Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 21, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/249/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210341
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7815210341.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkýň: 1. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X,
T., 2. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, K., obe zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so
sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovaným: 1. Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, T., 2. E.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, T., obaja zast. Mgr. Silviou Kováčovou, advokátkou, so sídlom

Námestie baníkov 1, Rožňava, o určenie, že vecné bremeno nie je, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.04.2019, sp. zn. 9C/344/2015

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.04.2019, č.k. 9C/344/2015-186 vo výroku III.
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)rozsudkomoznačenýmvzáhlaví
určil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu v práve časovo neobmedzeného a
bezplatného užívania nehnuteľnosti v k. ú. T. „pivnice“ pod pozemkom parcely KN-C č. 4 o výmere 71
m2, zastavané plochy a nádvoria, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. T., v rozsahu vyznačenom
geometrickým plánom č. 17130964-38/2000 J.. Q. M., pre osoby oprávnené z vecného bremena
žalovaných v 1. a 2. rade, ktorým práva z vecného bremena vznikajú v rovnakých podieloch po 1-ici

na základe Dohody o zriadení práva vecného bremena zo dňa 24.05.2000, uzavretej formou notárskej
zápisnice NZ: 188/2000 medzi V. Š. a žalovanými v 1. a 2. rade, viažuce sa na nehnuteľnosť alebo
vlastníctvo k nehnuteľnosti pozemku parcely KN-C č. 4 o výmere 71 m2, zastavané plochy a nádvoria,
vedenej na liste vlastníctva č. 2951 k. ú. T. nie je (I. výrok), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok)
a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že vecné bremeno spočívajúce v práve
časovo neobmedzeného a bezplatného užívania nehnuteľnosti v kat. úz. T. „pivnice“ pod pozemkami
parcely KN-C č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 17130964-38/2000
J.. Q. M., pre osoby oprávnené z vecného bremena žalovaných v 1. a 2. rade, v rovnakých podieloch,
vzniknuté na základe Dohody o zriadení práva vecného bremena zo dňa 24.05.2000, uzavretej formou
notárskej zápisnice NZ: 188/2000 medzi V. Š. a žalovanými v 1. a 2. rade, viažuce sa na nehnuteľnosť

alebo vlastníctvo k nehnuteľnosti na pozemky parciel KNC č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9, kat. úz. T. nie je, resp.
neexistuje.

3. Po vykonanom dokazovaní súd žalobe čiastočne vyhovel, pretože dospel k záveru, že žalobkyne
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení ohľadom nehnuteľností, ktorých sú vlastníčkami,
na tom, aby na LV č. XXXX, kat. úz. T. v časti C nebola vyznačená ťarcha - vecné bremeno zriadené

na základe Dohody zo dňa 24.05.2000. Žalobkyne neboli účastníčkami Dohody o zriadení vecného
bremena, preto pre žalobkyne z tejto Dohody nevyplývali žiadne povinnosti. V konaní nebol preukázanývznik vecného bremena zaťažujúci nehnuteľnosti žalobkýň ani inými spôsobmi uvedenými v ust. § 151o
Občianskeho zákonníka, z ktorého by žalobkyne boli v postavení povinnej osoby. Ďalším dôvodom
pre čiastočné vyhovenie žalobe bola tá skutočnosť, že pivnicu je potrebné považovať za samostatnú

nehnuteľnú vec, podzemnú stavbu, ktorá nie je súčasťou pozemkov, pod ktorými sa nachádza, čomu
zodpovedá zápis tejto podzemnej stavby v katastri nehnuteľností, preto zápis vecného bremena
na listy vlastníctva, na ktorých sú vedené nehnuteľnosti, pod ktorými sa pivnica nachádza nebol
dôvodný. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku súd určil, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve časovo neobmedzeného a bezplatného užívania

nehnuteľnosti v kat. úz. T. „pivnice“ pod pozemkom parcely KN-C č. 4 o výmere 71 m2, zastavané plochy
a nádvoria, vedenej na liste vlastníctva č. 2951 kat. úz. T., v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom
č. 17130964-38/2000 J.. Q. M., pre osoby oprávnené z vecného bremena žalovaných v 1. a 2. rade,
ktorým práva z vecného bremena vznikajú v rovnakých podieloch po 1-ici na základe Dohody o zriadení
práva vecného bremena zo dňa 24.05.2000, uzavretej formou notárskej zápisnice NZ: 188/2000 medzi
V.Š.ažalovanýmiv1.a2.rade,viažucesananehnuteľnosťalebovlastníctvoknehnuteľnosti-pozemku

parcely KN-C č. 4 o výmere 71 m2, zastavané plochy a nádvoria, vedenej na liste vlastníctva č. 2951
kat. úz. T. nie je. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol pre nedostatok právneho záujmu žalobkýň
na požadovanom určení.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že žalobkyne boli v konaní

čiastočne úspešné, preto náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku o nároku na náhradu trov konania, podali žalobkyne v
zákonnej lehote odvolanie. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie
zmenil tak, že prizná úspešným žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie

podali z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

6. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a to len s tým rozdielom, že
určil, že vecné bremeno nie je len na parc. č. 4 z dôvodu nedostatku právneho záujmu žalobkýň na
požadovanom určení k ostatným parcelám. Žalobkyne mali za to, že rozhodnutie v napadnutej časti

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nesprávne a nepreskúmateľné, keďže nie je nijak
zdôvodnené.

7. K odvolaniu žalobkýň sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách považujú za vecne správny a preskúmateľný. Z rozsudku je zrejmé, prečo

súd rozhodol o trovách konania tak, že náhradu stranám sporu nepriznal, a to práve z dôvodu, že žalobe
vyhovel len čiastočne. Žalobkyne sa odvolaním domáhajú priznania náhrady trov konania v rozsahu
100 %, pričom vzhľadom na výsledok konania ich návrh nie je možné subsumovať pod žiadne zákonné
ustanovenie, keďže je v rozpore s tým, že proti II. výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá, odvolanie nepodali. Žalovaní mali za to, že v súdnej praxi je zaužívaná stručnosť

odôvodnenia rozhodnutia čo do výroku o náhrade trov konania a odôvodnenie rozhodnutia o trovách
konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považovali
odvolanie za nedôvodné a navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny
potvrdil.

8.Žalobkynevodvolacejreplikeuviedli,ževkonaníboličiastočneúspešnéatakmajúnároknapriznanie
primeranej náhrady trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Zároveň sa niekoľkokrát pokúsili
danú vec vyriešiť mimosúdne a následne aj v súdnom konaní navrhli uzavrieť zmier, avšak bezúspešne.
V prípade mimosúdnej dohody resp. zmieru by neboli vznikli trovy konania. Z uvedeného dôvodu je
nespravodlivé, keď súd prvej inštancie úspešným žalobkyniam nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie túto skutočnosť pri rozhodovaní nijako nezohľadnil a zároveň ani neodôvodnil, čo
má za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia v časti výroku o náhrade trov.

9. Žalovaní v odvolacej duplike doplnili, že ako základné kritérium náhrady trov konania je zásada
úspechu. Nakoľko žalobkyne boli úspešné len čiastočne, nie je možné priznať náhradu trov konania tak,

ako žiadajú, teda v rozsahu 100 % a nie je to možné subsumovať ani pod žiadne zákonné ustanovenie.
Rozhodnutie súdu o prvej inštancie považovali za správne a spravodlivé. Žalobkyne v priebehu konania
žiadny konkrétny návrh na uzavretie zmieru nepredniesli a v celom priebehu konania trvali na podanej
žalobe.10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobkýň ako podané
včasoprávnenýmiosobamiprotivýrokurozhodnutia,vočiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti zrušiť v zmysle ust. § 389
ods. 1 písm. b) CSP.

11. Vyhovujúci výrok I. a výrok II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie

neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (§
367 ods. 3 CSP).

12. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a uviedol, že žalobkyne
boli v konaní čiastočne úspešné, preto náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15.Zustanovenia§255ods.1CSPvyplýva,ževsporovýchkonaniachsaohľadomnáhradytrovkonania
uplatňuje tzv. zásada úspechu. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu)
spočíva v tom, že strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Procesný úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia,
ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho

rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

16. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana
plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný
úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti

úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov
pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť
prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom
vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie

súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany
voči protistrane. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci
samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada
trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania.

17. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak
predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet
žiadneho rozumného dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania
navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu

a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy,
a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak by úspech strán v spore bol
rovnaký - žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný by sa polovici ubránil (50?% ku 50 %), náhrada sa
neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Potom pri
zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o
náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a konštatoval, že žalobkyne boli v konaní
čiastočne úspešné, preto náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

19. V prípade, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP, t.j. je
názoru, že niektorá zo strán sporu mala vo veci úspech len čiastočný, mal by vyjadriť, v čom konkrétne
tentočiastočnýúspechvsporespočíval,t.j.vakejčastisúdžalobevyhovelavakejčastižalobuzamietol.Súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkutýkajúcehosanáhradytrovkonanianeuviedolžiadnedôvody,
na základe ktorých náhradu trov konania strán sporu nepriznal.

20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bol povinný bližšie
konkretizovať ako dospel k záveru o rozsahu úspechu, resp. neúspechu jednotlivých strán sporu a
v závislosti od toho posúdiť, či v danom prípade bola dôvodná aplikácia ustanovenia § 255 ods. 2
CSP. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd vyhodnotil úspech, resp. neúspech
jednotlivých strán sporu.

21. Dôvody rozhodnutia v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania tak nemôžu zistiť nielen strany
sporu, ale ani odvolací súd pri svojej prieskumnej činnosti v rámci odvolacieho konania. Rozsudok súdu
prvej inštancie je tak vo výroku o trovách konania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

22. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b)

CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušil a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

24. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov
konania, pričom bude povinnosťou súdu svoje rozhodnutie v súlade s vysloveným názorom odvolacieho

súdu jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

26. Na záver odvolací súd dodáva, že znenie výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania
nezodpovedá ust. § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ mal súd za to, že strany sporu mali v konaní rovnaký úspech,
správne mal uviesť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V prípade, že dospel k
záveru, že niektorá zo strán sporu bola v konaní prevažne úspešná, mal tejto strane nárok na náhradu
trov konania (v rozsahu jej úspechu) priznať, resp. ak by jej v konaní žiadne trovy nevznikli, nárok na

náhradu trov konania (avšak iba tejto strane) nepriznať.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).