Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Michala Bašticová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 60C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203825
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michala Bašticová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1519203825.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu:

Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti
žalovanému: K.. Y. M., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. U. XXX, XXX XX F., o zaplatenie 630,93 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 149,93 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 481 eur z a m i e t a .

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.08.2019 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy vo výške 630,93 eur (pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 612,48 eur, pokuty vo výške 17 eur
a poštových nákladov vo výške 1,45 eur) a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je
zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „zákon o úhrade“) vo
výške 4,64 eur mesačne podľa § 6 ods. 1 a § 7 uvedeného zákona. Žalobca je verejnoprávna inštitúcia
zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska. Kontrolou úhrad v

zmysle § 8 zákona o úhrade žalobca zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu v zmysle zákona o úhrade za
obdobie 01.04.2008 - 31.03.2019. Písomnou výzvou zo dňa 05.03.2019 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy, ktoré však žalovaný
nezaplatil v lehote 30 dní od doručenia výzvy, a preto je v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade povinný
zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu v celkovej výške 630,93 eur pozostávajúcu zo 132
nezaplatených mesačných predpisov v období od 01.04.2008 - 31.03.2019 vo výške 612,48 eur, pokuty
vo výške 17 eur a poštových nákladov vo výške 1,45 eur.

2. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu č. k. 60C 3/2019 - 13 zo dňa 22.08.2019
včas odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva ani časť uplatneného nároku považuje ho
za neopodstatnený v celom rozsahu. Na výzvu RTVS na zaplatenie nedoplatku zo dňa 05.03.2019
reagoval telefonátom s pracovníčkou RTVS, ktorej vysvetlil, že za služby RTVS platí pravidelne pod ev.
č. XXXXXXXXXX platobným dokladom SIPO II., ktoré dostáva každý mesiac na svoju adresu s tým,
že pracovníčka mu oznámila, že vec preveria a ak sa potvrdí, že úhrady platím, výzva na nedoplatok

bude bezpredmetná. O to väčšie bolo jeho prekvapenie, keď mu bol doručený platobný rozkaz, pričom
nevedel, za čo má platiť a za ktoré odberné miesto. S manželkou vlastnia nehnuteľnosť, za ktorú im
RTVS zaslala výzvu na zaplatenie nedoplatku už od roku 1994 a v zmysle z. č. 68/2008 Z. z. podľa §
6 ods. 1 ani nevznikala povinnosť oznamovať Rozhlasu a Televízii Slovenska viaceré odberné miestaelektriky na to, aby bol evidovaný ako 1 platiteľ s viacerými odbernými miestami, pričom tak aj evidovaný
bol. Na jeho telefonický dotaz mu pracovníčka RTVS oznámila, že predmetná výzva je za chalupu na
Zákopčí, okres Čadca, ktorú vlastnia s manželkou od roku 1994. Zdôraznil, že o tejto skutočnosti RTVS

vedela aj napriek tomu, že nemal povinnosť podľa z. č. 68/2008 Z. z. oznámiť, že je vlastníkom viacerých
nehnuteľností a odberných miest elektriky. Takto ho RTVS evidovala a do dnes sa nič nezmenilo, iba
to, že odberných miest elektriky má ešte viac. Mal by však byť stále evidovaný ako platiteľ viacerých
odbernýchmiestelektriky.ZatoRTVSbolapovinnápodľa§13ods.4z.č.340/2012Z.z.priprechodena
RTVS prevziať celú evidenciu platiteľov do 15.01.2013 tak, ako boli evidovaní Rozhlasom a Televíziou

Slovenska dovtedy. To, že zrazu RTVS ide spätne 11 rokov dozadu platiteľov poplatkov kontrolovať a
vymáhať od nich „akože“ neuhradené pohľadávky, mu pripomína šikanu voči obyvateľstvu. Podľa § 10
ods. 2 z. č. 340/2012 Z. z. má RTVS 60 dní na to, aby po zistení nedostatku, čo by RTVS mala vedieť
hneď ako nedoplatok vznikne, požiadať o doplatenie nedoplatku. RTVS to žiada po 11 rokoch, za 11
rokov dozadu a ešte aj neoprávnene. Žiadal, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

3. Žalobca v replike poukázal na § 3 písm. a), § 6 ods. 1 a § 9 ods. 6 písm. c) zákona o úhrade s tým,
že nakoľko žalovaný nepreukázal viacnásobný odber, považuje námietky žalovaného za nedôvodné.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že nikdy od RTVS nedostal žiadnu výzvu na úhradu za odberné miesto
elektriky v Zákopčí, nedostal číslo účtu ani variabilný symbol na identifikáciu úhrady za toto odberné

miesto. Úhrady, ktoré mu RTVS posiela prostredníctvom SIPO II. pod VS: XXXXXXXXXX pravidelne
a včas platí.

5. Súd na prejednanie predmetného sporu nariadil pojednávanie na deň 11.05.2021, na ktoré sa
nedostavilžalobca,pričomsvojuneúčasťvopredospravedlnilzhľadiskahospodárnostikonaniaažiadal,

aby súd konal v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: výzvou na zaplatenie
nedoplatkuzodňa05.03.2019spolusdoručenkou,prehľadompredpisovaplatieb,odvolanímvočivýzve
na úhradu nedoplatku zo dňa 31.03.2019 a sťažnosťou na postup RTVS a jej zamestnancov zo dňa

02.09.2019, oznámením o nedoložení dokladov k preukázaniu viacnásobného odberu elektriny zo dňa
11.09.2019, ostatnými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 630,93 eur, ktoré žalobca
požaduje titulom dlžných úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS v oblasti rozhlasového a

televízneho vysielania, pokuty za nezaplatenie dlžnej sumy v stanovenej lehote a náhrady poštových
nákladov.

8. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v A. v okrese S. v roku 1994. Okrem toho mal vo vlastníctve aj
nehnuteľnosť v Bratislave s tým, že podľa jeho vyjadrenia riadne platil koncesionárske poplatky len za

jedno odberné miesto v súlade s tým, že ak má platiteľ viac odberných miest, platí len za jeden odber.

9. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu
nedoplatku vo výške 613,93 eur , ktorý eviduje vyberateľ úhrady za kontrolované obdobie od 16.09.1995
a upozornil ho, že v prípade, ak nedoplatok neuhradí v plnej výške, bude ho vymáhať súdnou cestou

spolu s pokutou vo výške 17 eur.

10. Z prehľadu predpisov a platieb je zrejmé, že žalobca eviduje nezaplatenie úhrad za obdobie od
04/2008 do 03/2019.

11. Na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že je presvedčený, že nárok
RTVS je premlčaný, nakoľko ich požiadavka sa týka úhrad za 11 alebo 12 rokov spätne.

12. Podľa § 1 zákona o úhrade, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a

televízneho vysielania.13. Podľa § 3 písm. a) zákona o úhrade, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektrinyvevidenciiodberateľovelektrinyvdomácnostiakoodberateľelektrinyvdomácnostivodbernom
mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona o úhrade, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý

kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii
odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné
miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

16. Podľa § 7 ods. 2 zákona o úhrade, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac
je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

17. Podľa § 8 zákona o úhrade, kontrolu platenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.

18. Podľa § 9 ods. 6 zákona o úhrade, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30
dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň

túto skutočnosť preukázať, b) vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods.
1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c) vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa
§ 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať.

19. Podľa § 10 ods. 1 zákona o úhrade, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so

zaplatením úhrady.

20. Podľa § 10 ods. 2 zákona o úhrade, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením
úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady
a nezaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

21. Podľa § 10 ods. 3 zákona o úhrade, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady
aj pokutu 17 eur.

22. Podľa § 10 ods. 5 zákona o úhrade, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

23. Podľa § 12 ods. 4 zákona o úhrade (prechodné ustanovenia), platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona
č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským

rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a k 31. decembru 2012
mal nárok platiť úhradu len za jedno odberné miesto a ktorý neoznámil a nepreukázal vyberateľovi
úhrady skutočnosti zakladajúce vznik tohto nároku, sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý
má nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1, ak vznik tejto skutočnosti

oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady v lehote do 31. marca 2013.

24. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalovanému vznikla povinnosť platiť za odberné miesto

v A., okres S., popri tom ako uhrádzal koncesionárske poplatky za odberné miesto v Bratislave. V
zmysle § 9 ods. 6 písm. a) predchádzajúceho zákona č. 68/2008 Z. z. (účinný od 01.04.2008 do
31.12.2012), bol žalovaný ako platiteľ povinný písomne oznámiť žalobcovi ako vyberateľovi poplatku,
že je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, v dôsledku čoho v zmyslezákona má platiť úhradu len za jedno odberné miesto. Zároveň povinnosť platiteľa oznámiť a preukázať
existujúci nárok platiť úhradu len za jedno odberné miesto ukladalo aj prechodné ustanovenie § 12
ods. 4 zákona o úhrade, pričom platiteľ tak musel urobiť do 31.03.2013. Žalovaný sa voči uvedenému

bránil len tým, že nehnuteľnosť na A. v okrese S. vlastní už od roku 1994 a že RTVS bola povinná
prevziať pri prechode na RTVS celú evidenciu platiteľov do 15.01.2013 tak, ako boli dovtedy evidovaní.
Tento argument žalovaného neobstojí, nakoľko zákon uložil samotnému platiteľovi povinnosť oznámiť
rozhodujúce skutočnosti pre vznik, resp. zachovanie nároku platiť len za jedno odberné miesto pri
viacnásobnom odbere, pričom nevedomosť žalovaného o tejto povinnosti, ho splnenia tejto povinnosti

nezbavuje.

27. V súlade s § 3 písm. a) zákona o úhrade je každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom
elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti, povinná platiť úhradu za služby verejnosti poskytované
RTVS v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ak nie je od zákonnej povinnosti platiť úhradu
oslobodená podľa § 5 zákona o úhrade. V súlade s § 6 ods. 1 veta druhá platí platiteľ podľa § 3 písm. a),

ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých
odberných miestach, úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže
vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Žalobca zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný neoznámil
žalobcovi informáciu o existencii viacnásobného odberu vzťahujúcemu sa k tej istej osobe v súlade so
zákonom (§ 9 ods. 6 písm. a) predchádzajúceho zákona ako aj § 12 ods. 4 zákona o úhrade), túto

povinnosť si nesplnil, a preto nebol s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 12 ods. 4 zákona
o úhrade považovaný za platiteľa, ktorý má nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto.

28. Súd s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia a dôkaznú situáciu dospel k záveru, že
žalovaný skutočne nepreukázal splnenie si svojej písomnej oznamovacej povinnosti voči žalobcovi

ohľadom skutočnosti o vzniku nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto kvôli viacnásobnému
odberu a teda bol povinný platiť úhrady za viac odberných miest súčasne.

29. Výšku zákonom ustanovenej úhrady určuje § 6 ods. 1 zákona o úhrade, na sumu 4,64 eura za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Žalobca ako osoba oprávnená na vymáhanie úhrady podľa § 4 ods. 1

zákona o úhrade požadoval od žalovaného nezaplatené úhrady v období od 04/2008 do 03/2019, t. j.
konkrétne za 132 mesiacov. Voči tomuto nároku žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania,
na ktorú súd musel prihliadnuť, túto námietku vyhodnotil ako dôvodnú pokiaľ ide o úhrady za mesiace od
04/2008 až 07/2016, nakoľko žalobca podal žalobu až v auguste 2019, to znamená, že mu bolo možné
priznať dlžné úhrady len za obdobie 3 rokov spätne odo dňa podania žaloby, t. j. od augusta 2016 (až

do marca 2019 ako požadoval v žalobe). Súd na základe uvedeného zaviazal žalovaného na zaplatenie
dlžných úhrad za celkom 32 mesiacov v období od 08/2016 do 03/2019 vo výške 148,48 eur a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol vzhľadom na premlčaný nárok v období viac ako 3 roky pred podaním žaloby.

30. Súd len pripomína, že premlčanie vyjadruje záujem spoločnosti na tom, aby boli dlhy vymáhané len

v rozumnom čase, pretože s odstupom času sa prehlbuje dôkazná núdza a vôbec vedomosť o dlžobe,
ako aj správne poznamenal žalovaný.

31. V súlade s vymáhaním dlžných úhrad vznikli žalobcovi náklady na poštové služby vo výške 1,45
eur, čo žalobca preukázal kópiou doručenky k výzve zo dňa 15.03.2019, preto súd tento nárok žalobcu

vyhodnotil tiež ako dôvodný.

32.Pokiaľideonárokžalobcunazaplateniepokutyvovýške17eur,tentosúdvyhodnotilakonedôvodný.
S poukazom na § 10 ods. 3 zákona o úhrade, ako aj na výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa
05.03.2019, v ktorej žalobca vyzýval žalovaného na úhradu nedoplatku od 01.04.2008 do 31.03.2019

vo výške 613,93 eur s tým, že ak dlžnú čiastku neuhradí v plnej výške, uplatní si žalobca aj pokutu,
súd dospel k záveru, že žalovaný nemohol uhradiť dlžnú čiastku v plnej výške, nakoľko táto čiastka
bola z väčšej časti premlčaná a nebola tak vymáhateľná. Zároveň súd poukazuje na vôľu žalovaného
vyriešiť spornú vec mimosúdnou cestou, keď v nadväznosti na doručenú výzvu na zaplatenie dlhu
viackrát kontaktoval RTVS so žiadosťou o vysvetlenie a vyriešenie situácie s tým, že celých 11 rokov

si nebol vôbec vedomý toho, že ho žalobca eviduje ako neplatiča, keď ho ani raz vopred neupozornil,
kvôli čomu bol nútený v konaní vzniesť námietku premlčania, pretože v zmysle zákona o úhrade o
vzniku nedoplatku je RTVS povinná informovať a písomne vyzvať platiteľa do 60 dní od zistenia tejto
skutočnosti. Súd s poukazom na premlčanie nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie pokuty,nakoľko žalovaný ako platiteľ nemohol uhradiť dlžnú sumu uvedenú vo výzve v plnej výške, keďže bola
z väčšej časti premlčaná. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu v tejto časti zamietol, nakoľko neboli
splnené predpoklady na jeho priznanie.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca sa v konaní
domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 630,93 eur a súd jeho žalobe vyhovel iba v časti zaplatenia
sumy 149,93 eur, je nepochybné, že úspešnejší v konaní bol žalovaný. Žalovanému podľa miery jeho
úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak pretože žalovanému zo súdneho spisu

žiadne trovy konania nevyplývajú, súd mu ich náhradu s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.