Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110230517
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110230517.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne: F.J. Q., B. A., G. XX, zast. advokátkou JUDr. Danicou
Holováčovou, Advokátska kancelária Košice, Poštová 14, proti žalovanému: X. Č., B. A., I. X, o 33.200
EUR s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 18C/28/2011-78 z
28.9.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že podľa tvrdení žalobkyne, táto mala žalovanému poskytnúť
finančné prostriedky vo výške 360.000,-Sk dňa 2.10.2002, sumu 100.000,-Sk dňa 3.10.2003, sumu
120.000,-Sk dňa 31.3.2004, sumu 140.000,-Sk v máji 2004, sumu 100.000,-Sk dňa 7.4.2004 a 250.000,-

Sk v roku 2005. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa preukázala súdu výpisy z účtu o vykonaní
výberov dňa 1.10.2002, 1.4.2004, 7.4.2004, 3.10.2003, výber v hotovosti dňa 29.3.2004, doklady o
vložení finančných čiastok, kúpnopredajnú zmluvu z 2.10.2002, kópiu trestného oznámenia a uznesenie
OR PZ Košice, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície ČVS:ORP-467-5-OJP-
KE-2008, čestné prehlásenie D.. P. Š., fotokópiou zmenky, čestné prehlásenie Q. F., ktorého súčasťou
bola fotokópia zmenky.

Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na ust. § 657 OZ, § 658 ods. 1 OZ, mal za to,
že žalobkyni sa v tomto konaní nepodarilo preukázať poskytnutie požičaných súm, keďže nepredložila
žiaden doklad o tom, že žalovaný uznáva jej pohľadávku, alebo že by v čase požičiavania týchto peňazí
žalovaný niekedy aspoň raz podpísal nejaký doklad o pôžičke a potvrdil prevzatie peňazí. Mal za to, že
ani svedeckými výpoveďami nebolo preukázané poskytnutie požičaných súm, konštatoval, že samotné

výbery určitých súm z účtu žalobkyne ňou realizované, nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu a písomné
poznámky žalobkyne o požičaných sumách bez tvrdenia žalovaného, nič nedokazujú. Dospel k záveru,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že žalovanému požičala istinu,
preto žalobu zamietol.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže žalovaný v konaní bol úspešný, avšak žiadne trovy

konania mu nevznikli a žalobkyňa v konaní ako neúspešná účastníčka právo na náhradu trov konania
nemá.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňovala s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a to z dôvodu, že súd rozhodol bez toho, aby jej umožnil

vyjadriťsakvykonanémudokazovaniu,ktorésúdprvéhostupňavykonalpripojenímsitrestnéhospisuna
pojednávaní, na ktorom aj rozhodol, pričom súd prvého stupňa pred vyhlásením napadnutého rozsudkunevyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 120 ods. 4 O.s.p., neurobil tak ani na predchádzajúcom
pojednávaní. Namietala, že jej právna zástupkyňa na pojednávanie, na ktorom súd prvého stupňa
rozhodol, síce meškala s 3-5 minútovým meškaním, ktoré však podľa nej bolo možné tolerovať a

pokračovať v pojednávaní za prítomnosti jej advokátky aj za účelom naplnenia princípu spravodlivosti.
Nesúhlasila, že ako účastník konania, bola v konaní nečinná, pretože sa nezúčastnila pojednávania, na
ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok. Namietala, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby
jej umožnil sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu, ktoré vo veci vykonal. Mala za to, že súd prvého
stupňa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce vykonávanie dôkazu v tomto prípade

nerešpektoval a tým jej zamedzil, ako účastníkovi konania, uplatniť svoje procesné práva priznané jej
týmto právnym predpisom. Namietala, že týmto postupom súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať
pred súdom, ďalej namietala, že rozhodnutie založil na nedostatočnom zistenom skutkovom stave a
pochybil pri právnom posúdení veci. Napadnutý rozsudok považovala za nepreskúmateľný. Namietala
správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno poukazujúc
na to, že súd uveril nepravdivému tvrdeniu žalovaného, aj napriek preukázaným skutočnostiam z jej

strany, že skutočne mu požičala predmetné sumy, o čom svedčia skutočnosti, že bola pri kúpe osobného
motorového vozidla, na ktorý mu požičala, s ktorým následne nakladal, že v čase, keď mu poskytla
finančnú hotovosť v marci 2004 mal záujem podnikať v priestoroch gazdovského dvora v Košickej
ZOO, že aj podnikal so svojou družkou a tiež, že nepoprel, že boli spolu v Žiline, keď mu požičala
čiastku 100.000,-Sk za účelom, aby si mohol založiť účet v ČR. Považovala za nesprávny postup súdu

prvého stupňa, keď neuveril tvrdeniu svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili, že tieto finančné čiastky
žalovanému požičala, pretože boli pritom, keď žalovaný prehlásil, že ich vráti. Bola toho názoru, že aj
listinné dôkazy (uznesenie OR PZ ÚjaKP Košice ČVS: ORP 395/5-OJP 2008 a uznesenie OP Košice I
3Pv 267/08-10), resp. skutočnosti z týchto uznesení vyplývajúce, sú na podporu jej tvrdení, že skutočne
žalovanému požičala žalovanú sumu. Vzhľadom na tieto skutočnosti mala za to, že súd prvého stupňa

riadne nevyhodnotil výsledky vo veci vykonaného dokazovania, neodstránil rozpory medzi výsledkami
vykonaného dokazovania postupom podľa § 132 O.s.p.. Navyše uplatnený nárok nehodnotil vo svetle
platnej právnej úpravy zmluvy o pôžičke danej ust. § 657 a nasl. OZ. Zdôrazňovala, že pre uzavretie
dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, ako to odôvodňoval súd prvého stupňa. Podstatnou
náležitostosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie

predmetu pôžičky a podľa nej v doterajšom konaní preukázala odovzdanie predmetu pôžičky, aj keď
pri odovzdaní týchto peňazí nikto nebol prítomný.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že postupom súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom, preto

rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký procesný postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej
praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu
predchádza, ale aj rozhodnutím samým.

V danom prípade podľa tvrdenia žalobkyne k odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, že

pojednávanie dňa 16.3.2012 odročil s tým, že zváži ďalšie dokazovanie vo veci, že na pojednávaní dňa
28.9.2012, kedy vo veci aj rozhodol, vykonal dokazovanie, s ktorým nemala možnosť sa oboznámiť,
že pred vyhlásením napadnutého rozsudku nevyhlásil dokazovanie za skončené, neurobil tak ani na
predchádzajúcom pojednávaní, že rozsudok je nepreskúmateľný.

V občianskom súdnom konaní má účastník nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností, ale tiež právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy,
ak všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( § 123 O.s.p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní
každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, či pri

hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z
podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť
účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, musí súd vytvoriť účastníkovi v rámci dokazovania.Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa na pojednávaní, na ktorom sa súd prvého stupňa vo
veci rozhodol, pripojil trestný spis Okresného súdu Košice I sp.zn. 7T/66/2003, týkajúci sa trestnej veci
žalovaného a následne vo veci rozhodol bez toho, aby účastníci konania mali možnosť oboznámiť sa

s výsledkom takto vykonaného dokazovania.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa § 118 ods. 3 O.s.p. na záver pojednávania môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k
dokazovaniu i k právnej stránke veci.

I keď ustanovenie § 118 ods. 3 O.s.p. predsedovi senátu neukladá, aby pojednávanie formálne ukončil,
musí, ak podľa jeho názoru je už jeho predmet vyčerpaný účastníkovi dať možnosť predniesť na záver
pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Ide o neodňateľné právo

účastníka a ak mu ho súd odoprie, odníme mu možnosť konať pred súdom a realizovať tie procesné
práva,ktoréObčianskysúdnyporiadokúčastníkovizaúčelomochranyjehoprávaoprávnenýchzáujmov
priznáva, kedy sa tak má stať určuje predseda senátu. Ak súd svojím postupom účastníkovi neumožní,
aby využil svoje právo na záverečné vyjadrenie, koná v rozpore so zákonom a odníme mu možnosť
uplatniť konkrétne procesné právo, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.

Vychádzajúczobsahuspisuodvolacísúddospelkzáveru,ževdanomprípadesúdprvéhostupňasvojím
postupom odňal žalobkyni právo konať pred súdom tým, že jej neumožnil vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu a neumožnil účastníkom zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie okrem iného, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132
O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad

prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia
doúvahy,prípadneajprečosaniektorýmidôkaznýminávrhmiodmietolzaoberaťvôbec.Tietonedostatky
odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

V danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol ktoré dôkazy

vykonal, citoval príslušné ustanovenia, neuviedol však akými úvahami sa riadil pri hodnotení svedeckých
výpovedí. Z odôvodnenia nie je zrejmé z akého dôvodu považoval za podstatné predloženie listinného
dôkazu o uznaní pohľadávky, príp. dokladu o pôžičke a potvrdenie o prevzatí peňazí.

Nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov alebo nezrozumiteľnosť dôvodov a pre toho účastníka konania, ktorému bola
nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, to znamená odňatie jeho možnosti konať
pred súdom, lebo mu neumožňuje, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využitie jeho procesného
práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 veta prvá O.s.p.), lebo ak
rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo tieto dôvody sú nedostatočné a prípadne nezrozumiteľné,

v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutia, prípadne postup súdu prvého stupňa. Preto, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa je
preskúmateľné alebo neobsahuje žiadne alebo nezrozumiteľné alebo nedostatočné dôvody, prichádza
do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.So zreteľom na uvedené odvolací súd ako už bolo vyššie uvedené zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods.
3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.