Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/185/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018209280
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0018209280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: 1) O.
nar. X.X.XXXX a 2) Y. H. nar. XX.X.XXXX detí rodičov: F. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej v O. na ulici G.
č. X a O. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo R. č. XX v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 5.3.2020 č.k. 23P/212/2018-106 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh otca na zníženie výživného zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

X. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca za obdobie od 19.10.2018 do
31.7.2019 pre mal. O. na 60 Eur mesačne a pre mal. Y. H. na 50 Eur mesačne a pre maloletého O.
na 120 eur mesačne a na maloletú Y. H. na 100 eur mesačne od 1.8.2019 do budúcna. Rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil ustanovením § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, §
77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného je
potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu. Súd zohľadnil ako dôležitý dôvod, pre ktorý sa otec vrátil
na Slovensko a vzdal sa príjmu v zahraničí starostlivosť o rodičov. Keďže otec sa zamestnal 1.8.2019
s čistým príjmom 800 eur mesačne, pričom dovtedy poberal len dávku v nezamestnanosti 257 eur

mesačne a bol zamestnaný od 8.1.2019 do 15.2.2019 s celkovým hrubým príjmom 670 eur považoval za
dôvodné v období od 19.10.2018 do 31.7.2019 znížiť výživné na 60 eur pre maloletého O. a 50 eur pre
maloletú Y. H., keďže sumu 110 eur bolo v danom čase v možnostiach otca platiť z titulu výživného. Otec
v danom čase žil z úspor z príjmu, ktorý dosahoval v zahraničí, preto aj výživné bolo jeho povinnosťou
platiť z úspor. Od 1.8.2019 otec dosahuje príjem 800 eur, má opodstatnené náklady na bývanie 130 eur,
PHM 100 eur, mobil 27 eur, ročné poistenie 50 eur (hmotná zodpovednosť v zamestnaní) a má bežné
náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Konajúci súd za opodstatnené náklady nepovažoval náklady na

externé štúdium, ktoré nesúvisí so zvyšovaním kvalifikácie v zamestnaní a doplácanie sumy 100 eur
ako časť splátky hypotekárneho úveru, pretože nejde o opodstatnený výdavok, pretože otec prenajíma
byty tak, aby príjem z nájmu a náklady na hypotéky boli vyrovnané. Do budúcna po splatenú úverov
bude mať otec čistý príjem z nájmov bytov v jeho vlastníctve. Platenie životnej a úrazovej poistky taktiež
nemá prednosť pred platením výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec z dôvodu, že súd neúplne vyhovel jeho návrhu
napriek tomu, že jeho finančná situácia sa zmenila. Matka nepreukázala listinnými dôkazmi výšku
odôvodnených potrieb maloletých detí a ani svoje pomery. Uviedol, že kolízny opatrovník navrhol jeho
návrh zamietnuť, pretože odôvodnené potreby maloletých detí narástli, a preto vyslovil názor, že súdnemal predložené žiadne doklady zo strany matky ohľadne zabezpečovania osobnej starostlivosti o
maloleté deti a zabezpečovania aj ich výživy. Vytkol súdu prvej inštancie, že vychádzal len z informácie,
ktoré boli poskytnuté kolíznym opatrovníkom a z pripojeného spisu Okresného súdu Michalovce o

rozvode manželstva zo dňa 22.4.2016. Poukázal na finančnú situáciu, ktorá bola pred podaním návrhu
na zníženie výživného, pričom rozsudok uvádza príjmy jeho rodičov, ktorí sú na starobnom dôchodku
a zisťovanie príjmových pomerov rodičov podľa jeho názoru nemá žiaden súvis s konaním o zníženie
výživného. Poukázal na to, že matka mu bráni v styku s maloletými deťmi, čo bolo vlastne dôvodom
podania návrhu na zníženie výživného, pretože jeho návratom na Slovensko sa mu zvýšili náklady

spojené s návštevou maloletých detí, keďže matka aj napriek vzdialenosti mu bráni v styku s nimi.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a dôvodné.
Uviedol, že aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti maloleté deti majú mať primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, aké by im patrili, ak by rodičia spolu žili. Vyslovil názor, že
možnosti otca dovoľujú prispievať na výživu maloletých detí zníženým výživným. Zníženie výživného

nie je v najlepšom záujme maloletých detí. Od posledného určeného výživného došlo k zmene pomerov
maloletých detí, a to nárastom nákladov súvisiacich s ich prirodzeným rastom a vývinom.

5.K vyjadreniu kolízneho opatrovníka podal stanovisko otec a uviedol, že s týmto vyjadrením nesúhlasí,
pretože jeho situácia sa zmenila, zvýšili sa mu výdavky, pretože ak sa má v rovnakej miere podieľať

na výchove maloletých detí tak finančne a tak by mal mať umožnený aj telefonický a osobný kontakt s
maloletými deťmi, pričom mu je matkou bránené v styku s deťmi, preto navrhuje zrušiť rozsudok a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na
zistený skutočný stav.

9. K odvolacím námietkam otca poznamenáva, že podstata práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní

pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
SR. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodolvsúladesjehovôľouapožiadavkami,aleaniprávo

vyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov(porovnajIV.ÚS252/2004,I.ÚS50/2004,II.ÚS
3/1997, II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech,
resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po
vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli

prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len
vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel alebo význam.10. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, je potrebné
poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom

navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na
súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1 a 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy
a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe
obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým

spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003).

11. Čo sa týka námietky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec odvolací súd podotýka,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciouprávanazistenýskutkovýstavadochádzaknejvtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia ZR, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav.

12. Zákonná povinnosť rodičov plniť vyživovaciu povinnosť deťom vzniká narodením a trvá do času,

kým dieťa nie je schopné sa samo živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby. Odôvodnené potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len
bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie

potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou
zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. V zmysle § 75 ods. 1 ZR, súd pri určovaní výšky výživného prihliada na jednej strane na

odôvodnené potreby oprávneného a na druhej strane na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ZR sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť
o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V
konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu
výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú

rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ust. § 75 ods.
1 ZR, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť
trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené
potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej ZR vyplýva, že
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny
charakter za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenia je však
potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá vhodného zamestnania,

poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej
dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo
ohrozené. Povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu
príjmu povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Potencionálny príjem nie je to, čo povinnýskutočne zarobí ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Pokiaľ sa preukáže, že na
strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody, ktoré

k tomu viedli (R 27/1970.

14. Porovnaním pomerov zistených vykonaným dokazovaním v tomto konaní, ako aj v konaní o
určenie výživného na čas po rozvode (č.k. 15P/36/2015-66 zo 17.8.2016) bolo preukázané, že v
čase predchádzajúcej úpravy výživného mal. Martin navštevoval tretí ročník ZŠ, mal. Y. H. bola v

predprípravnom ročníku. Otec pracoval v stavebninách s príjmom v roku 2014 1.434,38 libier, v roku
2015 mal ročný príjem 21.557,66 € a daň činila 2.385,60 libier. Matka poberala rodinné prídavky na
štyri deti 250 libier týždenne. V súčasnosti pokiaľ ide o zamestnanie otca, jeho príjem a štátne dávky
ktoré poberal je preukázané: otec sa v júli 2018 zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie a
uplatnil si nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá mu z dôvodu zložitého administratívneho procesu
bola vyplatená v auguste 2019. Otcovi bola priznaná dávka za obdobie od 16.2.2019 do augusta 2019

vo výške 257 € mesačne; od 8.1.2019 do 15.2.2019 bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. hrubý príjem v
januári 2019 - 384 Eur a vo februári 2019 - 286 Eur, od 1.8.2019 je otec zamestnaný s čistým mesačným
príjmom 800 €. Otec uviedol, že v čase od júla 2018 do augusta 2019 žil z úspor, ktoré zarobil v zahraničí.
Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú poberateľmi invalidných dôchodkov (456 € a
293 €.) a starou mamou, ktorá je starobnou dôchodkyňou s nezistenou výškou dôchodku. Otec prispieva

na náklady bývania sumu 130 € mesačne (celkové náklady na bývanie sú: elektrina 130 Eur, plyn 130
Eur, voda 18 Eur, digitálna TV 18 Eur, daň z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad 85 Eur ročne)
a nakupuje aj potraviny. Otec má bežné náklady na stravu, ošatenie a hygienu. Na stravu v práci mu
prispieva zamestnávateľ. Ďalšie náklady otca sú: mobil 27 Eur, ročné poistenie 50 Eur v súvislosti so
zamestnaním s hmotnou zodpovednosťou, úrazová poistka 30 Eur mesačne, životná poistka 24 Eur

mesačne, pohonné hmoty 20-30 Eur týždenne (otec dochádza na smeny do práce buď do Bánoviec
alebo do Michaloviec zo Žbiniec. Otec vlastní 2 byty v Michalovciach, obe prenajíma - čistý príjem z
nájmu týchto bytov je suma 600 Eur. Na kúpu týchto bytov otec použil financie z hypotekárneho úveru,
ktorý spláca vo výške 700 Eur, čiže dopláca 100 Eur mesačne. Náklady na energie a réžiu týchto bytov
si hradia nájomníci, otec dopláca okolo 20 Eur mesačne. Od septembra 2019 otec študuje externe na

vysokej škole, náklady na semester sú 280 €, štúdium nesúvisí žiadnym spôsobom so zvyšovaním si
kvalifikácie v súčasnom zamestnaní.

15. Odvolací súd poznamenáva, že už len samotná doba, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy
výživného odôvodňuje záver, že odôvodnené potreby maloletých detí sa podstatne zvýšili v súvislosti

s ich vekom, ako aj školskou dochádzkou, pričom je potrebné uviesť, že odôvodnenými potrebami
maloletých detí nie sú len ich náklady na ich výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy
dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým

od veku detí a ich zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má
výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne
náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú

nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných
detí v tomto veku, je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne
dokazovať.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný
usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmeny v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu
vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ichplnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť
by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie

je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život
dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu.Rodičom,ktoríužmajúexistujúcuvyživovaciupovinnosťnemožnobrániťvichvyššieuvedených
aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu
prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na zabezpečenie adekvátneho príjmu

na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. S povinnosťou rodičov venovať
všetkysilynadôslednézabezpečenievýživydetívzáujmeichnáležitéhotelesnéhoaduševnéhorozvoja
sanezhoduje,akniektorýzrodičovmenízbytočnealebodokoncazámerne(vsnahedocieliťnižšírozsah
vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 druhá veta Zákona o rodine), a preto to nemôže byť na úkor oprávneného dieťaťa. Z preskúmavaného
spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať odvolacie

námietky otca a znížiť výživné pre maloleté deti. V konaní nebol preukázaný dôvod návratu otca na
Slovensko z dôvodu zdravotných problémov svojho otca, pretože lekárskymi správami ho nepreukázal,
že jeho otec absolvoval operáciu a vyžadoval si jeho zdravotný stav starostlivosť od syna a postoj matky
maloletých detí ohľadne styku otca s nimi pretrvával aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Z
obsahu spisu pritom nevyplýva, že by otec vyvíjal akékoľvek úsilie, a aby s ohľadom na svoj vek,

pracovnú schopnosť, vzdelanie ale aj možnosti zabezpečiť si adekvátny zdroj príjmu na plnenie si
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Dlhy otca, ktoré spláca dobrovoľne sú výdavkami, pred
ktorými má plnenie výživného prednosť, teda súd nemôže vziať do úvahy splácanie iných dlhov otca
ako dôvod pre zníženie výživného pre maloleté deti.

17. V danom prípade doposiaľ určené výživné 120 Eur pre mal. O. predstavuje denné výživné 4 Eur
a 100 Eur pre mal. Y. H. mesačne predstavuje denné výživné 3,33 Eur. V súvislosti s tým je odvolacia
argumentácia otca irelevantná a odvolací súd nepovažoval za potrebné zaujímať stanovisko k ďalším
argumentom otca v odvolacom konaní ohľadne nerealizácie styku s maloletými deťmi, pretože sa
netýkajú podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zmene výživného.

18. Za danej situácie odvolací súd dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, že doposiaľ
určené výživné napriek zmenám pomerov, ktoré u účastníkov konania nastali, zodpovedá základným
kritériám určovania výživného, i keď odôvodnené potreby maloletých detí sa podstatným spôsobom
zvýšili, avšak ich uspokojovanie je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi

rodičov, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že zamietol návrh otca na
zníženie výživného.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).