Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019200666
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0019200666.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v právnej veci navrhovateľky O. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v A. XXX, toho času bývajúcej v O. na ul. D. U. XXXX/X, pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony, zastúpenej opatrovníkom O. M., nar. X.X.XXXX, bývajúcim v A. XXX, a
procesným opatrovníkom I. A., nar. X.X.XXXX, bývajúcou v F. na S. XXX/XX, v konaní o navrátenie

spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo
dňa 3.12.2020 sp.zn. 23Ps/2/2019-94 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Uznesenie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že v krátkom časovom období (3 mesiace) bola
posudzovaná dvakrát hospitalizovaná z dôvodu vážneho zhoršenia psychického zdravotného stavu a
jej aktuálny zdravotný stav je destabilizovaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že nie
sú u nej splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, preto v súlade s § 247 ods.
1 CMP konanie zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že
ani uvedené hospitalizácie, ktoré boli nútené cielene zo strany opatrovníka, nie sú dôvodom na
pretrvávanie zbavenia jej spôsobilosti na právne úkony, nakoľko opatrovník s banalitami, ktoré sa
nezlučujú s podstatou uvedenej psychickej choroby (sú len výmyslom) a nakoľko s ním nežila dlhú
predošlú dobu (žije s partnerom), nie sú dôvodom na žiadne obmedzenia spôsobilosti na právne

úkony. Namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým jej znemožnil, aby došlo k
spravodlivému procesu. Konajúci súd nebral do úvahy a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, nebral do úvahy výpoveď jej partnera, pričom so stanoviskom jej
procesnej opatrovníčky ju súd vôbec neoboznámil. Je toho názoru, že na to, aby jej bola vrátená
spôsobilosť na právne úkony, vôbec nemajú vplyv jej hospitalizácie. Tieto boli jej opatrovníkom účelovo
vykonané a dopredu plánované a obyčajnými klamstvami bol Dr. Burič ako súdny znalec ovplyvnený.

Konanie malo tak inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na procesnú obranu
doloží psychologické vyšetrenie a má za to, aby bola vypočutá jej procesná opatrovníčka a jej partner S.
H.,nar.X.XX.XXXX.Nesúhlasístým,žejejaktuálnyzdravotnýstavjedestabilizovaný,pričompoukazuje
na všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Zároveň uviedla, že súdny znalec klamal na súde,
že partner sa bol sťažovať, pričom sťažnosti rodinných príslušníkov, jej otca a sestry, vôbec nemajú byť
brané do úvahy, lebo vôbec s nimi nežije a neudržiava kontakt.

4. Opatrovník ani procesný opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.5. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na zmenu, preto napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 247 ods. 1 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu

obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,
ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na
právne úkony.

10. Podľa § 10 ods. 2 OZ, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí
v rozhodnutí.

11. Podľa § 10 ods. 3 OZ, súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa
zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

12. Podľa ust. § 231 písm. c) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o navrátení

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa ust. § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa ust. § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné

na zistenie skutočného stavu veci.

15. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že navrhovateľka bola rozsudkom Okresného
súdu Michalovce č.k. 2Ps/11/2013-55 zo dňa 10.12.2013, právoplatným 8.1.2014, pozbavená
spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Za opatrovníka jej bol ustanovený jej otec O. M.,

nar. X.X.XXXX, ktorému bol zároveň vymedzený rozsah opatrovníckych práv a povinností tak, že
je oprávnený a povinný opatrovankyňu zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, v
iných ako bežných veciach je potrebné schválenie súdu. Zároveň súd upustil od doručenia rozsudku
posudzovanej. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že konanie začalo na návrh otca navrhovateľky,
pričom súd vtedy okrem iného vychádzal zo záveru znaleckého posudku znalkyne MUDr. Erdélyiovej zo

dňa 29.11.2013 č. 21/2013, ktorý síce u menovanej nepotvrdil duševnú chorobu, avšak bolo preukázané,
že trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou, ktorá nie je prechodného rázu a jej stav
odôvodňuje úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Z obsahu správ opatrovníka doručovaných
súdu v období od roku 2016 do 2018 vyplýva, že opatrovník s navrhovateľkou pravidelne navštevuje
psychiatrickú ambulanciu MUDr. Miloša Buriča, kde má každých 21 dní podanú depotnú injekciu a

pod dohľadom opatrovníka užíva pravidelne lieky. Bývajú spolu v rodinnom dome v A., nakoľko nie je
schopná samostatného bývania. Zapájajú ju do domácich prác, spolu nakupujú, sama nevie hospodáriť
s peniazmi. Mesačne poberá invalidný dôchodok vo výške 382,40 eur, z ktorého sa pokrývajú výdaje na
jej osobné potreby, stravu, bývanie, okrem toho mesačne uhrádza 116,71 eur úverovú splátku, keďže
v čase pred pozbavením spôsobilosti sa jej nahromadili dlhy od nebankových spoločností. Podaniu

návrhu zo strany otca navrhovateľky vtedy predchádzalo to, že navrhovateľka sa asi 11 rokov liečila na
psychiatrii, v septembri 2012 odišla s priateľom do Anglicka, kde sa úplne prestala liečiť, zostala bez
práce a peňazí na ulici ako bezdomovkyňa, kde ju našla tamojšia polícia a odviezla na psychiatrické
oddelenie, kde sa liečila mesiac a pol. Následne sa v septembri 2013 vrátila do A.. Znalkyňa u nejkonštatovala stratu zmyslu pre realitu, reálne myslenie a posúdenie vo vzťahovej oblasti, mierny úpadok
v kognitívnych funkciách, výrazný úpadok schopnosti sociálnych interakcií a vo vzťahoch, neschopnosť
reálne riešiť a narábať s majetkom a financiami, výrazný pokles sociálnej inteligencie prejavujúci sa v

neporozumení potreby rodinných vzťahov, neschopnosť plánovania a organizovania si vecí bežného
denného života, neschopnosť reálne pochopiť potrebu sa liečiť.

16. V tomto prejednávanom prípade sa navrhovateľka návrhom doručeným konajúcemu súdu 28.1.2019
domáha navrátenia spôsobilosti na právne úkony, ktoré odôvodňuje tým, že v dôsledku úspešného

absolvovania psychiatrickej liečby bola dosiahnutá zmena jej zdravotného stavu. Žiada, aby jej súd
prinavrátil spôsobilosť na právne úkony, prípadne jej spôsobilosť obmedzil len na niektoré úkony podľa
zváženia súdu tak, aby si mohla obstarávať veci osobnej potreby alebo oficiálne sa zamestnať, pretože
má problém s hľadaním zamestnania. K návrhu pripojila lekársku správu psychiatra MUDr. Miloša Buriča
zo dňa 28.12.2018, z ktorej vyplýva relatívne stabilizovaný stav menovanej, pravidelne každé tri týždne
má podanú depotnú liečbu. Opatrovník navrhovateľky podaním doručeným súdu 16.8.2019 oznámil,

že súhlasí s návrhom, pretože jej zdravotný stav nevyžaduje, aby bola naďalej nesvojprávna a nie je
nutné, aby bol jej opatrovníkom. Podaním doručeným súdu 20.9.2019 navrhovateľka žiadala vypočuť
na pojednávaní ako svedka jej priateľa S. H., nar. X.XX.XXXX.

17. Pojednávane dňa 26.11.2019, kedy súd vypočul navrhovateľku, jej opatrovníka a procesnú

opatrovníčku, bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. V čase pojednávania
navrhovateľka bývala so svojím otcom v A.. Opatrovník už vtedy poukazoval na nevhodný prístup S.
H. k jeho dcére, pretože jej tvrdil, že je zdravá a nepotrebuje brať lieky, čo malo následne negatívny
vplyv na jej zdravotný stav.

18. Zo záveru znaleckého posudku MUDr. Miloša Buriča, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvia psychiatrie, č. 50/2020 zo dňa 31.7.2020 vyplýva, že aktuálny ale i dlhodobý duševný
stav navrhovateľky je dobre zastabilizovaný na pravidelnej antipsychotickej liečbe a jestvuje reálny
predpoklad dobrého vývoja jej zdravotného (psychického) stavu za nevyhnutného predpokladu
pravidelného užívania liekov aj v nasledujúcich 5 rokoch. Znalec konštatoval, že od roku 2013 došlo k

pozitívnej zmene v psychickom stave v tom, že pacientka až na malé a krátke výnimky pravidelne užívala
ordinovanú liečbu, čím sa výrazne znížil počet relapsov a hospitalizácií oproti minulosti. U uvedenom
období bola hospitalizovaná iba raz, naposledy v roku 2014 kvôli svojvoľnému prerušeniu liečby, čo
malo za následok okamžitý relaps - vzplanutie duševnej choroby. Znalec ďalej uviedol, že menovaná
vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav nie je spôsobilá rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej

starostlivosti, uzatvárať zmluvy, ktoré predpokladajú jej povinnosť plniť finančné záväzky, vykonávať
samostatne zárobkovú činnosť (napr. ako živnostník). Na druhej strane je schopná hospodáriť s
finančnými prostriedkami do výšky svojho invalidného dôchodku a v prípade, ak by sa v budúcnosti popri
dôchodku aj zamestnala, je schopná hospodáriť s finančnými prostriedkami do výšky svojho úhrnného
príjmu. Zároveň je spôsobilá vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav uzavrieť pracovnú zmluvu

s pochopením práv a povinností zamestnanca. Znalec zdôraznil, že menovaná je vo všeobecnosti
zvýšene ovplyvniteľná iným človekom, avšak v dobrom psychickom stave, teda v remisii ochorenia, je
schopná samostatného rozhodovania o podstatných záležitostiach, ako je napr. nakladanie s financiami
s obmedzeniami vyššie uvedenými, v otázkach zamestnania, vlastného bývania a pod.

19. Navrhovateľka v podaní doručenom súdu 2.9.2020 so záverom znaleckého posudku nesúhlasila,
žiadala úplné navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Uviedla, že od novembra 2019 žije s priateľom
S. H. v O.. Ich invalidné dôchodky nepostačujú na dôstojný život a preto ešte obaja pracujú. Nie je
ovplyvniteľnáinouosobou,liekyužíva,keďjenevyhnutnáhospitalizácia,nevyhýbasajej.Doterazvšetky
vyšetrenia absolvovala bez doprovodu a usmernenia opatrovníka. Ako svedkov navrhla vypočuť jej

synov R., nar. X.XX.XXXX a O., nar. X.XX.XXXX, bývajúcich v F., p. A., ako aj svojho partnera p. H..
Má záujem prevádzkovať LPG čerpaciu stanicu, s čím má skúsenosti, prípadne si vybaví živnosť na
upratovacie služby. Zároveň oznámila, že toho času je hospitalizovaná v NsP Trebišov.

20. Opatrovník aj procesná opatrovníčka so záverom znaleckého posudku MUDr. Buriča súhlasili.

Procesná opatrovníčka potvrdila, že od novembra 2019 navrhovateľka žije s priateľom p. H. v podnájme
v O.. Nájomná zmluva je uzatvorená na meno jej priateľa, nájomné sa platí z účtu navrhovateľky, ktorý
doteraz spravuje jej opatrovník.21. Navrhovateľka v ďalších písomných podaniach (z 18.10.2020 a 7.11.2020) poukazovala na svoje
predchádzajúce pracovné skúsenosti a zamestnania, v ktorých pôsobila aj počas obdobia, odkedy je
pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Zároveň uviedla, že žiada súd o vyšetrenie nestranného

odborníka psychológie človeka a takisto psychiatrické vyšetrenie. Do tej doby žiada za svojho
opatrovníka ustanoviť syna R. B.. K týmto podaniam navrhovateľka pripojila aj vyjadrenie jej priateľa p.
H., ktorý v podaní z 9.11.2020 uviedol, že s navrhovateľkou sa poznajú dva roky, v spoločnej domácnosti
žijú jeden rok. Chodí sama k lekárom, stará sa o domácnosť, je pracovitá, charizmatická, vie hospodáriť
s peniazmi, chce si ju vziať za manželku.

22. Z prepúšťacej správy Nemocnice s poliklinikou Trebišov, a.s. z 8.9.2020 vyplýva, že navrhovateľka
tam bola hospitalizovaná od 26.8.2020 do 8.9.2020, kam bola preložená z Psychiatrickej nemocnice
Michalovce s diagnózou Paranoidná schizofrénia. Do Psychiatrickej nemocnice Michalovce bola
privezená RZP za asistencie polície, samovoľne vynechala liečbu, bez náhľadu na ochorenie.

23. Z prepúšťacej správy Nemocnice arm. generála L. Svobodu Svidník a.s. 25.11.2020 vyplýva,
že navrhovateľka tam bola hospitalizovaná od 4.11.2020 do 26.11.2020, kam bola preložená z
psychiatrického oddelenia z Trebišova za účelom doliečenia stavu, následne bola v kompenzovanom
stave prepustená do ambulantnej starostlivosti.

24. Na pojednávaní 3.12.2020 konajúci súd vypočul znalca MUDr. Buriča, ktorý potvrdil, že do roku 2019
bola navrhovateľka v stave dočasnej uzdravy, tzv. remisie. Okrem depotnej liečby mala nastavenú aj
tabletkovú liečbu, pričom dobre spolupracovala. K zhoršeniu stavu došlo po podaní jej návrhu, kedy
neužívala pravidelne lieky. Vyústením toho bolo akútne zhoršenie jej zdravotného stavu, kedy v krátkom
období v priebehu troch mesiacov bola opakovane hospitalizovaná (26.8.2020 - 8.9.2020, 4.11.2020 -

26.11.2020). Znalec zdôraznil, že znalecký posudok vypracoval k dátumu 31.7.2020, pričom má za to,
že za predpokladu, že bude v remisii, bude spolupracovať a užívať lieky tak, ako ich užívala do jesene
2019, je spôsobilá na právne úkony v zmysle záverov jeho znaleckého posudku. Jej aktuálny zdravotný
stav však neumožňuje vrátiť jej spôsobilosť na právne úkony.

25. Konajúci súd následne napadnutým uznesením zo dňa 3.12.2020 č.k. 23Ps/2/2019-94 konanie
zastavil podľa § 247 ods. 1 CMP, nakoľko aktuálny zdravotný stav navrhovateľky je destabilizovaný a
nie sú splnené podmienky na navrátenie jej spôsobilosti.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom pre zastavenie konania podľa ust. § 247 ods. 1 CMP je

neexistenciahmotnoprávnychpredpokladovprerozhodnutieoobmedzeníspôsobilostinaprávneúkony,
zmena takéhoto rozhodnutia alebo jej navrátenie. Predpoklady pre zásah do spôsobilosti fyzickej osoby
na právne úkony upravuje Občiansky zákonník a tieto musia byť v zásade dané v čase vyhlásenia
meritórneho rozhodnutia. Z hľadiska procesnej ekonómie má však význam taký postup súdu, keď na
začiatku konania je zjavné, že tieto dôvody chýbajú a ďalší priebeh konania by viedol k zamietnutiu

návrhu. Pôjde o prípad, keď je začaté konanie na základe šikanózneho a zjavne nedôvodného návrhu.
Obdobné ustanovenie má aj CSP v § 138 (zjavne nedôvodná žaloba).

27. Z obsahu preskúmavaného spisu však vyplýva, že v tomto prejednávanom prípade zjavne nešlo
o šikanózny, resp. nedôvodný návrh, nakoľko v konaní bolo preukázané, že napriek diagnostikovanej

paranoidnej schizofrénii bol zdravotný stav navrhovateľky vďaka dodržiavaniu psychiatrickej liečby až
do roku 2019 stabilizovaný, pričom ani z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynulo,
že by jej zdravotný stav bol naďalej natoľko závažný, že by odôvodňoval úplné pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 2Ps/11/2013-55
zo dňa 10.12.2013, právoplatným 8.1.2014. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvej inštancie

nepostupoval správne, keď konanie o navrátenie spôsobilosti zastavil podľa § 247 ods. 1 CMP, nakoľko
pokiaľ na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre navrátenie
spôsobilosti na právne úkony v určitých oblastiach jej života, ale v dôsledku dvoch hospitalizácií v roku
2020 napokon k navráteniu spôsobilosti nedošlo, mal návrh navrhovateľky zamietnuť a nie podľa vyššie
citovaného zák. ustanovenia konanie zastaviť.

28. V tejto súvislosti je však potrebné dať do pozornosti, že uvedený stav nekorešponduje ani so
súčasnou úpravou konania o spôsobilosti na právne úkony v zmysle ust. § 231 a nasl. CMP, pretože
Civilný mimosporový poriadok, účinný od 1.7.2016, reflektujúci princípy Dohovoru OSN o právach osôbso zdravotným postihnutím (Oznámenie MZV SR č. 317/2010 Z.z.) vylúčil už v súčasnosti protiprávne
pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony, ktoré je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.
Koncepcia úpravy konania o spôsobilosti na právne úkony vyplývajúca z CMP však nekorešponduje

s hmotnoprávnou úpravou vyplývajúcou z Občianskeho zákonníka, ktorý naďalej rozlišuje medzi
pozbavením spôsobilosti na právne úkony a obmedzením spôsobilosti na právne úkony. I keď CMP
umožňuje súdu výrokom rozhodnúť len o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, nie je vylúčené,
aby výrok rozsudku znel tak, že súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu po
zistení, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, naozaj nie je schopná samostatne vykonávať žiadny

právny úkon. Zásadnou skutočnosťou, ktorá je smerodajná pri posúdení rozsahu obmedzenia osoby na
právne úkony, je predovšetkým zistenie, či táto osoba vôbec má ambíciu nejaký právny úkon samostatne
vykonať. Pokiaľ je teda duševný stav taký, že nie je schopná prejaviť ani len vôľu právny úkon vykonať, je
nevyhnutnézhľadiskaochranyjejzáujmov,ktorésúprioritnýmhľadiskomprirozhodovanísúduozásahu
do spôsobilosti na právne úkony tejto osoby, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.
V ostatných prípadoch, kde osoba aspoň čiastočne je schopná a má ambíciu vykonávať právne úkony,

je potrebné dokazovaním zistiť, ktoré právne úkony bez ohrozenia či poškodenia vlastných záujmov
vykonávať schopná je. Aby sa predišlo zbytočnému obmedzovaniu spôsobilosti nad rámec potrebný pre
ochranu tejto osoby, je vhodnejšie negatívne vymedzenie právnych úkonov, teda tých, na ktoré spôsobilá
nie je. Rozsah obmedzenia bude závisieť od každého konkrétneho prípadu, avšak je potrebné si vždy
položiť otázku, ktoré právne úkony v praxi skutočne môžu negatívne zasiahnuť do sféry posudzovanej

osoby, ak by ich neuvážene sama vykonala alebo odmietla vykonať. Vo veľkej väčšine prípadov
pôjde spravidla o majetkovú sféru (prevody majetku či práv, nakladanie s finančnými prostriedkami),
vybavovanie úradných záležitostí (dôchodku, hmotnej sociálnej podpory a pod.), preberanie záväzkov
(úvery, nákupy na splátky) a udelenie informovaného súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
(Zákon o zdravotnej starostlivosti - č. 576/2004 Z.z. počíta s eventuálnou nespôsobilosťou pacienta

udeliť informovaný súhlas - § 6 písm. b). Vzhľadom k tomu, že konaním o spôsobilosti na právne
úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej
spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a
spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej
činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo

dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu či dokonca k popretiu uvedených práv človeka.
Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom.

29. V tomto prejednávanom prípade však súd prvej inštancie zjavne takýmto spôsobom nepostupoval,
pretože pri vykonaní dokazovania sa zameral len na určité oblasti života navrhovateľky, resp. právne

úkony, ktoré sformuloval do otázok pre znalca, avšak opomenul, že navrhovateľka môže byť vo svojom
živote konfrontovaná s rôznymi ďalšími právnymi úkonmi a situáciami, ktoré absolútne pri svojom
rozhodovaní nevzal do úvahy, ako sú napr. uzavretie manželstva, výkon volebného práva, výkon určitých
prác, resp. zamestnania a pod., a to práve s prihliadnutím na to, že navrhovateľka evidentne má ambíciu
tieto právne úkony vykonávať. Odvolací súd je preto toho názoru, že súd prvej inštancie nerešpektoval

ust. § 35 a 36 CMP, podľa ktorých je povinný zisťovať skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci, pretože aktuálne
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprimerane a bezdôvodne zasahuje do práv navrhovateľky.

30. Nesprávny procesný postup konajúceho súdu videl odvolací súd aj v tom, že ako znalca ustanovil

psychiatra MUDr. Miloša Buriča, ošetrujúceho psychiatra posudzovanej navrhovateľky, teda znalca,
ktorý je so zreteľom na jeho pomer k účastníkovi konania, ale aj k veci samej, vzhľadom na predmet
konania, jednoznačne vylúčený z podania znaleckého posudku v súlade s ust. § 49 ods. 1 v spojení s §
59 CSP, pretože mohol disponovať informáciami o jej zdravotnom stave, o ktorých sa mal dozvedieť až
znaleckým vyšetrením. Záver MUDr. Buriča o psychickom stave navrhovateľky preto možno v danom

prípade považovať len za odborné vyjadrenie psychiatra.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie nariadiť
znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie na zistenie aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky a

ustanoviť znalca, o nezaujatosti ktorého nie sú pochybnosti, vykonať ďalšie dôkazy, ak sa to ukáže byť
potrebné aj vo vzťahu k zisteniu, či u navrhovateľky nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, ktoré by
eventuálne odôvodňovalo zmenu rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony na prípadné
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, v tomto prejednávanom prípade sa javí byť najpraktickejšievrátiť navrhovateľke spôsobilosť na právne úkony, avšak s negatívnym vymedzením právnych úkonov,
teda tých, na ktoré spôsobilá nie je, následne všetky dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé, zrozumiteľné a určité vo všetkých jeho

výrokoch.

32. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ustanovenie § 393 ods. 3 druhej
vety CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).