Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/332/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412201033
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4412201033.2

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., G. V. XX,
zastúpená: JUDr. Mária Ančinová, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, Ul. Podzámska 29, Nové Zámky, IČO:
34 060 570, proti žalovanej: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K., G. V. XX, zastúpená Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka, so sídlom Podzámska

32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 3.004,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. júna 2017, č. k. 5C/31/2012-222, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 13.06.2017, č. k. 5C/31/2012-222 pri právnom posúdení podľa

§ 110 ods. 1, § 137 ods. 1, § 511 ods. 3, § 558 Obč. zák., a § 147 ods. 1, 2 CSP zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni sumu 2.921,82 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.921,82 eura od
18.01.2012 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd podanú
žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s tým, že ich náhradu v rozsahu 100 %

priznal žalobkyni majúcej v konaní plný úspech. Úspech žalovanej strany v časti, v ktorej súd žalobu
zamietol a v časti protinávrhu možno považovať iba za nepatrný.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie mal s poukazom na vykonané
dokazovanie preukázané, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná boli ku dňu podania žaloby v danej veci
podielovými spoluvlastníčkami bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. G. V. v O. K., a to každá v podiele

1-ica. Vzniklý spor po právnej stránke kvalifikoval súd prvej inštancie ako spor rezultujúci z obsahu ust. §
137 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého by sa každý spoluvlastník mal podieľať na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. V danom prípade, by sa každá zo strán sporu mala podieľať na
právach a povinnostiach k spoločnej veci v rozsahu 1-ica. Z obsahu spisu vyplýva, že v súvislosti
so spoluvlastníctvom bytu žalobkyňa splnila dlhy, resp. pohľadávky voči O. bytovému družstvu, voči
plynárňam, voči elektrárňam a takisto platila aj za SIPO. Na týchto výdavkoch by sa mala žalovaná

podieľať polovičnou mierou. Úvahy právnej zástupkyne žalovanej o prípadnom bezdôvodnom obohatení
žalovanej neboli riadne odôvodnené.

4. V spore súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa v žalovanom období, t. j. od r. 2008 do r. 2011
mala zo spoločného bytu nejaký výnos. Svedkyňa B. bývala v predmetnom byte, avšak iba niekoľko
mesiacov, čo bolo však v roku 2007.5. Samotné neužívanie bytu žalovanou nemôže byť na ťarchu jej povinnosti prispievať na náklady s
platbami za byt. Žalovaná neužívala byť kvôli zlým súrodeneckým vzťahom k žalobkyni.

6. Súd prvej inštancie zdieľal ten názor, že žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1-ice, by
sa mala podieľať na preukázaných nákladoch na údržbu bytu a na nákladoch spojených s užívaním
bytu v pomere 1-ica.

7. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, tak súd ju považoval za bezdôvodnú.

Žalovaná totiž svoj dlh voči žalobkyni uznala tak, ako to vyplýva z listu vtedajšej právne zástupkyne
žalovanej JUDr. Evy Csontosovej zo dňa 06.12.2011. V uvedenom liste je jednoznačne uvedené, že
žalovaná uzná nárok žalobkyne za náklady spojené s užívaním bytu za rozhodné obdobie, ak sa
dohodnú na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k ich bytu. V tomto smere súd uviedol, že v
uznaní dlhu nie je nevyhnutné uviesť presnú výšku uznávaného dlhu, pretože z listu je jednoznačné,
že sa jedná o výdavky s nehnuteľnosťou vo výške 4.000 eur po dobu troch rokov. Slovenský právny

poriadok nepozná podmienené uznanie dlhu. Aj súčasná právna zástupkyňa žalovanej v priebehu
konaniauviedla,žežalovanábymalapreukázanúčasťnákladovzabytuhradiť,avšakzároveňnamietala
premlčanie nároku žalobkyne za obdobie rokov 2008 až 2009.

8. Súd skúmal výšku jednotlivých úhrad zaplatených žalobkyňou určitým subjektom tak, ako je uvedené

v žalobe a na základe výpisu z účtu žalobkyne a ňou predložených pokladničných poštových preukazov
za inkriminované obdobie (r. 2008 až 2011), ktorými boli platené služby spojené s užívaním bytu, platby
za elektrinu, plyn a SIPO zistil, že ide o tie sumy, tak, ako sú uvedené v žalobe. Z predložených dokladov
žalobkyňou zistil súd aj to, že žalobkyňa za žalované obdobie zaplatila daň za byt a aj poplatky za odpad.
Súd potom zdieľal ten názor, že platby v prospech O. bytového družstva, žalobkyňa zaplatila.

9. Podanú žalobu žalobkyne zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala príslušnej časti platby v
prospechsúdnehoexekútoraJUDr.Ing.Štoreka,pretoženebolopreukázané,žetaktovynaloženáplatba
žalobkyňou súvisela s užívaním predmetného bytu.

10. Priznaný nárok z omeškania, žalobkyňa uplatnila v správnej výške a za správne obdobie, žalovaná
ho nespochybnila a preto súd podanej žalobe aj v tejto časti vyhovel.

11. V danom prípade nemohlo ísť o protinávrh žalovanej podľa § 147 ods. 1 CSP, ale iba o prostriedok
procesnej obrany, pretože žalovaná Bytkomfortu s.r.o., vyplatila sumu 92,25 eura a preto sa oprávnene

1-ice z tejto sumy domáhala od žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd preto žalovanú čiastku o 46,13
eura znížil.

12. Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania podala
včas odvolanie žalovaná, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Nové Zámky, č. k. 5C/31/2012

zo dňa 13.06.2017 v napadnutej časti zmenil tak, že súd žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

13. Predmetné písomné podanie, ktoré súd označil za písomné uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky

nikdy nebolo mienené zo strany žalovanej, ako uznanie dlhu. Ani zo samotného textu nevyplýva, že by
malo ísť o uznanie dlhu. Vychádzajúc z obsahu ust. § 588 Obč. zák. vyplýva, že ak niekto písomne uzná,
že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Samotný
text takéto uznanie vôbec neobsahuje, pričom žalovaná sa svojim stanoviskom nezaviazala k úhrade
žiadneho dlhu. Podanie zo dňa 06.12.2011, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje nespĺňa náležitosti

uznaniadlhuanavyšeobsahujeajpodmienky,ktorésplnenéneboli.Týmtopísomnýmpodanímžalovaná
neprejavilasvojuvôľuuznaťdlh,alevôľudosiahnuťdohoduprivyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva
k predmetnému bytu. Navyše právna zástupkyňa žalovanej mala v tom čase (06.12.2011) k dispozícii
iba splnomocnenie na zastupovanie v konaní, a nie aj na vykonanie hmotnoprávneho úkonu, ktorým je
aj uznanie dlhu. Súd mal potom prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania.

14. Je nesporné, že žalobkyňa predmetný byt aj užívala, čo znamená, že v rozhodnom období museli
byť spotrebované energie v súvislosti s užívaním bytu, a nie iba s temperovaním bytu, ako uviedol súd.
Žalobkyňavkonaníneuniesladôkaznébremenoanivtomsmere,čiňouuplatňovanéplatbybolikonečnéalebo preddavkové a ani v jednom prípade nepredložila vyúčtovanie týchto platieb. Takisto nepreukázala
v spore ani to, aká časť nákladov bola spotrebovaná žalobkyňou, keď v byte bývala a aká časť nákladov
bola vynaložená na temperovanie bytu.

15. Pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania, ak mal súd preukázané, že zo strany žalovanej ide o
platné uznanie dlhu, nemal čo nariaďovať ďalšie pojednávanie vo veci, čím len navýšil trovy konania. V
ďalších konaniach sa totiž neriešila platnosť alebo neplatnosť uznania dlhu.

16. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalovanej zo dňa 09.08.2017
napadnutý rozsudok OS Nové Zámky zo dňa 13.06.2017 č. k. 5C/31/2012-222 v jeho vyhovujúcej časti
výroku a výroku o náhrade trov konania, zvoliac pritom procesný postup podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods.
1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd

vyhodnotil podané odvolanie zo strany žalovanej, ako dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. V prejednávanej veci odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti podaného odvolania zo strany

žalovanej dospel k tomu záveru, že je na mieste použiť procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/
v spojení s § 391 ods. 1 CSP, ktorý sa prejavil v zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých častiach výrokov s následným vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu vo veci
a zároveň aj v súvislosti s jeho právnym posúdením nepostupoval dôsledne v intenciách odcitovaných
ustanovení procesného predpisu, čo sa prejavilo jednak v predčasnosti zaujatého právneho záveru
vedúceho k vyneseniu výroku napadnutého rozsudku a jednak aj v tom, že takto zaujatý záver
prvoinštančného súdu je v rozpore s obsahom ust. § 558 Obč. zák., pokiaľ ide o posúdenie esenciálnych

náležitostí inštitútu „uznania dlhu“.

20. Odvolací súd zhodne, ako odvolateľka (žalovaná) v podanom odvolaní zdieľa ten záver, že písomné
podanie spísané JUDr. Evou Csontosovou, ako vtedajšou právnou zástupkyňou žalovanej zo dňa
06.12.2011, nie je možné považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. V prvom rade je v

súvislosti s týmto písomným podaním potrebné uviesť, že vôbec nie je vo svojom záhlaví označené
ako uznanie dlhu. Takisto nie je možné z obsahu tohto podania zistiť, v akej výške má predmetný dlh
vôbec existovať. Iba okrajovo je možné zistiť, že ak žalobkyňa vydokladuje výdavky s nehnuteľnosťou
vo výške 4.000 eur, tak žalovaná súhlasí s čiastkou 13.000 eur zrejme z titulu zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Z obsahu tohto písomného podania nie je možné zistiť ani splnenie druhej

podmienky,ktorámusíbyťsplnenákumulatívnepriuznanídlhu,ktoroupodmienkoujedôvodvznikudlhu.
V súvislosti so sumou 4.000 eur, čo by mala byť zrejme podľa prvoinštančného súdu výška dlhu sa iba
stručne uvádzajú náklady s nehnuteľnosťou, a nie ich konkrétna špecifikácia za určité obdobie. Samotné
písomné podanie zo dňa 06.12.2011 bolo vypracované pre potreby konania o zrušenie a vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva vedeného pod sp. zn. 5C/42/2011, a nie za účelom samotného uznania
dlhu. Súčasne platný právny poriadok na území SR neuznáva podmienečné uznanie dlhu, ako správne
konštatoval aj prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Z obsahu predmetného písomného podania

a z decembra 2011 nie je možné zistiť ani to, či „údajný dlh 4.000 eur“ v čase jeho uznania existoval,
pretože písomné podanie je vyhotovené dňa 06.12.2011, pričom žalobkyňa sa domáha zaplatenia voči
žalovanej sumy 3.004,50 eura s prísl., za obdobie od r. 2009 do r. 2011 (vrátane) bez bližšej špecifikácie
začiatku a konca tohto obdobia.

21. S prihliadnutím na uvedené v danom prípade nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby
tým spôsobom, že začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Z tohto pohľadu bude povinnosťou
prvoinštančného súdu v ďalšom konaní zaoberať sa dôvodnosťou, resp. nedôvodnosťou vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovanej.

22. Za predpokladu neúspešne vznesenej námietky premlčania súd prvej inštancie v ďalšom konaní

zameria svoju pozornosť na zistenie režimu užívania predmetného bytu počas žalovaného obdobia, t. j.
či ho niekto užíval alebo nie, resp. či byt bol iba temperovaný a aké vznikli skutočné náklady žalobkyni
s úhradou služieb vzťahujúcich sa k uvedenému bytu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodní(§220ods.2vetatretiaCSP),t.j.uvedie,zakýchlistinnýchdôkazovkonkrétnevychádzalanie
žesaobmedzíibanakonštatovanie,žesúdskúmaltiedoklady,takakosúduvedenévžalobe.Zhľadiska

žalobkyňou pôvodne uplatneného žalobného návrhu v sume 3.004,50 eura s prísl., a v súčasnosti už
aj s prihliadnutím na sumu právoplatne zamietnutého žalobného návrhu, súd prvej inštancie v ďalšom
konaní ozrejmí, čo zostalo predmetom žalobného návrhu (nároku) zo strany žalobkyne a o tomto za
použitia ust. § 391 ods. 2 CSP opätovne rozhodne. V zamietajúcej časti výroku (v jej odôvodnení), ktorá
síce nebola predmetom odvolacieho konania, súd prvej inštancie neuviedol, v akej konkrétnej sume

podanú žalobu zamietol.

23. Na margo rozhodnutia prvoinštančného súdu o náhrade trov konania odvolací súd poznamenáva,
že s účinnosťou od 01.07.2016 je v platnosti ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, ktoré na rozdiel od ust. § 142
ods. 3 OSP účinného do 30.06.2016 už vo svojom texte neobsahuje pojem neúspechu účastníka v

pomerne nepatrnej časti, na ktorý vo svojom rozhodnutí o náhrade trov konania poukázal súd prvej
inštancie. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to aj
vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky.

24. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalovanej považoval za dôvodné.

25. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).