Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010406
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819010406.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. U. M.,

nar. XX. XX. XXXX, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 13.10.2020 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. M., nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom E. F. XXX, slobodný, na slobode,
nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom čase od 24.00 hod dňa 11.06.2019 do 02.00 hod dňa 12.06.2019 poškodil osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČ: NO XXX BF, šedej pastelovej farby, rok výroby 2007, ktoré
bolo odstavené na chodníku v obci Oravská Polhora oproti rodinnému domu č. 836 a to tak, že pofŕkal
presne nezistenou lepkavou tekutinou predné a zadné dvere na strane spolujazdca, predný a zadný
blatník na strane spolujazdca, prahy, prednú kapotu a strechu, pričom došlo k poškodeniu laku a farby
vozidla až do plechu, čím P. U., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu poškodením vo výške 1.948,-€,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 254 ods. 1 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na
trest povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 roka
od jeho nariadenia.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, vo voľnom
čase a bez nároku na odmenu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť škodu poškodenému P.A.
U., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom E.Á. F. č. XXXX škodu vo výške 1948 Eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv 337/19 podal tunajšiemu súdu obžalobu na
obv. U. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný U. M. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne vypovedal, že
toho večera v kuchyni na prízemí zaspal pri televízii a keď sa zobudil, zbadal cez okno blikať majáky. Keď
vyšiel z domu, videl ako nakladajú do sanitky susedu (tetu poškodeného P. U.), ktorá má rodinný dom
vedľa jeho domu. Videl ako poškodený išiel niečo zobrať z vozidla, vtedy sa ho opýtal, že čo sa stalo,
poškodený zareagoval, že nič a odišiel. On potom šiel do maštale, ktorá sa nachádza cez cestu oproti

domu tety poškodeného, išiel sa pozrieť na hospodárske zvieratá a zatvoriť dvere a vrátil sa domov spať.
Pribránkestálojednovozidloavozidlopoškodenéhostálopridomejehosestry,kdebolzatvoriťdverena
maštali, bolo zaparkované smerom na hraničný prechod, dvere vodiča boli od cesty. Keď šiel okolo tohto
vozidla, stretol poškodeného, ktorý si svietil baterkou, on v ruke nemal nič. Keď vyšiel z domu, stál na
hranici svojho plotu a plotu tety poškodeného, bratia P. U. a Y. U. stáli pri sanitke, pomáhali nakladať tetu

do sanitky. Na tom mieste stál asi 5 minút, a potom okolo neho prešiel poškodený, ponáhľal sa k svojmu
vozidlu, prešiel cez cestu a až po ňom prešiel cez cestu aj on, šiel k maštali. Keď sa vracal z maštale
domov, sanitka ešte stále bola na dvore susedy a boli tam aj obaja bratia. Na druhý deň, keď prišli na
miesto policajti, opýtali sa ho, z čoho má čierne ruky, on im odpovedal, že z asfaltu. Ešte pred príchodom
polície videl manželku poškodeného, ako chodila po chodníku. Neskôr si všimol, že biele fľaky, čo boli

na chodníku, mali aj na fasáde domu. Ďalej uviedol, že poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že mal
fľaky na zadnom kufri vozidla, pričom na fotodokumentácii nie je, že by mal znečistený kufor.

Svedok poškodený P. U. vypovedal, že predmetného večera asi okolo 23.30 hod., svietili ešte pouličné
svetlá, prišiel k domu svojej tety do Oravskej Polhory, zavolal ho tam brat, ktorý ho tam už čakal. Vozidlo

zaparkoval na pravej strane pri dome tety, pri jej bránke, ale keďže čakali príchod sanitky, vozidlo
preparkoval na druhu strany cesty tak, že pravá strana vozidla bola na chodníku a ľavá strana bola
na ceste, bolo otočené smerom na štátnu hranicu s Poľskom. Keď prišla sanitka, sanitka zacúvala do
dvora, a on spolu s bratom pomáhali tetu naložiť do sanitky, keď už bola v sanitke, bolo ticho a počuli
kroky po ceste. Brat mu vtedy povedal, že niekto mu chodí okolo vozidla. Pouličné osvetlenie už vtedy

bolo vypnuté a brat mu posvietil baterkou na druhú stranu a oni videli, ako obžalovaný vyšiel spoza
jeho vozidla a robil rukou také rýchle pohyby hore a dole. On zobral baterku a bežal na druhú stranu sa
presvedčiť, či je to obžalovaný, zasvietil mu do očí, obžalovaný bol vystrašený a opýtal sa ho, že čo sa
deje. On mu odpovedal že nič a šiel do vozidla a vozidlo zamkol, zobral si kľúče a šiel naspäť. Všimol
si niečo na vozidle, ale myslel si, že je to rosa, nevenoval tomu pozornosť. Keď sanitka odišla, išiel

rovno domov, vozidlo zaparkoval do garáže a ráno okolo 05:20 hod. šiel do práce, vozidlo zaparkoval na
parkovisko a až keď sa z práce vracal domov, vtedy na slnku zbadal na vozidle fŕkance, chcel to utrieť
handrou, ale tie fŕkance už boli vyžraté do plechu. Spomenul si, na obžalovaného, ako bol pri vozidle.
Ešte išiel aj za vedúcim p. X. a prezreli kamerový záznam z parkoviska, potom sa vrátil na miesto, kde
vozidlo parkoval pri svojej tete a na zemi tam našiel fŕkance, akoby biele kvapky. Potom zavolal políciu,

povedal im, že má podozrenie na obžalovaného, ktorý aj trocha zašpinené ruky, mal ich akoby špinavé
od farby, zhodovalo sa to s tmavými fľakmi na streche vozidla. Ako motív konania obžalovaného uviedol,
že to boli susedské nezhody medzi obžalovaným a jeho tetou, pričom on sa svojej tety zastal. Keď videl
poškodeného pri svojom vozidle, mal v ruke nejaký predmet, štetec alebo niečo také, a keď dobehol
k bráničke, tak držal ruky za sebou. Na druhý deň obžalovaný na to, že má špinavé ruky uviedol, že

niečo doma maľuje.

Svedkyňa S. M. vypovedala, že je sestrou obžalovaného, býva v rodinnom dome oproti tety
poškodeného. Predmetnej noci cez okno rodinného domu videla sanitku, pri sanitke videla stáť svojho
brata - obžalovaného, ktorého videla prejsť cez cestu, kde pri ňom videla poškodeného P. U.. Viac

tomu pozornosť nevenovala, venovala sa dojčeniu svojho syna, videla ešte obžalovaného, ako vošiel
do maštale, lebo videla zasvietiť svetlo. Nezbadala, že by obžalovaný mal niečo v rukách, svietilo sa zo
sanitky a tiež sa potom rozsvietilo svetlo vedľa maštale, ktoré reaguje na pohyb.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná výpoveď svedka U.. U. X. z prípravného konania,

svedok vypovedal, že dátum si nepamätá, ale v poobedňajších hodinách prišiel za ním P. U., že mápoškodené vozidlo, ktoré mal zaparkované na monitorovanom parkovisku, a tak prezreli kamerový
záznam a zistili, že k poškodeniu vozidla nedošlo na parkovisku.

Z odborného vyjadrenia ohľadom výšky škody na vozidle zn. Škoda Octavia, EČ: NO XXXBF vyplynulo,
ževýškaškodynapredmetnomvozidlepredstavuječiastku1.948,-€,vozidlobolopoškodenézvonkajšej
strany, došlo k poškodeniu laku karosérie, k poškodeniu došlo rozleptaním vonkajšej farby do základnej
farby. Nutné je prelakovať poškodené diely.

Svedok Y. U. vypovedal, že dňa 11.6.2019 mu neskoro v noci zavolala teta, že sa nemôže postaviť, aby
prišiel. On zavolal bratovi P., ktorý taktiež prišiel k tete do Oravskej Polhory a spolu zavolali záchranku.
Keď prišla sanitka, pouličné svetlá už nesvietili, bolo ticho, tma a cez cestu počul nejaké zvuky, že niekto
chodí okolo bratovho vozidla, ktoré mal zaparkované cez cestu tak, aby bola cesta do dvora priechodná
pre sanitku. Baterkou, ktorú držal v ruke zasvietil smerom k bratovmu vozidlu a videl obžalovaného, ktorý
stál za bratovým vozidlom, v ruke držal štetec a r robil pohyby zhora dole. On išiel rovno k obžalovanému,

keď ho obžalovaný zbadal, vošiel do dvora jeho deda za bránku bol zľaknutý, stál za bránku a bol
šokovaný, ako keď niekoho niekto pri niečom prichytí. Keď šiel cez cestu k obžalovanému, svietil mu
do očí a o chvíľočku za ním prišiel brat, ktorý mal tiež v ruke baterku. Pokiaľ ide o nejakú komunikáciu,
obžalovaný sa pýtal, že čo sa deje, ale keďže ich volali záchranári, že aby im išli dať lieky a osobné veci,
tak mu už viac nevenovali pozornosť a vrátili sa späť. Potom sanitka odišla, oni pozamykali tetin dom,

odniesli dovnútra domu nejaké osobné veci a odišli domov. Až na druhý deň v poobedňajších hodinách
okolo 14:00 hod. mu volal brat P., že má poškodené vozidlo, že požiadal svoju manželku, aby sa išla
pozrieť na cestu, kde mal zaparkované vozidlo keď boli v noci pri tete, či tam nie sú nejaké fŕkance.
Potom sa išiel na to miesto pozrieť aj s bratom, keď tam prišli, videli na mieste, kde stálo vozidlo fľaky,
konkrétne boli na chodníku, lebo bratove vozidlo bolo zaparkované tak, že stálo časťou na chodníku a

druhou časťou na vozovke. Bratove vozidlo bolo poškodené na strane spolujazdca, boli tam čierne fľaky
a keď ich chcel utrieť rukou, bolo cítiť, že je to vyžraté až do karosérie. Dôvodom konania obžalovaného
bola zaujatosť obžalovaného voči bratovi. Na jar roku 2019 sa teta sťažovala, že obžalovaný, ktorý je
jej susedom si stále posúva hranice pozemku na jej pozemok, dokonca vypílil aj stromy, ktoré boli na
hranici pozemku. Sťažovala sa bratovi P., ktorý upozornil obžalovaného, a preto bol obžalovaný na brata

nahnevaný a poškodil mu vozidlo. Keď prišla vtedy na miesto činu polícia, bol tam aj obžalovaný, mal
pofŕkané ruky čiernou farmou, ktorou bolo pofŕkané aj bratovo vozidlo.

Boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä fotodokumentácia, na ktorej bolo zdokumentované
poškodenia vozidla a tiež miesto činu, fľaky na chodníku, kde bolo predmetné vozidlo zaparkované.

Ďalej boli oboznámené správy k osobe obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto poškodí cudziu
vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, že či ide o škodu na veci alebo na právach.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. zákona pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá
bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť,
vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na
uvedenie veci do predošlého stavu.Výška škody bola stanovená na podklade odborného vyjadrenia podľa ktorého, výška škody na
predmetnom vozidle predstavuje čiastku 1.948,-€, došlo k poškodeniu laku karosérie rozleptaním

vonkajšej farby do jeho základnej farby.

Podľa§15písm.a/Tr.zákonatrestnýčinjespáchanýúmyselne,akpáchateľchcelspôsobomuvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel).
Prvostupňový súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba

na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba sa
dopustil súdeného skutku, svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu poškodzovania cudzej veci,
pretože poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a takto konal v priamom
úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v
trestnom zákone porušiť ním chránený záujem.

Obžalovaný poprel, že by poškodil vozidlo poškodeného, že by ho polial nejakou tekutinou. Uviedol, že
sa síce v inkriminovanom čase zdržiaval aj na inkriminovanom mieste, ale okolo vozidla poškodeného
iba prechádzal, a to v čase ako pri vozidle bol aj poškodený, iba sa ho opýtal čo sa deje a išiel do

dvora rodinného domu svojho deda, zatvoriť dvere na maštali, vozidlo poškodeného nijako nepoškodil,
v rukách nič nedržal. Vina a motív konania obžalovaného boli preukázané predovšetkým výpoveďami
svedkov P. U. a Y. U., ktorých výpovede boli konzistentné aj s ostanými vykonaným dôkazmi, vrátene
časti výpovede obžalovaného. Obžalovaný v podstate potvrdil výpovede oboch svedkov, pokiaľ ide
o dôvod, pre ktorý sa zdržiavali na dvore svojej tety, tiež potvrdil, že obaja svedkovia prišli svojimi

vozidlami, vozidlo poškodeného bolo zaparkovaná cez cestu na mieste, kde to uvádzali aj svedkovia
a kde sa našli na chodníku aj fľaky po nejakej tekutine, ktoré boli aj fotograficky zdokumentované. Tak
ako súd uviedol, vina obžalovaného je preukázaná predovšetkým výpoveďami svedkov P. U. a Y. U.,
svedkovia boli pred výsluchom riadne poučení o trestnoprávnych následkoch nepravdivej výpovede,
pred výpoveďou zložili prísahu, pričom súd ich svedecké výpovede hodnotil vo všetkých súvislostiach,

či ich výpovede sú konzistentné, či zapadajú do všetkých vykonaných dôkazov, pričom súd ohľadom
pravdivosti výpovede svedkov nemal žiadne pochybnosti. Obaja svedkovia zhodne uviedli, že videli
obžalovaného stáť za vozidlom poškodeného, presne na tej strane vozidla, kde bolo vozidlo poliate
neznámou tekutinou, na tomto mieste sa našli aj fľaky na chodníku, obžalovaný držal v ruke štetec
a robil pohyby rukou hore a dole, obžalovaný bol podľa výpovede svedkov zľaknutý, keď išli smerom

k nemu, rýchlo vošiel do dvora svojho deda, ruky držal za chrbtom. Zároveň logicky vyznelo tvrdenie
svedkov, že väčšiu pozornosť obžalovanému a jeho konaniu vtedy nevenovali, pretože ich prioritou bola
ich teta, ktorú odvážala záchranka, v tom čase už bola v sanitke a potrebovali odovzdať záchranárom
doklady a lieky. Tiež nebol dôvod pochybovať o výpovedi svedka P. U., že poškodenie vozidla zistil až
v priebehu dňa, konkrétne pri odchode z práce, keďže vozidlo bolo poškodené zo strany spolujazdca,

k jeho poškodeniu došlo v noci, nesvietilo už ani pouličné osvetlenie a do práce odchádzal v skorších
ranných hodinách. Zároveň svedok poškodený vyvrátil podozrenie, že k poškodeniu vozidla mohlo
dôjsť na inom mieste, keďže vozidlo doma parkoval v garáži a počas doby ako bol v práci, bolo
zaparkovanénaparkovisku,ktoréjemonitorovanékamerovýmsystémom,ktorýnásledneprekontroloval
spolu so svedkom U.. U. X.P., ktorý rovnako ako svedok poškodený potvrdil, že k poškodeniu vozidla

na parkovisku nedošlo. V neposlednom rade, že k poškodeniu vozidla došlo predmetnej noci svedčí aj
zafŕkanémiestonachodníku,ktorékorešpondovalosmiestom,kdebolovrozhodnomčasezaparkované
vozidlo poškodeného, čo nepopieral ani obžalovaný. Zároveň vykonaným dokazovaním bol preukázaný
aj motív konania obžalovaného, a to osobná nevraživosť obžalovaného voči svedkovi poškodenému,
prameniaca z narušených susedských vzťahov medzi obžalovaným a tetou poškodeného, do ktorých na

podnet svojej tety Y. Š. (susedy obžalovaného) zasiahol aj svedok poškodený, ktorý sa postavil na stranu
svojej tety. O tom, že boli vzťahy medzi obžalovaným a svedkom poškodeným narušené, vyplynulo
aj zo samotnej výpovede obžalovaného. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne S. M., ktorá vypovedala,
že v inkriminovanom čase cez okno videla, ako obžalovaný stojí pri sanitke, potom prešiel cez cestu
a kde videla pri ňom stáť svedka poškodeného, potom videla obžalovaného ísť do maštale a viac

situáciu nesledovala, k výpovedi tejto svedkyne súd uvádza, že jej výpoveď súd hodnotil aj z hľadiska, že
svedkyňa je sestrou obžalovaného, svedkyňa vypovedala, v snahe svojou výpoveďou nepriťažiť bratovi,
čo sa odzrkadlilo aj v tvrdení, že videla ho stáť pri sanitke, čo neuvádzal ani obžalovaný a ani svedkovia.
Keďže výpovede svedkov boli vzájomne konzistentné a utvárali ucelený a logický celok aj s ostatnýmilistinnými dôkazmi, súd preto obžalovaného uznal vinným z prečinu poškodzovania cudzej vec tak, ako
mu to dávala za vinu obžaloba.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie

materiálneho korektívu následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu, ktorým
je ochrana majetku a v neposlednom rade aj osobou obžalovaného s poukazom na jeho kriminálnu
minulosť.

Súd čítal a oboznámil správy vzťahujúce sa k obžalovanému, najmä odpis z registra trestov, správy o
povesti, z evidencie priestupkov. Obžalovaný bol v mieste bydliska hodnotený bez bližšieho určenia.

Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri má celkom 1 záznam, odsúdený bol rozsudkom
OkresnéhosúduŽilinasp.zn.0T/10/19z25.1.2019preprečinkrádežepodľa§212ods.1 Tr.zákonana
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiace so skúšobnou dobou do 26. 1. 2020. V evidencii priestupkov
nemá záznam, priestupkové konania, ktoré boli voči nemu vedené boli zastavené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4,
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa §
38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd v prípade obžalovaného nezistil poľahčujúce okolností, priťažujúcou okolnosťou bolo, že už bol v
minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Súd tak ukladal trest podľa § 38 ods. 4

Tr. zákona, t.j. pri prevahe priťažujúcich okolností, zvyšoval tak dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu
tretinu. Keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uložil
obžalovanémutrestpovinnejprácevovýmere200hodín. Vzhľadomnaosobuobžalovaného,okolnosti,
spôsob spáchania činu, motív súd mal súd za to, že na jeho prevýchovu v danom prípade nie je na
mieste pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody a preto pristúpil k uloženiu alternatívneho

druhu trestu. Takto uložený trest považoval súd za spravodlivý a primeraný.

O uplatnenom nároku na náhradu škody súd v rámci adhézneho konania rozhodol na podklade
vykonanýchdôkazov,výškaškodyspôsobenejtrestnýmčinombolaisúčasťoupopisuskutkuuvedeného
vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným, a teda obžalovanému uložil povinnosť

nahradiť škodu vo výške 1.948,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.