Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119215492
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119215492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, dieťa rodičov:
otec H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. P. XXXX/XB, T., H. Česká republika a matka O. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W. XX/XX, E., zastúpená Mgr. Lukášom Grežďom, advokátom, so sídlom Streďanská
1537/14, Topoľčany, o návrhu otca dieťaťa na úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca
proti rozsudku takto Okresného súdu Nitra zo dňa 29. marca 2021 č. k. 11P/340/2019-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. U., nar. XX. XX. XXXX každú prvú sobotu v mesiaci
od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v
stanovený čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas vrátiť v mieste jej
bydliska a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.

Súd ukladá matke maloletého povinnosť zabezpečiť telefonický alebo audiovizuálny kontakt otca s
maloletým každý párny piatok od 18.00 hod. do 19.00 hod.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca dieťaťa zamietol a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 4,
§ 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 Zákona o rodine a vykonaným dokazovaním zistil, že
rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú spolu. Z ich mimomanželského vzťahu pochádza

maloletý H. U., nar. XX. XX. XXXX. Matka dieťaťa spočiatku bývala spoločne s maloletým u pani R.
v H., na adrese F. XXX/XX v byte 2+1. Náklady na bývanie hradila babička maloletého, ktorá finančne
podporovala matku i maloleté dieťa, keďže matka dieťaťa mala v tom čase príjem len z rodičovského
príspevku. Zdravotný stav maloletého bol dobrý a matka nemala s ním zvýšené výdavky. Matka dieťaťa
bola evidovaná na úrade práce v ČR, následne bola na rodičovskej dovolenke, kedy poberala rodičovský
príspevok. S maloletým nemala zvýšené výdaje. V tom čase býval otec na adrese H. X v byte jeho
rodičov, ktorým prispieval na bývanie 3000 KČ mesačne. Otec dieťaťa bol evidovaný ako nezamestnaný,

nevlastnil žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo, mal exekúciu z dôvodu pracovných pohľadávok,
ktorú mesačne splácal čiastkou 3000 CZK. S maloletým sa v tom čase stretával. V súčasnej dobe žije
maloletý u matky na adrese W. XX/XX, E., Slovenská republika. Matka dieťaťa má spolu tri vyživovacie
povinnosti a v súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že otec neprejavuježiadny záujem a vzťah s H., o ktorého sa nikdy nezaujímal, ani nestaral. Dobrý vzťah matka eviduje
so starými rodičmi zo strany otca, ktorý žijú v ČR a s maloletým sa vídajú, keďže ona do ČR s
maloletým chodieva. Od doby 1,5 roka matka vychováva maloletého sama. Otec dieťaťa mal vždy

problémy venovať sa maloletému. Záujem o syna taký opravdivý neprejavoval. O maloletého sa však
zaujímali rodičia otca. Otec dieťaťa si neplnil ani vyživovaciu povinnosť k maloletému. Bol vo VTOS kvôli
problémom s drogami a krádežiam. Spočiatku otec maloletému chýbal, ale postupom času maloletý
začal ako otca vnímať práve jej priateľa, s ktorým má doteraz dobrý vzťah, majú spoločné aktivity napr.
rybolov. Podľa vyjadrenia matky maloletý za svojho otca považuje jej súčasného partnera, ktorého volá

táta. U maloletého nebolo pozorované žiadne biologické puto k otcovi a maloletý v živote nepovedal jeho
meno. Matka zároveň vyjadrila veľkú nedôveru k osobe otca, ktorému ona neverí. Zo správy ÚPSVaR
Nitra, pracovisko Zlaté Moravce z 09. 06. 2020 vyplýva, že matka s maloletým žije v rodinnom dome v
obci E. spolu s jej partnerom C. Z., s ktorým má dve deti C. 4 roky a D. 2 roky. Na Slovensku bývajú 2,5
roka, pričom predtým žili spolu v H. a na Slovensko sa presťahovali kvôli lepšej práci pre jej partnera
a tiež kvôli bývaniu v rodinnom dome v W., ktorého vlastníkom je otec jej partnera. Jedná sa o starší

dlhý rodinný dom. Matka s jej rodinou obývajú samostatnú časť domu s vlastným vstupom. Celý obytný
priestor je pekne zariadený, deti majú množstvo hračiek. Maloletý H. má v dome vytvorený samostatný
priestor na učenie a hygienické podmienky v uvedenej domácnosti sú podľa správy ÚPSVaR Nitra
vyhovujúce. Rodina uhrádza výdavky spojené s bývaním. Matka poberá rodičovský príspevok a Pnd na
tri deti a matkin partner má príjem z výkonu práce 1000,- eur mesačne. Aj matka dieťaťa opakovane

potvrdila, že počas spoločného života medzi ňou a otcom maloletého začal otec dieťaťa užívať omamné
látky, bol opakovane vídaný na ulici ako sa bije, vyhrážal sa matke dieťaťa bitkou aj za prítomnosti
dieťaťa a táto mala o maloletého strach. Matka dieťaťa informovala starých rodičov zo strany otca o
jej odchode z ČR a po tomto kroku otec nejavil o dieťa záujem, nenapísal mu, nezavolal mu. Matka
dieťaťa v rámci rozhovoru s ňou uviedla, že nie je proti tomu, aby sa maloletý H. stretával s otcom,

avšak z dôvodu ich vzťahových väzieb uviedla, že by bolo vhodné, aby sa spočiatku styk realizoval za
jej prítomnosti. Samotný maloletý H. sa vyjadril, že s otcom sa stretnúť nechce, že mu neverí. Otec
za maloletým H. ani raz na Slovensko nevycestoval, nenavštívil ho a nekontaktoval ani matku dieťaťa,
že by chcel za maloletým prísť. Neozval sa ani na začiatku školského roka, kedy maloletý potreboval
školské pomôcky, ako aj oblečenie a iné potreby. Vykonaným dokazovaním v tejto právnej veci bolo

jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu dlhodobo nežijú. Neexistuje medzi nimi
aktívny rodičovský vzťah, pričom maloleté dieťa vychováva matka dieťaťa. Otec dieťaťa sa na výchove
maloletého dieťaťa dlhodobo nepodieľa, a to od útleho veku dieťaťa. Maloletý v súčasnej dobe žije v
rodine matky spolu s jej priateľom a dvoma nevlastnými súrodencami. Samotný maloletý potvrdil, že
vie, že jeho otec sa volá rovnako ako on, teda H. U.. Uviedol, že sa s ním stretol, keď boli na návšteve

v Čechách a boli spolu chytať kaprov. Rozplakal sa pri otázke ohľadom stretávania sa s otcom a svoj
nesúhlas k stretnutiu s otcom vyjadril rozplakaním sa a pokývaním hlavou. Pripustil stretnutie v stave,
že by bola pri ňom prítomná jeho matka. Čo sa týka hodnotenia súčasného partnera jeho matky, k
nemu sa maloletý vyjadril tak, že by mu dal jednotku a k osobe jeho biologického otca uviedol, že
jemu by dal päťku. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi otcom a

synom momentálne nie je nijako rozvinutý. Maloletý sa identifikuje s rodinou matky, s ktorou žije. Má s
matkou vytvorený veľmi pekný vzťah a má ho vytvorený aj s jej terajším partnerom. Na otca si maloletý
v podstate ani nepamätá, keďže rodičia sa veľmi skoro po jeho narodení rozišli. Otec dieťaťa trávil
pobyt aj vo VTOS a v tom čase, ako aj v ďalšom období sa o maloletého zaujímali len starí rodičia zo
strany otca. Otcovi je dôvodné vytýkať jeho protispoločenskú činnosť, v dôsledku ktorej sa dostal do

VTOS a stratil tak možnosť vytvárať si plnohodnotný vzťah s maloletým synom a podieľať sa na jeho
výchove, ako aj výžive. O potreby maloletého sa nezaujímal. Nebol matke dieťaťa nápomocný v zložitom
období pre matku, ako aj samotného syna. Správal sa nezodpovedne k sebe i k rodine v dôsledku
toho ako konal. Namiesto otca sa zaujímali o maloletého jeho rodičia, s ktorými má maloletý doteraz
vytvorený normálny vzťah. Možno konštatovať, že vzťah medzi maloletým a biologickým otcom dieťaťa

aktuálne žiadny vytvorený nie je. Maloletý prechováva k biologickému otcovi nedôveru a neprejavil
záujem stretnúť sa s ním. Nezáujem otca o dieťa sa prejavil i v tom smere, že otec za maloletým H.
ani raz nevycestoval na Slovensko, nenavštívil syna, nekontaktoval ani matku dieťaťa, že by chcel prísť
za synom a neozval sa ani ohľadom potrieb pre maloletého, ktorý už navštevuje školu a potrebuje
saturovať jeho bežné odôvodnené potreby, čo je v súčasnej dobe len bremenom matky maloletého

dieťaťa, ktorej v tomto smere aj z hľadiska výchovy dieťaťa pomáha jej súčasný uvedený partner. Súd v
nadväznosti na vykonané dokazovanie mal za to, že návrh otca dieťaťa ohľadom jeho styku s maloletým
v takom rozsahu ako bol navrhnutý otcom v jeho písomne podanom návrhu je predčasný. Otec dieťaťa si
rozhodne neuvedomuje potrebu relevantných krokov k tomu, by s maloletým nadviazal aktívny kontakt,ak o stretnutiach vážne uvažuje. Maloletý sa jednoznačne identifikuje s rodinou a prostredím, v ktorom
žije. Z hľadiska doterajšieho správania sa otca nemá maloletý vytvorenú k otcovi dôveru ani citovú
väzbu, a preto požiadavka otca dieťaťa v opísanom stave pomerov u maloletého a u otca nevytvára

priestor na to, aby sa styk požadovaný otcom dieťaťa jeho návrhom v tejto veci realizoval. Súd preto
návrh otca dieťaťa ako predčasné riešenie pomerov otca a dieťaťa v opísanej situácii stavu pomerov
zamietol. Považoval nateraz návrh otca v tejto veci za návrh nedôvodný a za návrh, ktorý by aktuálne
nezodpovedal najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, na ktorý súd počas celého konania v tejto veci
prihliadal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že
rozsudok sa zakladá na tvrdeniach matky, ktoré však nezodpovedajú skutočnosti. Matka maloletého
trvalo blokuje komunikáciu medzi maloletým a jeho otcom a prarodičmi z otcovej strany. Za rok 2020
matka umožnila iba jedno stretnutie s prarodičmi zo strany otca na asi 5 hodín, a to aj napriek tomu, že

maloletým bol v Českej republike niekoľko týždňov. V rámci tohto stretnutia maloletého s prarodičmi, ho
videl aj jeho otec, s čím matka nesúhlasila a reagovala na to úplným prerušením vzájomnej komunikácie
a odmietnutím ďalších stykov, aj keď boli doporučené i zo strany kolízneho opatrovníka. Stretnutie pritom
prebehlo úplne bez problémov a spontánne, a to napriek tomu, že maloletý povedal svojej babičke, že
má zakázané sa s otcom baviť. Napriek opakovaným žiadostiam tak ďalší styk maloletého s rodinou

otca umožnený nebol. Matka styk s otcom a jeho rodičmi nepodporuje, aj keď je to jej povinnosť. Nie
je pravda, že by matka bola v kontakte s rodičmi otca. Tento kontakt aktívne blokuje, keď neodpovedá,
nedvíha telefóny, neumožňuje samostatnú komunikáciu s maloletým H.. Sama prarodičov zo strany otca
nekontaktuje. Matka dobre vie, že darček k Vianociam má maloletý H. v H., čo jej bolo matke opakovane
uvedené s tým, že budú všetci radi, pokiaľ si ho vyzdvihne, aj keď by mu ho najradšej predali osobne,

mohli sa s ním rozprávať, vidieť, či má z darčeka radosť. Matka to ignoruje a na správy nereaguje. Pre
otca bolo doručenie rozsudku prekvapivé, nakoľko očakával, že vo veci prebehne ďalšie pojednávanie,
kde bude mať možnosť na tvrdenie matky a správy ÚPSVaR reagovať. Otcovi predvolanie na ďalšie
pojednávanie nebolo doručené. Otec má za to, že nebolo vyhlásené skončenie dokazovania a nebol
vyzvaný na doloženie ďalších dôkazov. Otec má za to, že sa nemal možnosť vyjadriť k spisovému

materiálu ako celku. Ďalším procesným pochybením je tiež to, že nebol zamietnutý návrh na vykonanie
dôkazov výsluchom prarodičov, vyslovene uvedených v návrhu na začatie konania. Prarodičia pritom
boli na pojednávaní prítomní, ale ich výsluch nebol vykonaný. Pokiaľ by sa názor otca ohľadne jeho
procesných nedostatkov ukázal ako oprávnený, bolo by konanie zaťažené vážnou procesnou vadou,
pre ktorú by napadnuté rozhodnutie nemohlo obstáť. Súd tak v dôsledku nesprávneho procesného

postupu došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vychádzal z nepravdivých tvrdení matky, ktoré
nemohol otec ich vrátiť, pretože na to nemal príležitosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne
aj z dôvodu, že pokiaľ mal súd za to, že nie sú dané podmienky pre to, aby mohol vyhovieť návrhu,
mal rozhodnúť inak, teda aby bol styk otca s maloletým nastavený nejakým iným spôsobom. Súd totiž
nie je viazaný návrhom otca, ale môže rozhodnúť aj inak, aby bol naplnený záujmy dieťaťa. Jedným so

záujmom dieťaťa bezpochyby jej styk s biologickým otcom, pokiaľ mu nebráni nejaká závažná prekážka,
najmä na strane otca. Takáto prekážka však zistená nebola. Pokiaľ mal súd za to, že navrhovaný
rozsah styku je príliš široký, mal zatiaľ určiť rozsah užší, napríklad realizovaný cez víkendy na Slovensku
a v Českej republike iba cez prázdniny, napríklad za asistencie babičky. Za súčasného stavu nemá
otec upravený styk v žiadnom rozsahu a je tak závislý na ľubovôli matky, či mu styk umožní. Súd

sa v odôvodnení rozsudku nevyjadril k celému návrhu otca, keď požadoval aj rozhodnutie vo veci
elektronickej komunikácie maloletého s otcom, keď vzhľadom k skutočnosti, že matka sa presťahovala
na Slovensko, čo zásadne komplikuje osobný kontakt otca maloletého, je toto najjednoduchšia možnosť,
ako vzťah otca maloletého syna rozvíjať. V opatrovníckych veciach neleží dôkazné bremeno výhradne
na stranách sporu, ale je to i súd, kto má aktívne vykonávať dôkazy a pokiaľ by mal pochybnosti o

dôvodnosti tohto návrhu, podobu komunikácie, prípadného blokovania, mal preveriť a vyzvať strany na
doloženie ich tvrdenia. K osobným pomerom otca uviedol, že je riadne zamestnaný, výživné platí, už 1,5
roka žije s priateľkou a očakáva s ňou narodenie dieťaťa. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa na termín
súdneho pojednávania nedostavil a neospravedlnil svoju neúčasť. Matka maloletého uviedla, že asi
štrnásť dní pred súdnym pojednávaním, ktoré bolo dňa 29. 03. 2021 komunikovala s O. U., nar.
XX. XX. XXXX (starou matkou maloletého H.). Preberali termín tohto pojednávania. Stará matka sainformovala, či nie je súdne pojednávanie odročené kvôli pandemickej situácii. Matka maloletého starej
matke poskytla informáciu, že nedisponuje poznatkom o odročení súdneho pojednávania. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, referát sociálnych vecí a rodiny nebol zo strany otca maloletého dieťaťa

kontaktovaný. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu matky dieťaťa, aby
návrh otca dieťaťa v právnej veci zamietol, pričom pokiaľ otec maloletého prejaví záujem o stretnutie s
maloletým, bude mu stretnutie za prítomnosti matky dieťaťa umožnené, kvôli postupnému nadviazaniu
vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Aj keď maloletý H. vie, kto je jeho biologický otec, k pravidelným
kontaktom nedochádza. Podľa slov matky, maloletý ešte nebol pripravený na rozšírenie styku s otcom.

Dobudúcnostimatkadieťaťasprihliadnutímnanázorapotrebymaloletéhoúpravustykuotcasdieťaťom
považuje za možnú. Posledné stretnutie otca s maloletým H. prebehlo počas letných prázdnin v roku
2020. Maloletý H. išiel na stretnutie so starými rodičmi z otcovej strany. Na toto stretnutie sa tešil. Starí
rodičia (D. U., nar. XX. XX. XXXX a O. U., nar. XX. XX. XXXX) si maloletého vyzdvihli. Po príchode k
starým rodičom sa maloletého stará matka opýtala, či sa chce stretnúť s otcom. Maloletý toto stretnutie
odmietol. Napriek tomuto odmietnutiu, otec na stretnutie s maloletým prišiel. Po tejto skúsenosti sa

narušili vzťahy a dôvera medzi maloletým, jeho matkou a uvedenými starými rodičmi. Po návrate od
otca k matke sa H. večer rozplakal. Uviedol, že stretnutie bolo dobré. Otec mu na privítanie dal pusu na
čelo, pozdravili sa. Otec maloletého informoval o svojom zamestnaní, predstavil mu partnerku. H. bol z
tohto stretnutia rozpačitý, sklamaný z toho, že starí rodičia nerešpektovali jeho názor. Aj napriek tomu,
že stretnutie s otcom označil za dobré, cítil sa nepríjemne. Nevedel, ako má otca oslovovať, nevedel s

otcom diskutovať. Uviedol, že otec si ho natáčal, fotil, sledoval jeho reakcie na položené otázky. Počas
ďalšieho pobytu na území Českej republiky mal maloletý navštíviť matkinu sestru. Matkina sestra žije
v blízkosti H. starých rodičov. H. poprosil matku, aby neposkytla starej matke informáciu, kde sa bude
nachádzať. Dôvodom bola predstava, že by ho navštívili starí rodičia spoločne s otcom. V súčasnosti
maloletý komunikuje so starou matkou. Posledný kontakt prebehol dňa 14. 05. 2021. Maloletý kontakt

so starou mamou neodmieta, nechce ale kontakt s otcom. Otec po nástupe maloletého dieťaťa do
školy po dištančnom vzdelávaní nekontaktoval matku, napríklad vo veci zakúpenia oblečenia, školských
pomôcok. Matka uvádza, že nebráni kontaktu otca s maloletým. Otec, podľa slov matky, neinicioval
telefonický kontakt s maloletým. Na základe uvedených skutočností Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Nitra,pracoviskoZlatéMoravce,referátsociálnychvecíarodiny,sociálno-právnaochranadetíasociálna

kuratela žiada, aby Krajský súd Nitra potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 03. 2021 a
zamietol návrh otca na úpravu styku s dieťaťom v takom rozsahu, ako otec uviedol v návrhu. Je dôležité,
aby dieťa poznalo svojho biologického otca a postupne si vybudovalo k otcovi vzťah. Rešpektovali sme
názor dieťaťa. Podľa sociálneho zisťovania maloletý prejavil nesúhlas so stretnutiami s otcom. Rozhovor
s dieťaťom prebiehal bez prítomnosti matky. Názor maloletého H. bol vypočutý a bola mu venovaná

náležitá pozornosť. Matka maloletého dieťaťa je otvorená komunikácii s otcom H. vo veci úpravy styku.
Zároveň rešpektuje názor dieťaťa na stretnutie s otcom a chce, aby nadviazanie vzťahu bolo postupným
budovaním dôvery medzi rodičom a dieťaťom.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65, § 66 Civilného
mimosporovéhoporiadku,ďalejCMP)bezprejednaniananariadenomodvolacom pojednávaníadospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 388 CSP
zmeniť a styk otca s maloletým H. U. upraviť.

5. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby bol oprávnený stýkať sa s maloletým H. U., nar. XX. XX.
XXXX vždy cez víkend 1 x za dva mesiace tak, že matke najmenej 14 dní vopred oznámi víkend,
kedy styk prebehne, pričom maloletého vyzdvihne v jeho bydlisku v piatok medzi 14.00-16.00 hod.
a opäť matke v nedeľu medzi 17.00-19.00 hod. v jeho bydlisku odovzdá. Zároveň uviedol, že vždy
následne prebehne styk s maloletým H. cez víkend pred jeho narodeninami. Odovzdanie a prebratie

maloletého môže prebehnúť i prostredníctvom prarodičov maloletého D. U., nar. XX.XX.XXXX a O. U.,
nar. XX.X.XXXX. Požadoval, aby sa s maloletým H. U. mohol stýkať vždy v období letných prázdnin od
1.8. do 31.8., v každom párnom roku cez Vianoce vždy od 22.12. do 27.12. a v každom nepárnom roku
cez Vianoce vždy od 28.12. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roku. Požadoval, že bude vyzdvihovať
maloletého H. U. vždy medzi 9.00-11.00 hod. v deň, kedy má byť styk zahájený v bydlisku matky a

matka si prevezme maloletého vždy v posledný deň styku medzi 17.00-19.00 hod. v bydlisku otca.
Požadoval, aby preberanie a odovzdávanie maloletého mohlo prebehnúť aj prostredníctvom prarodičov
maloletého, a to D. U. a O. U.. Žiadal, aby matka maloletého O. J. povinná umožniť kontakt otca
s maloletým podľa bodu I. tohto návrhu a je povinná poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť za účelomrealizovania telefonickej, či inej diaľkovej komunikácie navrhovateľa s maloletým. Návrh odôvodnil tým,
že maloletý bol zverený rozhodnutím súdu do starostlivosti matky a jemu bola stanovená povinnosť platiť
na maloletého výživné. Poukázal na to, že situácia sa postupom času zmenila a matka dieťaťa odmieta

odovzdávať maloletého H. jemu ako otcovi dieťaťa, pričom otec dieťaťa sa opakovane pokúšal dohodnúť
na kontakte s maloletým, ale bezvýsledne. Poukázal na stav, že matka s maloletým žije na Slovensku s
jej novým priateľom v obci E. v okrese W. E.. Vytýkal matke, že jej presťahovanie sa na Slovensko nijako
nekonzultovala a nežiadala ani jeho súhlas. Otec uviedol, že sa snažil domôcť styku s maloletým H. na
súde v Českej republike, pričom Obvodný súd pre Prahu 6 konštatoval jeho nepríslušnosť, a preto sa

on následne rozhodol domáhať svojho práva styku s maloletým na Okresnom súde v Nitre v Slovenskej
republike.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 25 ods. 1 Zákon a rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. januára 2017 pod sp. zn. II. ÚS 56/2017 uviedol,
že v súčasnosti existuje široká zhoda ? a to aj v medzinárodnom práve ? na podporu myšlienky, že

pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem
prvoradým hľadiskom rozhodovania.

14. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv Európskej únie,
kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými

inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

15. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho
záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou
prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby

môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie
osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a
rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali
zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok
Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz

v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká
republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].16. V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem
dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich
najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

18. Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp.
zn. II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu
2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni
samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články
Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru
o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do

príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the
Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k
tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19,
20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom),

ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú
povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

19. Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaný (explicitne,
ako aj implicitne) do jednotlivých noriem napr. Civilného

mimosporového poriadku (porov. napr. čl. 4, § 38, § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 365 a nasl. a ďalšie;
ďalej len CMP) alebo aj zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 2 a 4, § 44 ods. 4 a ďalšie).
Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého) v konaní
pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého) na súkromie podľa

čl. 16 ods. 2 ústavy, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v
zmysle čl. 19 ods. 2 ústavy, právom na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

20. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že
právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu
by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát

rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy
v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou
nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).

21. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už
uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej
moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia
pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania

identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby,
schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie,
emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].

22. Podľa § 38 ods. 2 CMP názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a
vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.23. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vec a rozumovú vyspelosť
samostatne vyjadriť svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Zisťovanie názoru maloletého vo veci,
ktorá sa ho dotýka je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené

vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale jeho schopnosťou sa vyjadriť. Schopnosť dieťaťa
vyjadriť samostatne svoj názor je však ovplyvnená predovšetkým vekom a vyspelosťou dieťaťa, pričom
od toho závisí spôsob, aký by mal súd pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa zvoliť, teda či to urobí súd
sám výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, prípadne prostredníctvom znalca.

24. Predmetom konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania je úprava styku otca s
maloletým H.. Otec sa podaným návrhom domáhal pomerne rozsiahlej úpravy styku s maloletým synom,
a to okrem bežného styku vzhľadom k vzdialenosti bydliska otca a maloletého dieťaťa, aj umožnenia
kontaktu otca s maloletým synom aj prostredníctvom telefonickej či inej diaľkovej komunikácie. Súd
prvej inštancie jeho návrh v celom rozsahu zamietol, keď mal za to, že vzhľadom k tomu, že otec

dieťaťa trávil pobyt aj vo VTOS a v tom čase, ako aj v ďalšom období sa o maloletého zaujímali len
starí rodičia zo strany otca a on sa o maloletého nezaujímal, vzťah medzi maloletým a biologickým
otcom dieťaťa aktuálne žiadny vytvorený nie je. Maloletý prechováva k biologickému otcovi nedôveru
a neprejavil záujem stretnúť sa s ním. Súd v nadväznosti na vykonané dokazovanie mal za to, že
návrh otca dieťaťa ohľadom jeho styku s maloletým v takom rozsahu ako bol navrhnutý otcom v jeho

písomne podanom návrhu je predčasný, pričom otec si neuvedomuje potrebu relevantných krokov
k tomu, by s maloletým nadviazal aktívny kontakt. Z hľadiska doterajšieho správania sa otca nemá
maloletý vytvorenú k otcovi dôveru ani citovú väzbu a preto požiadavka otca dieťaťa v opísanom stave
pomerov u maloletého a u otca nevytvára priestor na to, aby sa styk požadovaný otcom dieťaťa jeho
návrhom v tejto veci realizoval. Nateraz návrh otca v tejto veci za návrh nedôvodný a za návrh, ktorý by

aktuálne nezodpovedal najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, na ktorý súd počas celého konania v
tejto veci prihliadal. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že vychádzajúc
zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že pre dlhodobý nezáujem
zo strany otca nie je medzi ním a maloletým synom vytvorený vzťah a citová väzba, je návrh otca v
rozsahu, v akom ho podal nedôvodný.

25. Najprirodzenejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. Dohoda rodičov
najlepšie vystihuje potreby dieťaťa, jeho vek, denný režim a všetko potrebné pre zabezpečenie pohody
počas styku. Rodič, ktorý má svoje dieťa rád, ponechá priestor na výchovné pôsobenie druhému
rodičovi, rodičia sa nesmú znevažovať vo svojej rodičovskej úlohe a aj rozličné výchovné vplyvy môžu

dieťa pozitívne obohacovať. Je však potrebné upozorniť, že ide o právo a nie povinnosť. Ak sa však
rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné aby rešpektovali autoritatívne rozhodnutie, ktoré sleduje záujem
dieťaťa. V danej veci odvolací súd vychádzal z toho, že otec sa so synom dlhodobo nestretával a
nejavil o neho záujem. Matka sa s otcom rozišla, keď mal. Maloletý H. 1,5 roka. Určitú dobu bol potom
otec vo výkone trestu odňatia slobody, ale ani po jeho návrate z výkonu o syna nejavil záujem. Záujem o

maloletého však prejavovali rodičia otca, ktorým matka v styku nebránila a vedeli sa na ňom dohodnúť.
Tvrdenieotcavodvolaní,žematkamaloletéhotrvaloblokujekomunikáciumedzimaloletýmajehootcom
a prarodičmi z otcovej strany nebolo v konaní preukázané. Napriek tomu, že maloletý sa s otcom počas
pobytu v Českej republike nechcel stretnúť, matka súhlasila s tým, že sa môže stretnúť s jeho rodičmi,
s ktorými má vytvorený vzťah. Napriek vyjadreniu maloletého v priebehu konania, kedy sa pri otázke,

či by sa chcel stretávať s otcom rozplakal a pokýval hlavou na znak nesúhlasu a uviedol, že by sa s
ním chcel stretnúť tak, že by bola pritom prítomná aj mamina, tento jeho názor nebol otcom a starými
rodičmi zo strany otca následne rešpektovaný. Pojednávanie dňa 20. júla 2020 bolo odročené s tým,
že matka a otec v lehote do 18. 09. 2020 oznámia súdu, v akej atmosfére sa uskutočnilo stretnutie
otca s maloletým za prítomnosti matky dieťaťa, ako reagovalo dieťa na otca, či prejavilo záujem o otca

a v akom konkrétnom rozsahu. Následne matka súdu oznámila, že napriek tomu, že boli v Čechách,
otcovi oznámila, že maloletý nie je na stretnutie s ním pripravený, bol z toho nervózny. Do styku s
otcom ho nechcela nútiť. Keďže maloletý H. prejavil záujem o stretnutie so starými rodičmi, matka otcovi
napísala, že H. chce vidieť babku a dedka. Stretnutie s otcom dohodnuté nebolo. Napriek tomu starí
rodičia kontaktovali otca a zavolali ho k sebe domov napriek tomu, že keď sa maloletého H. pýtali, či

chce vidieť otca, povedal, že nechce. Maloletý sa po návrate z tohto stretnutia rozplakal a následne sa
vyjadril, že s otcom sa stretnúť nechce, že mu neverí. Uvedeným necitlivým prístupom zo strany otca,
ako aj jeho rodičov neprispeli k tomu, aby sa otec so synom mohli postupne zbližovať. Takéto opakované
správanie by mohlo spôsobiť, že maloletý bude svojho otca v budúcnosti odmietať. Napriek tomu, bolodvolací súd toho názoru, že aj za danej situácie je potrebné styk otca s maloletým H. upraviť, a to z
dôvodu, že ak pri terajšom záujme otca o maloletého mu nebude styk s maloletým umožnený, mohlo by
dôjsť k definitívnemu prerušeniu ich vzťahu. Styk otca s maloletým synom však je potrebné realizovať

len postupne, v bezpečnom prostredí bydliska matky a za prítomnosti matky, ktorej prítomnosť pri styku
zabezpečí maloletému H. pocit bezpečia a istoty. Vzhľadom k dlhodobému nezáujmu zo strany otca a
nevybudovanému vzťahu medzi ním a synom rozsah styku, ako navrhoval otec neprichádzal do úvahy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a
styk upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. každú prvú sobotu v mesiaci od 14.00

hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že otec je oprávnený si maloletého prevziať v stanovený
čas v mieste bydliska matky a po ukončení styku dieťa v stanovený čas vrátiť v mieste jej bydliska a
matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Je teraz na otcovi, či o
maloletého syna napriek ich veľkej vzdialenosti bude mať záujem, avšak odvolací súd pri rozhodovaní
vzal do úvahy najmä záujem maloletého dieťaťa, pričom vzhľadom k jeho veku zohľadnil aj jeho názor
vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom.

26. Keďže otec navrhol upraviť styk s maloletým synom aj prostredníctvom telefonickej alebo inej
diaľkovej komunikácie a súd prvej inštancie sa s týmto jeho návrhom nevysporiadal, odvolací súd
rozhodol z dôvodu hospodárnosti aj o tomto jeho návrhu, pričom mal za to, že v úvode, keď vzťah medzi
otcom a synom nie je ešte vybudovaný, zohľadniac tiež vzdialenosť bydlísk otca a maloletého syna

je práve táto forma kontaktu otca so synom primeraná, umožňujúca častejší kontakt otca so synom a
zároveň zabezpečujúca pocit bezpečia maloletého H., ktorý ho po stretnutí s otcom bez prítomnosti
matky, za prítomnosti starých rodičov, bez toho, aby vedel, že ho takéto stretnutie čaká, stratil. Obaja
rodičia si musia byť vedomí toho, že dieťa má právo na kontakt s obidvomi rodičmi a hľadať najvhodnejší
spôsob, ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a vzdialenosť bydlísk rodičov. Či matka

zabezpečí telefonický alebo audiovizuálny kontakt otca s maloletým, je na matke a závisí od toho, aký
spôsob kontaktu je schopná, vzhľadom k jej možnostiam zabezpečiť, pričom ideálne by bolo, keby sa
rodičia na konkrétnej forme dohodli.

27. K odvolacím námietkam otca odvolací súd ešte dodáva, že tvrdenie otca, že mu predvolanie na

ďalšiepojednávanienebolodoručené,niejepravdivé.Pojednávaniedňa 20.júla 2020boloodročenéna
neurčito s tým, že matka a otec súdu do 18. 09. 2020 oznámia, v akej atmosfére sa uskutočnilo stretnutie
otca s maloletým za prítomnosti matky dieťaťa, ako reagovalo dieťa na otca, či prejavilo záujem o otca
a v akom konkrétnom rozsahu. Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na 25. 01. 2021 a toto pojednávanie
bolo následne odročené na 29. 03. 2021. Predvolanie na toto pojednávanie bolo otcovi doručené dňa

21. 01. 2021. Otec sa na tomto pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť na ňom ani neospravedlnil. Na
tomto pojednávaní súd rozhodol napadnutým rozhodnutím. Ak aj súd nezamietol návrh na vykonanie
dôkazov výsluchom prarodičov, uvedený v návrhu na začatie konania, toto pochybenie nezaťažilo z
tohto dôvodu tak vážnou procesnou vadou, pre ktorú by napadnuté rozhodnutie pre toto pochybenie
nemohlo obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

388 CSP zmenil.

28. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).