Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/238/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202017
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318202017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská recyklačná
s. r. o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 523 921, zastúp.:
PROLEGAL, s. r. o., Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 149,
proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, 841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35
952 814, zastúp.: Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, o zaplatenie
8.030,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.
k. 23Cb/125/2018 - 129 zo dňa 12. 6. 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/125/2018 - 129 zo dňa 12.
6. 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 8.030,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8. 12. 2017 do zaplatenia, ako aj
jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur. Žalovanému uložil aj povinnosť nahradiť žalobcovi

trovy konania.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. 03. 2018 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 8.030,69 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08. 12.
2017 až do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že na základe komunikácie medzi žalobcom a žalovaným
žalobca dňa 03. 10. 2017 zaslal žalovanému cenovú ponuku s jednotkovými cenami služieb. Na
základe dohovorov strán sporu žalobcom vystavenej cenovej ponuky a objednávky žalovaného č.

OBJ2017044 zo dňa 30. 10. 2017 akceptujúcej ceny v cenovej ponuke si žalovaný od žalobcu objednal
vykonanie služieb spočívajúcich v zneškodňovaní a zhodnocovaní kôp odpadov žalovaného a služby
s tým súvisiace. Vzhľadom na poškodenú korbu na motorovom vozidle, ktorým žalobca zabezpečoval
prepravu predmetného odpadu, žalobca nevedel naplniť predmetné motorové vozidlo do plnej kapacity,
t. j. nebolo možné na jedno otočenie motorového vozidla vykonať odvoz pôvodne odhadovaného
množstva odpadov. V zmysle ústnej dohody bola preto následne proporcionálne upravená jednotková
cena za otočné a nakladanie, čo strany sporu vyznačili v objednávke perom. Pred začatím poskytovania

služieb žalobca vystavil dňa 06. 11. 2017 zálohovú faktúru č. 17VZF0010 na sumu 8.000,- Eur.
Predmetnú zálohovú faktúru žalovaný uhradil dňa 08. 11. 2017. Po uhradení predmetnej zálohovej
faktúry žalovaným začal žalobca dňa 09. 11. 2017 s vykonávaním služieb pre žalovaného. Po tom,
čo rozsah vykonaných služieb prekročil sumu, zodpovedajúcu odplate uhradenej na základe zálohovejfaktúry, žalobca na základe ústnych dojednaní strán sporu dňa 10. 11. 2017 vystavil zálohovú faktúru
č. 17VZF0011 na sumu 6.500,- Eur. Žalovaný uhradil predmetnú zálohovú faktúru dňa 14. 11. 2017
a žalobca pokračoval vo vykonávaní služieb pre žalovaného. Dňa 16. 11. 2017 opätovne rozsah

vykonaných služieb prekročil sumu, zodpovedajúcu odplate uhradenej na základe zálohových faktúr.
Na základe ústnej dohody strán sporu žalobca dňa 16. 11. 2017 zaslal žalovanému súpis dovtedy
vykonaných služieb spolu s ďalšou zálohovou faktúrou č. 17VZF0012 na sumu 5.000,- Eur. Žalovaný
uhradil predmetnú zálohovú faktúru dňa 21. 11. 2017. Žalobca následne pokračoval vo vykonávaní
služieb pre žalovaného. Vykonávanie služieb trvalo do 25. 11. 2017, kedy bolo riadne dokončené.

Po riadnom dokončení vykonávania služieb žalobca na základe súpisu všetkých vykonaných služieb
vyúčtoval žalovanému celkovú odplatu za vykonanie služieb, a to faktúrou č. 10170291 zo dňa 25.
11. 2017 na celkovú sumu 27.530,69 Eur vrátane DPH so splatnosťou ku dňu 08. 12. 2017. Suma na
úhradu v zmysle konečnej faktúry po zohľadnení uhradených zálohových platieb (vo výške 19.500,- Eur)
predstavovala 8.030,69 Eur. Dlhovanú sumu však žalovaný žalobcovi neuhradil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z celkovej fakturovanej sumy (vrátane DPH) vo výške
27.530,69 Eur uhradil sumu 19.500,- Eur formou zálohových platieb, pričom fakturovaná suma je
neprimeraná a umelo nadhodnotená. Na začiatku spolupráce so žalobcom bola cena za odvoz a
likvidáciu odpadu odhadnutá na sumu 10.000,- Eur. Ďalej sú veľké rozdiely v hmotnosti odvezeného
odpadu pri jednotlivých nakládkach. To isté nákladné auto raz dokáže odviezť iba 7 ton a inokedy o

10 ton viac. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca si pri svojej činnosti počínal tak, aby mohol
žalovanému vyfakturovať čo najvyššiu sumu, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku
a také konanie nepožíva právnu ochranu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka W. B. a listinnými dôkazmi. V konaní nebolo sporné,

že medzi stranami došlo k uzatvoreniu ústnej nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 Obch. zák.,
pričom súd považoval za okamih návrhu na uzavretie predmetnej zmluvy objednávky žalovaného na
vykonanie služieb spočívajúcich v zneškodňovaní a zhodnocovaní kôp odpadov žalovaného a služby s
tým súvisiace (ďalej len odvoz odpadu) v zmysle ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka ako tzv. ofertu
a okamihom akceptácie tohto návrhu (a teda okamih uzavretia zmluvy) reálne vykonanie odvozu odpadu

žalovaného žalobcom v zmysle ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol
odvoz a likvidácia odpadu žalobcom v prospech žalovaného, pričom žalobca si svoju zmluvnú povinnosť
odviezť žalovaným označený odpad jednoznačne splnil, čo súdu preukázali nielen predložené vážne
lístky žalobcu, ale aj súpis vykonaných činností, priebežné platenia čiastkových odplát za takúto činnosť
žalovaným a mailová komunikácia strán sporu zo dňa 23. 11. 2017 a 28. 11. 2017, navyše žalovaný

počas konania skutkové tvrdenia žalobcu o vykonaní takejto činnosti v prospech žalovaného výslovne
nepoprel v zmysle ust. § 149 ods. 1 C.s.p..

5. Spornou v konaní bola otázka dohodnutej ceny. Súd mal z predložených dôkazov preukázané, že
odplata bola dohodnutá tak, že za jednu tonu odpadu žalovaný zaplatí 58,- Eur, za jedno otočenie

nákladného vozidla zabezpečujúceho prepravu odpadu žalovaný zaplatí 450,- Eur a za nakladanie
jednej fúry odpadu žalovaný zaplatí 275,- Eur. Vzhľadom na poškodenie korby motorového vozidla
žalobcu bola cena za otočné a nakladanie odpadu proporcionálne upravená, pričom takto upravená
cena oproti žalobcovej cenovej ponuke bola uvádzaná už v prvých štyroch čiastkových faktúrach, ktoré
žalovaný zaplatil bez toho, aby spochybňoval správnosť ich fakturácie, čím podľa súdu v zmysle ust. §

407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný defacto uznal takto upravenú výšku odplaty.

6. Súd ďalej konštatoval, že vo svedeckej výpovedi R.. B. ako aj mailovej správy zo dňa 23.11.2017
žalovanému o predpokladanej cene za odvoz zostávajúceho odpadu, žalovaný svojou mailovou správou
zodňa28.11.2017žiadnymspôsobomnespochybnilsúpisvykonanejčinnostižalobcu,aninespochybnil

výšku fakturovaných odmien žalobcom, ani nereklamoval vady žalobcom poskytnutej činnosti, ale iba
požadoval zľavu z dohodnutej odmeny vo výške 1.000,- Eur. Súd mal preto za to, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto jeho obranu považoval za nedôvodnú.

7. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 365 a § 369

Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. O priznaní jednorazovej
paušálnej náhrady vo výške 40,- Eur súd rozhodol podľa § 369 c) ods. 1 Obchodného zákonníka, o
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 CSP.8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP. Namietal, že súd nevzal v úvahu, že celková vyúčtovaná suma je o viac ako 2,7 násobne
vyššia ako suma predbežne určená na začiatku zmluvného vzťahu strán, čím došlo k nadhodnoteniu

konečnej sumy za odvoz a likvidáciu odpadu. Úhrady zálohových faktúr považoval súd za uznanie
záväzku, avšak žalovaný platil žalobcovi zálohové faktúry z dôvodu, že bol nútený v čo najkratšom čase
odpad odstrániť. Ak by ich žalovaný neuhradil, hrozilo, že žalobca odvoz odpadu preruší. Z tohto dôvodu
žalovaný nenamietal prekročenie predbežne odhadnutej sumy. Žalovaný trvá na tom, že žalovaná suma
je neoprávnená.

9. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu
trov konania.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Žalobca sa v celom rozsahu pridržiava všetkých svojich vyjadrení v konaní. Má za to, že listinnými

dôkazmiavýpoveďousvedkap.B.nároknaúhradusumy8.030,69Eurriadnepreukázal,žalovanývýšku
zálohových fakúr, ani súpisy vykonaných prác nenamietal. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení
nenavrhol ani nepredložil žiaden dôkaz. Žalobca považuje odvolanie za účelové.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného

podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 28. 1. 2021, teda v zákonnej lehote najmenej
päť dní pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd pre preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s
dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie

je možné vyhovieť.

12. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením

veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť
dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové
argumenty, s ktorými by sa v rozsudku nevysporiadal už súd prvej inštancie. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné:

14. V zmysle § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. V zmysle § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. V zmysle § 191 ods. 1

CSP,dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesnédôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale

nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

16. V danej veci žalobca nárok na úhradu žalovanej sumy preukázal listinnými dôkazmi, z ktorých

súd prvej inštancie vyvodil správne skutkové a právne závery. Tak, ako to správne konštatoval súd
prvej inštancie, v konkludentne uzavretej zmluve bola odplata dohodnutá formou žalobcom predloženej
a žalovaným akceptovanej cenovej ponuky v objednávke tak, že za 1 tonu odpadu žalovaný zaplatí
58,- Eur, za 1 otočenie nákladného vozidla zabezpečujúceho prepravu odpadu žalovaný zaplatí 450,-
Eur a za nakladanie 1 fúry odpadu zaplatí žalovaný 275,- Eur, pričom vzhľadom na poškodenie korby
vozidla bola cena znížená za 1 otočenie vozidla zo sumy 450,- Eur na sumu 337,50 Eur a z nakladania

1 fúry vozidla zo sumy 275,- Eur na sumu 100,- Eur. Uvedené ceny žalovaný žiadnym spôsobom
nerozporoval, nerozporoval ani zálohové faktúry, ktoré v plnom rozsahu uhradil. Námietka žalovaného
v odvolaní, že cena bola o viac ako 2,7 násobne vyššia, ako bola suma predbežne určená na začiatku
zmluvného vzťahu, je nepreukázaná, žalovaný v priebehu súdneho konania neoznačil ani nenavrhol
vykonať na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy. Žalobca fakturoval žalovanému sumu, ktorá

zodpovedá dohodnutej odplate, čo v konaní preukázal. Naopak, žalovaný dôkazné bremeno svojich
tvrdení neuniesol, preto dôvody odvolania sú v celom rozsahu právne irelevantné.

17. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny a dôvody
odvolania sú vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie veci v celom rozsahu právne

irelevantné, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).