Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114212773.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: DRAGON JH, s.r.o.,

so sídlom Jarošovská 840, Jindřichův Hradec, Česká republika, IČ: 46 683 631, právne zastúpený:
Mgr. et Mgr. Veronika Ondřejová, advokátka so sídlom Na hradbách 56/11, Jindřichův Hradec, Česká
republika, proti žalovanému: Stavstroj SK, s.r.o., so sídlom Šintavská 27/1, Sereď, IČO: 36 279 595,
právne zastúpený: JUDr. Ružena Bubenčíková, advokátka so sídlom Kollárova 8, Trnava, o zaplatenie
sumy 170.610 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 170.610 Kč spolu s úrokom z omeškania
vo výške 6.170,94 Kč, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 170.610 Kč od 07.05.2014

do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.05.2014 v znení doplnenia žaloby zo dňa 07.10.2014 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 170.610 Kč s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od

24.11.2013 do 06.05.2014 a vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 07.05.2014 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe písomných objednávok zo strany žalovaného došlo
zo strany žalobcu k dodaniu objednaného tovaru. Žalobca tak urobil prostredníctvom prepravcu S. R..
Keďže zo strany žalobcu prišlo k riadnemu dodaniu tovaru vystavil žalobca faktúru č. T na sumu vo
výške 177.910 Kč so splatnosťou dňa 23.11.2013.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že objednávky (č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX) neboli vystavené žalovaným. S prihliadnutím na
skutočnosť, že nie sú podpísané, t.j. schválené a chýba dokonca i identifikácia vystaviteľa, ich nemožno
považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval objednanie tovaru žalovaným. Dodací list č. W ako aj
medzinárodný nákladný list č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2013, ktoré žalobca priložil k žalobe ako
dôkazy, nie sú podpísané, t.j. jasne preukazujú, že tovar nikdy nebol dodaný a prevzatý žalovaným.

Na medzinárodnom nákladnom liste č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2013 je ako príjemca a ako miesto
vykladania tovaru uvedená pôvodne spoločnosť LivMax s.r.o., Vodná 31, 949 01 Nitra, SK, hoci následne
niekto prepísal obchodné meno na Stavstroj SK, s.r.o.. Sídlom spoločnosti žalobcu je však Šintavská
27/1, 926 01 Sereď. Prepisovanie údajov na medzinárodnom nákladnom liste č. XXXXXXX zo dňa21.10.2013 je účelové, zároveň však preukazujúce, že uvedený príjemca tovaru a miesto vykladania
tovaru v žiadnom prípade nesúvisí so žalovaným. Hmotnosť dodávky zaznamenaná na strane 2
dodacieho listu č. W je celkovo 1268,5 kg, pričom údaj o hmotnosti uvedený na medzinárodnom

nákladnom liste č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2013 je 1648,5 kg, to znamená až o 380 kg väčší ako na
dodacom liste, čo dokazuje jasnú nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neurčitosť v predložených dôkazoch.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného (L.. I. T.), štatutárneho
zástupcu žalobcu (O. T.), výsluchom svedkov F. G., S. R. a R. C., oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

a to najmä s objednávkami tovaru, faktúrou č. T dodacím listom W medzinárodným nákladným listom č.
SK XXXXXXX, faktúrou č. T mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, návrhom Dohody o
vzájomnom započítaní pohľadávok, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový
a právny stav:

5. Štatutárny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že potvrdená objednávka č. A. zo strany žalovaného

bola zaslaná mailom. K dodaciemu listu č. W na ktorom sa nachádza podpis pána R. uviedol, že vydanie
a prevzatie tovaru zo skladu potvrdzuje vodič, pričom spoločnosť si necháva potvrdiť dodací list až pri
doručení, ktorý sa zasiela späť. K tomu, že faktúra vystavená spol. Livmax s.r.o. obsahuje objednávku
č. A dodal, že systém držal objednávky od spol. LivMax s.r.o. a predpokladá, že celá tá objednávka
nebola vykrytá a ďalšia objednávka išla zo spoločnosti žalovaného, ale brala sa z objednávky LivMax

s.r.o.. Žalobca nebol ochotný vydať ďalší tovar na spoločnosti LivMax s.r.o., ktorá nemala uhradené
predchádzajúce dodávky. Zo strany žalovaného zostala neuhradená iba jedna faktúra (č. T Žalovaný
platilvždyoneskorene,aleplatil.SpoločnosťLivMaxs.r.o.bolazaloženáúčelovo,pretožalobcaodmietal
dodávaťspoločnostiLivMaxs.r.o.,nakoľko nevlastnilanič.Vmáji2013prestaldodávaťtovarspoločnosti
žalovaného z dôvodu, že si začala objednávať firma LivMax s.r.o.. Spolupráca so žalovaným bola

ukončená na žiadosť pána T., ktorý žiadal dodávať firme LivMax s.r.o..

6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že objednávky boli žalovaným vystavené, o čom svedčí jeho logo
a identifikácia na jednotlivých objednávkach. Tieto objednávky boli odoslané žalovaným e-mailom, na
základe týchto prijatých objednávok následne žalobca vystavil potvrdenie o prijatí objednávky zo dňa

21.10.2013, ktoré rovnako elektronicky zaslal žalovanému. Žalovaný toto potvrdenie podpísal a odoslal
žalobcovi. Nákladný list jednoznačne preukazuje, že tovar bol zo strany žalobcu dodaný žalovanému
prostredníctvom dopravcu, o čom svedčí podpis žalobcu, dopravcu ako aj samotného žalovaného.
Námietka žalovaného, že faktúru žalobcu vo svojom účtovníctve neeviduje, neobstojí, pretože žalobca
nemôže byť zodpovedný za vedenie účtovníctva a jeho správnosť zo strany žalovaného. Žalovaný má

alebo v danom čase mal dve prevádzky, a to aj v Nitre na Vodnej ulici, aj v Seredi. Z toho vyplýva, že
hoci bola na medzinárodnom nákladnom liste uvedená adresa Vodná Nitra, tovar bol dodaný skutočne
žalovanému. Spoločnosti LivMax s.r.o. a Stavstroj boli personálne aj majetkovo prepojené cez osoby
konateľov a spoločníkov a žalobca obchodoval s oboma týmito spoločnosti. Konanie konateľa, ako aj
zamestnanca, ktorý vystupuje za spoločnosť zaväzuje obchodnú spoločnosť, najmä ak používa obvyklé

označenie a logo spoločnosti. K tvrdeniu žalovaného, že tovar z objednávky končiacej číslom XXX sa
nenachádza na faktúre uplatňovanej v tomto súdnom konaní, ale na faktúre uplatňovanej v konaní
vedenom voči spol. LivMax s.r.o. na Okresom súde Nitra uviedol, že o obsahu zmluvy medzi sporovými
stranami v tomto súdnom konaní svedčí dokument s názvom Přijatá objednávka A pričom všetok tovar
uvedený v tejto objednávke bol doručený žalovanému, čo vyplýva aj z dodacieho listu W Práve tento

dokument svedčí o obsahu zmluvy a objednanom tovare. Skutočnosť, že žalovaný pôvodne uviedol
v objednávke aj tovar, ktorý nakoniec nebol uvedený v dokumente Přijatá objednávka je dôsledkom
toho, že medzi stranami bežne dochádzalo k dohode o objednávke konkrétneho tovaru po vzájomnej
komunikácii, či už mailovej alebo telefonickej s ohľadom na skladové zásoby žalobcu.

7. Štatutárny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že spoločnosť objednávala tovar mailovou formou,
prostredníctvom pán G. len do mája 2013, pretože po poslednej dodávke prišlo medzi ním a pánom
T. k rozporu ohľadom toho, že spoločnosť žalovaného nepredáva na slovenskom trhu dostatočný
objem týchto telies. Pán T. sa rozhodol vypustiť ako medzičlánok spoločnosť žalovaného na Slovensku
a dodávať tieto telesá všetkým slovenským obchodníkom priamo z Čiech, aby dokázali znížiť ceny

výrobkov o maržu ktorá zostávala v spoločnosti žalovaného. Konateľ žalovaného nevedel uviesť,
kto uskutočnil objednávky zo dňa 20.09.2013, 14.10.2013, 11.09.2013, 19.10.2013, pretože nie sú
podpísané.Zároveňneprišlokichplneniu,pričomboloobvyklé,žetovarpoobjednanído3dníprichádzal
do prevádzky. Pán G. bol zamestnancom žalovaného, ale po dohovore s účtovnou agentúrou kvôliúspore dvojitého vedenia účtovníctva pracoval pre spoločnosť LivMax s.r.o. v Nitre, ktorej žalovaný
prenajímal svoje priestory. Do mája roku 2013 preberal tovar za spoločnosť žalovaného pán G. a pán Y..
Tovar uvedený v objednávkach a dodacom liste prevzala spoločnosť LivMax s.r.o., tá si ho aj objednala.

Konateľ žalovaného ďalej uviedol, že na dokumente „Přijatá objednávka“ sa nachádza pečiatka
spoločnosti žalovaného, prevádzka Vodná, Nitra, ktorú mal pán G., bývalý vedúci tejto prevádzky k
dispozícii, ale túto neodovzdal pri ukončení prevádzky. Tento bol v uvedenom čase zamestnancom
spoločnosti žalovaného.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že skutočnosť, že sa na objednávke nachádza logo
a identifikačné údaje žalovaného ešte nie sú dôkazom toho, že objednávka bola odoslaná zo strany
žalovaného. Medzi stranami prebiehal dlhodobo od roku 2007 riadny obchodný vzťah, z prehľadu
vystavených faktúr je zrejmé, že spolupráca skončila začiatkom mája 2013. Objednávka z októbra
2011 nepochádza zo spoločnosti žalovaného z dôvodu, že tovar si neobjednal, tovar nebol dodaný a
žalovaným prevzatý. Rozhodujúcim je medzinárodný nákladný list, na ktorom je ako príjemca uvedená

spoločnosťLivMaxs.r.o.,sosídlomVodná31,Nitra,kdebolajtovardodaný.Uvedenáspoločnosťtakisto
pracuje s krbmi a kachľami. Na objednávkach, ktoré údajne pochádzajú zo spoločnosti žalovaného nie
je uvedený vystaviteľ, čo je podstatná náležitosť. Taktiež nie sú objednávky schválené a potvrdené
podpisom. Pokiaľ ide o prevádzku spoločnosti žalovaného na ulici Vodná 23 Nitra, žalovaný mal na
uvedenej adrese prevádzkareň zrušenú ešte v roku 2012, teda rok predtým, ako bol uvedený tovar

dodaný. Prevádzkareň na uvedenej adrese v Nitre mal žalovaný v čase dodania tovaru v roku 2013
len na živnosti týkajúce sa prenájmu nehnuteľnosti a prenájmu strojov. Predložený dodací list v origináli
nie je v súlade s fotokópiou dodacieho listu, na ktorom sa nachádzala pečiatka žalovaného, avšak nebol
tam podpis prepravcu, a preto rozhodujúci je originál, na ktorom však nie je podpis žalovaného, čo
je dôkazom o tom, že tovar prevzal. Na poklade objednávky A žalobca plnil a dodal tovar spoločnosti

LivMax s.r.o., aj tento tovar fakturoval, a to faktúrou č. XXXXXX zo dňa 09.10.2013 na sumu 64.897
Kč, faktúrou č. XXXXXX zo dňa 02.10.2013 na sumu 366 559 Kč, faktúrou č. XXXXXX. Žalobca podal
voči spoločnosti Livmax s.r.o. žalobu o zaplatenie 539.734 Kč, čo je cena tovaru dodaného spoločnosti
LivMax s.r.o. práve na základe objednávky A Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn. 23Cb/94/2015, žalobca v tomto konaní uviedol, že objednávka bola urobená zo strany spoločnosti

žalovaného, avšak na žiadosť spoločnosť LivMax s.r.o., mal byť tovar dodaný a fakturovaný spoločnosti
LivMax s.r.o.. Žalobca v predmetnom podaní ďalej udáva, že tento spôsob objednávky dodania tovaru a
následná fakturácia bola zavedená prax medzi žalobcom a spoločnosťou LivMax s.r.o.. Aj na dodacom
liste, ktorým žalobca preukazuje dodávku tovaru žalovanému, je uvedená objednávka č. XXXXXX, teda
objednávka na podklade ktorej žalobca plnil spoločnosti LivMax s.r.o..

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.02.2016 doplnil, že od uzavretia zmluvy strany postupovali
tak, že žalobca dodával žalovanému tovar na základe jeho objednávky, a to buď do prevádzkarne
v Seredi, na ulici Šintavská alebo do prevádzkarne v Nitre, na ulici Vodná 23. Žalobca poslednú
dodávku zrealizoval dňa 02.05.2013, po tomto dátume žalobca prestal žalovanému dodávať tovar.

Napriek dojednaniu v zmluve o výhradnom obchodnom zastúpení pre SR o tom, že kanadské kachle
bude žalobca dodávať pre územie SR výlučne žalovanému, kanadské krbové kachle začal dodávať aj
iným odberateľom na celom území SR, okrem iných aj spoločnosti LivMax s.r.o., Nitra. Preto žalovaný
vyfakturoval žalobcovi dňa 18.10.2013 zmluvnú pokutu 1.000.000 Kč. Následne žalobca vykonštruoval
porušenie zmluvy zo strany žalovaného, aby nemusel platiť zmluvnú pokutu. Takýmto porušením zmluvy

malo byť nesplnenie záväzku zaplatiť cenu za dodaný tovar fakturovaný faktúrou T na čiastku 177.910
Kč, ktorý je predmetom tohto sporu. Dôkazom toho je skutočnosť, že celý postup ohľadne poslednej
dodávky bol iný, ako za celé obdobie obchodovania strán sporu od decembra 2007 do mája 2013.
Žalovaný tovar objednával objednávkou, ktorá mala vždy rovnakú formu. Objednávka A nemá formu,
akú používal žalovaný. Objednávky sa číslovali postupne, číslo objednávky A nezodpovedá číslovaniu

objednávok žalovaného. Oproti zvyklostiam postupov, ktoré trvali 6 rokov, objednávku A vystavil žalobca
dňa 21.10.2013 a dal podpísať pánovi G., ktorý listinu „prijatá objednávka“ podpísal a opatril pečiatkou
Stavstroj SK s.r.o., Šintavská 1, 926 01 Sereď, prevádzka Vodná, Nitra bez vedomia a súhlasu konateľa
žalovaného. V tom čase žalovaný už v Nitre prevádzkareň nemal. Pochybná je aj tá skutočnosť,
prečo vystavoval objednávku žalobca, keď žalobca je dodávateľom tovaru. Nie je zrejmé prečo žalobca

vystavoval predmetnú objednávku, keď žalovaný vystavil objednávky č. XXXXXXXXX dňa 20.09.2013,
č. XXXXXXXXX dňa 11.09.2013, č. XXXXXXXXX dňa 19.10.2013, č. XXXXXXXXX dňa 19.10.2013.
Nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo žalobca nedodal tovar na základe uvedených objednávok.
F. G. v októbri 2013 už nemohol prebrať tovar za žalovaného, pretože prevádzkareň na Vodnej ulici č.23 v Nitre bola zrušená. Do tejto prevádzkarne sa žiaden tovar už nevozil ani z tejto prevádzkarne už
tovar vydávaný nebol, pretože sa tam žiaden tovar už nenachádzal. Podľa výpovede svedka R. tovar
doručil na adresu, ako bola uvedená v objednávke na prepravu tovaru (v objednávke bola uvedená

adresa LivMax s.r.o., Vodná 31, Nitra). Tovar bol z motorového vozidla vyložený a ukladal sa do skladu.
V tom čase, t.j. v októbri 2013 žalovaný už na ulicu Vodnej 23 v Nitre sklad nemal. Sklady na uvedenej
adrese mala spoločnosť LivMax s.r.o. Celý proces dodania tovaru sa udial v jeden deň. Konkrétne
„prijatá objednávka A je vystavená a vytlačená dňa 21.10.2013, dodací list W je vystavený 21.10.2013,
objednávka na prepravu tovaru je vystavená tiež 21.10.2013 a prepravca R. dňa 21.10.2013 už tovar

naložil na motorové vozidlo. Ďalší rozpor je v dodacích listoch, keď na jednom dodacom liste W (č.l.
53 spisu) je už na prvej strane pečiatka Stavstroj SK, s.r.o. a nečitateľný podpis, na druhej strane (č.l.
54 spisu) je pečiatka Stavstroj SK, s.r.o. a nečitateľný podpis, a chýba podpis dopravcu R. Na origináli
dodacieho listu s tým istým číslom, t.j. W je podpis prepravcu R. s uvedením ŠPZ motorového vozidla
R chýba pečiatka a podpis preberajúceho. Na základe dodania tovaru podľa dodacieho listu W vystavil
žalobca faktúru č. T zo dňa 23.10.2013 na sumu 177.910 Kč, ktorú adresoval žalovanému, hoci sa

nejednalo o objednávku žalovaného. Na tejto faktúre je označená objednávka A Žalobca k žalobe priložil
fotokópiu faktúry T na ktorej nie je vyznačené číslo objednávky. Žalovaný disponuje originálom tejto
faktúry, na ktorej je číslo objednávky vyznačené - A

10. Z výsluchu svedka F. G. vyplýva, že pracoval ako predajca, neskôr ako vedúci prevádzky a na záver

robil všetko, a to v období od roku 2008 do júna 2014. Svedok potvrdil, že podpísal objednávku č. A (č.l.
51 spisu), rovnako tak medzinárodný nákladný list č. Z (č.l. 52 spisu) a dodací list (č.l. 53 spisu). K tomu
uviedol, že tovar zo strany žalobcu väčšinou chodil na Vodnú ulicu, čiže do sídla prevádzky. Objednávky
išli výhradne mailom, resp. mohlo sa stať v nejakom súrnom prípade, že aj ústne. Dodacie listy boli
doručované s CMR dokladom, prípadne neskôr mailom. Svedok ďalej uviedol, že si nespomína, že by vo

vzťahukžalobcoviohľadomobjednávok,ktorésúpredmetomkonaniavystupovalzainúspoločnosť,toto
však nevylúčil vzhľadom na skutočnosť, že v tej dobe fungovala na tej istej adrese spoločnosť Liv Max
s.r.o. Tovar objednával na základe dopytu, mal to v náplni práce. Pokiaľ sa objednávalo iné množstvo,
ako bolo objednané od zákazníkov, vždy tak robil až po dohode s konateľom spoločnosti. Odvtedy, čo
bol zamestnaný v spoločnosti LivMax s.r.o., t.j. od šiesteho mesiaca 2014 objednával tovar aj za túto

spoločnosť. Medzinárodný nákladný list a dodací list podpísal, keď bol tovar vyložený a skontrolovaný.
Pokiaľ nebolo dodané to, čo bolo uvedené v dodacom liste, uviedlo sa to v tomto dodacom liste, ktorého
jednu kópiu bral šofér naspäť. Svedok tiež dodal, že sa mohlo stať, že spoločnosť žalobcu dodala
tovar jednej spoločnosti a vyfakturovala inej spoločnosti, keďže pán T. bol konateľom tak spoločnosti
žalovaného, ako aj spoločnosti LivMax s.r.o., a to po dohode so žalobcom.

11. Z výpovede svedka S. R. súd zistil, že na dodacom liste č. W a medzinárodnom nákladom liste č.
XXXXXXX sa nachádzajú jeho podpisy, pričom realizoval prepravu tovaru na základe uvedeného CMR.
Príjemcom tovaru bola spoločnosť žalovaného, prevádzka Vodná, Nitra. Zmeny na medzinárodnom
liste v časti príjemca a v časti vykladania tovaru boli urobené ešte v spoločnosti žalobcu, keď dostal

CMR, v takejto podobe dostal CMR. Dodací list prevzal v spoločnosti žalobcu, preto je tam jeho podpis a
odovzdával tej firme, kde vykladal tovar. Komu odovzdal tovar za uvedenú spoločnosť uviesť nevedel,
ale bolo to v Nitre, na objednávke bol zrejme uvedený nejaký telefón, na ktorý volal. Ozrejmil, že CMR
sú buď 5 alebo 7 listové, používal 5 listové, prvý červený list zostáva u odosielateľa, druhý modrý býva
pre príjemcu, tretí zelený býva pre dopravcu, a štvrtý alebo piaty sú kópie. Piaty list si väčšinou nechával

odosielateľ a ten štvrtý list sa zvykol dávať príjemcovi. Príjemca tovaru potvrdzuje tú časť, ktorú si
ponecháva dopravca, ten potrebuje ako doklad vrátane denného záznamu. Svedok spolu s dodaným
tovarom odovzdal CMR a dodacie listy. Na adresu Vodná, Nitra nedodával pravidelne tovar, ale išlo
o jednu prepravu. Nikto mu na tejto adrese neoznámil, že nie je oprávnený to prebrať za spoločnosť
žalovaného. Svedok uviedol, že zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky k dodávke a

prevzatiu.Keďmalobjednávkuadátum nakládky,takprišiel,naložiltovar,pričomvtomtoprípadezrejme
dostal objednávku na mieste, následne, keď bol naložený, išiel do kancelárie pre papiere, tam potvrdil
objednávku, aby na základe toho vykonal prepravu, dostal CMR a dodací list. Dodací list podpísal a ten
preukazuje, že tovar prevzal, ale fyzicky ho nekontroluje. Keď dovezie tovar, odovzdá všetky papiere,
následne tovar vyloží a dôjde k potvrdeniu papierov. V tomto prípade tam určite bol aj dodací list, pretože

je uvedený na CMR. Bol tam človek, ktorý mu to prevzal, mal pečiatku príjemcu. Keď mu potvrdzoval
prebratie tovaru, tak si všimol, že na pečiatke je uvedené Sereď, ale neskôr si všimol, že je tam aj
prevádzka Nitra.12. Z výpovede svedka R. C. vyplýva, že pracuje v spoločnosti žalovaného od roku 2002, pričom za
ten čas prešiel všetkými pozíciami. Nejakého pol roka bol zamestnancom spoločnosti LivMax s.r.o.
Spoločnosť žalovaného spolupracovala so spoločnosťou žalobcu asi do polovice roku 2013. Po určitom

čase sa objavila jedna faktúra na spoločnosť žalovaného, ku ktorej bola pripojená CMR, na ktorej bol
prepísaný príjemca zo spoločnosti Livmax na spoločnosť žalovaného, pričom tá istá objednávka bola
fakturovaná spoločnosti Livmax. Tovar vždy objednával pán G., ktorý tovar objednával aj preberal. Na
jeho dotaz, z akého dôvodu je faktúra na spoločnosť žalovaného, keď už s uvedenou spoločnosťou
nespolupracujú mu pán G. uviedol, že sa to dalo prepísať na spoločnosť žalovaného, lebo je majetnejší.

Na Vodnej v Nitre mala spoločnosť žalovaného prevádzku v roku 2012 a neskôr tam fungovala len
spoločnosť LivMax s.r.o. Žalovaný tam nemal ani sklady. V Nitre pôsobil aj pán G.. Čo sa týka predajne,
tieto mal žalovaný predtým aj v Seredi, aj v Nitre.

13. Z listiny označenej ako „Přijatá objednávka“ (č.l. 11 spisu) vystavenej dňa 21.10.2013 vyplýva,
že žalovaný si od žalobcu objednal tovar v celkovej hodnote 177.910 Kč. Táto je opatrená pečiatkou

žalovaného a podpisom.

14. Z faktúry č. T (č.l. 12 spisu) vystavenej dňa 23.10.2013, splatnej dňa 23.11.2013 vyplýva, že žalobca
fakturoval žalovanému za dodaný tovar sumu vo výške 177.910 Kč.

15. Z dodacieho listu č. DL XXVXXXX vystaveného dňa 21.10.2013 (č.l. 14 spisu) vyplýva, že k
expedovaniu tovaru prišlo dňa 21.10.2013, pričom tento prevzal p. R..

16. Z medzinárodného nákladného listu č. SK XXXXXXX (č.l. 16 spisu) vyplýva, že v časti príjemca
bola najskôr uvedená spoločnosť LivMax s.r.o., pričom tento údaj je prečiarknutý a následne je uvedená

spoločnosť žalovaného. Rovnako tak aj v časti miesto vykladania tovaru. Z CMR je zároveň zrejmé, že
prepravu vykonal dopravca S. R..

17.Zdodacieholistuč.Wpredloženéhožalobcom(č.l.53spisu)jezrejmé,žetentojeopatrenýpečiatkou
žalovaného a nečitateľným podpisom.

18. Z medzinárodného nákladného listu č. Z (č.l. 52 spisu) vyplýva, že prevzatiu tovaru zo strany
žalovaného došlo dňa 22.10.2013, pričom v časti tovar prevzal sa nachádza pečiatka žalovaného a
nečitateľný podpis.

19. Z listiny „Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 02.12.2013“ vyplýva,
že žalobca a žalovaný v súlade s § 364 Obchodného zákonníka sa dohodli na vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov. V Dohode je okrem iného špecifikovaný záväzok žalovaného voči žalobcovi pod
variabilným symbolom XXXXXX, vystavený dňa 29.10.2013, splatný dňa 23.11.2013 v celkovej sume
6.894,93 eur. Predmetná dohoda je podpísaná iba za spoločnosť žalovaného jej zamestnancom R. C..

20. Podľa kapitoly II oddiel 1 článok 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.

21. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru tento Dohovor upravuje
zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, a) ak tieto štáty
sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť
právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

22. Podľa článku 30 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru predávajúci je povinný
dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako
vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

23.Podľačlánku53DohovoruOSNozmluváchomedzinárodnejkúpetovarukupujúcijepovinnýzaplatiť
za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.24. Podľa článku 78 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru ak sa strana oneskorí s
platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho,
aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

25. Podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I) pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom
3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a) zmluva o
predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

26. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

27.Podľaustanovenia§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,

predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

28. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom č.k. 23Cb/158/2014-185 zo dňa 30.03.2016, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 170.610 Kč spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,05 % ročne zo sumy 170.610 Kč od 24.11.2013 do 06.05.2013 vo výške 6.170,94 Kč a spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 170.610 Kč od 07.05.2014 do zaplatenia, a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 23Cb/158/2014-197 zo dňa 11.05.2016
doplnil súd rozsudok zo dňa 30.03.2016 výrokom, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy

štátu vo výške 42,12 eur na účet Okresného súdu Trnava.

29. Proti výrokom I a III predmetného rozsudku (t.j. okrem zamietajúcej časti) podal žalovaný odvolanie
a Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k. 21Cob/97/2016-228 zo dňa 19.12.2017
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie
bude vysporiadať sa so všetkými námietkami vznesenými žalovaným v odvolacom konaní, ako aj v
konaní pred súdom prvej inštancie, vysporiadať sa s námietkou žalovaného ohľadom zvyklostí, na
ktorých sa strany dohodli a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli pri uzatváraní kúpnych zmlúv v čase
ich obchodnej spolupráce, v prípade potreby doplniť dokazovanie, v prípade zamietnutia návrhu na

doplnenie dokazovanie riadne odôvodniť svoje rozhodnutie. Uznesením č.k. 21Cob/98/2016-228 zo dňa
19.12.2017 odvolací súd súčasne zrušil napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Právny zástupca žalobcu v konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že spoločnosť žalovaná a LivMax

s.r.o. boli majetkovo a personálne prepojené. Toto potvrdil aj konateľ žalobcu pán T. a táto skutočnosť
bola potvrdená aj pánom C., zamestnancom žalovaného i spoločnosti LivMax. Ďalej pánom G., ktorý
tiež pôsobil v oboch týchto spoločnostiach. Čo sa týka samotného procesu dodávky, ktorá je predmetom
sporu, žalobca spolupracoval ako so spoločnosťou žalovanou, tak so spoločnosťou LivMax. Pri tejto
spolupráci jednal prakticky vo všetkých prípadoch s pánom G.. Skutočnosť, že pán G. pôsobil ako

zamestnanec do roku 2012 u spoločnosti žalovaného a následne u spoločnosti LivMax, tieto personálne
zmeny v oboch spoločnostiach nemôžu ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca vždy jednal s pánom G. a tá
predmetná dodávka bola fakturovaná spoločnosti žalovaného a tak bola aj dodaná tejto spoločnosti,
a to na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca priznáva, že v celkovej dokumentácií
určité nezrovnalosti sú, žalobca nerozporuje, že medzinárodnom nákladnom liste došlo k prepísaniu

spoločnosti LivMax na spoločnosť Stavstroj. Tento medzinárodný nákladný list dokazuje, že prepravca
pán R. dodal predmetný tovar spoločnosti žalovaného, pán Zigo túto skutočnosť potvrdil vo svojej
svedeckej výpovedi. Ďalej medzinárodný nákladný list obsahuje razítko žalovaného, a je absurdné, že
by zaistil razítko žalovaného sám žalobca. Týmto razítkom disponoval pán G.. Pokiaľ ide o namietané
číslovanie faktúr, tak tam išlo pravdepodobne o administratívnu chybu, ktorú už uvádzal konateľ žalobcu

pán T., pretože objem objednávok pre spoločnosť LivMax už bol vyčerpaný a tak následne potom sa
začalo vydávať na základe dohody spoločnosti žalovaného. Pokiaľ ide o prepísanie údaju v CMR zo
spoločnosti LivMax na spoločnosť Stavstroj, to bolo prevedené na základe dohody medzi žalobcom a
žalovaným. Žalobca má za to, že keby to prepísanie prebehlo svojvoľne, tak by nikdy medzinárodnýnákladný list neobsahoval razítko spoločnosti žalovaného. Tovar bol prostredníctvom prepravcu S. R.
dodaný spoločnosti žalovaného, pričom skutočnosť, že pánovi G. ostalo razítko spoločnosti žalovaného
nemôže ísť k ťarche žalobcovi. Žalobca nikdy nepreukázal ani neuviedol, že by údajné podvodné

zneužitie razítka Stavstroj pánom G. riešil, či už civilnou cestou alebo trestným oznámením. Navyše
žalovaný ku dňu 02.12.2013 pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu de facto uznal, keď predložil
žalobcovi návrh dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorá obsahuje razítko
žalovaného a podpis pána C.. Čo sa týka doručenia tejto listiny, tak pán T. predložil pánovi T. predmetnú
dohodu o vzájomnom započítaní osobne, keď cestoval za mojim klientom do M. C.. Teda táto dohoda

prišla zo strany žalovaného, je riadne podpísaná a opečiatkovaná zo strany žalovaného. Týmto aktom
došlo v podstate zo strany žalovaného k uznaniu existencie záväzku voči strane žalobcu. Žalobca
súčasne vedie spor o dodanie iného tovaru voči spoločnosti Livmax u Okresného súdu v Nitre.
Argumentácia spoločnosti Livmax bolo rovnaká, ako argumentácia spoločnosti žalovaného, teda, že
tovar si objednala druhá spoločnosť.

31. Právny zástupca žalovaného v konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že Žalobca so žalovaným
mal obchodnú spoluprácu asi od roku 2000 a posledná objednávka bola v máji 2012. Celé obchodné
prípady prebiehali tak, že kupujúci, to jest žalovaný dal písomnú objednávku žalobcovi, na ktorú žalobca
reagoval tak, že telefonicky oznámil, že došla objednávka a oznámil termín, kedy tovar vyexpeduje,
teda žalobca ako predávajúci písomne nedával potvrdenie objednávky. V ojedinelých prípadoch sa

stalo, že žalobca vyplnil doklad, ktorý sa volal Přijatá objednávka. Tovar, ktorého cena je predmetom
tohto súdneho sporu nebol dodaný žalovanému, ale bol dodaný spoločnosti LivMax s.r.o. Žalobca
nemal nikdy v úmysle predmetný tovar dodať žalovanému, hoci túto skutočnosť sa snažil písomnými
dokladmi vyplniť tak, že sa jedná o dodávku pre žalovaného. Podľa dodacieho listu, ktorý vystavil
žalobca, tento plnil na objednávku POV XXXXXX. Táto objednávka však bola objednávkou LivMax a

nie objednávkou žalovaného. Predložená faktúra č. XXXXXX zo dňa 02.10.2013 a faktúra č. XXXXXX
zo dňa 09.10.2013 boli vystavené spoločnosti LivMax za dodávku tovaru na základe prijatej objednávky
A. XXXXXX. Skutočnosť, že išlo o objednávku LivMax dokazuje faktúra č. XXXXXX zo dňa 08.08.2013,
podľa ktorej žalobca vystavil spoločnosti LivMax s.r.o, Vodná 31, Nitra túto faktúru na sumu 170.715
českých korún s tým, že vo faktúre je uvedená objednávka A. XXXXXX. Dňa 08.08.2013 žalobca

vystavil pre spoločnosť LivMax faktúru č. XXXXXX, kde je tiež napísané, že sa jedná o objednávku A.
XXXXXX. Na objednávke A. XXXXXX je jasne uvedené, že ide o spoločnosť LivMax, keďže žalobca
plnil na objednávku spoločnosti LivMax a tento tovar aj dodal do Nitry, Vodná 31 spoločnosti LivMax,
preto nemôže fakturovať spoločnosti žalovaného. Nakoniec sám konateľ žalobcu na pojednávaní dňa
30.03.2016 uviedol, že spoločnosť LivMax neplatila a nakoľko sa jednalo o personálne prepojené osoby,

tak vystavili faktúru na spoločnosť Stavstroj. Na pojednávaní tiež vyslovene povedal, že objednávka
išla zo spoločnosti Stavstroj, ale bralo sa z objednávky LivMax a zároveň dodal, že to bolo z dôvodu,
že spoločnosť LivMax nebola ochotná vydať ďalší tovar, pretože nemala zaplatené. Žalobca sa snažil
vyvolať zdanie, že dodávka išla spoločnosti žalovaného, a to listinou CMR, na ktorej bol pôvodne
uvedenýpríjemcaLivMax,Vodná31,Nitra,avšakpotomprepísalmiestovýkladytovarutak,žeprečiarkol

LivMax s.r.o. a napísal Stavstroj SK s.r.o. Žalovaný v tom čase už nemal prevádzkareň na ulici Vodnej,
ale na Vodnej 31 mala prevádzkareň spoločnosť LivMax. Najzávažnejším dôkazom o tom, že úmysel
žalobcu bol tovar dodať spoločnosti LivMax je objednávka pre prepravcu S. R., u ktorého žalobca
21.10.2013 objednal prepravu tovaru a v objednávke je uvedené nakládka Dragon JH s.r.o. Jindřichův
Hradec dňa 21.10.2013 a vykládka Nitra, Vodná 31 LivMax dňa 22.10.2013, 1650 kg, 6 paletových

miest. Tento tovar podľa výpovede prepravcu bol vyložený a prevzatý na uvedenej adrese, to jest
LivMax dňa 22.10.2013. Žalobca tvrdil, že tovar prevzal pán G., ktorý bol zamestnancom žalovaného.
Pri vykonaní dokazovania však bolo dokázané, že to tak nemohlo byť, teda že svedok G. nemohol konať
za žalovaného, pretože v tom čase už žalovaný nemal prevádzkareň na adrese Vodná 31 ani Vodná
23. Výpoveď svedka G. je nedôveryhodná, pretože v roku 2013 konal a bol zamestnancom spoločnosti

LivMax a ďalej pán F. G. v roku 2016 (v čase, keď už prebiehalo konanie na súde) založil spoločnosť
KF Energy Slovakia s.r.o. IČO: 50 515 454, ktorá obchoduje so žalobcom a to tak, že distribuuje, resp.
predáva tovar žalobcu na Slovensku. Nielen CMR bol prepisovaný žalobcom, ale prepisovaná bola aj
žalovanáfaktúra,čovyplývaztoho,žežalobcavystavilžalovanúfaktúrudňa23.10.2013podč.XXXXXX
a deň predtým 22.10.2013 žalobca vystavil faktúru pre žalovaného č. XXXXXX. Keďže faktúry sa číslujú

chronologicky, faktúra zo dňa 23.10.2013 má nižšie číslo ako faktúra zo dňa 22.10.2013, tento fakt sa
dá vysvetliť iba tým spôsobom, že faktúra bola pôvodne vystavená na LivMax s.r.o., na spoločnosť kam
bol tovar pôvodne smerovaný a následne prepísaná na Stavstroj SK s.r.o. Toto vysvetlenie podporuje aj
tá skutočnosť, že bol prepisovaný medzinárodný nákladný list a teda musela byť prepísaná aj faktúra. Kvýpovedi konateľa žalobcu, ktorý vysvetľoval prečo bola na dodacom liste uvedená objednávka LivMaxu
žalovaný uvádza, že štandardne softvér drží objednávky v systéme podľa spoločnosti a nie je možné
svojvoľne prepísať objednávku na inú spoločnosť, ktorá si tovar neobjednala, len z toho dôvodu, že

spoločnosť LivMax nemala uhradené dodávky tovaru. Je pravdou, že aj v spoločnosti LivMax aj v
spoločnosti žalovaného bol pán T. spoločníkom aj konateľom oboch spoločností. Majetkové prepojenia
preukázané neboli. Každá zo spoločností vystupuje samostatne. Dohodu o vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným podpísal za žalovaného R. C., ktorý nie je a ani
nebol štatutárnym zástupcom žalovaného. R. C. pri podpísaní uvedenej listiny vychádzal z formálneho

stavu veci, t.j. že žalobca vystavil faktúru č. XXXXXX za dodávku tovaru. V skutočnosti fakturovaný tovar
dodaný nebol. Predmetný návrh dohody je neplatný, pretože pán R. C. nemal právo za žalovaného
konať.

32. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 170.610 Kč s príslušenstvom, ktorého
sa domáha z dôvodu neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Medzi stranami je sporná samotná

existencia záväzkovo-právneho vzťahu, keď žalovaný popiera, že by si od žalobcu objednal tovar na
základe objednávky č. A a že by mu bol tento dodaný.

33. Z formálneho hľadiska pre platnosť uznania záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Citované
ustanovenieObchodnéhozákonníkaustanovujeakopodmienkuuznaniazáväzku,žemusíísťozáväzok

„určitý“, t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje,
teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Obchodný zákonník výslovne nevyžaduje,
aby bol záväzok určený svojím dôvodom a výškou. Účinkom uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej
právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá.
Procesným dôsledkom uznania záväzku je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ tak

nemusí preukazovať vznik záväzku a jeho výšku v čase uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi
na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou
od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 323 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky veriteľ ako žalobca nemusí v takom prípade
preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a naopak, ak chce byť dlžník v spore úspešný,

je na ňom, aby preukázal, že záväzok nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak. Ak sa preukáže,
že záväzok vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie
záväzku, keďže je jej opakom.

34. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného

dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí
mať túto skutočnosť za preukázanú. V prípade, ak bol záväzok uznaný podľa § 323 Obchodného
zákonníka, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi
stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka
existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa §

323 Obchodného zákonníka nestačia.

35. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že z formálneho a obsahového hľadiska možno
predloženú listinu „Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov“ (č.l. 275 spisu) považovať
za platné uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Z predloženej Dohody celkom

jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva voči žalobcovi svoj záväzok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXX
vystavenej dňa 29.10.2013, splatnej dňa 23.11.2013. Žalovaný síce namietal, že túto Dohodu podpísal
v mene žalovaného R. C., ktorý nie je štatutárnym zástupcom spoločnosti žalovaného a nie je ani
oprávnený uznať záväzky žalovaného, avšak žalobca súčasne opísal okolnosti doručenia predmetnej
listiny konateľovi žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu, pán T. ako konateľ žalovaného doručil predmetnú

dohodukonateľovižalobcuosobne,keďzanímcestovaldoM.C..Žalovanýpritomtotoskutkovétvrdenie
žalobcu nerozporoval, preto ho má súd za nesporné a na základe toho dospel súd k záveru, že zo
strany žalovaného došlo k platnému uznaniu záväzku, ktorý je predmetom tohto sporu. Nemožno totiž
uznaťnámietkužalovaného,žepredmetnýnávrhDohodynepodpísalkonateľ,alelenjehozamestnanec,
keď predmetný návrh Dohody predložil žalobcovi samotný konateľ žalovaného. Okrem toho svedok

R. C. potvrdil, že v spoločnosti žalovaného pracuje od roku 2002, pričom za ten čas prešiel všetkými
pozíciami. Súd preto nemá pochybnosti, že konal v mene žalovaného v súlade § 20 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a to bez prekročenia svojich právomocí, čo dokazuje aj spomenutý fakt, že návrh Dohody(hoci podpísaný týmto zamestnancom) predložil žalobcovi konateľ žalovaného, čím celkom nepochybne
schválil tento právny úkon zamestnanca.

36. Žalovaný v konaní opakovane poukazoval na to, že fakturovaný tovar bol dodaný spoločnosti
LivMax s.r.o., avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obe spoločnosti (žalovaný aj LivMax s.r.o.)
boli personálne prepojené cez rovnakého konateľa a že žalobca dodával tovar obom spoločnostiam.
Z vykonaných dôkazov (výpovede svedkov, konateľov sporových strán, mailovej komunikácie medzi
stranami sporu) má súd preukázanú zavedenú obchodnú prax, že strany si v konkrétnych prípadoch

určovali, ktorej zo spoločností má byť tovar dodaný a ktorej fakturovaný. Napríklad aj z mailu zo
dňa 18.11.2013 vyplýva, že pán R. C. ako zamestnanec žalovaného určuje spoločnosti žalobcu,
ako má účtovať konkrétne čiastky, teda či v prospech spoločnosti žalovaného alebo v prospech
spoločnosti LivMax s.r.o. Samotný konateľ žalovaného uviedol, že spoločnosť žalovaného prenajímala
svoje priestory v Nitre spoločnosti LivMax s.r.o. Preto pri určovaní subjektu, ktorému bol v skutočnosti
dodaný objednaný tovar nemožno vychádzať len z toho, či v rozhodnom čase ešte existovala prevádzka

žalovaného na adrese Vodná 31 alebo 23 v Nitre. Zavedenej obchodnej praxi medzi žalobcom a
spoločnosťami žalovaného a Livmax s.r.o. celkom očividne neprekážalo, ak si tovar objednala jedna
zo spoločností a tento bol následne dodaný do priestorov druhej spoločnosti. Potvrdil to aj svedok
F. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že sa mohlo stať, že spoločnosť žalobcu dodala tovar jednej
spoločnosti a vyfakturovala inej spoločnosti a to po dohode so spoločnosťou žalobcu. Vzhľadom na

úzku previazanosť oboch spoločností - žalovaného aj Livmax s.r.o., preto nemožno bez ďalšieho dospieť
k záveru, že tovar bol objednaný a dodaný spoločnosti Livmax s.r.o. len preto, ak by bol doručený
dopravcom do prevádzky spoločnosti Livmax s.r.o., ktorá v spornom čase mala mať na adrese Vodná
23, Nitra sklady (podľa tvrdenia žalovaného aj svedka C.). Kto bol skutočne objednávateľom dodaného
tovaru vyplýva aj z výpovede svedka F. G., ktorý uviedol, že ako zamestnanec žalovaného objednal tovar

uvedený v listine označenej ako „Přijatá objednávka“. Zároveň potvrdil, že uvedený tovar bol dodaný
žalovanému na adresu Vodná ulica, na ktorej mal žalovaný prevádzku, pričom medzinárodný nákladný
list, ako aj dodací list podpísal po tom, čo tovar skontroloval. Je zrejmé, že k zadaniu objednávky,
ako aj prevzatiu tovaru došlo zo strany zamestnanca spoločnosti žalovaného, ktorý bol poverený touto
činnosťou a teda jeho konanie zaväzuje obchodnú spoločnosť žalovaného.

37. Pokiaľ ide o spôsob obchodovania medzi stranami, z výpovede svedka G. vyplýva, že objednávky
od žalovaného išli výhradne mailom, resp. mohlo sa stať v nejakom súrnom prípade, že aj ústne. Právna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že obchody prebiehali tak, že žalovaný ako kupujúci dal písomnú
objednávku žalobcovi, na ktorú žalobca reagoval tak, že telefonicky oznámil, že došla objednávka a

oznámil termín, kedy tovar vyexpeduje, teda žalobca ako predávajúci písomne nedával potvrdenie
objednávky. Súčasne však priznala, že v niektorých prípadoch sa stalo, že žalobca vyplnil doklad
označený ako „Přijatá objednávka“. Teda pokiaľ ide o zavedenú obchodnú prax medzi zmluvnými
stranami, je zrejmé, že (hoci sa to stalo ojedinele) k objednávaniu tovaru dochádzalo aj práve takým
spôsobom, ktorý je predmetom tohto sporu, teda, že zamestnankyňa žalobcu vyplnila doklad „Přijatá

objednávka“ č. A a na základe neho následne došlo k dodaniu objednaného tovaru spoločnosti
žalovaného.

38.Akoďalejvyplývazvykonanéhodokazovania(výpoveďsvedkaF.G.,výpoveďkonateľažalovaného),
v tom čase (v rokoch 2012-2013) sa spoločnosť žalovaného a spoločnosť LivMax s.r.o. „brala ako jedna

firma“. Napríklad svedok G. vo svojej výpovedi poukázal na to, že „v tej dobe fungovala na tej istej adrese
(pozn. - ako spoločnosť žalovaného) spoločnosť LivMax s.r.o.“ Súd považuje tvrdenia žalovaného o
tom, že spoločnosť žalovaného a spoločnosť Livmax sú dva rôzne subjekty konajúce samostatne za
účelovú v snahe zľahčovať celkom zrejmú úzku prepojenosť oboch spoločností. Z výpovede konateľov
sporových strán, z výpovede svedkov R. C. aj F. G., z mailovej komunikácie medzi stranami nepochybne

vyplýva, že sa pri dodávaní tovaru dôsledne formálne nerozlišovalo medzi spoločnosťami žalovaného a
Livmax s.r.o.. Konateľ žalovaného bol v danom čase súčasne konateľom a jediným spoločníkom oboch
spoločností(žalovanéhoajLivmaxs.r.o.),atiežzodpovednípracovníci-R.C.aF.G.bolizamestnancami
ako spoločnosti žalovaného, tak aj spoločnosti Livmax s.r.o.. Na základe tejto previazanosti preto mohlo
dôjsť k dodaniu tovaru do prevádzkových priestorov spoločnosti Livmax s.r.o., hoci bol tovar objednaný

žalovaným. Túto skutočnosť potvrdil i svedok F. G., ktorý pracoval ako pre spoločnosť žalovaného, tak
pre spoločnosť Livmax s.r.o. a mal oprávnenie podpisovať za obe spoločnosti.39. Súd zároveň poukazuje na rozporuplnosť svedeckej výpovede svedka R. C., ktorý na jednej strane
pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.03.2016 tvrdil, že spoločnosť žalovaného so žalobcom už od
polovice roka 2013 nespolupracovala a že sa po roku objavila jedna faktúra na spoločnosť žalovaného

a že tento tovar nebol dodaný spoločnosti žalovaného, no na druhej strane on sám podpísal návrh
Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, v ktorom žalovaný uznáva voči žalobcovi
svoj záväzok vyplývajúci práve z faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 29.10.2013. Súd preto považuje
svedeckú výpoveď svedka C. za nevierohodnú a tendenčnú v zrejmej snahe pomôcť v spore strane
žalovaného ako svojho aktuálneho zamestnávateľa.

40. Keďže však žalovaný platne uznal záväzok žalobcu vyplývajúci zo žalovanej faktúry, má súd za to, že
tým bolo dostatočne preukázané dodanie tovaru práve spoločnosti žalovaného a nie spoločnosti LivMax,
s.r.o. Žalobný nárok žalobcu je teda dôvodný a preukázaný, preto súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi fakturovanú a neuhradenú sumu 170.610 Kč.

41. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodního zákoníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

42. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodního zákoníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi práva
občianskeho.

43. Podľa ustanovenia § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. ktorým sa stanovuje výška úroku z
omeškaniaapoplatkuzomeškaniapodľaObčianskehozákonníka,výškaúrokuzomeškaniazodpovedá
ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka,
ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych
bodov.

44. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry vo výške stanovenej v
ustanovení § 1 vlády č. 142/1994 Sb. ktorým sa stanovuje výška úroku z omeškania a poplatku z

omeškania podľa Občianskeho zákonníka. V časti úroku z omeškania prevyšujúci úrok z omeškania,
na ktorý žalobcovi vznikol nárok v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a nariadenia
vlády č. 142/1994 Sb. súd právoplatne zamietol v pôvodnom rozsudku zo dňa 30.03.2016.

45. Súd nevykonal dokazovanie pripojením a oboznámením sa so spisom Okresného súdu Nitra pod

sp.zn. 23Cb/94/2015, pretože žalovaný na tomto návrhu na vykonanie dokazovania netrval.

46. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a
týka sa to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, preto je treba pri

posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá
strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná. (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu z 12.
februára 2013, sp. zn. III. ÚS 84/2013)

47. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho

konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu
trov konania (aj trov odvolacieho konania) v rozsahu 100 %, keďže žalobca nebol v konaní úspešný iba
v nepatrnej časti úrokov z omeškania.

48. Súd v konaní vyplatil svedkovi S. R. svedočné vo výške 42,12 eur zo štátnych rozpočtových

prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

49. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trovkonania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že
ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto
rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP,

keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému,
a to podľa rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

50. O výške trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).