal
do omeškania so splátkou splatnou dňa 09.08.2016 a ku dňu zosplatnenia bol v omeškaní viac ako
3 mesiace. Žalovaný na to nereagoval, a tak veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo dňa

22.03.2017, doručeným žalovanému dňa 12.04.2017, a žaloba bola podaná na súde dňa 22.05.2019,
teda ešte pred uplynutím premlčacej lehoty. K námietke žalovaného ohľadom postúpenia pohľadávky
a zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že v žalobe nesprávne uviedol dátum podpísania
zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu pisárskej chyby s tým, že správne bola zmluva o postúpení
pohľadávok uzatvorená dňa 19.12.2018 a žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky listom

zo dňa 20.12.2018. Okrem toho k námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok z dôvodu, že
neobsahuje prílohu, na základe ktorej by došlo ku konkrétnemu postúpeniu pohľadávky žalovaného,
žalobca poukázal na to, že doložil do súdneho spisu prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok označenú:
„B./X/XXX“ právneho predchodcu žalobcu (v spise na č. l. 193) a z nej sú všetky údaje zrejmé. Žalovaný
na to namietal, že úver je bezúročný a bez poplatkov, lebo neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 11

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže údaj o RPMN nebol správne uvedený. Navyše počet
splátok 97 bol po 94,32 eura, t. j. celkom 9.149,04 eura, a nie tak, ako uviedol žalobca - 9.054,72 eura.
Namietal, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, ako skúmal bonitu žalovaného. Namietal tiež
presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože túto informáciu nie je možné nahradiť
určením počtu splátok. Nebola riadne v zmluve uvedená ani výška, počet a termíny splátok, istiny,

úrokov a ich poplatkov. Žiadal preto, aby bol zaviazaný len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutými
finančnými prostriedkami a uhradenými splátkami. Podľa tvrdenia žalovaného poslednú splátku zaplatil
dňa 14.07.2016 a ďalšiu splátku, ktorá mala byť zaplatená 08.08.2016, už nezaplatil. Od tohto momentu
mal žalobca podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pristúpiť k predčasnému zosplatneniu
úveru 08.11.2016, čo neurobil.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že G. Q. P., J.. P.., uzavrela dňa
XX.XX.XXXX so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom G. V. úvere č. XXXX XXXX XXSU, podľa ktorej
mu poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 6.119 eur s pevne dohodnutým úrokom 10,45 %
p. a., RPMN vo výške 10,97 % s tým, že celkovú čiastku, ktorú mal žalovaný zaplatiť, predstavovala

sumu 9.054,72 eura. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 15,37 %. V článku IV. bod 1
bol uvedený rozpis splátok, poradie splátky, výška splátky a termín splátky a to tak, že bolo uvedených
96 splátok, 1. splátka vo výške 94,32 eura so zaplatením 08.05.2016, 2. - 95. splátka vo výške 94,32
eura 8. deň v mesiaci, 96. splátka vo výške 94,32 eur so zaplatením 08.04.2024 s tým, že konečná
splatnosťúverubolastanovenána08.04.2024apredpokladanádobatrvaniazmluvyoúverebolaurčená

na 97 mesiacov, čím nebol dotknutý čl. IX. bod 3 zmluvy. Veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 19.12.2018 ako postupca postúpil pohľadávky na postupníka a prílohou pod označení B./X/XXX
preukázal postúpenie konkrétnej pohľadávky žalovaného na žalobcu, kde je konkrétne uvedené číslo
zmluvy, zostatok pohľadávky s rozpisom na istinu, bežné úroky, úroky z omeškania a všetky podstatnéidentifikačné údaje žalovaného v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Táto skutočnosť bola
žalovanému riadne oznámená. Výpisom z účtu žalovaného žalobca preukázal, že k 31.12.2016 mal
žalovaný vykázaný debet na úverovom účte vo výške 6.119 eur a že 14.07.2016 zaplatil splátku úveru,

pričom konečný stav ku dňu 31.12.2018 činil 5.771,69 eura. Poslednou výzvou pred zosplatnením
žalobca preukázal, že veriteľ dňa 10.02.2017 vyzval žalovaného podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka na zaplatenie dlžných splátok úveru vo výške 677,98 eura najneskôr do 15 dní od doručenia
výzvy a v opačnom prípade banka bude oprávnená požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa
doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Žalovaný si výzvu prevzal osobne dňa 15.02.2017.

8. Vyhlásením úveru za predčasne splatný žalobca preukázal, že veriteľ dňa 22.03.2017 oznámil
žalovanému, že k 21.03.2017 jeho dlh na úvere je vo výške 476,05 eura a keďže dlh neuhradil,
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru; k tomuto dňu bol žalovaný povinný zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu celý dlh zo zmluvy, ktorý k 21.03.2017 predstavoval 6.167,35 eura. Žalovaný
vyhlásenie úveru za predčasne splatný v odbernej lehote neprevzal. Veriteľ potom výzvou zo dňa

05.12.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu na úvere v sume 7.145,90 eura a ďalšou výzvou zo
dňa 02.05.2019 ho vyzval na zaplatenie sumy 7.327,89 eura do 13.05.2019. Štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere žalobca preukázal, že veriteľ ich predložil žalovanému, ktorý ich
prevzal a podpísal dňa XX.XX.XXXX. V týchto informáciách je podrobne všetko rozvedené o poskytnutí
klasického bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 6.119 eur, vrátane zmluvných úrokov, výšky

RPMN,priemernejhodnotyRPMN,splátok,poradia,termínov,frekvenciesplátokúveru,celkovejčiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu, ako aj ostatné údaje. Informáciou o
RPMN a priemernej hodnote RPMN žalobca preukázal, že žalovaný takéto informácie osobne prevzal
a podpísal dňa XX.XX.XXXX. Výpisom z úverového účtu žalobca preukázal, ako mal žalovaný uvedený
podrobný rozpis počtu splátok, deň splátky, zostatok, úmor, úrok. Žiadosťou o poskytnutie spotrebného

úveru žalobca preukázal, že veriteľ mal túto žiadosť predloženú, ktorá bola podpísaná žalovaným dňa
XX.XX.XXXX, kde mal podrobne rozvedené žalovaný svoje identifikačné údaje, ako aj ďalšie skutočnosti
potrebné k posúdeniu veriteľa na poskytnutie úveru.

9. Súd predmetnú právnu vec posudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskeho

zákonníka. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť G. Q. P., J..P.., so sídlom v Q., bol v zmluve
riadne označený obchodným menom a ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľovi
bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 6.119 eur na podklade ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. V zmluve si strany sporu dohodli podstatné náležitosti, a to výšku úveru s pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 10,45 % p. a., RPMN vo výške 10,97 % a celkovú čiastku, ktorú mal dlžník zaplatiť

vo výške 9.054,72 eura. Priemerná hodnota RPMN bola určená vo výške 15,37 %. V čl. IV. zmluvy
bolo riadne dohodnuté splácanie úveru a zmluva obsahovala aj ďalšie články a náležitosti, z ktorých
je možné jednoznačne vyvodiť, že šlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Veriteľ svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy dodržal a žalovanému previedol na jeho účet sumu 6.119 eur v deň podpisu
zmluvy XX.XX.XXXX. Žalovaný ako dlžník porušil svoju povinnosť, prestal splácať úver riadne a včas,

čím sa dostal do omeškania a z predmetného úveru uhradil pôvodnému veriteľovi celkovo 858,07 eura.
Veriteľ ho výzvou zo dňa 10.02.2017 vyzval na zaplatenie s upozornením na možnosť vyhlásenia úveru
za splatný. Prvýkrát sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou splatnou v auguste 2016 a ku dňu
zosplatnenia bol viac ako 3 mesiace v omeškaní. Pre neuhradenie tohto dlhu veriteľ vyhlásil úver za
predčasne splatný listom zo dňa 22.03.2017, doručeným žalovanému dňa 12.04.2017, a tak mimoriadna

splatnosť úveru nastala 10. kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia, t. j. 22.04.2017. Táto
skutočnosťvyplývazdoloženejplatobnejhistórie,kdesauvádzacelkovávýškakaždejjednotlivejsplátky
s dátumom úhrady zvýrazneným písmom s poznámkou „splátka úveru“ a koľko z danej splátky bolo
započítané na istinu a koľko na úroky.

10.Čosatýkanámietkyžalovaného,žežalobcazleoznačilvžalobečíslozmluvy,keďuviedol,žezmluva
o úvere má číslo XXXX XXXX XXRSU, žalobca vysvetlil, že došlo k administratívnej chybe pri písaní
žaloby, keď omylom bolo dopísané k tomuto číslu aj písmeno „D.“. Inak uviedol, že toto číslo je správne
uvedené v záhlaví zmluvy a pod takýmto číslom bola zmluva vedená. Súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, keďže išlo len o chybu v písaní a význam je nepochybný. Takéto isté zdôvodnenie uviedol

aj k námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho dátumu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky
a v tej súvislosti aj oznámenia o postúpení pohľadávky, keď tiež došlo k pisárskej chybe, a žalovanému
bolo postúpenie pohľadávky oznámené zo dňa 20.12.2018 v súlade s ustanovením § 17 ods. 4 zákona
o spotrebiteľských úveroch. K zmluve o postúpení pohľadávky žalobca predložil aj prílohu, na základektorej je možné identifikovať predmetnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX
pod č. XXXX XXXX XXSU, a tak bola jednoznačne daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.

11. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou
formulárovou, predtlačenou a typovou zmluvou, ktorú veriteľ predložil žalovanému na podpis, a ktorá
bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu, pričom
žalovaný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy a musel ju podpísať v celku. Zmluva bola výsledkom dohody
veriteľa a žalovaného a je bežnou praxou, že zmluvy sa uzatvárajú na pobočkách bánk, po dohode s

klientom a zakomponovaní jeho návrhu a vybraní produktu, ktorý banková inštitúcia poskytuje. Bankové
inštitúcie majú určité typy predpripravených zmlúv o úvere, aby bolo možné ich v krátkom čase doplniť
a predložiť klientovi na podpis. Spotrebiteľ má dostatok času, aby sa zoznámil s obsahom zmluvy a
zvážil výhodnosť takejto ponuky. Žalovaný nepreukázal, že ho veriteľ nejako nútil zmluvu podpísať.
Žalobca preukázal, že žalovaný v deň podpisu zmluvy XX.XX.XXXX bol oboznámený so štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahovali celkovú výšku úveru, podmienky,

ktoré upravujú čerpanie peňažných prostriedkov, dobu trvania zmluvy, splátky a poradie, v ktorom
sa budú splátky poukazovať, celkovú čiastku, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť, úrokovú sadzbu
úveru, RPMN, priemernú RPMN a ďalšie náležitosti uvedené v zmluve a veriteľ predložil žalovanému
aj písomnú informáciu o RPMN, o priemernej RPMN a spôsob výpočtu. Pokiaľ žalovaný namietal, že si
žalobca v zmysle § 7, § 8 zákona o spotrebiteľských úveroch neoveroval a neposudzoval jeho bonitu s

odbornou starostlivosťou, tak v skutočnosti žalobca bonitu žalovaného skúmal overením v databázach
Sociálnej poisťovne, či a kde je zamestnaný, na základe akého pracovnoprávneho vzťahu, ako aj dobu
trvaniazamestnanianazákladesúhlasužalovanéhonadobu10rokovodudeleniasúhlasu.Súdneuznal
za opodstatnenú ani ďalšiu námietku žalovaného, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže

všetky náležitosti sú v spotrebiteľskej zmluve zakomponované. V zmluve sa uvádza počet mesačných
splátok, ktoré boli podrobne rozpočítané od 08.05.2016 až do 08.04.2024. Spotrebiteľ mal navyše právo
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere.

12. Pokiaľ ide o to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom, tak v tomto smere nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie
dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Za použitia

eurokonformného výkladu zákona možno dospieť k záveru, že má ísť len o spresnenie toho, čo splátka
úveru zahŕňa. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súbor, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky (obdobne aj rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3Cdo 146/2017 a 3Cdo 56/2018, rozsudok
SD EÚ C-42/2015).

13. Ani s námietkou žalovaného ohľadom zmluvných poplatkov, ktoré označil za neprijateľnú zmluvnú

podmienku z dôvodu, že ide o finančné záväzky za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke neboli
dodané, slúžia v skutočnosti len záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Žalobca
si totiž žiadne poplatky žalobou neuplatnil, aj keď v zmluve o úvere boli uvedené v čl. V, a vzhľadom
na to argumentácia žalovaného bola bez právneho významu; rovnako tak aj námietky týkajúce sa

Rozhodcovskej zmluvy a Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa nikdy nerealizovali.

14. Súd prvej inštancie neuznal za relevantnú ani námietku premlčania nároku žalobcu. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradami splátok úveru, pretože ich prestal splácať riadne a včas a prvýkrát sa
podľa platobnej histórie dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 09.08.2016. Ku dňu zosplatnenia

bol teda viac ako 3 mesiace v omeškaní a veriteľ si uplatnil svoje právo po tom, čo dňa 10.02.2017
zaslal žalovanému výzvu na splnenie dlhu a súčasne ho upozornil na možnosť vyhlásiť úver za splatný.
Žalovaný ani potom splátky úveru podľa výzvy nehradil, preto veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný
listom zo dňa 22.03.2017, ktorý bol doručený žalovanému dňa 12.04.2017. Mimoriadna splatnosť úverunastala 10. kalendárny deň odo dňa doručenia zosplatnenia, t.j. 22.04.2017 a žalobca si nárok na
súde uplatnil 22.05.2019 t. j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej lehoty. Nie je podstatné, že po
výzve žalovaný zaplatil ďalšiu splátku úveru 14.07.2016, keďže veriteľ dodržal postup podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka.

15. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného, že v zmluve nie je správne určená výška RPMN, s touto sa
súd tiež nestotožnil, lebo veriteľ predložil žalovanému písomnú informáciu o výške RPMN a priemernej
hodnote RPMN na úver (v spise na č. l. 176), z ktorého je evidentné a jednoznačné, akým spôsobom

postupoval veriteľ pri výpočte výšky RPMN, čo bolo v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a
určil jej hodnotou 10,97 % p. a., pričom postupoval a vychádzal z čl. IV. zmluvy, podľa ktorého ide o počet
splátok 96 a týmto číslom bola vynásobená splátka úveru mesačná (96 x 94,32 eura), čím sa žalobca
dostal k hodnote 9.054,72 eura podľa čl. I. bod 4, teda k celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť, a
v bode 3 tohto článku je presný rozpis výpočtu RPMN; okrem toho tieto skutočnosti boli žalovanému
oznámené aj v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere a priemerná hodnota

RPMN na príslušný spotrebiteľský úver bola platná ku dňu podpisu zmluvy vo výške 15,37 %, čo bolo
jednak písomne oznámené žalovanému a zverejnené podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Z týchto dôvodov mal súd za to, že právny predchodca žalobcu si splnil všetky zákonné
povinnosti v súvislosti s výškou RPMN ako aj s priemernou hodnotou RPMN, spôsobom ich výpočtu
a zverejnenia a oznámenia dlžníkovi. Žalovaný nepreukázal dôvod, pre ktorý by žalobca nesprávne

vypočítal RPMN a priemernú hodnotu RPMN.

16. Ani jedna z námietok žalovaného nebola dôvodná tak, aby bolo možné spotrebiteľský úver označiť
za bezúročný a bez poplatkov, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 6.081,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.771,69 eura

od 23.04.2017 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení s tým, že žalobca si uplatnil v tomto konaní dlžnú istinu vo
výške 5.771,69 eura, ku ktorej pripočítal zmluvný úrok počítaný len ku dňu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru vo výške 308,33 eura a úroky z omeškania od prvého dňa omeškania do zosplatnenia
v kapitalizovanej výške 1,51 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny 5.771,69 eura

od 23.04.2017, teda od 1. dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru a iba z tejto istiny je povinný
zaplatiť zákonný úrok z omeškania vo výške 5 %. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a
priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % voči žalovanému podľa § 262 ods. 1 CSP, pretože bol v konaní
plne úspešný; o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanieodôvodnilsodkazomnaustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. a),b),c),d),e),f),g),h) CSP. Podľa neho súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nesprávne aplikoval ustanovenia ním uvedených právnych predpisov. Nie je totiž zrejmé, prečo súd

žalobu zamietol, keďže sa nezaoberal právnou otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, či je
úver spotrebiteľským úverom a absentuje aj právny názor súdu k dôkazom predloženým žalobcom
a žalovaným. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd oboznámil strany sporu o sporných a
nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 CSP). Bolo porušené
právo na spravodlivý súdny proces, skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Súd mal skúmať, či má zmluva o úvere všetky zákonné
náležitosti a či veriteľ postupoval s náležitou starostlivosťou k posúdeniu bonity žalovaného. Navyše súd
neskúmal ani Všeobecné podmienky úveru, obchodné podmienky, cenníky a formulár pre štandardné
informácie k spotrebiteľskému úveru. Žalovaný disponoval po podpise iba zmluvou o úvere. Súd mal

vyhodnotiť, či je zmluva v poriadku, alebo je pre absenciu zákonných náležitostí úver bezúročný a bez
poplatkov, keďže navyše žalobcovi priznal aj úroky zo zmluvy, čo nijako nezdôvodnil. V zmluve bolo
potrebné podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch rozčleniť splátky na splátku
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia. To malo smerovať

k požiadavke, aby si veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa a sám určoval, aká časť sa
použije na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia
zmluvy to vyžadovalo. V tomto bode bol zákon od 1.5.2018 novelizovaný, no na daný prípad sa novela
nevzťahuje. Zmluva neobsahuje ani ďalšie zákonné náležitosti, a to: adresu predávajúceho, na ktorúmôže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ďalej nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Je neprípustné, že súd priznal žalobcovi i zmluvné
úroky. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva. V tomto smere poukázal

na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a judikát Najvyššieho súdu SR R 70/1995. Také
konaniemožnohodnotiťakokonanievrozporesdobrýmimravmi.Napodporusvojichtvrdeníuvedených
v odvolaní žalovaný poukázal aj na viaceré rozhodnutia niektorých krajských súdov a Najvyššieho súdu
SR. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia v bode 11. rozsudku neobsahuje žiadny právny názor súdu,
ide iba o zopakovanie prednesu splnomocnenej zástupkyne o nesprávnom výpočte RPMN. Dôkaz o

správnosti či nesprávnosti výpočtu ako aj právny názor súdu o RPMN nie je vyjadrený. Súd neuviedol,
ktoré dôkazy mali pre rozhodnutie vo veci právnu relevanciu a ktoré neboli dôležité. Konanie súdu je
podľa žalovaného jednostranne porušujúce Ústavu Slovenskej republiky v čl. 144 ods. 1.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že uplatnením práva na spravodlivý proces nie je automatický nárok na

vydanie rozhodnutia spotrebiteľa vždy, keď tento nemá záujem dodržať svoje povinnosti. Do tohto
práva nepatrí ani právo účastníka, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania

(I. ÚS 241/07). Žalobca neuznal opodstatnenosť dôvodov odvolania, pretože: 1. Konečná splatnosť
úveru bola v zmluve uvedená v článku IV. ods. 1 - dňa 8.4.2024, 2. Predpokladaná doba trvania zmluvy
o úvere bola uvedená v článku IV ods. 1 - 97 mesiacov, a 3. Adresa veriteľa pre uplatnenie práva
spotrebiteľa podať sťažnosť alebo reklamáciu bola uvedená v článku IX. ods. 10 - F. X, XXX XX Q..
V tomto prípade je reálna situácia taká, že žalovaný nevrátil ani len istinu, t. j. požičanú vec, hoci vrátiť

vec vlastníkovi je základným princípom na úrovni elementárnej spravodlivosti. Vrátenie dlžnej sumy
minimálne v rozsahu poskytnutej istiny so zákonným úrokom z omeškania je vyjadrením predpokladu
nevyhnutnej dôvery v rámci súčasných spoločensko-ekonomických vzťahov. K tomu poukázal aj na
nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS11/2016,kdesauvádza,že„východiskovýmbodombymalabyť
myšlienka, že dlhy sa platiť majú a patrí sa ich platiť. Pri argumentácii týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov

je potrebné rozlišovať argumenty „na vstupe“ týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom a argumenty „na výstupe“, ktoré sa týkajú procesného presadzovania nesplnených
povinností spotrebiteľa.“ Žalobca zotrval na jeho predošlých stanoviskách a predložených dôkazoch.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Preto
tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd
okrem tých zákonných ustanovení, ktoré citoval súd prvej inštancie, poukazuje aj na nižšie uvedené
zákonné ustanovenia:

20. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

21. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svojupohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich
nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm.

a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva ten skutkový stav, ktorý podrobne opísal súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozsudku. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
mala všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Správne tiež konštatoval, že išlo o spotrebiteľský vzťah na podklade
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nebolo sporné, že strany sporu danú zmluvu uzavreli,

že žalovanému bol pôvodným veriteľom poskytnutý úver v dohodnutej výške, avšak žalovaný podmienky
zmluvy nedodržal a úver v auguste 2016 prestal úplne splácať. Veriteľ preto dôvodne postupoval v
súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom
podľa § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu tak, ako to konštatoval aj súd
prvej inštancie. Zároveň žalobca preukázal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala náležitosti

namietané žalovaným v súlade s právnym predpisom a zmluva z tohto dôvodu nemôže byť považovaná
za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca si navyše žiadne poplatky neuplatnil; požadoval len zmluvný úrok
do dňa zosplatnenia a následne len úrok z omeškania. Poukazovanie na nedostatok v smere dohody
o rozhodcovskom konaní a dohody o zrážkach zo mzdy nebolo v tomto prípade relevantné, rovnako
tak ani na neskúmanie bonity žalovaného pred uzavretím zmluvy. Žalobca uvedené námietky vyvrátil

doložením listinných dôkazov. Prípadné nedodržanie procesného postupu súdu upravené v ustanovení
§ 181 ods. 2 CSP zákon nespája s následkom nevyhovenia žalobe, ak táto inak bola podaná dôvodne.

25. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom G. V. úvere zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spadá pod režim zákona

o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňal definíciu spotrebiteľa podľa § 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Veriteľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, a preto spĺňal zákonnú definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Zmluvu teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému.

26. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku

namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena
sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť
zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je
zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmtoúčelomsamuzachovávajúvšetkynámietkyprotipostúpenejpohľadávkearovnakoajmožnosťnamietať
voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v
právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami

s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu
v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu
upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné

podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné (rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Cdo
147/2017 zo dňa 24.04.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako R 60/2018, pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Obdo 92/2018 zo dňa
20.11.2019 a rozsudok Najvyššieho súdu, sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018 ).

27. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri

ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu

klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8
zákonaobankáchtrebapovažovaťzakonanievrozporesozákonomatakýtoúkonjeabsolútneneplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť
prihliadať ex offo. Keďže v danom prípade pôvodným veriteľom bola banka, ktorá postúpila svoju
pohľadávku z úverovej zmluvy na postupníka KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. (žalobcu), súd

prvej inštancie správne skúmal jeho aktívnu vecnú legitimáciu, t. j. či boli pred postúpením pohľadávky
dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách i zákonom o spotrebiteľských úveroch, teda či
postúpenie pohľadávky bolo platné. Správne konštatoval, že žalobca listinnými dôkazmi svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní preukázal. Námietky žalovaného v ostatných smeroch boli irelevantné.

28. Odvolací súd s ohľadom na všetko vyššie uvedené urobil záver, že odvolanie žalovaného nie
je opodstatnené a jeho námietky prednesené v podanom odvolaní hodnotil ako účelové. Súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobcovi priznal požadovanú
pohľadávku pozostávajúcej z istiny vo výške 5.857,51 eura, zmluvných úrokov ku dňu zosplatnenia
vo výške 308,33 eura a zo sumy úrokov z omeškania do dňa zosplatnenia vo výške 1.51 eura a

so zákonným úrokom z omeškania až do zaplatenia dlhu. Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na
všetky žalovaným uvedené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť svoj dlh žalobcovi. Odvolací súd teda
považujúc odvolanie žalovaného za neopodstatnené napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov v plnom rozsahu
proti žalobcovi, keďže žalobca bol v spore plne úspešný. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).