Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 7, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010413
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2620010413.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci obžalovaného V. S., pre

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr.
zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
V. S., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom F. XXX/XX, Š. - G.,

sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry G. zo dňa 21.8.2020
vedenej pod č. C. XXX/XX/XXXX-XX,

zo skutku právne posúdeného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že :
1. dňa 31.1.2020 v čase asi o 10.00 hod. z presne nezisteného miesta z utajeného telefónneho čísla
volal poškodenej G. I., ktorá s ním od decembra 2019 žila ako družka a v tom čase sa nachádzala
v rodinnom dome na adrese Č., H. XXX/X, na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX, pričom jej počas
telefonického rozhovoru povedal, že zabije jej maloletú dcéru T..D.., narodenú XX.X.XXXX ak nestiahne
trestné oznámenie, ktoré na neho podala dňa 25.1.2020 na Obvodnom oddelení PZ Š. - G. za to, že

jej mal odcudziť dva zlaté prstene a uvedené oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bolo na Obvodnom oddelení PZ Š. - G.Ž. evidované pod
Č.: B.-XX/SS-G.-XXX, čo poškodená G. I. aj dňa 4.2.2020 urobila,
2. v presne nezistenom čase v nočných hodinách dňa 20.2.2020 v Š. - G., na ulici F.Y., vo vnútorných
priestoroch rodinného domu č. XXX, držiac v ruke expanzný revolver čiernej farby značky Bruni, model
Olympie 6, v.č. X. E., a mieriac ním na svoju družku G. I. tejto hovoril, že ak s ním nezotrvá v partnerskom
vzťahu, tak ju zabije a potom s uvedeným revolverom mieril aj na svoju hlavu a hovoril poškodenej, že
ak s ním nezostane tak zabije ju a aj seba, pričom poškodená G. I. z týchto hrozieb mala strach, pretože

obž. V. S. sa k nej v období od 11.2.2020 po tom, čo mu oznámila, že chce od neho odísť, opakovane
choval agresívne a tiež ju chytil za krk a škrtil ju,
keďže nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry G. podala na Okresný súd Senica dňa 21.8.2020 obžalobu sp. zn.
C. XXX/XX/XXXX-XX, ktorou kládla obžalovanému V. S. za vinu spáchanie zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného V. S., výsluchom svedkyne
- poškodenej G. I., výsluchom svedkov I. C., I. S., F. I., M. H. Z. I. S.. Ďalej súd vo veci vypočul znalkyňu
I.. S. I. ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XX a znalkyňu I.. B. U., ktorá vypracovala znaleckýposudok č. X/XXXX. Na záver súd oboznámil listinné dôkazy obsiahnuté v spise: Fotografie správ
mob.tel. obžalovaného z č.l. 99-102, Fotografie správ mob. tel. poškodenej z č.l. 136, 137, 138, Zmluvy
o pôžičke č.l. 151 - 154, Fotografia prstu poškodenej z č.l. 155, E-mail poškodenej zo dňa 28.2.2020 z

č.l. 160, E-mail poškodenej zo dňa 2.3.2020 z č.l. 161, Potvrdenie o zaistení veci zo dňa 25.2.2020 z
č.l. 190, Zápisnica o obhliadke zbrane zo dňa 25.2.2020 z č.l. 191, Fotodokumentácia zbrane zo dňa
25.2.2020 z č.l. 192-194, Výpis hovorov operátora B. G. z č.l. 260-262, Zápisnica o trestnom oznámení
zo dňa 25.1.2020 z č.l. 272, Dodatok k zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 4.2.2020 z č.l. 281, Zmluvy
o pôžičke č.l. 288 - 290, Uznesenie Č.:B.-XX/SS-G.-XXXX zo dňa 24.2.2020 z č.l. 291, Výpis z ústrednej

evidencie priestupkov MV SR na obž. z č.l. 348, Odpis RT na obžalovaného, Správa ÚVV Leopoldov
zo dňa 30.6.2020 z č.l. 355, z pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Š. - G. Č.: B.-XXX/SS-G.-XXXX
sa súd oboznámil uznesenie zo dňa 29.9.2020, Správa ÚVV Leopoldov zo dňa 20.10.2020 z č.l. 487,
LekárskasprávaFNG.zodňa19.10.2020zč.l.484,485,VýpiszCentrálnejevidenciesprávnychdeliktov
a priestupkov na pošk. z č.l. 513.

Obžalovaný V. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., že je
nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe. Ďalej odmietol vo veci vypovedať
z dôvodu, že už vypovedal a trvá na svojej výpovedi. Súd preto postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por.
prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania v procesnom postavení po vznesení obvinenia

zo dňa 27.2.2020 z č.l. 91 a nasl.
Z tejto výpovede obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný od počiatku odmietal spáchanie skutkov, ktoré
sa mu kládli za vinu, uvádzal, že sa nezakladajú na pravde a nikdy by nič také poškodenej G. I. (ďalej
len „poškodená“) nespravil. Raz už v base bol a vtedy prišiel o syna aj manželku a po návrate z basy si
preto dával pozor aby sa tam už nikdy nevrátil. Obžalovaný opisoval začiatky jeho vzťahu s poškodenou,

ako sa chcela stále chodiť baviť na diskotéky a podobne, ako mali problémy s rodičmi poškodenej, že
bývali striedavo dva mesiace u neho doma a potom dva mesiace doma u poškodenej. Po problémoch s
matkou poškodenej a dcérou poškodenej sa spolu rozišli v decembri 2018. Následne začala poškodená
chodiť s nejakým Rumunom, s ktorým bola asi 4 mesiace, po nejakej dobe došla poškodená zase za
obžalovaným a asi od mája 2019 začali spolu opäť chodiť. Poškodená žila s obžalovaným u neho doma,

pričom dcéra poškodenej ostala žiť s matkou poškodenej lebo v obci Č. mala všetky kamarátky.
Obvinený ďalej opisoval udalosti týkajúce sa Vianoc v roku 2019, kedy nastal konflikt v domácnosti
poškodenej a jej rodiny, nakoľko rodina poškodenej nepočkala s večerou na príchod obžalovaného a
poškodenej (ktorí viezli večeru matke obžalovaného) a začali večerať už o piatej, pričom boli dohodnutí
s večerou na šiestu. Vtedy povedala poškodená, že sa už domov nevráti a na druhý deň prišla za ňou

aj jej dcéra, ktorá v domácnosti obžalovaného následne bývala asi jeden mesiac, ktorá ale stále chcela
chodiť kvôli kamarátkam a sesterniciam domov do obce Č..
Na tomto mieste obžalovaný uvádzal, že v decembri 2019 išiel s kamarátom I. C. pobaliť veci do
rybárskej chaty, pričom on mal v taške spolu s udicami štartovaciu pištoľ a všetko to nechali v garáži
u obžalovaného. Keď potom prišli deti a hrali sa u nich, tak ich obžalovaný zobral na dvor a spolu z

pištole strieľali do vzduchu. Toto sa stalo iba raz, lebo poškodená povedala, aby to radšej nerobili. Preto
obžalovaný schoval pištoľ do skrine s oblečením v izbe, aby ju už deti nenašli.
Ku skutku I. sa obžalovaný vyjadril tak, že poškodená hneď ako ku nemu prišla, tak mu hovorila, že jej
niekto volal zo súkromného čísla a pýtala sa ho, či to bol on. Obžalovaný jej povedal, že nie, ale že
jeho mame v ten deň niekto takisto volal zo súkromného čísla. Poškodená sa domnievala, že to bol asi

jej bývalý Rumun.
Ku skutku II. obžalovaný uviedol, že dňa 20.2.2020 okolo 18:00 - 18:30 hod. sa s poškodenou pohádali.
On sa hádať nechcel a tak vyšiel von z domu, no uvedomil si, že si zabudol doklady. Keď si pre ne išiel
do šuplíka, zistil, že tam nie sú. Uvidel, že ich má poškodená a tá mu ich nechcela dať. Chcel jej ich
zobrať a poškodená ho chytila za krk a stiahla ho na posteľ. Potom prišiel aj I. (svedok I. S.), ktorý im

povedal, či im šibe, čo to robia. Keď mu poškodená doklady dala, obžalovaný odišiel a keď sa vrátil,
už tam poškodená nebola.
Ďalej obžalovaný uviedol, že 22.2.2020 (pozn. súdu - v sobotu) bol s poškodenou na večeri v Š. v W.,
keď prišli večer domov, tak sa s poškodenou milovali, pričom poškodená mala pri sebe celý čas mobilný
telefón I. H., ktorý si poškodený od neho požičal a mal ho pri sebe aj počas jeho zadržania. V nedeľu

potom poškodená mala skúšať prihlásiť sa na jej konto na facebooku a messengeri, kvôli tomu, že
chcela obžalovanému dokázať, že si bývalých partnerov s ktorými si aj vypisovala, zablokovala, aby jej
viac nepísali. Obžalovaný uviedol, že asi pred dvoma týždňami našiel v telefóne správu od jej bývalého
priateľa, o ktorom poškodená tvrdila, že už ho má zablokovaného. Kvôli tomu sa potom s poškodenoupohádali. Keď si prišiel I. H. pre tento svoj telefón, tak pritom, ako si v ňom vymieňali SIM karty, tak sa na
obrazovkezobraziliďalšiekomunikáciepoškodenejainýchmužov.Obžalovanýsanáslednepoškodenej
pýtal, čo to má znamenať, a či ho už poškodená nemiluje a prečo mu robí takého podrazy. Poškodená

nato nič nehovorila a iba ostala sedieť. Obžalovaný vyšiel von fajčiť lebo sa z toho nevedel spamätať. V
tom prišiel syn I. H. (pozn. súdu - M. H.) pre telefón a obžalovaný s ním zostal vonku. Poškodená volala
na obžalovaného, ktorý za ňou išiel naspäť, pričom sa hádali a poškodená sa obžalovanému začala
vyhrážať v tom zmysle, aby sa neopovážil sa s ňou rozísť, lebo to bude ľutovať a že pôjde na políciu a
povie,žejudonútil,abystiahlatrestnéoznámenie.ObžalovanýišielvonatamzasefajčilsM.H..Nakoľko

bolo okno na dome pootvorené, tak bolo počuť, ako poškodená telefonuje a chcela, aby pre ňu prišli, a
že povie, že ju obžalovaný zase napadol. Poškodená potom ešte obžalovanému povedala, že toto jej on
nebude robiť. Obžalovaný následne odišiel k I. H. a keď sa vrátil domov, tak tam už poškodená nebola.
Vnútri v dome bol neporiadok, všetky veci boli rozhádzané a M. H. obžalovanému pomáhal upratovať
izbu. Ráno o 4:00 mal ísť obžalovaný s matkou do nemocnice do H. a preto sa jemu už v ten večer nič
nechcelo s poškodenou riešiť, no ona mu začala vypisovať správy, že ak sa nedohodnú, tak že to bude

ľutovať. Obžalovaný ďalej uviedol, že keď sa vrátili z H. domov, tak večer prišla matka poškodenej (pozn.
súdu - F. I.) s deťmi a dcérou poškodenej, lebo si mysleli, že poškodená je s obžalovaným. Obžalovaný
im ale povedal, že poškodená tam nie je a že spolu ani neboli. Matka poškodenej ho potom mala prosiť,
aby ju už nebral naspäť, lebo že nechce mať stále takúto hanbu a že poškodená nie je normálna.
Obžalovaný ďalej uviedol, že s poškodenou on vôbec nekomunikoval, a že jej nevolal ani sa jej

nevyhrážal, aby išla poškodená stiahnuť nejaké trestné oznámenie. Poškodená potom prišla večer
domovzaním,niektojupriviezolaonabúchalasilnonaoknoachcela,abyjuobžalovanýpustildovnútra.
Obžalovaný jej povedal, že to už stačilo, že ju nevpustí, že to sa nerobí, aby ho išla zadarmo udať za
krádežprsteňov.Poškodenámumalahovoriť,žeonahomilujeažebeznehonebude.Poškodenázačala
kričať, aby ju pustil dovnútra, inak rozbije okno. Následne načiahla ruku a rozbila obidve sklenené tabule

na okne. Vtedy dobehol aj I. S., že čo sa to deje a následne zavolal políciu. Keď prišla polícia, tak I. S. im
povedal, že sa mu poškodená dobíja do domu a či je normálne, že najprv niekoho udá na polícii a potom
sa ku nemu dobíja domov. Polícia dala poškodenej pokutu a vyzvala ju, aby poškodená odišla domov,
pričom poškodená najprv odísť nechcela. Neskôr večer potom poškodená telefonovala obžalovanému
na mobilný telefón jeho matky, pričom obžalovanému povedala, že keď nepríde pred Q. X., tak sa

zabije. Obžalovaný nevedel, čo má spraviť, no potom sa obliekol a išiel von za poškodenou. Keď sa
stretli, tak mu poškodená hovorila, ako ju to mrzí a že bez neho nechce ani žiť. Následne išli domov k
obžalovanému, kde jej ošetril porezanú ruku od skla. Poškodená mala porezanú dlaň, prsty a hánky,
pričom sa jednalo iba o povrchové zranenia. Poškodená sa mala rozprávať aj s matkou obžalovaného,
ktorej mala tiež všetko vysvetliť. Keď už boli poškodená a obžalovaný „udobrení“ , tak ju zaviezol ku nej

domov, kde si pobalila veci a nasťahovala sa zase k obžalovanému. Následne išla poškodená na políciu,
pričom obžalovaný na ňu čakal na parkovisku. To bolo dňa 10.2.2020. Keď obžalovaný čakal v aute,
tak za ním prišiel policajt, ktorý mu povedal, že potrebuje jeho podpis. Obžalovaný sa nechcel nijako
obhajovať, nakoľko on nič neukradol a tak podpísal papier, že poškodená stiahla trestné oznámenie.
Následne sa obžalovaný vyjadroval ku skutočnostiam ohľadne hospitalizácie poškodenej v nemocnici.

V tejto súvislosti vypovedal, že dňa 17.2.2020 ráno vstali, pričom všetko bolo v poriadku, vôbec sa
nehádali, ani nič podobné. Poškodená sa ale začala sťažovať na svoju rodinu, že jej nikto nič nepraje, že
nie je šťastná a pod. Následne mala ísť poškodená do obchodu. Išla na toaletu a keď vyšla na chodbu,
zostala sedieť pri botníku so sklonenou hlavou a mala zatvorené oči. Obžalovaný ju chytil za tvár a
pýtal sa jej, čo sa jej stalo, pričom ona mu povedala, že si dala nejaké tabletky na bolesť. Následne ju

obžalovaný zobral na posteľ a plieskal ju po tvári, lebo stále zatvárala oči a on nevedel, čo s ňou má robiť.
Potom obžalovaný utekal za I. S. do kuchyne, zobral si telefón a volal na záchranku. Pri botníku bola na
zemi krabička od liekov Stilnox. Keď prišla záchranka, obžalovaný poškodenú naložil do sanitky a išiel
autom spolu s M. H. na aute do nemocnice za poškodenou. Keď prišiel do nemocnice, tak poškodená
sedela na chodbe a v ruke mala infúziu. Sestrička potom zobrala poškodenú ľahnúť si do izby, kam

obžalovaný nemohol ísť. Sestrička sa potom pýtala obžalovaného, či si uvedomuje, že by poškodená
mala ísť na psychiatriu do Pezinka. Poškodená ani obžalovaný toto nechceli a tak obžalovaný podpísal
doktorovi papiere, že poškodenú prepúšťajú na jeho zodpovednosť. Keď prišli naspäť domov, tak si
poškodená išla ľahnúť. Až ráno sa rozprávali o tom, čo sa stalo, pričom poškodená povedala, že to
spravila kvôli tomu, že sú doma a aj u nich stále samé hádky.

Poškodená G. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení svedeckej prísahy
vypovedala, že obžalovaného pozná od roku 2018, pričom ich vzťah bol spočiatku dobrý, no potom
začalo zo strany obžalovaného žiarlenie a hádky. Zároveň uviedla, že s obžalovaným v spoločnejdomácnosti nežila. Viackrát sa spolu kvôli hádkam rozišli a dali naspäť dokopy. Tak tomu bolo aj v
januári 2019, kedy sa rozišli a v júni sa k sebe vrátili. Ďalej uviedla, že v roku 2019 sa k obžalovanému
nenasťahovala, ale sa iba navštevovali, pričom Vianoce 2019 spolu ani netrávili - bola doma bez

obžalovaného a dokopy sa dali až po Vianociach. Následne poškodená na otázku odpovedala, že k
obžalovanému sa nasťahovala sama a až neskôr za ňou prišla aj jej dcéra, ktorá tam s nimi bývala asi 3
týždne. Keď sa k sebe po Vianociach vrátili naspäť, tak sa zase iba hádali a s obžalovaným sa nerozišla,
lebo jej sľuboval, že sa polepší. Obžalovaný jej mal stále nadávať, napádať ju, chytal ju pod krkom a
pod. Robil to kvôli tomu, že ju upodozrieval, že si písala s inými chlapmi a žiarlil na ňu.

Ku krádeži prsteňov poškodená uviedla, že keď prišla domov, tak mala rozhádzané tričká a potom zistila,
že jej chýbajú prstene a že ich ukradol obžalovaný. Ten jej povedal, že ich zo záložne vyberie, jeden
prsteňzaložilza250,-euradruhýza150,-eur.Kvôliprsteňomprišlomedzinimiajkukonfliktu,priktorom
ju obžalovaný chytil pod krk a škrtil ju. (Pozn. súdu - na tomto mieste pri výsluchu poškodenej musel súd
napomenúť obžalovaného, aby nerušil výsluch poškodenej, nakoľko obžalovaný nesúhlasil s tým, ako
poškodená vypovedá). Poškodená uviedla, že po tejto hádke volala na políciu a oznámila im napadnutie

aj krádež prsteňov. Následne odišla domov a o tri dni ju obžalovaný telefonicky kontaktoval, aby stiahla
trestné oznámenie, lebo si počká jej malú a zabije ju. (pozn. súdu - na tomto mieste obžalovaný opäť
rušil priebeh výsluchu poškodenej nakoľko nesúhlasil s tým, ako vypovedá, pričom súd musel pristúpiť
k vyvedeniu obžalovaného z pojednávacej miestnosti). Keď bola poškodená doma, tak následne dňa
31.1.2020 alebo 1.2.2020 išla v noci za obžalovaným a hádala sa s ním kvôli tomu, že ako sa jej môže on

vyhrážať s jej dieťaťom. Poškodená uviedla, že obžalovaný nato nereagoval, neodpovedal a bol ticho.
Zároveň ale uviedla, že sa hádali a že rozbila okno na jeho dome, pričom následne ujo obžalovaného (I.
S.) privolal políciu, od ktorej dostala poškodená poriadkovú pokutu 20,- eur za rozbité okno. Poškodená
v podstate uviedla 3 dôvody, prečo rozbila v ten večer okno na dome: 1.) lebo obžalovaný sa jej
vyhrážal, že počká malú pred škôlkou a zabije ju, 2.) lebo sa hádali, 3.) lebo mala nervy a obžalovaný

jej neodpovedal.
Následne ju policajti poslali preč, no obžalovaný za ňou prišiel, lebo sa chcel s ňou rozprávať a hovoril
jej, aby išla stiahnuť trestné oznámenie za prstene, lebo on do basy nepôjde a radšej sa zabije. Preto išla
trestné oznámenie stiahnuť o čom písala aj e-mail príslušníkovi polície p. C.. Na otázku, čo poškodenú
viedlo k stiahnutiu trestného oznámenia na obžalovaného, poškodená uviedla, aby obžalovaný neublížil

ani jej ani malej (dcére) a aby jej dal pokoj, aby sa v poriadku rozišli. Na otázku, či poškodená hovorila
privolanej policajnej hliadke dôvod, prečo za obžalovaným v noci prišla, poškodená uviedla, že si
nepamätá, ale že si myslí, že im nič nehovorila. Neskôr vo svojej výpovedi poškodená uviedla, že polícii
to nepovedala, lebo sa jej nič nepýtali a pýtali sa iba I. S..

Na otázku, ako sa jej obžalovaný vyhrážal maloletou dcérou poškodená uviedla, že: „áno vyhrážal si sa
mitelefonicky.Stálesisamivyhrážalústneajtelefonicky.Janeviempresnedátum.“Súdnatomtomieste
poukazuje na skutočnosť, že poškodená vôbec nevypovedá konzistentne a svoju výpoveď v podstate
stálemeníaprispôsobuje.Ktelefonickémuvyhrážaniunatomtomiestebolopridanéajvyhrážanieústne,
pričom na jednom mieste vo svojej výpovedi poškodená uvádza iba dátum 31.1.2020, kedy jej mal

obžalovaný telefonovať, no neskôr povedala, že dátum presne uviesť nevie, a neskôr vo výpovedi opäť
zotrváva na dátume 31.1.2020.

Na otázku obžalovaného, aby uviedla dôvod, prečo sa s ňou obžalovaný dňa 23.2.2020 rozišiel,
poškodená uviedla: „Ty si sa so mnou nerozišiel, ty si ma škrtil, utekala som za I. do kuchyne, nechcel

si mi dať ani maródku, ani bankomatovú kartu, ani nič, utiekol si preč. Zavolala som mame a mama
pre mňa prišla.“

Poškodená uviedla, že napádanie a vyhrážanie sa zintenzívnilo po stiahnutí trestného oznámenia, teda

od 11.2.2020 a že sa 17.2.2020 ocitla v nemocnici D. G., kde mal obžalovaný sfalšovať jej podpis,
podpísať za ňu papier, aby ju pustili domov, lebo ju chceli dať do Pezinka.
Posledný krát, čo ju obžalovaný škrtil, tak to bolo dňa 23.2.2020. Vtedy sa hádali, obžalovaný za ňou
skočil na posteľ. Poškodená si od jeho strýka požičala telefón a zavolala domov, aby pre ňu prišli.
Ku skutku I. sa poškodená vyjadrila tak, že telefonát sa uskutočnil doobeda, kedy jej na telefón

telefonovalo utajené číslo. Približný čas si poškodená nepamätala. Hlas obžalovaného v telefóne však
spoznala a nemala pochybnosti o tom, že to je obžalovaný, kto sa jej vyhráža zabitím dcéry. Poškodená
uviedla, že jej telefónne číslo, na ktoré jej obžalovaný volal bolo XXXX XXX XXX - až po otázke
prokurátorky, sa poškodená opravila a uviedla, že jej číslo malo koncovku XXX. Nakoľko z výpisovhovorov vyplynulo, že v uvedený deň poškodenej volali čísla evidované na osoby - M. Q., U. H., Š. K. Z.
C. D., poškodená uviedla, že obžalovaný menované osoby síce pozná, no nie sú s ním v kamarátskom
vzťahu a že nie je možné, aby obžalovaný telefonoval z čísla niektorej z uvedených osôb. Poškodená

uviedla, že pri tomto telefonáte nebol nikto iný prítomný. Na otázku obhajkyne, kedy toto vyhrážanie
cez telefón, ku ktorému malo dôjsť dňa 31.1.2020 oznámila na polícii, poškodená odpovedala, že dňa
23.2.2020. Uvedené neoznámila hneď z dôvodu, že mala strach. Následne na otázku, prečo išla za
obžalovaným v noci, keď mala strach, poškodená uviedla, že preto, lebo sa s obžalovaným išla pohádať,
ako sa jej môže takto vyhrážať s deckom, pričom obžalovaný bol stále ticho. Ona mala nato nervy a

preto následne rozbila rukou to okno na dome, lebo nechápala, ako jej také niečo môže spraviť, keď
spolu žili. Neskôr však poškodená vypovedala, že skutok na polícii oznámila až dňa 25.2.2020, pričom
dňa 23.2.2020 iba telefonovala matke, aby pre ňu prišla k obžalovanému domov a že obžalovanému
povedala, že ide napísať e-mail príslušníkovi polície p. C., že bola pod nátlakom a že ide za ním
vypovedať pravdu.

Poškodená ďalej uviedla, že hádka s obžalovaným ohľadne dokladov, ktoré mu nechcela dať, sa nestala
23.2.2020 ale dňa 20.2.2020, pričom policajtov volala až dňa 23.2.2020.

Ku skutku II. sa poškodená vyjadrila v tom zmysle, že obžalovaný sa jej so zbraňou vyhrážal dňa
20.2.2020, čomu predchádzala hádka, a že obžalovaný jej mal brániť v odchode z domu. Obžalovaný

zobral z chodby pištoľ, priniesol ju a mieril ňou na poškodenú a aj na seba, pričom poškodená ho chcela
ukľudniť, pištoľ mu zobrala a odhodila ju do postele, pričom obžalovaný ju dal následne do skrine s
tričkami. Poškodená uviedla, že obžalovaný ju mal škrtiť, pričom jej krik musel počuť aj jeho strýko I. S.,
od ktorého si potom poškodená požičala telefón a zatelefonovala domov, aby pre ňu prišli.
Na otázku obhajkyne čo sa stalo ďalej po vyhrážaní sa so zbraňou, však poškodená neskôr uviedla,

že obžalovanému povedala, že s ním nebude, a že sa s ním rozíde a keď obžalovaného ukľudnila, tak
zbraň hodila do postele a že preč neodišla. Najprv uviedla, že nevie prečo neodišla, potom povedala,
že neodišla lebo sa obžalovaného bála.
Keď potom poškodená odchádzala z domu od obžalovaného zobrala zo skrine zbraň, s ktorou sa jej mal
obžalovaný vyhrážať a dala ju polícii. Poškodená na jednom mieste uviedla, že spáchanie tohto skutku

oznámila na polícii dňa 23.2.2020, no neskôr uviedla, že ho oznámila dňa 25.2.2020 a že dňa 23.2.2020
iba telefonovala svojej matke, aby pre ňu prišla k obžalovanému a že iba písala e-mail príslušníkovi
polície p. C.i, čo tiež oznámila obžalovanému, ktorému povedala, že povie, že bola pod nátlakom a že
ide k C. vypovedať pravdu.

Poškodená tiež vo svojej výpovedi uviedla, že nevedela o tom, že je obžalovaný v skúšobne dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Uviedla, že sa aj obžalovaného na podmienku pýtala,
avšak on jej povedal, že v podmienke nie je.
Na otázku, prečo chcela poškodená stiahnuť trestné oznámenie (e-mail č.l. 160), poškodená uviedla, že
kamaráti obžalovaného jej povedali, že keď príde z basy, tak že ju zabije. Poškodená nevedela uviesť,

kto presne to povedal - iba že sa to tak hovorilo po dedine asi 4 dni potom, ako bol obžalovaný vzatý
do väzby.
Poškodená tiež uviedla, že sa asi dvakrát informovala na obžalovaného počas jeho pobytu vo väzbe.
Na otázku, prečo si nepodala sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bola odložená trestná vec ohľadne
krádeže prsteňov, poškodená uviedla, že ona v týchto veciach nevie chodiť.

Čo sa týka výpovede týkajúcej sa užívania drog, na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že drogy
užila iba jeden krát po nejakej hádke - asi po hádke s tou pištoľou, keď sa jej obžalovaný mal vyhrážať.
Poškodená nevedela, o aké drogy sa jednalo, uviedla, že to bolo biele, stvrdnuté a že to bolo na
skle. Obžalovaný mal k tomu slamku, zospodu to nahrieval na skle zapaľovačom a poškodená si to

potom potiahla do úst ako cigaretu. Nemalo to však na ňu žiadny účinok a nič necítila. Poškodená si
nevedela spomenúť, kedy takto drogy užila. Súd preto podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítal časť výpovede
poškodenej z prípravného konania, kde sa vyjadrovala k užívaniu drogy.
V prípravnom konaní poškodená uviedla, že drogy užila cez sklenenú trubičku, pričom k tomu malo dôjsť
deň predtým, ako sa ocitla v nemocnici, lebo keď jej v nemocnici brali krv, tak jej tam zistili metamfetamín.

(Pozn. súdu - v nemocnici bola poškodená hospitalizovaná dňa 17.2.2020).
Na otázku vyšetrovateľa v prípravnom konaní - skúste teda povedať presnejší dátum, kedy sa vám
vyhrážal tou zbraňou, keďže doteraz z vášho predchádzajúceho výsluchu vyplýva, že to bolo 20.2.2020
a teraz ste povedali, že potom vás nútil užiť drogu a následne ste skončili v nemocnici, čo je reálne17.2.2020..? poškodená uviedla, že to bolo po tom vyhrážaní s nožmi, čo ju porezal na prst a posledne
to bolo tou pištoľou, tak ako to vypovedala, teda 20.2.2020.
Na uvedený rozpor poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa stalo tak ako vypovedala v

prípravnom konaní, teda dňa 17.2.2020, bola v nemocnici kvôli tabletkám a drogy užila s obžalovaným
dňa 20.2.2020 - po tom incidente s pištoľou.
Uvedené tvrdenie poškodenej však nedáva žiadny zmysel a rozpory v jej výpovedi neboli odstránené,
nakoľko v prípravnom konaní uviedla, že drogy užila deň pred tým, ako bola v nemocnici (to znamená, že
drogy by musela užiť dňa 16.2.2020), avšak najprv uviedla, že k užitiu malo dôjsť po vyhrážaní s nožom,

neskôr že po vyhrážaní s pištoľou dňa 20.2.2020. K tomuto rozporu poškodená na hlavnom pojednávaní
uviedla, že sa to stalo tak, ako vypovedala v prípravnom konaní - teda že 17.2.2020 bola v nemocnici
kvôli užitiu tabletiek, a drogy užila s obžalovaným dňa 20.2.2020 po incidente s pištoľou. Poškodená
nevedela vysvetliť, prečo je to v zápisnici z prípravného konania tak uvedené. Toto tvrdenie poškodenej
rovnako nedáva zmysel a aj v tomto tvrdení sú rozpory, nakoľko pri hospitalizácii poškodenej v nemocnici
(17.2.2020) jej bola v moči zistená prítomnosť metamfetamínu (ktorý však podľa jej vyjadrenia užila až

dňa 20.2.2020).

Poškodená takisto poprela, že by jej mal obžalovaný ukazovať sms-správy, podľa ktorých poskytovala
sexuálne služby za peniaze. Uviedla, že nič také jej obžalovaný neukazoval, že také sms správy nie
sú, ani žiadne fotky.

Svedok I. C., poverený príslušník OO PZ Š.Z. - G., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súvislosti
s obžalovaným a poškodenou riešil inú trestnú vec, v rámci ktorej sa dozvedel aj o tomto trestnom
konaní. K samotnému skutku nevedel uviesť žiadne detaily a ani v rámci vyšetrovania jeho trestnej veci
- krádeže prsteňov, neboli zaznamenané skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spáchaniu predmetného

skutku (vydierania).
Svedok uviedol, že on riešil trestné oznámenie poškodenej ohľadne krádeže jej prsteňov obžalovaným,
pričom k tomuto oznámeniu došlo v rámci riešenia priestupku ohľadne nezhôd medzi poškodenou a
obžalovaným, kedy poškodená prišla na oddelenie a podala zároveň trestné oznámenie za krádež
prsteňov a svedok toto oznámenie prijal. Svedok s poškodenou prišiel do kontaktu aj neskôr - keď mu

poškodená napísala e-mail, že chce predmetné trestné oznámenie týkajúce sa krádeže stiahnuť, čo
následne uviedla aj do zápisnice. Svedok vypovedal, že poškodenú pri stiahnutí trestného oznámenia
vypočúval samostatne, teda že obžalovaný pri tom nebol prítomný a že nemal z poškodenej vôbec pocit,
že by konala pod nátlakom alebo pod vplyvom niekoho iného a že pri kontakte s ňou nezaznamenal
žiadnu psychologickú zmenu, resp. zmenu v jej správaní v porovnaní s jej vystupovaním pri prvotnom

podaní trestného oznámenia. Potom, ako poškodená nedala súhlas na trestné stíhanie obžalovaného,
bola predmetná trestná vec týkajúca sa krádeže odložená, pričom poškodená si voči tomuto rozhodnutiu
nepodala sťažnosť.
Na otázku svedok odpovedal, že riešil aj ďalšiu trestnú vec, v ktorej mala byť podozrivou poškodená,
ktorá sa mala dopustiť nebezpečného vyhrážania sms správami k obžalovanému. Tieto sms správy

však poškodená neposlala priamo obžalovanému, ale ich poslala osobe G. W., ktorý ich následne dal
vedieť obžalovanému. Poškodená sa k tomu vyjadrila v tom zmysle, že tieto sms správy obžalovanému
napísala v zlosti a že mu napísala, že mu podpáli auto. Poškodená svedkovi pri riešení tejto veci
uviedla, že keď písala predmetné sms správy, tak boli s obžalovaným rozídení a že bola vtedy na neho
nahnevaná. Predmetná vec bola ukončená tým, že bola odovzdaná na Okresný úrad na prejednanie

priestupku.

Svedok I. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho synovec a spolu s ním
a poškodenou žil v spoločnej domácnosti. Svedok vypovedal, že k hádkam medzi obžalovaným a
poškodenou bežne dochádzalo asi raz za mesiac, pričom sa mali hádať hlavne kvôli peniazom, takisto

kvôli tomu, keď poškodená obžalovanému schovávala doklady, kľúče od auta alebo mobilný telefón.
K hádkam ohľadne žiarlivosti sa svedok nevedel vyjadriť. Čo sa týka založenia prsteňov v záložni, k
tomu svedok uviedol, že svedkom takejto hádky nebol, ale že vie, že obžalovaný išiel založiť motorku,
aby mohol prstene zo záložne vybrať a vrátiť ich poškodenej. Svedok uviedol, že poškodená sa mu
nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný fyzicky napadol a nikdy nebol svedkom takéhoto fyzického

napadnutia, iba raz videl ako sa „ťahali“ o občiansky preukaz - držali sa na posteli a poškodená ho
nechcela obžalovanému dať. Vtedy aj poškodenej povedal, prečo sa nezbalí a nejde domov. Svedok
uviedol, že poškodená bola posledný krát u nich v domácnosti asi vtedy, keď na ňu privolal policajtov
zato, že rozbila okno na dome, pričom zároveň uviedol, že poškodená mala asi vypité a že robila bordel achcela sa rozprávať s obžalovaným, pričom on obžalovaného odhováral, aby za poškodenou ani nešiel
von. Z ich domácnosti potom úplne odišla po nejakej hádke, nepamätal si presne po akej, pričom si
od svedka požičala mobilný telefón, aby zatelefonovala svojej matke, aby pre ňu prišla. V súvislosti

so zbraňou svedok vypovedal, že kedysi mal „poplašňácku“ pištoľ, ktorá bola najskôr uložená niekde
v dome v šuplíku, no keď sa vrátil z Čiech asi pred dvoma rokmi, tak ju odložil do šopy. O tom, že
by mal mať obžalovaný nejakú zbraň svedok nič nevedel, ani žiadnu zbraň doma nevidel. Z výpovede
svedka súdu vyplynulo, že hádky medzi poškodenou a obžalovaným boli v podstate bežné, svedok bol
na ne zvyknutý a nevenoval im zvýšenú pozornosť - uviedol napr. že „normálne sa hádali“ alebo keď

si poškodená od neho požičala telefón a volala svojej matke, svedok uviedol, že poškodená na neho
pôsobila „normálne, tak ako keď sa vždy pohádajú“. V súvislosti s Vianocami 2019 svedok uviedol, že
poškodená bola u nich určite aj s malou (jej dcérou) a na Vianoce tam bola asi týždeň. Najprv sa domov
nasťahovala poškodená a na Vianoce sa nasťahovala aj jej dcéra. Na otázky svedok odpovedal tak,
že obžalovaný nikdy nebránil poškodenej v tom, aby ona z domu odišla a nikdy nepočul, že by sa jej
obžalovaný vyhrážal s jej maloletou dcérou. Po niektorých hádkach poškodená doma zostala a niekedy

zase odišla preč. Ohľadne finančných problémov obžalovaného sa svedok vyjadril tak, že obžalovaný
mal exekúciu, ktorú splácal a že veci do záložne začal obžalovaný zakladať až potom, ako sa ku nemu
nasťahovala poškodená, lebo dovtedy peniaze mal.

Svedkyňa F. I. (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodená telefonovala na

telefónjejdcéry,abypreňuprišla.Keďprepoškodenúprišla,táužčakalavonkuaobžalovanýtamnebol.
Poškodená jej povedala, že sa s obžalovaným pohádali a že ju škrtil, pričom na jej krku videla niečo
červené. Dôvod hádky s obžalovaným jej poškodená neuviedla. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená
žila striedavo u obžalovaného a doma - týždeň, alebo dva bola s obžalovaným a potom prišla domov,
pričom o spolužití s obžalovaným jej nehovorila nič, na obžalovaného sa nesťažovala. Až na otázku, či

jej poškodená hovorila, že by ju mal obžalovaný fyzicky napádať, svedkyňa uviedla, že áno, ale že to
bolo až neskôr. Svedkyňa uviedla, že poškodená jej nepovedala nič v súvislosti s tým, že by sa jej mal
obžalovaný vyhrážať ani jej nehovorila o tom, že by sa jej mal vyhrážať s jej maloletou dcérou a takisto
nebola ani svedkom toho, že by bol obžalovaný na poškodenú agresívny, alebo by na ňu zvyšoval hlas.
Svedkyňa takisto nemala vedomosť o tom, že by poškodená alebo obžalovaný užívali drogy, resp. s

nimi mali niečo spoločné.
Na otázku, či sa poškodená sťažovala, že by ju mal obžalovaný ohrozovať so zbraňou však svedkyňa
uviedla, že áno - keď prišla domov, nič nepovedala, ukázala zbraň a že pôjde na políciu. Svedkyňa
uviedla, že nevedela o tom, že mal obžalovaný podmienku lebo jej to poškodená nepovedala, avšak
uviedla, že poškodená o tom musela vedieť.

V súvislosti so zbraňou svedkyňa uviedla, že jej vnučka T. (t.j. maloletá dcéra poškodenej) jej niekedy
pred Vianocami hovorila, že strieľali zo zbrane, pričom ona jej mala zato vynadať a povedala to aj
poškodenej.

Svedok M. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je susedom obžalovaného a býva oproti jeho domu

cez ulicu. Svedok uviedol, že v deň, kedy mal obžalovaný poškodenú napadnúť bol s obžalovaným pred
domov, kde fajčili. Poškodená bola vnútri v dome, kde robila neporiadok, prehádzala obžalovanému veci,
nejakévecimupotomajchýbali,aleobžalovanýtonijakoneriešilanechaltotak.Svedokuviedol,žeokno
na dome bolo pootvorené a preto bolo vidieť aj počuť, čo vnútri poškodená robí. Počul, ako telefonuje
svojej matke a hovorí jej, že obžalovaný ju bije a škrtí. Potom mala poškodená okno otvoriť a zakričať na

nich, že obžalovaného dá do basy. Svedok s obžalovaným potom odišli preč a poškodenú nechali tak,
aby sa zbalila a odišla. Svedok uviedol, že obžalovaný a poškodená sa hádali často, pričom tieto hádky
boli iba slovné. Obžalovaný mu mal ukazovať v mobilnom telefóne, ktorý mal od neho požičaný sms
správy,týkajúcesaposkytovaniasexuálnychslužiebpoškodenou.Keďobžalovanýtietosprávyukazoval
poškodenej a pýtal sa jej, čo to má znamenať, tak poškodená povedala, že to nie je ona a že to je nejaký

omyl.Obžalovanýjejnatopovedal,abysazbalilaaodišlapreč.Svedoksinepamätalpresnýdátum,kedy
malo k tejto hádke dôjsť, potvrdil však, že v dňoch asi od 21. do 25. februára išiel s obžalovaným a jeho
matkou do H.y do nemocnice na vyšetrenie, nakoľko matka obžalovaného mala ísť na operáciu. Svedok
tam s ním išiel, aby obžalovanému pomohol. Svedok uviedol, že poškodená obžalovaného kontaktovala
aj keď boli spolu v H., pričom obžalovaný svojej matke povedal, že poškodená sa mu vyhráža, že ho udá.

Na otázku, prečo svedok v prípravnom konaní odmietol vypovedať, uviedol, že on v prípravnom konaní
vypovedalibajedenkrát,aležepolicajtsiničnezapisovalaibananehopozeral.Pritomtovýsluchunebol
nikto prítomný, ani obhajkyňa, pričom svedok uviedol, že „ona bola dole.“ Na tomto mieste obhajkyňa
uviedla, že keď prišla na predmetný výsluch svedka, vyšetrovateľ jej povedal, že ju hore do kancelárienezoberie, nakoľko svedok odmietol vypovedať a že to dolu iba podpíšu. Z toho dôvodu, hore v kancelárii
pri výsluchu ani nebola lebo ju tam vyšetrovateľ nezobral.

G. I. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je kamarátom obžalovaného, stretávali sa spolu cez
víkendy a chodievali spolu na ryby. Svedok uviedol, že už minulý rok niekedy asi v auguste (lebo bolo
teplo) za ním prišiel obžalovaný a hovoril mu, že si s poškodenou nerozumie a že sa hádajú, lebo
poškodenej našiel v telefóne nejaké správy, podľa ktorých poškodená poskytuje erotické služby. Keď sa
rozišli, tak sa mala poškodená obžalovanému vyhrážať sms správami, že ak sa k nej nevráti, tak že ho

nechá zavrieť, že už neuvidí svojho syna a že mu podpáli auto. Svedok uviedol, že svedkom nejakej
hádky nebol a že pred ním sa správali obžalovaný aj poškodená normálne. Svedok uviedol, že podľa
obsahu sms správ, ktoré mu obžalovaný ukazoval, poškodená určite o podmienke obžalovaného vedela,
lebo sa mu s podmienkou vyhrážala a hovorila, že ho nechá zavrieť.

Znalkyňa I.. S. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojho

vypracovaného znaleckého posudku č. XX/XX (č.l. 216-223). U obžalovaného okrem iného zistila
vyššou afektívnu iritabilitu (dráždivosť) s pohotovosťou k erupciám afektov hnevu so slovnou agresivitou
a sklony k impulzívnemu a skratovému konaniu (to mal možnosť sledovať aj súd počas výpovede
poškodenej, keď obžalovaný nesúhlasil s tým, čo poškodená vypovedá, a vzhľadom na zasahovanie
do výpovede poškodenej bol obžalovaný vyvedený z pojednávacej miestnosti..). Znalkyňa zároveň

v znaleckom posudku uviedla, že konanie obžalovaného vo vzťahu s poškodenou malo charakter
búrlivých, pre rómske etnikum bežných škandálov, v afektoch s pohotovosťou k hlučným, dramatickým
hádkam z oboch strán s masívnym tokom vulgárností a obligátnymi vyhrážkami samovraždou
prípadne vraždou. Znalkyňa na základe predloženého spisového materiálu skonštatovala, že strach
poškodenej z obžalovaného bol minimálny. Vzhľadom na stav osobnosti obžalovaného znalkyňa

nevylúčila a ani nepotvrdila - reálnosť popísanej trestnej činnosti zo psychiatrického hľadiska, avšak
poznamenala, že treba rátať s masívnou účelovo-demonštratívnou aktivitou poškodenej. Obžalovaný
konal v afektoch hnevu na poškodenú, ktoré boli pre neho typické, bežné, nie patologické a mohol im
predísť. Obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, netrpel žiadnou
psychickou poruchou, vedel ovládať svoje konanie a neboli u neho zistené žiadne psychické ani

somatické zmeny súvisiace so závislosťou od psychoaktívnych látok, pričom aktuálne je jeho závislosť
od amphetaminov v štádiu viacročnej abstinencie. Znalkyňa na základe predloženého spisového
materiálu dedukovala, že poškodená je výrazne disharmonickou, emočne instabilnou osobnosťou, s
nízkou mierou dôveryhodnosti a že kalkulovala so zraniteľnosťou obžalovaného, ktorý je v „podmienke“.

Znalkyňa I.. B. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. X/
XXXX na poškodenú jej vyšetrovateľom neboli predložené všetky doklady zo spisu, niektoré výpovede
a skutočnosti, ktoré boli zistené od operátora ohľadne telefonických hovorov. Vo vypracovanom
znaleckom posudku sa teda vyjadrovala en bloc k vydieraniu a hrozbe pištoľou. Pri vyšetrení sa
znalkyninepreukázalo,žebymalapoškodenázníženúvšeobecnúvierohodnosťosobnostiakotakejapri

špecifickejvierohodnostiskonštatovalazníženúvierohodnosť,vzhľadomnarozdielnostizdieľaniaskutku
a popisu správania obžalovaného - odlišne ho popisovala pri podaní trestného oznámenia (25.2.2020)
pri vyšetrení dňa 2.6.2020. Znalkyňa uviedla, že poškodená najprv tvrdila, že obžalovaný sa jej najprv
vyhrážal zabitím dcéry, pri druhom raze sa jej vyhrážal iba telefonicky a zabitie dcéry už nespomínala.
Po dopočutí u vyšetrovateľa, kedy bolo už zistené, že predmetný telefonát neprebehol, znalkyňa

skonštatovala, že prvá časť výpovede poškodenej je vlastne nevierohodná. Znalkyňa charakterizovala
poškodenú ako neharmonickú osobnosť s podpriemernými schopnosťami, citovo nezrelú, u ktorej sa
prejavujú infantilné postoje v oblasti emočnej a sexuálnej a rysy závislosti na druhom pohlaví. Správanie
poškodenej môže byť ovplyvnené jej nerozvážnosťou a slabšou schopnosťou prispôsobiť sa. Znalkyňa
tiež zistila, že vo vypätých situáciách alebo v situáciách, kedy sa veci nedejú ako to poškodená

chce, má poškodená sklony k útočnému a agresívnemu správaniu. Vzhľadom nato, že podľa výpisov
hovorov od operátora nebol dňa 31.1.2020 zistený predmetný telefonát u poškodenej, znalkyňa na
otázku prokurátorky, či tvrdenie poškodenej ohľadne tohto dátumu mohlo byť ovplyvnené znížením
vizuomnestických schopností u poškodenej, odpovedala, že časová lokalizácia mohla byť nepresná s
tým, že keď sa niektoré veci dejú opakovane viac krát, tak sa udalosti môžu zlievať do jedného celku a

potomniesmeschopníčasovolokalizovaťskutok.Znalkyňatiežuviedla,žeupoškodenejnezistila,žeby
mala strach z obžalovaného a že sa v tých situáciách dokázala zachovať aj racionálne a išla si za svojím
a naliehavo si vydobíjala svoje. Vzhľadom na ďalšie zistené skutočnosti a výpovede poškodenej byznalkyňavprípadeopätovnéhoznaleckéhoskúmaniapoškodenejjejvierohodnosťoznačilazačiastočne
zníženú, nie však úplne nevierohodná.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z fotografií správ mobilného telefónu obžalovaného, ktorý mal obžalovaný pri sebe pri zadržaní (č.l.
99-102) vyplýva, že dňa 25.2.2020 boli obžalovanému zaslané 3 sms správy z telefónneho čísla dcéry

poškodenej (T.), pričom poškodená v jednej z týchto správ uviedla „Dnes budes mat este prekvapenie.“ Z
ďalších zhotovených fotografií má súd za preukázanú komunikáciu erotického charakteru a selfie fotky,
ktoré poškodená posielala iným kontaktom.

Z fotografií správ mobilného telefónu poškodenej, ktorý mala pri sebe pri výsluchu dňa 26.2.2020 (č.l.
136-138)vyplynulo,žepoškodenápísalae-mailypríslušníkovipolícieI.C.,podľaktorýchsasnímchcela

stretnúť a nahlásiť mu pravdu, nakoľko bola pod nátlakom a vyhrážkami že jej zabije dcéru. Zároveň
uviedla, že bola zbitá a škrtená a bola nútená fetovať. Zároveň jej malo byť prikázané, aby založila
celkovo 5 prsteňov. S príslušníkom polície sa chcela stretnúť a obnoviť pôvodné trestné oznámenie
nakoľko od obžalovaného už utiekla a išla domov. Takisto v e-maily uviedla, že ju chcel (obžalovaný?)
otráviť a nevie ako sa ocitla v nemocnici, kde musela povedať doktorom, že si chcela zobrať život. I.

C. na uvedené správy odpísal poškodenej, že trestné oznámenie môže prísť podať hocikedy, nakoľko
on nie je v práci každý deň.

Zo Zmlúv o pôžičke zo dňa 11.1.2020, 12.2.2020 a 21.2.2020 (č.l. 151 - 154) vyplynulo, že poškodená
ako záložca založila v záložni Š. G. celkovo 3 ks zlatých prsteňov a retiazku s príveskom, začo jej boli

vyplatené sumy 250,- eur, 150,- eur a 100,- eur.

Z Fotografie prstu poškodenej zo dňa 27.2.2020 (č.l. 155) vyplynulo, že poškodená má na pravej ruke
porezaný ukazovák, s dĺžkou rany asi 1 cm.

Z e-mailu poškodenej zo dňa 28.2.2020 (č.l. 160) vyplynulo, že dňa 28.2.2020 poškodená písala
vyšetrovateľovi I. K. a chcela stiahnuť trestné oznámenie podané na obžalovaného z dôvodu, že
nechcela, aby išiel kvôli nej do väzenia.

Z e-mailu poškodenej zo dňa 2.3.2020 (č.l. 161) vyplynulo, že dňa 2.3.2020 sa poškodená informovala

na obžalovaného a pýtala sa, či už mal súd alebo je vo väzbe.

Z Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 25.2.2020 (č.l. 190) vyplynulo, že poškodenej bola dňa 25.2.2020
zaistená vec - pištoľ Olympic 6, v.č. X. E..

Zo Zápisnice o obhliadke zbrane zo dňa 25.2.2020 (č.l. 191) vyplynulo, že obhliadaným predmetom
je bubienkový revolver s čiernou povrchovou úpravou a s čiernou rukoväťou z tvrdeného plastu. Na
revolveri je na ľavej strane pod bubienkom nápis: Olympic 6, a vpravo pod bubienkom: typ cal 22, Made
in Italy, v.č. X. E.. Dĺžka zbrane 16 cm, výška 12 cm. Bubienok má otvory na 8 nábojníc, pričom v
bubienku nie je žiadna nábojnica. Pri pohľade do hlavne vidieť mriežku. Zároveň bola vyhotovená aj

fotodokumentácia predmetnej zbrane (č.l. 192-194).

Z Výpisu hovorov operátora B. G. (č.l. 260-262) vyplynulo, že v období od 31.1.2020 v čase 00:00
hod. do 2.2.2020 v čase 00:00 hod. nebol uskutočnený žiadny telefonát z neznámeho telefónneho čísla
na telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, ktoré patrilo poškodenej. Z predmetného výpisu vyplynulo, že

dňa 31.1.2020 boli na telefónne číslo poškodenej uskutočnené iba 3 prichádzajúce hovory - z čísla
+XXXXXXXXXXXX o 8:12 hod., z čísla +XXXXXXXXXXXX o 14:41 hod. a z čísla +XXXXXXXXXXXX
o 19:32 hod.

Zo Zápisnice o trestnom oznámení Obvodného oddelenia PZ Š. - G., Č.: B.-XX/SS-G.-XXX0 zo dňa

25.1.2020 (č.l. 272) vyplynulo, že poškodená podala trestné oznámenie na obžalovaného, ktorého v
zápisnici označila ako svojho bývalého priateľa, za odcudzenie zlatých šperkov. V rámci predmetného
výsluchu pri podaní trestného oznámenia poškodená uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej
domácnosti na adrese jeho trvalého bydliska od decembra 2019, pričom v minulosti sa viac krát rozišli apotom sa opäť dali dokopy. V deň podania trestného oznámenia od obžalovaného opäť odišla a ukončila
s ním vzťah. Poškodená uviedla, že dňa 6.1.2020 zistila, že v čiernej kabelke, v ktorej si ukladala svoje
cennosti a ktorú mala uloženú v ich spoločnej izbe v dome v Š., sa nenachádza jej zlatý prsteň s tromi

bielymi kamienkami navrchu. Keď sa pýtala obžalovaného, či o tom niečo vie, tak jej mal povedať, že
prsteň zobral a založil za 100,- eur v záložni v Š. u p. D.u. Obžalovaný to odôvodnil tým, že už nemali
peniaze na stravu a nemali z čoho žiť. Obžalovaný jej sľúbil, že keď mu prídu peniaze za PN-ku, okolo
20.1.2020, tak prsteň vykúpi naspäť. Uvedený deň jej však obžalovaný povedal, že peniaze nedostal
a prsteň jej nevrátil. Dňa 24.1.2020 poškodená po príchode domov uvidela, že má prehádzané svoje

osobné veci a že jej chýba ďalší zlatý prsteň s nápisom „G.. Obžalovaný sa jej opäť priznal, že aj druhý
prsteň založil v záložni za 250,- eur lebo potreboval peniaze na opravu auta. Kvôli tomu potom vznikla
medzi nimi hádka a poškodená od obžalovaného odišla, lebo už neverila, že jej prstene vráti.

Z Dodatku k zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 4.2.2020 (č.l. 281) vyplynulo, že poškodená sa
uvedený deň bez predvolania dostavila na OO PZ Š. - G., pričom oznámila, že dňa 28.1.2020 jej bol

vrátený jeden zlatý prsteň s nápisom „G.“. Zároveň poškodená uviedla, že sa s obžalovaným udobrila
a opäť tvoria pár a svoje predchádzajúce trestné oznámenie bolo unáhlené ako výsledok ich vtedajšej
nezhody. Vzhľadom nato, poškodená vzala späť súhlas na trestné stíhanie obžalovaného. Poškodená
uviedla, že jej výpoveď sa zakladá na pravde nič úmyselne nezamlčala.

Z Uznesenia Obvodného oddelenia PZ Š. - G., Č.: B.-XX/SS-G.-XXXX zo dňa 24.2.2020 vyplynulo, že
trestná vec - podozrenie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na základe trestného
oznámenia poškodenej zo dňa 25.1.2020 bola podľa § 197 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 9
ods. 1 písm. f) Tr. por. odložená.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 2.1.2020 (č.l. 288) vyplynulo, že obžalovaný ako záložca založil v záložni
Š. G. 1 ks zlatý prsteň, začo mu bola vyplatená suma 100,- eur.

Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 22.1.2020 (č.l. 289 a 290) vyplynulo, že obžalovaný ako záložca založil
v záložni Š.Í. G. 1 ks zlatý prsteň, začo mu bola vyplatená suma 250,- eur. Hneď o dva dni neskôr t.j.

24.1.2020 však tento zlatý prsteň prišiel vybrať, začo zaplatil úrok (poplatok) vo výške 11,- eur.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OO PZ Š. - G.J. Č.: B.-XXX/SS-G.-XXXX súd oboznámil uznesenie
zo dňa 29.9.2020, z ktorého vyplynulo, že trestná vec - podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť poškodená voči obžalovanému, bola podľa §

197 ods. 1 písm. a) Tr. por. odovzdaná Okresnému úradu G., odboru všeobecnej vnútornej správy, na
prejednanie priestupku.

Zo správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 20.10.2020 vyplynulo, že ústav počas väzby obžalovaného
nezaznamenal žiadny kontakt (návštevu, korešpondenciu alebo telefonát) poškodenej a obžalovaného.

Z Lekárskej správy fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica zo dňa 17.2.2020 spísanej I.. I. Č. okrem
iného vyplynulo, že poškodená bola privezená posádkou RZP H. v suicidálnom úmysle, nakoľko zjedla
10 tabliet Stilnoxu. Poškodená udávala, že sa doma stále háda s priateľom a že chce ukončiť život. V
rámci vyšetrenia moču bol u poškodenej zistený pozitívny nález metamfetamínu. Vzhľadom na uvedené

lekár telefonicky konzultoval prijímaciu ambulanciu PL Pezinok, pričom bola odporúčaná observácia na
expektačnom lôžku, prípadne, ak je pri pacientke prítomný manžel/partner a išlo len o požitie liekov v
dôsledku partnerskej nezhody a nie je súhlas s prevozom a hospitalizáciou pacientky na psychiatrickom
oddelení, môže byť podpísané odmietnutie. Pacientka a jej partner (t.j. poškodená a obžalovaný)
podpísali odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Z Výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov na poškodenú (č.l. 513) vyplynulo,
že táto sa dopustila celkovo 3 priestupkov - všetky boli spáchané v súvislosti s obžalovaným. Dňa
28.11.2018 sa dopustila priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nakoľko posielala
obžalovanému SMS, v ktorých mu vulgárne nadávala, začo jej bola uložená sankcia - pokarhanie.

Dňa 25.1.2020 sa dopustila priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, nakoľko
úmyselne podala nepravdivú svedeckú výpoveď - uviedla, že obžalovaný ju mal fyzicky napadnúť a
vulgárne jej nadávať, následne však poškodená uviedla, že si to vymyslela, nakoľko tým chcela spraviť
obžalovanému zle, začo jej bola uložená pokuta vo výške 30,- eur. Dňa 2.2.2020 sa poškodená dopustilapriestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch tým, že úmyselne rozbila sklenenú
výplň okna na dome obžalovaného, začo jej bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného (č.l. 348) vyplynulo, že obžalovaný
sa dopustil 7 priestupkov, z toho 6 bolo spáchaných na úseku cestnej premávky a jeden priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu zo dňa 28.11.2018 vo vzťahu k poškodenej.

Z Odpisu registra trestov na obžalovaného (č.l. 566) vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát

súdne trestaný - rozsudkom Okresného súdu G. G.p. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21.2.2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v U.e sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa 25.10.2011, pre obzvlášť závažný zločin
podľa § 172 ods. 1 písm. a), c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák., pričom mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Uznesením Okresného súdu U. sp. zn. XPP/XX/XXXX zo dňa
18.8.2017 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, s určením skúšobnej doby vo
výmere 36 mesiacov a probačným dohľadom vo výmere 18 mesiacov.

Zo Správy ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 30.6.2020 (č.l. 355) vyplýva, že správanie a
vystupovanie obžalovaného počas pobytu vo väzbe je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia
plní a rešpektuje, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Kontakt s príbuznými udržiava
prostredníctvom korešpondencie a telefonovania, pričom o zrealizovanie návštevy zatiaľ nepožiadal.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor kriminalistickej
identifikácie, pod Č.: C.-Y.-H.-J.-XXXX/XXXX (č.l. 204-206) vyplynulo, že predmetná pištoľ predložená
poškodenou, je konštruovaná na streľbu s nábojkami s akustickým, chemickým dráždivým alebo
paralyzujúcim účinkom a na vystreľovanie pyrotechnických teliesok. Vo vývtre hlavne a v nábojových

komorách sa nachádzajú zúženia, ktoré znemožňujú streľbu s ostrými nábojmi. Zbraň bola
streľbyschopnáaztechnickéhohľadiskajeposudzovanáakozbraňkategórieD,ktorúmôženadobudnúť
do vlastníctva právnická alebo fyzická osoba staršia ako 18 rokov, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá
na právne úkony.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistických analyýz, pod Č.: C.-Y.-H.-J.-XXXX/XXXX (č.l. 207-209) vyplynulo, že zo
stopyč.2-steruzpredmetnejzaistenejzbrane,bolDNAanalýzouzistenýzmiešanýDNAprofilnajmenej
dvoch osôb - pričom sa jednalo o kombináciu profilu DNA porovnávacej vzorky poškodenej a profilu
DNA porovnávacej vzorky obžalovaného.

Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania:

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté

obhajobou aj prokuratúrou, keďže boli nedôvodné, či nevykonateľné. Konkrétne sa jednalo o tieto
dôkazy:
- Obhajoba navrhla v návrhu zo dňa 3.9.2020 (č.l. 397) okrem iného aj konfrontáciu obžalovaného a
poškodenej. Tento dôkaz súd odmietol vykonať, nakoľko obžalovaný pred súdom odmietol vypovedať
a teda nebolo možné tento inštitút použiť.

- Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý prokurátorkou na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2020 -
zabezpečiť výpis hovorov poškodenej v období od 25.1.2020 do 30.1.2020. Súd uvádza, že vykonanie
takéhoto dôkazu v tomto štádiu konania považoval za nedôvodné a nadbytočné. Poškodená sa ani raz
vo svojej výpovedi nezmienila o tom, že by sa údajné vydieranie cez telefón mohlo odohrať iný deň ako
je uvedený v obžalobe a na dátume telefonátu zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Navyše súd uvádza,

že vykonanie takéhoto dôkazu by ani nebolo technicky možné realizovať, vzhľadom na odstup času,
kedy prokuratúra žiadala výpis hovorov zabezpečiť.

Výsledky dokazovania -V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278
ods.1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo

a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo dokázané, že sa stali skutky, ktoré sa obžalovanému
kladenú za vinu v obžalobe.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. a) Tr.

por., pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. K tomuto dôvodu
oslobodenia súd poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností
preukázané, že sa skutky nestali, stačí mať len pochybnosť o tom, či sa stali.

Podstatou trestnej činnosti, ktorá sa kladie za vinu obžalovanému je vydieranie poškodenej (t.j. nútenie
ku konaniu pod hrozbou inej ťažkej ujmy), ku ktorému malo dôjsť spáchaním dvoch skutkov:

Skutok 1. ) - dňa 31.1.2020 v čase asi o 10.00 hod. mal obžalovaný z nezisteného miesta z utajeného
telefónneho čísla volať poškodenej na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX a počas tohto telefonátu jej mal
povedať, že zabije jej maloletú dcéru T..D.., ak nestiahne trestné oznámenie, ktoré na neho podala dňa
25.1.2020 na OO PZ Š. - G. za to, že jej mal obžalovaný odcudziť dva zlaté prstene. Uvedené konanie
bolo evidované pod Č.:B.-XX/SS-G.-XXXX, pričom poškodená dňa 4.2.2020 toto trestné oznámenie

stiahla.
Skutok 2.) - dňa 20.2.2020 v presne nezistenom čase v nočných hodinách v rodinnom dome v Š. - G.,
ulica F. Č.. XXX, mal obžalovaný mieriť pištoľou na poškodenú a hovoriť jej, že ak s ním nezotrvá v
partnerskom vzťahu tak zabije ju a aj seba, pričom mal pritom mieriť na hlavu poškodenej aj na svoju
hlavu.

Predmetné trestné stíhanie obžalovaného bolo založené iba na svedeckej výpovedi poškodenej.

Vzhľadom na okolnosti prípadu, osoby obžalovaného aj poškodenej, vzájomný vzťah medzi týmito
dvoma osobami, výpovede poškodenej a jej celkové vystupovanie (správanie) pred súdom, musel súd

výpoveď poškodenej zhodnotiť ako nevierohodnú, nelogickú, plnú rozporov a nedostatočnú nato, aby
mohol súd na základe takejto výpovede oprieť svoje rozhodnutie a vysloviť vinu obžalovaného zo
žalovaných skutkov. Pri hodnotení vierohodnosti poškodenej súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre
jej výpovede, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedala, k logickým
súvislostiam o okolnostiach, o ktorých poškodená vypovedala, či výpoveď poškodenej je v súlade aj s

ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu
poškodenej k obžalovanému alebo naopak.

Súd poukazuje na nasledovné rozpory vo výpovedi poškodenej.

- Poškodená na hlavnom pojednávaní tvrdila, že s obžalovaným nežila v spoločnej domácnosti, uviedla,
že sa s obžalovaným iba navštevovali. V samotnej skutkovej vete obžaloby v skutku 1.) je uvedené,
že poškodená s obžalovaným žili ako druh a družka. Rovnako spolužitie potvrdila sama poškodená pri
podaní trestného oznámenia dňa 25.1.2020 vo veci krádeže prsteňov vedenej na OO PZ Š. - G. pod
Č.: B.-XX/SS-G.-XXXX, kedy uviedla, že s bývalým priateľom (obžalovaným) v spoločnej domácnosti

na adrese jeho trvalého bydliska žila.
- Poškodená na hlavnom pojednávaní v jednej časti svojej výpovede tvrdila, že Vianoce 2019 s
obžalovaným nestrávila a že bola doma (v Č.), pričom s obžalovaným sa k sebe vrátili až po Vianociach.
V ďalšom ale zároveň uviedla, že obžalovaný dal jej dcére a jej sesterniciam na Vianoce kufríkové
malovátka, ktoré ku nim priniesol domov a následne išli do H. a potom do Š. k obžalovanému, kde boli

asi do polnoci. Jej dcéra za nimi prišla až na druhý deň, alebo až 26.12.2019.
- Rozpory poškodenej ohľadne hospitalizácie vo FN G. dňa 17.2.2020 súd popísal vyššie v odôvodnení
v rámci popisu výpovede poškodenej, pričom iba navyše uvádza, že daný rozpor súd považuje za
zásadný, nakoľko poškodená nevedela vôbec objasniť a popísať priebeh (sled) prežitých udalostí, ktoré
majú súvisieť s vyhrážaním sa obžalovaného k nej. Poškodená podľa vyžiadanej lekárskej správy z

nemocnice mala byť privezená RZP do nemocnice v suicidálnom stave po požití liekov, kedy poškodená
uvádzala, že sa doma stále háda s priateľom a že chce ukončiť život. Zároveň bol v moči poškodenej
zistený metamfetamín, pričom poškodená neskôr tvrdila, že drogy užila iba jeden krát - po hospitalizácii
v nemocnici, pri nejakej hádke (nie je ani jasné po akej hádke to malo byť, či po hádke s pištoľou alebopo hádke s nožom..). V prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní poškodená uvádzala, že si
nepamätá, ako sa v nemocnici ocitla a vinila z toho obžalovaného, ktorý ju mal liekmi otráviť. Takisto
negovala, že by sa mala pokúsiť o samovraždu.

- Ďalším dôležitým rozporom vo výpovedi poškodenej je rozpor týkajúci sa zbrane - pištole, ktorú mal
obžalovaný použiť pri jej vydieraní (skutok 2.). Poškodená tvrdila, že predmetnú pištoľ videla prvý
krát dňa 20.2.2020, kedy sa jej mal obžalovaný vyhrážať a nútiť ju, aby s ním zostala vo vzťahu..
Na tomto mieste súd poukazuje na výpoveď samotnej matky poškodenej - Zlaty I.Y., ktorá vo svojej
výpovedi potvrdila výpoveď obžalovaného, že s predmetnou zbraňou sa obžalovaný s ďalšími deťmi

a aj dcérou poškodenej hrali a strieľali z nej, o čom mala mať vedomosť aj poškodená. Aj samotný
dôvod, prečo sa jej mal obžalovaný so zbraňou vyhrážať súd považuje za vymyslený. Z výpovede
poškodenej, obžalovaného, svedka I. S., svedkyne F. I. vyplynulo, že obžalovaný a poškodená sa
viac krát rozišli a opäť sa k sebe vrátili naspäť. V prípade, ak by sa teda poškodená dňa 20.2.2020
skutočne rozhodla rozísť s obžalovaným, nešlo určite o situáciu, ktorá by obžalovaného prekvapila, či
zaskočila, alebo nahnevala do takej miery, aby ju riešil predmetným spôsobom - s „maketou“ zbrane,

s ktorou poškodenej ani nemohol ublížiť a vyžadoval si od poškodenej, aby s ním nasilu zotrvala vo
vzťahu. Zároveň súd poukazuje aj na situáciu zo dňa 23.2.2020, ktorú popísali obžalovaný, poškodená
a aj svedok M. H. v podstate zhodne - kedy po hádke obžalovaného a poškodenej, išiel obžalovaný
von z domu, kde fajčil so svedkom M. H. a obžalovaný žiadnym spôsobom nebránil poškodenej, aby
z domu odišla, situáciu neriešil a nechal poškodenú, aby si zbalila veci, zatelefonovala svojej matke

aby pre ňu prišla a následne domácnosť obžalovaného opustila. Súd neuveril tvrdeniu poškodenej,
že by ju mal obžalovaný uvedeným spôsobom vydierať a nútiť ju takto zotrvať s ním vo vzťahu,
nakoľko je tiež nelogické, prečo by poškodená od spáchania skutku 2.) - dňa 20.2.2020 zostávala
s obžalovaným až do 23.2.2020 kedy od neho odišla, pričom až dňa 25.2.2020 na neho podala
trestné oznámenie a zároveň odovzdala predmetnú zbraň na polícii. Ak by na tomto mieste vyvstala

otázka, či nemohla mať poškodená z obžalovaného strach, súd vzhľadom na priebeh údajných skutkov,
správanie poškodenej, ale aj vzhľadom na jej prejav na hlavnom pojednávaní uvádza, že v žiadnom
prípade nie je toho názoru, že by poškodená z obžalovaného strach mohla mať. Uvedené podporuje
aj vyjadrenie znalkyne I.. B. U. na hlavnom pojednávaní, kedy znalkyňa uviedla, že sa neukázalo, že
by poškodená mala strach a že aj v tých situáciách (t.j. pri hádkach) sa dokázala poškodená zachovať

aj racionálne a išla si za svojím a naliehavo si vydobíjala svoje. Skutočnosť, že by obžalovaný chcel
zotrvať vo vzťahu s poškodenou rovnako nepotvrdilo ani psychiatrické vyšetrenie obžalovaného I.. I.,
ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa nepotvrdilo, že by mal obžalovaný záujem o vzťah s
poškodenou vzhľadom na prežité konflikty, pričom obžalovaný znalkyni hovoril, že vzťah navždy skončil.
Na základe predloženého spisového materiálu aj znalkyňa I.. I. (aj napriek tomu, že znalkyňa poškodenú

nevyšetrovala) vo vypracovanom znaleckom posudku uviedla, že strach poškodenej z obžalovaného
bol minimálny.
- Súd považuje za nelogické správanie poškodenej, ktorá tvrdila, že sa obžalovaného bála, no dňa
1.2.2020 v noci išla za obžalovaným, s ktorým ako sama uviedla sa chcela hádať. Sama poškodená
uviedla, že obžalovaný sa s ňou nechcel rozprávať a nechcel ju pustiť do domu a preto v nervoch rozbila

rukou okno na dome. Za rovnako nepravdivé súd považuje jej vyjadrenie, že potom, čo bola privolanou
hliadkou polície poslaná preč, tak jej mal telefonovať obžalovaný, ktorý sa s ňou chcel rozprávať a volal
ju, aby prišla naspäť - ak by sa s ňou chcel obžalovaný rozprávať, tak by ju snáď pustil do domu hneď,
bez toho že by musela poškodená rozbíjať okno a neposielal by ju preč. Súd je toho názoru, že ak by
sa obžalovaný poškodenej skutočne vyhrážal alebo ju vydieral, tak poškodená by logicky toto všetko

povedala práve vtedy privolanej policajnej hliadke. Poškodená ale na hlavnom pojednávaní uviedla, že
privolaným policajtom nič nepovedala, lebo sa jej nič nepýtali, pričom sa rozprávali (pýtali sa) iba s I. S..
Súd ani tejto výpovedi poškodenej nemohol uveriť.
- Rovnako nepravdivé sa ukázali tvrdenia poškodenej, že si so žiadnymi mužmi neposielala erotické
správy, nakoľko z vyššie oboznámených listinných dôkazov bol preukázaný opak, pričom predmetné

správy potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach.
- Napokon súd neuveril ani tvrdeniu poškodenej, že nevedela o tom, že by bol obžalovaný „v podmienke“
- teda v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko súd
považujezaveľminepravdepodobné,žebyobžalovanýtakútoinformáciupredpoškodenouchcelzatajiť.
Ak by o tom poškodená nevedela, bolo by to vlastne nevýhodné a nebezpečné pre obžalovaného,

vzhľadom nato, aký vzťah medzi nimi bol a nakoľko bol stále v riziku porušenia podmienky a následnej
premeny jeho trestu. Navyše aj svedkyňa F. I. - matka poškodenej, sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že
poškodená o tom, že je obžalovaný v podmienke vedieť musela.Súd konštatuje, že v danom prípade je nepochybné, že vzťah poškodenej a obžalovaného bol dlhodobo

problémový, plný konfliktov a hádok, ktoré boli viac krát riešené aj políciou. Poškodená bola tri krát
priestupkovo riešená, za protiprávne konanie vo vzťahu k obžalovanému. Súd poukazuje najmä na
priestupok zo dňa 25.1.2020, ktorého sa dopustila nepravdivou svedeckou výpoveďou, keď uviedla,
že obžalovaný ju mal fyzicky napadnúť a vulgárne jej nadávať, pričom pri objasňovaní tohto skutku
poškodená uviedla, že si to celé vymyslela, nakoľko chcela obžalovanému urobiť zle. S týmto konaním

poškodenej podľa súdu korešponduje aj napísanie e-mailu dňa 28.2.2020 vyšetrovateľovi (č.l. 160),
ktorým sa poškodená informovala na možnosť stiahnutia predmetného trestného oznámenia voči
obžalovanému, pričom ako dôvod uviedla, že nechce, aby obžalovaný išiel kvôli nej do basy.

Súd ďalej napríklad poukazuje na otázku obžalovaného poškodenej na hlavnom pojednávaní, kedy sa
jej obžalovaný spýtal: „prečo som sa s tebou 23.2. rozišiel?“, načo poškodená odpovedala: „ty si sa

so mnou nerozišiel, ty si ma škrtil, utekala som za I. do kuchyne, nechcel si mi dať ani maródku, ani
bankomatovú kartu, ani nič, utiekol si preč. Zavolala som mame a mama pre mňa prišla.“ Poškodená
na kľudne položenú a jasnú otázku nedokázala kľudne a jasne odpovedať, pričom v odpovedi uviedla
skutočnostivôbecnesúvisiacesotázkou-poškodenáveľmiofenzívnereagujenaobžalovanéhoahádže
na neho vinu z dôvodu ich finančných problémov, kvôli ktorým vznikalo množstvo hádok a konfliktov.

Tietomásúdpreukázanéajvyššieoboznámenýmizmluvamiopôžičke-ktoréuzatváralatakpoškodená,
ako aj obžalovaný - so záložňou, zakladaním zlatých šperkov. Na základe predložených zmlúv o pôžičke
má súd preukázané, že poškodená založila šperky celkovo tri krát - v dňoch 11.1.2020, 12.2.2020,
21.2.2020 a obžalovaný dva krát - v dňoch 2.1.2020 a 22.1.2020. Zo zápisnice o trestnom oznámení,
ktoré podala poškodená dňa 25.1.2020 pre krádež prsteňov vyplýva, že poškodená si zmiznutie prvého

prsteňa všimla dňa 6.1.2020 a zmiznutie druhého prsteňa dňa 24.1.2020. Podľa zmluvy o pôžičke
zo dňa 22.1.2020 (č.l. 290), však obžalovaný tento druhý prsteň vykúpil naspäť hneď dva dni potom,
ako ho do záložne dal - t.j. dňa 24.1.2020. V dodatku zápisnice o trestnom oznámení dňa 4.2.2020
poškodená vypovedala, že druhý prsteň jej bol vrátený až dňa 28.1.2020. Súd si teda kladie otázku,
načo by obžalovaný čakal 4 dni s vrátením prsteňa, ak mu poškodená hrozila trestným oznámením..

Súd aj vzhľadom na tieto rozpory v časovom slede udalostí (ktoré v podstate nedávajú zmysel)
neuveril poškodenej v jej tvrdení, že by predmetné trestné oznámenie bola nútená stiahnuť vzhľadom
na vydieranie obžalovaného, ktorý jej mal hroziť smrťou jej dcéry. Súd poukazuje na tomto mieste
aj na svedeckú výpoveď svedka - povereného príslušníka PZ I. C., ktorý okrem iného uviedol, že
nemal z poškodenej vôbec pocit, že by poškodená pri stiahnutí predmetného trestného oznámenia na

obžalovaného za krádež prsteňov, konala pod tlakom. Svedok uviedol, že nevidel žiadnu psychologickú
zmenu v jej správaní a že jej vystupovanie bolo rovnaké ako pri prvotnom podaní trestného oznámenia.

Znalkyňa I.. I. uviedla, že konanie obžalovaného vo vzťahu s poškodenou malo charakter búrlivých,

pre rómske etnikum bežných škandálov, v afektoch s pohotovosťou k hlučným, dramatickým hádkam
s masívnym tokom vulgárností a obligátnymi vyhrážkami samovraždou alebo vraždou, pričom k tomu
dochádzalo z oboch strán. Znalkyňa ich vzťah tiež označila ako škandalózny.

Znalkyňa I.. U. aj znalkyňa I.. I. zhodne označili poškodenú za disharmonickú osobnosť a vierohodnosť

poškodenej I.. U. zhodnotila ako čiastočne zníženú.

Súd poukazuje na svedeckú výpoveď svedka M. H., ktorý v podstate zhodne s výpoveďou obžalovaného
popísal udalosti, ktoré sa odohrali dňa 23.2.2020 pred domom obžalovaného. Tento svedok uviedol, ako
sa mala poškodená po hádke obžalovanému vyhrážať, že ho dostane do basy.

Čosatýkaskutku1.)-tedatelefonátuzneznámehočíslanamobilnýtelefónpoškodenej,spáchanietohto
skutku súd takisto vôbec nemá za preukázané, nakoľko z výpisu hovorov operátora bolo preukázané,
že takýto telefonát dňa 31.1.2020 nebol vôbec realizovaný. Poškodená v prípravnom konaní a ani na
hlavnom pojednávaní ani raz nezaváhala s dátumom, kedy mal byť tento telefonát uskutočnený a trvala

si na svojom, že k telefonátu prišlo. Súd to však nemal nijak preukázané a v súlade s vyššie uvedenými
skutočnosťami, súd takémuto tvrdeniu poškodenej bez ďalšieho podporného dôkazu, neuveril.Pochybnosti o spáchaní predmetných skutkov tiež podporuje vyjadrenie matky poškodenej - svedkyne
F. I., ktorá uviedla, že poškodená jej nepovedala nič v súvislosti s tým, že by sa jej mal obžalovaný
vyhrážať ani jej nehovorila o tom, že by sa jej mal vyhrážať s jej maloletou dcérou a takisto nebola

ani svedkom toho, že by bol obžalovaný na poškodenú agresívny, alebo by na ňu zvyšoval hlas. Je
zarážajúce, že poškodená by svojej vlastnej matke (prípadne inej osobe), s ktorou žila v spoločnej
domácnosti nepovedala nič o udalostiach, pre ktoré podala na obžalovaného trestné oznámenie.

Súd teda uzatvára, že v tomto konaní boli vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si od počiatku navzájom

odporovali. Na jednej strane výpoveď poškodenej, ktorá jediná usvedčuje obžalovaného zo spáchania
predmetného trestného činu a na strane druhej obžalovaný, ktorý spáchanie trestného činu od počiatku
popiera a trvá na svojej nevine. Výpoveď a tvrdenia obžalovaného, vypočutých svedkov a znalkýň
súd vyhodnotil aj vzhľadom na ďalšie dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní za presvedčivejšie,
pravdepodobnejšie a uveriteľnejšie, ako výpoveď poškodenej.

Zo spáchania skutkov obžalovaného usvedčovala iba výpoveď poškodenej. Všetky ostatné vykonané
dôkazy svedčia podľa názoru súdu v prospech obžalovaného.

Výpovedi poškodenej súd v súlade s vyššie uvedeným vzhľadom na vykonané dokazovanie, vzhľadom
na okolnosti prípadu a vzhľadom na vzťah, ktorý medzi sebou majú poškodená a obžalovaný, neuveril,

vyhodnotil ju ako nedôveryhodnú, účelovú a nedostatočnú nato, aby súd mohol vysloviť záver o tom, že
obžalovaný je vinný zo skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v obžalobe.

Súd uvádza, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych aj nepriamych dôkazov tvoriť
logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá spoľahlivo preukazuje

všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, pričom zároveň je
vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine nemôže byť založený na takých dôkazoch,
ktoré vzbudzujú pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania, pričom v danom
prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí svoje rozhodnutie oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

SúdpoukazujenajudikáttrestnoprávnehokolégiaKrajskéhosúduvŽ.,N.XX/XXprijatý8.12.2009podľa
ktorého, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších
podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

Podľa názoru súdu práve v prejednávanej veci výpoveď poškodenej nemá ani jednu z vyššie uvedených
vlastností.

V súlade s vyššie uvedeným, vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o dokazovanej skutočnosti v tomto

trestnom konaní, súd v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ rozhodol tak, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby keďže nebolo dokázané, že sa
stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie

proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je
výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.