Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/225/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211410
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114211410.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., v právnej veci žalobcu: C-LABA s.r.o. (v
likvidácií), so sídlom Šťepánská 1742/27, Nové Město, Praha, IČO: 29 213 754, zastúpený: AŽALTOVIČ
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Potočná 650/135B, Trenčín, proti žalovanému: Mesto Nitra, Štefánikova
tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o zaplatenie sumy 41 147,49 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č. k. 19C/92/2014-143 zo dňa 05.08.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 19C/92/2014-143 zo dňa 05.08.2019 a
konanie z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta a žalovanému nárok
nanáhradutrovkonaniavočižalobcovinepriznal.Rozhodnutieodôvodnilprávnespoukazomna§186,§
191, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 34, § 37 ods. 1, §
39,§100ods.1,§106ods.1,2,§524ods.1zákonač.40/1964Z.z.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),
§1ods.1zákonač.58/1969Z.z.,§1písm.b),§3ods.1písm.a),d),§5ods.1,§6ods.1,§13,§15ods.
1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že žalobca sa písomnou žalobou zo dňa 11.04.2014

domáhal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu škody za nesprávny úradný postup pri
vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2004. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup žalovaného
spočíval v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností
zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky s tým, že podľa názoru žalobcu
žalovaný bol povinný skúmať miestne podmienky za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane
z nehnuteľností. Žalobca mal za to, že žalovaný nebol schopný zabezpečiť riadne možnosť príjazdu

vozidiel k nehnuteľnostiam daňovníka, parkovanie vozidiel v blízkosti predmetných nehnuteľností,
poriadok a čistou na verejných priestranstvách obklopujúcich tieto nehnuteľnosti napriek tomu, že na
dani z nehnuteľností inkasoval od daňovníka značné peňažné prostriedky. Ak aj na základe uvedeného
v procese vyrubovania dane neprihliadol žalovaný na miestne podmienky a neposúdil možnosť zníženia
sadzby dane, hoci podmienky objektívne existovali, preto bol postup žalovaného neprávny a žalobcovi
ako daňovníkovi ním bola spôsobená škoda s tým, že výška škody predstavuje rozdiel medzi vyrubenou

daňou z nehnuteľností na rok 2004 a 2005 a výškou dane, ktorá bola určená pri správnom postupe
správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane s ohľadom na miestne
podmienky. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že rozhodnutia správcu dane sú nezákonné a
protiústavné. Žalovaný v prvoinštančnom konaní vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu,
že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2013 nadobudol nevyšpecifikovanú, neuznanú a
neprejudikovanú pohľadávku, rovnako tak vzniesol aj námietku premlčania. Vykonaným dokazovaním

súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby stým, že ju zamietol z dôvodu premlčania
ako aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. S poukazom na § 27 zákona č. 514/2003Z.z. uviedol, že mal za preukázané, že platobný výmer za rok 2004 bol vydaný dňa 02.03.2004
resp. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. (dňa 01.07.2004). Uviedol, že zákon
č. 58/1969 Z.z. sa vzťahuje len na škodu spôsobenú štátnym orgánom a nie na škodu spôsobenú

orgánom územnej samosprávy, na základe čoho je potrebné posudzovať nárok žalobcu na náhradu
škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia trojročnej objektívnej
premlčacej doby posúdil od 30.11.2004 resp. nasledujúci deň po dni poslednej splátky a vyhodnotil
vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú a žalobcu v časti nároku žalobcu plynúceho z výmeru
č. 249772/2004 zo dňa 02.03.2004 zamietol. Poukázal na to, že na daný prípad sa nevzťahuje § 22

a nasl. Zákona č. 58/1969 Z.z.. Zmluvu o postúpení pohľadávky (či už vo vzťahu k náhrade škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2004
tak aj na rok 2005) považoval za neplatnú pre neurčitosť a zároveň pre rozpor so zákonom, pretože
postupovaná pohľadávka v čase postúpenia neexistovala s tým, že neexistujúcu pohľadávku nemožno
postúpiť. Okrem uvedeného bola v zmluvách pohľadávka daňovníka identifikovaná spôsobom z ktorého
nemožno výšku pohľadávky ustáliť, a preto aj z tohto dôvodu sú zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 24.10.2013 neplatne, a to pre ich neurčitosť. S poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
uviedol, že poškodeným mohol byť iba daňovník, a to za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie,
ktorým mala byť spôsobená škoda bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom,
pretože uvedené súd nemôže posudzovať ako predbežnú otázku. Postúpenie pohľadávky poškodeného
z titulu nároku na náhradu škody nezákonného rozhodnutia by prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by

toto právo poškodeného bolo judikované, teda ak by poškodenému bol rozhodnutím súdu priznaný
konkrétny nárok na náhradu škody. Tieto podmienky však splnené neboli, daňovníkovi nebol priznaný
nárok na náhradu škody, rozhodnutia, ktorými mu škoda mala byť spôsobená, zákonným spôsobom
zrušené neboli, a preto o daňovníkovi nemožno hovoriť ako o poškodenom a škoda mu doposiaľ
ani nevznikla. Z uvedených dôvodov tak daňovník nemohol postúpiť pohľadávku, ktorá neexistovala,

preto súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď žalobcovi nesvedčí právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím žalovaného, tj. nie je v aktívne vecne legitimovaný subjekt. Žalobcovi pritom
daň vyrubená nebola a skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe jednoznačne poškodeným nie je.
Uviedol, že právnym posúdením uplatneného nároku nie je viazaný, a preto ho považoval za nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Právnym základom nároku na náhradu škody

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť aj nezákonné rozhodnutie a aj nesprávny úradný postup
súdu, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Za takýto nesprávny úradný postup považoval žalobca aj postup
žalovaného, keď tento pri vyrubení dane daňovníkovi nezohľadnil miestne podmienky. Pokiaľ žalobca
namietal procesný postup žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane z

nehnuteľností, tak súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade nemožno hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe, úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje
právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Žalobca však namietal
postup vyrubenia dane, konkrétne nezohľadnenie miestnych podmienok, ktorého výsledkom však bol
platobný výmer č. 249772/2005. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na

náhraduškodyznezákonnéhorozhodnutia(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.o/250/2010zodňa
03. 10. 2011).Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že uvedený platobný výmer nebol príslušným orgánom pre
nezákonnosť nikdy zrušený alebo zmenený a otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno posudzovať
ako otázku predbežnú. Uvedené vyplýva z § 6 ods. 1 zákona č. 514/20 z. Podľa tohto ustanovenia
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Súd nie je
oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval správne alebo nie pri vyrubovaní dane daňovníkovi, ak
výsledkom takéhoto konania žalovaného bol platobný výmer, ktorý je rozhodnutím žalovaného a toto je
právoplatné, vykonateľné a zrušené nebolo. Okrem nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd

uvádza, že zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka sa môže previesť
iba právo zo záväzkového právneho vzťahu. Niektoré práva previesť nemožno, teda v danom prípade
ani nejudikované právo z verejnoprávneho vzťahu. Daňovníkovi nebola v daňovom konaní, prípadne v
rámci správneho súdnictva ani priznané právo na prípadné zníženie dane, teda ani neexistuje zákonný
predpoklad na priznanie nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003

Z. z. a dôvodu nezákonného rozhodnutia; daňovník teda ani nemohol postúpiť právo, ktoré sám
nenadobudol. Pretože v civilnom sporovom konaní je vylúčené posudzovať vecnú správnosť rozhodnutí
vydaných v správnom konaní, vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že keďže
vzhľadom na uvedené bol nárok žalobcu nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, bolo bybezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa výškou škody a prípadne aj ďalšími okolnosťami, avšak pre
úplnosť v stručnosti uviedol, že žalobca na preukázanie výšky škody žiaden dôkaz nenavrhol a dokonca
výšku škody nevyšpecifikoval a záverom poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré riešili obdobné prípady

(napr. rozhodnutie KS Trenčín, sp. zn. /2017, rozhodnutie KS Banská Bystrica, sp. zn. 17Co/18/2018).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
sa náležite nevysporiadal s prejednávanou vecou, osvojil si typizovanú argumentáciu žalovaného
bez poskytnutia presvedčivého odôvodnenia poskytujúceho oporu pre zamietnutie žaloby, navrhujúc
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Záver súdu prvej inštancie a jeho právne posúdenie, podľa ktorého zákon č. 58/1968 Z.z. neupravuje
zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom samosprávy na základe čoho je potrebné nárok
žalobcu posúdiť podľa Občianskeho zákonníka považoval za nesprávny. V tejto súvislosti uviedol, že
ustanovenia zákona č. 58/1968 Z.z. platného v čase vydania platobných výmerov, síce neriešili osobitne
zodpovednosť územnej samosprávy a nedefinovali nesprávny úradný postup územnej samosprávy,
avšak uvedené nič nemení na tom, že nárok žalobcu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 514/2003

Z.z. aj s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce s právnej úpravy platnej od 01.07.2004 obsiahnutej v
zákone č. 514/2003 Z.z., kde boli konkretizované podmienky zodpovednosti tak štátu pri výkone verejnej
moci prostredníctvom štátnych orgánov ako aj orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
Uviedol, že v súčasnosti neexistuje legálna definícia nesprávneho úradného postupu, avšak túto
postupne tvorí rozhodovacia činnosť justičných orgánov a v súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/ 71/2009 zo dňa 27.01.2011. Mal za to, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania a vec nesprávne posúdil,
keďže premlčacia doba neuplynula a jeho žaloba bola podaná včas, keď poukázal na § 19 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že k vzniku škody došlo až uhradením dane vyrubenej na základe
platobných pomerov, pretože až tým dňom došlo reálne k vzniku škody s tým, že objektívna premlčacia

doba začala plynúť dňom nasledujúcim po zaplatení dane a podaním žaloby bola lehota zachovaná.
V tejto súvislosti ešte dodal, že v čase uhradenia vyrubenej dane jeho právny predchodca nevedel o
skutočnosti, že daň bola vyrubená nezákonne v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného,
v dôsledku čoho ani nemohla týmto momentom začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Uviedol, že
o vzniku škody sa jeho právny predchodca dozvedel až po dni 10.05.2012, keď sa na internete dočítal o

tom, že Ústavný súd SR dňa 10.05.2012 predbežne prerokoval návrh skupiny poslancov NRSR vo veci
nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 s Ústavou SR. Žalobca ďalej v podanom odvolaní uviedol, že
súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože mál za
to, že postupovaná pohľadávka bola dostatočne určito a zrozumiteľne označená v zmluve, tak že na jej
základedošlokplatnémupostúpeniubeznutnostipresnéhovyčísleniaškody.Záversúduprvejinštancie,

žepostupovanápohľadávkavčasepostúpenianeexistovala,označilzarozpornýsustálenoujudikatúrou
NS SR a nemajúci žiadnu oporu v právnom poriadku SR (poukázal na § 524 a nasl. OZ). Zdôraznil, že
nemožnosťpostúpeniapohľadávoksanevzťahujepodľaDaňovéhoporiadkunapostúpeniepohľadávok,
ktoré vznikli z daní z nehnuteľností, ktorých správcom je obec. Dal do pozornosti, že svojho nároku
na náhradu škody sa domáhal nie len v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, ale aj

v dôsledku nezákonného procesu viacnásobného daňového zaťaženia identického predmetu dane a
záverom poukázal na ustanovenia § 8 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, 2 zákona č. 582/2004 Z.z..
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote na podanie odvolania (§326 ods. 1 CSP) zistením, že spĺňa náležitosti § 363 CSP

a po preskúmaní splnenia procesných podmienok (§ 161 CSP) dospel k záveru, že je nutné konanie
zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
5. Podľa § 234 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
6. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
9. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, postupuje súd podľa ust. § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
12. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí

vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.
13. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.
16. Ak je stranou sporu právnická osoba jej zánik, spravidla výmazom z príslušného registra, spôsobuje

vadu konania s tým, že táto vada môže byť podľa okolností konkrétneho prípadu odstrániteľná alebo
neodstrániteľná. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva zaniká
právnická osoba s právnym nástupcom, naopak o neodstrániteľnú vadu ide v prípade, ak právneho
nástupcu právnickej osoby podľa hmotného práva niet s tým, že právnym dôsledkom v takomto prípade
je nutnosť súdu uznesením obligatórne konanie zastaviť.

17. Z obsahu výpisu z Obchodního rejstříku, vedeného Mestským soudem v Prahe, oddíl C, vložka
316788, odvolací súd zistil, že žalobca resp. obchodná spoločnosť C-LABA s.r.o., so sídlom Šťepanská
1742/27, Nové Město, Praha, IČO: 29 213 754, ku dňu 17.04.2019 bolo rozhodnuté o dobrovoľnom
zrušení spoločnosti s likvidáciou ku dňu 30.04.2019. Dňom 30.04.2019 obchodná spoločnosť vstúpila do
likvidácie s tým, že ku dňu 14. 07.2020 bola vymazaná z príslušného registra bez právneho nástupcu. V

dôsledku vyššie uvedeného v odvolacom konaní došlo k založeniu neodstrániteľnej podmienky konania
(§ 161 ods. 2 CSP) v podobe nedostatku procesnej spôsobilosti (subjektivity) strany sporu (§ 62, § 64
CSP).
18. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne
z úradnej povinnosti skúma počas celého konania a strata procesnej subjektivity, v tomto prípade

v dôsledku výmazu právnickej osoby z obchodného registra (obchodního rejstříku) bez právneho
nástupcu, zakladá neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá vedie k zastaveniu konania s tým, že v
konaní došlo k strate procesnej subjektivity žalobcu až v odvolacom konaní, keď žalobca mal procesnú
subjektivitu až do svojho zániku, ku ktorému došlo dňom jeho výmazu z obchodného registra dňa 14.
07.2020, teda potom čo konanie pred odvolacím súdom bolo začaté.

19. Z vyššie uvedeného dôvodu, že žalobca zanikol bez právneho nástupcu skôr, ako sa odvolacie
konanie skončilo, odvolací súd podľa § 64 druhá veta CSP nemal inú možnosť ako napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť, keďže nie je voči komu ako žalobcovi v konaní konať a
preto už o podanom odvolaní žalobcu odvolací súd rozhodovať nemôže.
20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, keď

vzhľadom na existenciu strany sporu disponujúcu procesnou spôsobilosťou len na strane žalovaného,
keďže v danom prípade žalobca stratil procesnú subjektivitu, a zároveň žalovaný si ani náhradu trov
neuplatnil, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).