Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Pc/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200880
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8220200880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bardejove sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci manžela: T. D., D..

XX.X.XXXX, N. Z. XXX/XX, XXX XX Raslavice a manželky: O. D., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXX/XX, XXX
XX F., o rozvod manželstva t a k t o

r o z h o d o l :

Súd manželstvo T. D., nar. XX.X.XXXX a O. D., rod. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Hertníku, vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným 26.5.2020 sa manžel ako navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva, ktoré s

manželkou uzavreli XX.XX.XXXX.

2. Návrh odôvodnil rozdielnymi životnými cieľmi, rozpormi v spôsobe vedenia spoločnej domácnosti
a trávenia voľného času ako aj vlastným mimomanželským vzťahom s L. N., s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a plánuje uzavretie manželstva.

3. Manželke bol návrh doručený do vlastných rúk 26.6.2020. Vo svojom vyjadrení zo 7.7.2020

nesúhlasila s rozvodom ich manželstva s poukazom na to, že toto manželstvo bolo 35 rokov šťastné a
harmonické.Poukázalanato,žeakomanželiaspoluvychovali3deti,ktoréuždovŕšilidospelosť,ďalejže
manžel odišiel pracovať do zahraničia, z dôvodu ktorého síce mohli ochladnúť citové väzby medzi nimi,
avšak z jej strany sa citový vzťah k manželovi nezmenil. Napriek mimomanželskej známosti vyjadrila
presvedčenie o možnosti obnovenia manželského spolužitia za predpokladu vzájomného odpustenia,
k čomu vyjadrila svoju pripravenosť. Zároveň popierala vážnosť a trvalosť manželom deklarovaného
rozvratu ich manželstva. Uvádzala, že manžel nevyužil žiadnu možnosť nápravy ich vzťahu, vrátane

návštevy manželskej poradne. Poukázala tiež na skutočnosť, že plnoletý syn pochádzajúci z manželstva
je postihnutý závažnou psychickou chorobou, ktorá znemožňuje jeho osamostatnenie a vyžaduje
neustálu starostlivosť oboch rodičov, pričom za jeden z dôvod podania návrhu označila úmysel manžela
vyhnúť sa tejto zodpovednosti a žiť si bezstarostný život.

4. Súd vykonal vo veci pojednávanie 29.7.2020, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom manželky,
výsluchom manžela, oboznámením originálu sobášneho listu a ostatných listín predložených stranami

do spisu, pričom zistil vo veci nasledovný skutkový stav.

5. Z výsluchu manžela pred súdom vyplýva, že manželstvo s manželkou uzatváral z lásky. V minulosti
v ňom boli nezhody vždy vyriešené. S manželkou vychovali tri deti, ktoré sú toho času plnoleté, dcéryukončili vysokú školu a syn dosiahol úplné stredoškolské vzdelanie. Uvádzal, že po tom, ako bol v
roku 2014 nútený ukončiť pracovný pomer na Slovensku a začal pracovať v zahraničí, začalo medzi
manželmidochádzaťknezhodámprispoločnomhospodárenísfinanciamiatiežkvzájomnémucitovému

ochladnutiu. Tvrdil, že po viacerých hádkach mu bolo zo strany manželky povedané, aby zo spoločnej
domácnosti odišiel a ďalej, že vzťah s priateľkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, trvá 4 roky, pričom
posledné dva roky sa s manželkou vôbec nekontaktuje. Manželka ho telefonicky kontaktovala až po
podaní návrhu na rozvod manželstva. Z výsluchu manžela bolo tiež zistené, že po finančnej stránke
manželke na život neprispieva, trvale však uhrádza splátky hypotéky čerpanej na výstavbu domu ešte

v roku 2006. Popieral skutočnosť, že by o spoločného syna postihnutého chorobou nebolo postarané
poukazujúc pritom na to, že syn je poberateľom invalidného dôchodku, nie je zbavený svojprávnosti, žije
v spoločnom dome spolu s manželkou, v ktorom býva aj dcéra so zaťom a jednou vnučkou, je schopný
opatrovať vnučku a chová si aj psa. O syna je preto podľa neho dostatočne postarané. V tejto súvislosti
prezentoval názor, že vzniknutú situáciu je potrebné synovi rozumne vysvetliť, pretože ide aj o spôsob,
ako sú mu okolnosti rozvodu manželstva podávané. Prezentoval názor, že rozvrat ich manželstva je

nezvratný, s priateľkou si plánuje založiť rodinu, pričom trvalo spolu žijú v Bojniciach. Na prekonanie
nezhôd opakovane odmietol návštevu manželskej poradne, nevidiac v takomto postupe žiaden zmysel.

6. Z výsluchu manželky vyplynulo, že aj z jej strany došlo k uzavretiu manželstva z lásky. Spoločný
manželský život hodnotila pozitívne. Nedorozumenia v manželstve mali začať po odchode manžela

za prácou v zahraničí. Uvádzala, že až 21.12.2018 jej oznámil svoj odchod zo spoločnej domácnosti
a od času ktorého sa prestali kontaktovať. Zároveň tvrdila, že mimomanželský pomer manžela mal
začať cez internet ešte pred týmto dátumom, konkrétne v období začiatku práce manžela v zahraničí.
Vyjadrovala presvedčenie, že manžel si hľadal zamestnanie v okolí Prievidzi so zámerom, aby mohol
s priateľkou žiť. Tvrdila, že toto jeho rozhodnutie neschvaľuje celá rodina a z tohto dôvodu jedna z

dcér nemala svadbu v kostole. Uvádzala, že zostala bývať v rodinnom dome, ktorý počas manželstva
postavili, pričom žije tam v spoločnej domácnosti so synom a jednou dcérou, ktorá si v dome so svojim
manželom prerobila podkrovie. Potvrdila, že po finančnej stránke jej manžel neprispieva, každý má
vlastný zárobok, ktorým disponuje. Na splatenie čerpanej hypotéky, je potrebné splatiť ešte asi 6 tis.
Eur. Tvrdila, že manžel nemal reálne dôvody pre odchod z ich spoločnej domácnosti a tieto dôvody si

začal hľadať potom, ako nadviazal mimomanželskú známosť a až v tejto situácii sa vyjadrila, aby zo
spoločnej domácnosti odišiel. Tiež tvrdila, že novému vzťahu manžela predchádzal rozvrat manželstva u
jeho priateľky. K dôvodom, pre ktoré by nemalo dôjsť k rozvodu manželstva uvádzala psychickú chorobu
z manželstva pochádzajúceho syna, v dôsledku ktorej má syn nevypočítateľné chovanie, vyžaduje si
dozor, z dôvodu ktorého predpokladá, že bude musieť vo svojom zamestnaní predčasne skončiť, aby

mu mohla poskytovať opateru. Uvádzala, že syn neustále hľadá otca, je plačlivý a k cudzej žene do
novej domácnosti manžela nebude chcieť odísť. Prezentovala, že pre záchranu manželstva je ochotná
navštíviť aj manželskú poradňu a z jej strany stále vidí možnosť opätovného obnovenia manželského
spolužitia.

7. Z predloženého sobášneho listu manželov bolo zistené, že medzi účastníkmi konania - T. D., nar.
XX.X.XXXX a O. D., rod. C., nar. XX.X.XXXX bolo XX.XX.XXXX uzavreté manželstvo, ktoré je zapísané
v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v C., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX. Obaja manželia mali aj v čase začatia konania o rozvod manželstva trvalý pobyt
v obci F., okres N..

8. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko
aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak
takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

9. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) možno k zrušeniu manželstva rozvodom pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa vyššie citovaných ustanovení relevantných právnych noriem je predpokladom rozvodu

manželstva existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia
perspektívy obnovenia spolužitia. Súd musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné
príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa
ustálenej judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu manželstva rozhodné tiež hľadiská morálky
spoločnosti (R 6/1970).

17. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov už v súčasnej
dobe neplní svoj spoločenský účel. Manželia pomerne dlhú dobu, t.j. 2 až 3 roky spolu vôbec
nežijú, vzájomne nekomunikujú, nezdieľajú vzájomné radosti a starosti, neradia sa o riešení v živote
človeka pravidelne vznikajúcich problémov a výziev, finančne spolu nehospodária, nepomáhajú si pri

prekonávaní prekážok a spolu, teda vo vzájomnej zhode, sa nestarajú ani o svoje dospelé deti vrátane
chorobou postihnutého syna. Manžel od počiatku v priebehu konania priznával trvajúci mimomanželský
pomer, vo vzťahu ku ktorému prezentoval rozhodnutie, že tento nemieni ukončiť. Túto okolnosť je
tak potrebné považovať za najpodstatnejšiu príčinu rozvratu ich manželstva. Uvedené svedčí pre
záver, že predovšetkým manžel v manželstve porušil vzájomné povinnosti definované v § 18 zákona o

rodine, konkrétne, že si manželia majú byť v manželstve verní a žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z postojov manželov vyplýva, že vzájomné
odlúčenie účastníkov znamená odcudzenie oboch manželov v každej oblasti manželského života. Pre
odmietanie vynaloženia akéhokoľvek úsilia zameraného na prekonanie manželských rozporov, a to
predovšetkým zo strany manžela, tak nemožno očakávať vytvorenie zdravého rodinného prostredia.

Manžel si nevie ďalšie spolužitie s manželkou predstaviť pre rozdielne postoje, povahové rozdiely
a minulé skúsenosti zo spolužitia, čo je prekážkou pokračovania ich manželského vzťahu. Zistené
skutkové okolnosti sú podľa názoru súdu príčinou rozvrat medzi manželmi, riešenie ktorého by si
vyžadovalo zásadný ústupok na strane oboch manželov, ku ktorému však predovšetkým manžel nie je
žiadnym spôsobom ochotný pristúpiť.

18. Už citované ustanovenie § 22 a 23 Zákona o rodine nepredpokladá skúmanie viny niektorého
z manželov na rozvrate manželstva, ale len skúmanie objektívnej existencie rozvratu. Takýto
rozvrat manželských vzťahov bol vykonaným dokazovaním preukázaný. Vzhľadom na plnoletosť detí
pochádzajúcich z manželstva nie je podľa názoru súdu daná ani potreba ich spoločnej starostlivosti

zameranej na ich výchovu. Takýmto dôvodom nie je ani choroba jedného zo spoločných detí. Medzi
stranami bolo nesporné, že po finančnej stránke je ich spoločný syn zaopatrený invalidným dôchodkom
a nie je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Aj keď jeho zdravotný stav zrejme vyžaduje určitú
mieru pravidelného dozoru a usmerňovania, uvedené aj s prihliadnutím na jeho spoločné bydlisko
s ďalšími dospelými osobami tvoriacimi blízku rodinu manželov, ako aj na skutočnosť dlhodobého

odlúčenia manžela ako otca od neho, majúceho pôvod v mimomanželskom vzťahu, pri ktorom manžel
vedie spoločnú domácnosť s inou osobou, podľa názoru súdu ani v prípade nevyhovenia návrhu na
rozvod manželstva nemožno reálne očakávať jeho návrat do pôvodného spoločného bydliska manželov
a obnovenie ich manželského spolužitia. Na obnovenie manželského spolužitia nepostačuje záujemlen jedného z manželov, pretože jeho esenciálnym predpokladom môže byť len skutočný a trvalý
záujem o prekonanie vzájomných rozporov u oboch z nich, čo v danom prípade absentuje. Žiada sa
však poznamenať, že rozvodom manželstva nezanikajú vzájomné práva a povinností rodičov a detí

vyplývajúce zo zákona o rodine (pozri napr. § 28 a nasl. a § 62 a nasl. zákona o rodine).

19. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že manželstvo rozvádzajúcich sa manželov je vážne
a trvalo rozvrátené a obnovenie ich spolužitia nemožno očakávať. To podľa § 23 ods. 1 v spojení s §
22 zákona o rodine odôvodňuje zrušenie manželstva rozvodom a preto súd návrhu vyhovel a rozhodol

v zmysle výroku rozsudku.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, čo je dané samotnou povahou konania o rozvod manželstva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,

dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právachso samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 Zákona o rodine).