Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 14, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/82/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200567
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200567.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060
01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 100232556/2021 zo dňa 09.02.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
23.04.2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 23.04.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

číslo: 100232556/2021 zo dňa 09.02.2021, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.
101579826/2020 zo dňa 14.10.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
určil žalobcovi (daňovému subjektu) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 190.992,00 eura na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl
2015 zo sumy 261.271,50 eura na sumu 70.279,50 eura.

2. Žalobným návrhom sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov
konania voči žalovanému.

3. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že prípadným výkonom
rozhodnutia by bol žalobca postihnutý v takej miere, že následná platobná neschopnosť by mala pre ne
ho likvidačný charakter. Výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia v tomto štádiu znamená

pre žalobcu ohrozenie celkovej existencie nakoľko poškodí dennodenný chod žalobcu, a to výkon jeho
podnikateľskejčinnosti.Ohrozížalobcunadôveryhodnostivovzťahukobchodnýmpartnerompričomtak
dostávažalobcudodruhotnejplatobnejneschopnosti,nakoľkovdôsledkustratyobchodnýchpartnerova
zákazníkovnebudedisponovaťfinančnýmiprostriedkaminavýplatumiezd,odvodovadaní.Spoukazom
na skutočnosť, že pôsobí takmer 27 rokov na slovenskom i zahraničnom trhu a jeho zmluvnými
partnermi sú veľké obchodné spoločnosti argumentoval i tým, že výkon rozhodnutia by mohol postihnúť

aj dodávateľov žalobcu a odberateľov hotových výrobkov s dopadom na zamestnancov žalobcu (292
na TPP a 65 na dohodu o vykonaní práce). Tvrdil, že výkon rozhodnutia znemožňuje spoluprácu splatobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné
na chod spoločnosti, pričom táto skutočnosť je v dôsledku aktuálneho stavu v spoločnosti v súvislosti
s opatreniami prijatými proti šíreniu COVID - 19 už aj v dnešnej dobe sťažená. Aktuálna situácia v

neposlednom rade ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil
žalobcadoterazavýkonrozhodnutiabytútonemožnosťplneniazáväzkovlenznásobil.Akbybolžalobca
v prípade výkonu daňovej exekúcie vedený v systéme finančnej správy ako daňový dlžník, výkon jeho
podnikateľskej činnosti bude podstatným spôsobom sťažený, nakoľko je viac ako pravdepodobné, že
obchodní partneri a zákazníci stratia dôveru voči spoločnosti a ukončia spoluprácu a zmluvné vzťahy.

Následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu
ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto
konania. Následne argumentoval tým, že: 1) táto situácia tiež značným spôsobom sťažuje plnenie
záväzkov a povinností žalobcu ako takej vo vzťahu k iným subjektom 2) zároveň poškodzuje dobré
menožalobcu,ktorésibudujedlhodobo3)žalobcasanemôžezúčastňovaťverejnýchsúťažnýchkonaní.
Žalobca mal za to, že pre odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné

požiadavky, t.j. žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska a finančná škoda a mnoho
iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať....),
pričom podľa žalobcu odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh
na priznanie odkladného účinku odôvodňoval i tým, že je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. §
191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný
písomným podaním zo dňa 29.06.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení
zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za
opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom podľa žalovaného nevyplýva, že postupom

správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP
možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd
návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne

pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku
správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich

rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené

podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je

naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné

naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej
škody a inými vážnymi nenapraviteľnými následkami. Správny súd po oboznámení sa s návrhom

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu
nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že
okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozia žalobcovi ním tvrdené následky
nepredložil. Zo samotného konštatovania žalobcu, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

by došlo k vážnemu ohrozeniu jeho celkovej existencie“, bez bližšieho zdôvodnenia, preukázania tohto
tvrdenia a súvislostí (predovšetkým predložením príslušných listinných dôkazov atď.) zo strany žalobcu,
tvrdená hrozba závažnej ujmy, resp. vážne ohrozenie podnikateľskej činnosti žalobcu okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí
podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) §
185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj
konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti,

že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Samotná výška dane
z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie vyrubenej žalobcovi prvostupňovým napadnutým
rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane, sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného
vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu, prípadne ďalších subjektov - zamestnancov,dodávateľov, odberateľov. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu
vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a účinkov
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s

poukazom na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, nevyčísliteľnej finančnej škody, iných
vážnych nenapraviteľných následkov, nepostačuje.

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej

nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. To znamená, že žalobca je povinný presne
konkretizovať a špecifikovať tvrdenú hrozbu vzniku týchto následkov.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, nevyčísliteľnej finančnej škody, iných vážnych
nenapraviteľných následkov na strane žalobcu, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na
priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži
nazhojenienepriaznivejfinančnejsituácieanepredstavujespôsobvyhnutiasaplneniusvojichzáväzkov.
Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových

pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom
rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade
nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného
zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov,

resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku
značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné
je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky
cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca
zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať

prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej
istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny
súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu
obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú
skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v

spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.